Saturday, June 30, 2007

Aj tak sa dà...

Boli sme v meste obzriet dlazby a obklady do domu. Coskoro bude treba rozhodnùt, tak sme boli porovnat ceny a materiàly.

Po ceste v aute nasa hviezda z nicoho nic zahlàsi: " Tati, kùpis mi sestru do maminého bruska?"

Muz sa usmial a hovori: "No a akù by si chela?"

"Takù malù, tati, aby sa zmestila mame do bruska!" hviezda reaguje pohotovo.

Muz sa sa uchechtàva a pokracuje:" No, ale kolko sa budes o sestru starat? To nie je len tak! Trosku, alebo kazdy den?"

Malà sa zamysli a nakoniec zo seba vysùka:" Trosku kazdy den!" kedze si nebola istà, ci je dobré trosku alebo kazdy den :) Vynasla sa.

Tak uz len zàjst do toho spràvneho obchodu a kùpit to bàbo do toho mojho bruska :))) Ak poznàte predajnu, kde sa dà zarucene kùpit SESTRA do bruska, dajte mi vediet. :}

Friday, June 29, 2007

Hula Hoop...

Boli sme vybavit papierovacky v poistovni a vymotali sme sa az na obed. Rozhodli sme sa, ze sa najeme v meste. Teda drahy, ja restauràcie nemusim :) Dopili sme kàvu a kedze sme boli vedla supermaketu, odskocili sme zàroven aj na nàkup. V nedelu majù drobci v skolke rozlùcku so skolskym rokom, tak im upeciem kolàc a potrebovala som este nejaké drobnosti. Nasli sme, co sme potrebovali a na ceste ku pokladni nàm udreli do oci zlavy v hrackàch. Kedze som bola s mojim vecnym dietatom, neobisli sme ich. Vacsina dcérinych hraciek padla za obet poziaru, tak pomaly dokupujeme drobnosti pre malù. Drahému udrel do oci Hula Hoop, kràsny, ligotavy, strieborno-modry. Làska na prvy pohlad :) A tak sme sa rùtili ku pokladni. Vylozili nàkup na pàs, ked sa od druhej pokladne ozval hlas predavacky: "Viete to s tym kruhom? Mne sa to nedari! Uz som to skùsala niekolko kràt, ale neùspesne!" Najprv ma jej zàujem potesil a prebleslo mi hlavou: 'Jéj, to vyzeràm tak mlado, ked si mysli, ze si ho kupujem pre saba?!' Niééé, urcite nie. Tak som jej skromne vysvetlila, ze to kupujem pre dcéru, ale kedysi som mala jeden doma, hoci nie taky pekny, len obycajny biely, a vedela som ho udrzat na pàse aj pol hodiny, ale to bolo pred dobrymi 15 rokmi. Nedala sa odbit ani tymi 15 rokmi a srdecne ma vyzvala, nech jej ukàzem, ako sa to robi. To uz vsetky pohlady predavaciek a zàkaznikov boli otocené ku mne. Tak som zvesila kabelku, vyzliekla bundu, citila som, ze sa mi krv hrnie do tvàre a hodila kontrolny pohlad na drahého:) Tvàril sa, ze nie je so mnou. Pre istotu, keby by som sa stràpnila. Tak som navliekla kruh na pàs, roztocila ho a ...... nepadol! Tocim so zatajenym dychom a modlim sa, nech este chvilocku vydrzim. Citim na sebe pohlady a pristavujù sa aj okoloidùci zàkaznici. Predavacka mi povzbudivo zatlieskala a so smiechom mi hovori: "Tak mne sa to nikdy nepodarilo! Ale vidim, ze sa to dà, budem skùsat dalej!" Este som nieco zazvatlala, ze to nie je tazké, usmiala sa a v rychlosti na seba hodila bundu, kabelku a prasila von :)

Dobehla som drahého, ktory medzitym odkràcal s nàkupom a so smiechom mi pomedzi zuby hovori:"A vraj, ja som ako dieta!" Celou cestou v aute sme sa smiali. Mali sme zprijemnené poobedie v daka Hula Hoop kruhu :)

Doma som skùsala a vydrzala som, sice nie pol hodiny, ale slabiny ma bolia aj z 5 minùt. Tak budem musiet tajne cvicit, ale uz bez obecenstva :) Momentàlne nad nim maturuje malà. "Mamiiii, ako sa to robiiiii?! Jààà to neviééém! Pod mi to ukàzat este raz!" Ak to bude takto pokracovat, zajtra sa nepostavim z postele :)

Thursday, June 28, 2007

Vestenie...

Neviem ako vàs, ale mna odjakziva làkalo vestenie. Tarot, vestenie z ruky, ci iné sposoby vestenia. Ked sa nasi rozviedli, isty cas sme s mamou byvali na ubytovni, ktorà patrila jej zamestnàvatelovi. Okrem inych, boli na nej ubytovani aj nevidomi zamestnanci. Ked mala mama a starsia sestra problemy, chodili sa radit ku jednej nevidomej vestici. Ja som nemohla, kedze som nebola plnoletà! Casto na nu spominali, nakolko sa dost z jej predpovedi naplnilo :) Pred odchodom do zahranicia som sa rozhodla, ze si nechàm vylozit tarotové karty. Kontakt na "vesticu" mi dal kamaràt. Nikdy som nemala odvahu ist len tak na blink. Starsia, nevyraznà pani a vykladala tarotové karty. Isli sme so sestrou. Nemala som velkù doveru, ale vravim si, za skùsku nic nedàm. Uz si napamatàm kto zamiesal karty a ako boli rozlozené po stole. Je to uz viac ako osem rokov.

Z kariet mi vycitala zhruba toto, aj ked presne si to nepamatàm. Hlavné body boli: najdem si partnera o hodne starsieho odo mna a budeme mat kràsny vztah, ale nevydàm sa zanho, nebudem zit v zahranici a budem mat problém splodit dieta. Potom bolo este vela drobnosti, ktoré mi nezostali ulozené v pamati. Ten prvy bod, je starsi odo mna a o dost :), nie som vydatà zanho, s tym splodenim dietata boli problémy no a to posledné, ze nebudem zit v zahranici, tak to celkom nevyslo, ale ktovie, nakoniec mozno zaktovym natrvalo na Slovensku :) Sestre sa tiez tak 80% z jej vykladu naplnilo, poviete si nàhoda :) Dobre, nehàdam sa :)

Manzel mà vsak este hlbsiu skùsenost ako ja. V jednom case mal dva podniky. Chcel jeden predat a druhy si nechat. Nevedel sa rozhodnùt, co spravit. Niekto ho nahovoril, aby zasiel ku vestici. Tak len tak z recesie teda isiel. Dostal sa do rùk zeny, ktorà ho vyviedla z miery. Bez toho, aby jej co len slovo povedal, alebo sa predstavil, mu zacala opisovat jeho rozpolozenie. Hned mu povedala, ze mà dva podniky a ze chce jeden predat. Tak sa ho spytala, ktory. Ten s velkymi oknami alebo ten druhy? Muz nechàpal, nakolko opisala obidva podniky velmi vystizne. Tak pani pokracovala. Podnik s velkymi oknami predà pomerne lahko. Mlady manzelsky pàr ho od neho kùpi. Ten druhy predà tiez, nenechà si ho. Muz sa v duchu pousmial, kedze nemal v plàne predàvat obidva podniky. Pani vsak pokracovala. Vraj bude mat deti. Na co muz zostal ùplne skepticky, kedze vedel, ze deti mat nemoze. Neprerusoval ju, nechal, nech pokracuje. Vestica pokracovala. Ked predà druhy podnik, bude mat nelahké obdobie. Ale po nejakom case kùpi opat bar. Najprv vsak kùpi nehnutelnost a az potom odkùpi licenciu na prevàdzku. Tak tomu sa muz uz ùplne uchechtàval. On totiz nikdy nekupoval nehnutelnost. Vzdy platil nàjom. Vestica ukoncila vestenie tym, ze muz sa dostane po tazkom obdobi opat na kona a bude sa mu darit.

Tak: bar s oknami vyhodne predal mladému manzelskému pàru :) druhy podnik musel tiez predat, nakolko ho zruinovala jeho, dnes uz ex, manzelka :) Po predani podniku mal finacné tazkosti a riesil to odchodom do UK, kde zil 10 rokov. Mà dieta, ci bude aj dalsie, to uvidime :) No a ked sme kupovali nàs spolocny podnik, tak sme najprv odkùpili nehnutelnost a po mesiaci a pol sme kupovali licenciu. Takze, aj to sa splnilo. Krachujùci podnik sme otocili o 180 stupnov a dari sa nàm :) Viac mi z vestenia neprezradil, takze neviem, ci mu povedala este nieco, alebo to ukoncila takto :) Od danej vestby ubehlo 10 rokov... Este stàle nàhoda :))

Pre skeptikov len dodàm, ze to boli pocestni vestci, takze dotycnà vestica ho nepoznala. Cestovali po krajine ako "kolotocàri". Dodnes na tù vesticu spomina a keby mal moznost, urcite by k nej zasiel znova. Tvrdil mi, ze ho len chytila za ruky a zacala rozpràvat. Ziadne otàzky, krystàlova gula, ci karty.

Ako v kazdom remesle, aj u vestcov sa nàjdu podvodnici. Kvoli tomu ku vestcom s tarifom nechodim, ani nevyvolàvam cisla zo zlatych strànok :) Viem, ze tarot, ako taky nemusi byt presny. Zàlezi od osoby, ktorà ho vykladà a jenotlivé vyklady sa mozu odlisovat. Ako vsak vysvetlit, ked vàs niekto len drzi za ruky a vàs zivot sa im odohrà v hlave? Je to vsetko len nàhoda, alebo naozaj mà niekto schopnost vidiet budùcnost? Ako som uz pisala, drahy mà urcité "citenia ci videnia", ale nedokàze ich ovlàdat. Zrejme sù veci medzi nebom a zemou, ktoré zostanu pre nezasvatenych nepochopitelnymi. :)

Tuesday, June 26, 2007

(NE)Poucitelnà...

Chystàm veceru. Malà vystràja v izbe. Zrazu zostalo ticho. Tak cakàm... Nic. Ticho. Tak zakricim:"Drahà, co robis?!" Nic, ziadna odpoved. Kricim hlasnejsie. Zasa nic. Nabehnem do izby s vidinou ostrihanych vlasov, mihalnic a dostrihanych nàvliecok. Predpokladàm, ze vsade bude rozprplané lepidlo, fixami pokreslené obrovské slniecka s pupkami po stenàch. Nic. Izba pràzdna. Skùsam vchodové dvere. Zamknuté. Chytà ma panika. Vrieskam malej meno, ako zmyslov zbavenà.

Pod postelou sa ozve vzlyk. Vyzvem malù, nech vyjde von. Vystrci hlàvku spod postele ako slimàk z ulity. Vytiahne sa celà, drzi si celo a place. Pytam sa, co jej je. Odhrnie si ruku a na cele sa jej tkvie obrovskà hrca velkosti vajcia. Celà opuchnutà a uz chytà farby dùhy. Zostane mi zle od zalùdka z predstavy, ze ak to boli tak, ako to vyzerà... No nic, prehltnem a nechàpavo sa pytam, co sa stalo. Vybavujem si v hlave: nic som nepocula, ziadny rachot, pàd, ani nic podobné, co by nasvedcovalo velkosti tej obrovskej hrce rovno v strede cela. Nakoniec mi malà so slzami v ociach vysvetluje. "Skàkala som z postele na postel a vedla Mickeyho som buchla hlavou do steny!" zdoraznila vedla Mickeyho! Tak uz tradicne som ordinovala Arnicu. Vyzerà ako jednorozec, ci elefantia zena! Mà to napuchnuté také dobré tri centimetre do vysky a na priemer tak styri centimetre. Zajtra ide na gymnastiku, tak som zvedavà, ako bude robit kotrmelce :) To je tak, ked si chce niekto silou mocou tykat aj so stenou :)

Myslite, ze sa poucila?! Nie, najhorsie odtrnulo a o 10 minùt sa skàkalo na postel, pre istotu z tociacej stolicky! Ved ked uz hrca, tak nech stoji za to! Takà dlazba je urcite lepsia na robenie hrci ako otapetovanà stena! :) Jà neviem, asi jej budem dàvat doma cyklistickù prilbu, aby sme predisli takymto dekoràciàm :)

Koniec skolského roka

Tak uz sa nàm blizi koniec skolského roka. Nasa "strednàcka" doniesla domov hodnetenie. Nie len také hocijaké hodnotenie. Pekne rozpisané na tri a pol strany :) Prednù strànku si pekne sami dekorujù. Tu je umelecky vytvor nasej hviezdy. Tie pridavky u panàcikov (zeleného a cerveného) netusim co to je. Musim sa jej spytat. :) To fialové s bodkou v strede je zrejme najaky druh jednobunkovca (typujem baktériu). Psychologovi to radsej na hodnotenie nezanesiem :))

Co hodnotia u malych skolkàrov? Vsetko! Je desat zàkladnych kategorii a tri a pol strany podkategorii. Tak aby ste boli v obraze:

  1. Jazyk- slovo hovorené, slovo pisané- 15 hodnotenych podkategorii
  2. Grafika a pisanie - 4 hodnotené podkategorie
  3. Objavte svet matematiky - 8 hodnotenych podkategorii
  4. Objavte svet vedy a techniky - 3 hlavné kategorie- Materialy a objekty, Senzory, Zivot-hygiena-prostredie a zdravie + podkategorie
  5. Objavte svet rozpràvok- 3 hodnotené podkategorie
  6. Objavte svet zemepisu - 2 hodnotené podkategorie (jedna sa tyka vesmiru)
  7. Objavte svet visualneho umenia - 4 hodnotené podkategorie
  8. Objavte svet hudby - 2 hodnotené podkategorie
  9. Objavte svet sportu a hry - 4 hodnotene podkategorie
  10. Spolunazivanie: spràvanie sa v kolektive - 9 hodnotenych podkategorii

Tak som si to pozrela. Uff, nestiham. Minuly rok sme dostali nieco podobné. Treba to podpisat a poslat naspat do skolky. Tak som sa dozvedela, ze nasa hviezda je v celku sikovnà. Matematika jej nerobi problémy, pisanie a "citanie" tiez nie. Dokonca aj v zemepise mà jasno :) Az na dva malé "problémy" sù jej hodnotenia velmi pozitivne. Prvy "problém": rozlisit minulost, pritomnost, budùcnost. Takze vcera, dnes a zajtra sù zmiesané dokopy v jednom gulàsi, co si myslim, ze je v jej veku normàlne. Druhy "problém": spolocenské hry s pravidlami. Nemà zmysel pre dodrziavanie pravidiel a cakat, kym pride rad na nu, ju tiez nebavi! Takze to podpisem a odoslem naspat do skolky. Nie ako minuly rok :) Dodatocne to odo mna vymàhali, nepochopila som, ze im to musim vràtit :)

Neviem, ci to nie je prehnané s tym hodnotenim. K tomu este tie ich pracovné zosity so "semaforovym" hodnotenim. Viem, ze je to pre informàciu rodicov a zrejme aj ucitelka sleduje, comu treba venovat viac pozornosti. Mna to utvrdilo v jednom. Nasu hviezdu nàm v nemocnici nevymenili. Celà po maminke. Tiez ma spolocenské hry nelàkajù, kvoli pravidlàm a cakat, kym pride na mna rad, tiez nie je bohvieco! Len ten zemepis mi nejde do hlavy! No mozno zaùradovali tatinkove gény :)

Tak tu je ukàzka tych "podkategorii" :)) Ak na to kliknete otvori sa to vo vacsom okne, budete mat jasnejsiu predstavu o com som pisala :))

Tak este dodàvam vysvetlenie ku kresbe, tak ako mi to vysvetlila sama autorka: na lavo, to cervené s velkymi usami som vraj ja a ten maly pridavok je vraj brucho :); to ruzové s tromi vlasmi je tatino :)); to modré, to je prasa :)) no a ten fialovy jednobunkovec je nakoniec slnko s pupkom :)))

Vpravo: to sù mracnà a chlapik s hnedym bruchom :) to modré "chlpaté" je slnko a malà uz chcela dokreslovat pupok, ked zbadala, ze zabudla spravit bodku v strede :)))

Takze je zatazenà na usi, pupky a bruchà, kedze ich tak zretelne znàzornuje :))) Ale aj tak sù najlepsie tie tri vlasy "deda Vseveda", cize tatina :))))

Thursday, June 21, 2007

Cantaloup melon s Portom

Inspirovala ma Morningdew s jej postom o melonoch. Tak vàm hodim jednu oblùbenù dobrotu z nàsho menu. Je to ùzasne jednoduché a velmi osviezujùce v tieto horùce letné dni.

Budeme potrebovat pol melona na osobu a tmavé portské vino ( Porto Tawny). Melon umyjeme a na kazdom konci ukrojime zvrsky tak, aby nàm pekne "sadol" na tanier, inak sa vàm bude kotùlat po tanieri. Melon si rozkrojime na polovicu, nie pozdlzne, ako pri kràjani na mesiaciky, ale priecne. Takze nàm vzniknu dve pologule. Vynaliezavi jedinci mozu rozkrojit melon do hviezdice ako na obràzku. Nozom si cez stred slabucko nacrtneme linku, podla ktorej budeme vykrajovat "hviezdicu", potom len malù cepel nozika zasùvame do melona napriec tak, aby sme vytvàrali odvesny trojuholnikov, asi takéto nieco, /\/\/\/\/\/\/\, by malo vzniknùt po obvode melona :) Ak si netrùfate, tak ho len napriec hladko rozrezte. Vycistite kostky. Ak màte po ruke lyzicku na vykrajovanie melonovych gulocok, tak pouzijeme tu a duzinu vydlabeme nou do misky. Ak nie, hravo to zvlàdnete kàvovou lyzickou. treba ju zasunùt do duziny a potocit v smere hodinovych ruciciek a budù sa vàm tvarovat pologule. Pri odkrajovani spodku melona, aby sa nàm nekotùlal po tanieri, dàvame pozor, aby sme neukrojili prilis, lebo nàm pri vydlabani duziny vznikne dierka, cez ktorù nàm bude "prchat" stavicka :) Ak màme duzinu vydlabanù a pripravenù v miske, zalejeme to Portskym vinom a nechàme v chladnicke odstàt. Na jeden melon staci tak pol deci Portskeho vina, podla chute mozete pridat, ale odporùcam nechat trochu marinovat a potom ochutnat a popripade pridat Portského vina, ak sa vàm to zdà byt nevyrazné. Najlepsie pripravit vecer a jest na druhy den na obed :) "Melonové misky" ulozime tiez do chladnicky, aby nàm ich musky do ràna nezmlsali :)

Podàvame dobre vychladené, v "melonovych miskàch" s vidlickou. Moze sa podàvat ako predjedlo alebo desert. Za pokus to stoji. My to robime tradicne s Cantaloup melon, ale mozno by sa to dalo aplikovat na hocijaky cukrovy melon, okrem klasického vodového. Tak vàm zelàm sviezi melonovy vikend :)

Wednesday, June 20, 2007

Ako potesit chlapa...

Tak dnes som bola konecne predstavenà séfovi, ktory to celé momentàlne u nàs riadi. Màm z neho celkom dobry pocit. Zapadol by k nàm. Melie mu to este rychlejsie ako nàsmu malému ràdiu :) Najprv netusil, kam ma zaradit, kedze sa u "nàs" premelie vela ludi. Vsetci chcù vidiet, co sa deje z "ich" barom. Totizto, od oného incidentu sa premlelo hodne verzii. Prvà verzia: Idù po nàs mafiàni z Anglicka! (To oni nàm vypàlili bar) Druhà verzia: Poistovna nàm to nezaplati a preto nerenovujeme! Tretia verzia: Policajti nàm podpàlili bar! (No to je verzia mojej dcéry) A este by som mohla pokracovat tak na tri strany... Ale chcela som o inom...

Dnes vecer sa drahy vràtil orgazmicky vysmiaty :~) Endorfiny sa dali krajat! Podozrivo nanho pozeràm a vybavujem si, kde bol doteraz. Nie som ziarlivy typ, ale takyto ùsmev som uz dlho nevidela zdobit jeho tvàr (to preto, ze musime mat zhasnuté, kedze nasa antikoncepcia mà usi ako netopier a oci ako sokol!). Pripomenul mi, ze mal stretnutie so séfom teamu, ktory nàm renovuje bar. Povodne si to chcel ist s nim vyjasnit, kedze boli urcité nezrovnalosti. Cakala som, ze sa vràti nasrdeny. Ten jeho ùsmev... Ako nadopovany. Ani sexi pràdielko ho tak nedokàze naladit! Co za tym bude?! Nenàpadne okolo seba cuchàm, ci nezacitit alkohol, alebo iné omamné làtky, popripade neidentifikovatelny zensky parfém. Senzory neregistrujù nic neobycajné. Hlavou sa mi roja myslienky ako muchy a dobiedzavo mi naràzajù do spànkov. Potlàcam ich. Navela mi zacne vysvetlovat, co sa odohralo v kancelàrii dotycného. Okrem iného preberali aj nejaké tie drobnosti z osobného zivota. A vraj zenské sù ukecané! To ste nevideli recnit Francùzov! A potom mi s este vacsim orgazmickym ùsmevom povie: "Vies co mi povedal?" Ja nanho pozriem a napadajù ma rozne varianty, nechcem mu vsak kazit radost a zo slusnosti odpoviem: "Nie, naozaj netusim." Ten moj rozveseleny petdesiatrocny "pubertiak", mi takmer s hrkàlkovym smiechom povie: "On si myslel, ze som mladsi od neho!" "Hm, a kolko mà rokov séf?" pytam sa, "vyzerà mlado, hàdala by som tak 35 max 40". "44," odpovie mi drahy, este stàle vyskereny od ucha k uchu a pokracuje: "Rozoberali to s ostatnymi robotnikmi a vsetci sa zhodli na tom, ze màm 35 rokov, maximàlne 40!" A v rychlosti mi zaspieval, ze mu nechcel ani verit, ked mu povedal, ze je od neho starsi. "Vidis, este nie som stary!" zajasal a na tvàri sa blysol onen opisany ùsmev, ktory naberal na gràdoch :~)

Tak, takto sa dnes vytesoval moj drahy. V ràmci euforie si bez frflania urobil veceru a pocas zvysku vecera bol kdesi v oblakoch. Ja som nechàpavo sedela a zirala. Keby mi to niekto opisoval, neverila by som mu to, ze takàto "malickost" dokàze takto potesit zrelého chlapa. Vidim, ze ho este stàle nepoznàm...

PS: V nedelu sme pozvani na obed ku séfovi. To si teda museli "padnùt" do oka ... :)

Tuesday, June 19, 2007

Ak projektujete, nezabudnite uviest menà na postel

Tak, pràce sù u nàs v plnom prùde. Konecne :) Renovàcia sa ùspesne zacala. Uz màme dva nosné tràmy v mùroch, ktoré budù podopierat podlazie. Uz sù na nich aj pripevnené tràmy, na ktoré sa bude klàst dlàzka prvého poschodia. To by bolo vsetko pekné, keby som nemusela sediet nad 'Dessinez vos Plans de Maison' :( Tak uz styri dni sa snazim nejako z toho vykluckovat. Vcera sa uz nedalo. Treba dat robotnikom jasny plàn, kde dat schody, kde budù priecky a kde bude kùpelna, aby sa mohli zaviest kanalizacné siete. Tak sme vcera vecer boli merat vzdialenost okien. Postavicky z rozpràvky 'A je to' by pri nàs vyzerali ako tazki profesionàli! To viete, najlepsie robit topografické pràce vecer o osmej a na lacno!!! No, ale bolo to treba odmerat, inak som sa nemohla pohnùt s tym plànom. Stastlivo sme to domerali za bojovo-povzbudzujùcich pokrikov nasej hviezdy. "Tatoooo, sem mi daj ten meter, nech ti ho tu prichytim! Aaah, nie takto, tato!" Potom presedlala na spievanie: "Lalalalala laaaaaaaaaaaa lala" celé "nàdedinie" muselo vediet, ze sme tam. :) No nic, co najrychlejsie sme sa tratili.

Doma som to hodila do "stroja" a brblala som sa s tym tristvrte hodiny. Vraj: Vos plans 2D en quelques clics! Klikàm jak blbà, z niekolkych klikov uz je to celà serenàda, za ktorù by sa ani Vivaldi nemusel hanbit. Po tristvrte hodiny som ten program tak zblbla, ze jednoducho mi nekvotoval a somovolne si vymazàval moju drinu. Kypela som. Drahy mi do toho "povzbudivo" frflal! Stroj mi to nechcel ulozit a vytlacilo mi len akysi nepouzitelny nepodarok, ktory sa ani zdaleka nepodobal na ten originàl! Fàjn. Do toho este malà: "mamiii, preco je to takto a tuto to je preco takéto a mooozem toto?" Skrany mi cukali. Dobre, nechàm to tak. Vràtim sa k tomu neskor! Bolo treba ist ulozit malù. Neochtne si doniesla pyzamo. Samozrejme, ze si vynùtila, aby ju ulozil do postele tatinko, co mi v danej situàcii vobec neprekàzalo. A mohlo sa zacat vecerné rozijamanie, v hlavnej ùlohe nasa hviezda najdomàcnejsia: "Tatinko, ale na postele v novom dome musime napisat menà, aby sme vedeli, kde bude kto spinkat." Hm, zamyslim sa, co bude nasledovat a cakàm na jej "logické" vysvetlenie. Dlho som cakat nemusela. "No, moje meno bude na posteli vedla teba a maminka bude spinkat pekne v mojej izbe na mojej postielke." Muz jej na to hovori:"Ale maminku nemozeme nechat spat samù!" Tà moja hviezda mysli na vsetko: "No ved nie sama! Vedla nej napiseme babku! Maminka bude spinkat s babkou a ja budem spinkat s tebou!" Tak, minule sme boli pre nasu hviezdu nechutni a dnes uz màme o antikoncepciu postarané. A ak by niekoho z vàs napadlo, ze po A)- takyto druh antikoncepcie je bezplatny (cize zadarmo) alebo po B) nikdy sa neminie ùcinku, alebo po C) aspon sa nenunavime, kedze spime :) na vyvedenie z omylu: Tak bod A) to sù myty, verte mi, ze tà antikoncepcia by bola oooooovela lacnejsia (aj ked nie takà zàbavnà, to musim uznat) :)) bod B) àno, neminie sa ùcinku, dieta v posteli zarucene posobi na libido ako repelent na komàre no a bod C) to je dalsi mytus, kedze ràno vstàvam ako zbity pes a to doslovne, som dokopanà, vyfackanà a obcas vypletàm jej zlaté rucicky z vlasov :) No, skràtka na nezaplatenie :))

Tak malà konecne spokojne zaspala vo svojej posteli a urcite snivala o svojom mene na posteli vedla tatinka :) Ja som sa s chutou pustila do "projektovania". Cuduj sa svete, o dvatsat minùt som to mala hotové. Keby mi muz nedychal na krk, mozno aj skor. Dokàze ma tak "rozladit", ze ani neviem, ako sa volàm, nie to este sledovat pokyny v cudzom jazyku, ktoré sa mihocù na obrazovke :) Ale nakoniec, o jedenàstej som tlacila projekt. Menà som na postele neuviedla. Ved uvidime.... Stavim sa, ze malà to zvlàdne za nàs, napise obrovské menà na stenu a oranzovou fixou, aby to bolo vsetkym clenom jasné! Uz len rychlo zohnat umyvacie fixi a vymalovat umyvatelnou farbou, pre istotu celé poschodie :))

Sunday, June 17, 2007

Den otcov

Dnes sa u nàs "slàvil" oficiàlny den otcov. Mali sme taky neobycajne obycajny den :)

Vcera sme sa vybrali s dcérou a so znàmymi za kultùrou. Boli sme pozvani na tanecny festival. Dobrodruzstvo sa zacinalo vecer o deviatej. Pozvala nàs znàma, ktorà tancuje v jednom sùbore. Boli to moderné tance. Chcela som sa ist pozriet, lebo uvazujem, ze od septembra zapisem malù na tanec. Neviem sa rozhodnùt, ci ju dat do profesionàlneho klubu, alebo to nechat na ùrovni zàujmového krùzku. Tak vcera sme boli pozriet na akej ùrovni je dany klub. Bolo to velmi zujimavé, ale podla mojho nàzoru je to naozaj na ùrovni zàujmového krùzku. Ak by bola umeleckà skola prilis drahà, tak uvazujem, ze malù prihlàsim sem, aby sme aspon zistili, ci mà talent a ci investovat do profesionàlnej ùrovne. Nie je to len otàzka financii, ale pri nasom pracovnom vytazeni, hlavne otàzka casu, kedze ju bude treba vozit na "tréningy" a neskor na vystùpenia. Preto zvazujem vsetky moznosti. Program sa skoncil o pol noci. Malà vydrzala zaujato pozerat az do konca, kedze po obede si pospala. Vràtili sme sa domov nieco po pol noci.

A tak som to dnes ràno mala tazké, kedze som do druhej sedela pri pocitaci a ja nie som ranné vtàca. :) Oci ma rezali a bola som ako "grumpy"zo siedmych trpazlikov. Navyse ten nepodareny den otcov :) Nastastie malà mala pripraveny dar pre otca este z vyletu do hrnciarstva. Povykrajovala otcovi srdiecko, hviezdu, kolecko a hrocha. Preco pràve hrocha, to neviem. Mozno preto, ze sa dokàze vo vani "hrosit" aj dve hodiny :) Na obed sme mali pozvanych znamych, ktori boli vcera s nami. Dohodli sme sa s drahym, ze pripravym slivkovù omàcku od Germy a on pripravi maso. Odisli s malou kùpit chlieb a nejaké drobnosti. Vyparili sa tak na hodinku. Pripravila som si suroviny, nahàdzala to do hrnca Var, dochutila a experimentovala. Medzi tym som zasla na net. Zasnivala som sa u MorningDew a omàcka sa mi prichytila na spodku hrnca! Nastastie som sa zobudila vcas a nesmrdelo to po spàlenine, takze bola este pouzitelnà. :) Vràtili sa moje dve hviezdy z pokazeného filmu a bolo po snivani. To nase malé ràdio ide nonstop! Pripravila som salàt a maso na pecenie. Tak sme mali minùtku pre seba. Hovorim drahému: "Daj mi pusu, ked uz màs ten sviatok!" Zasmial sa a dali sme si pusu. Malà sa hrala v izbe. Kedze nic nezaregistrovala, dali sme si este jednu, aby tej prvej nebolo samej smutno :) Z poza chrbta sa nàm ozvalo: "Aààààh, to je nechutnéé! Vy ste sa pobozkali na ùsta! Berk!" Vybuchli sme obidvaja smiechom. Tak, uz je to tu, pre nasu hviezdu sme nechutni! Ved pockaj zlatko, tu je to specatené cierne na bielom, ja ti to raz pripomeniem! :))) Na to prisla k nàm a dozadovala sa bozteka. Maly ziarlivec :)

Nàvsteva dorazila o pol jednej. Ako zvycajne, vela sa rozpràvalo a bola velmi prijemnà atmosféra. Stolovanie mohlo zacat. Muz naserviroval salàt a pripravil maso. Omàcka zo sliviek im neuveritelne chutila. Germa, dala som aj horkù cokolàdu a drahy ju zjemnil slahackou :) Drahy spravil este jednu s dzemom z vlcich makov. Nevedeli si vynachvàlit :) Tak sme jedli a debatovali do siestej. Taky pohodovy Den Otcov, az na to moje rànko.

Ocinko "hrosi" uz dve hodiny vo vani a ja sa idem "vyhrosit" do postielky. Oci ma rezù, akoby som v nich mala navozeny fùrik piesku :) Este mu vsak idem povedat, ze je ùzasny otec a ze som rada, ze ho màm a dàm mu este jednu pusu, bez "divackych komentàrov", kedze malà to zalomila uz o osmej :))

Thursday, June 14, 2007

Asi som paranoidnà...

Myslim, ze uz som vàm naznacila, ze v nasom novom dome nie je nieco s kostolnym poriadkom :) No, mozno som len paranoidnà. Neviem, ved posùdte...

Minule som okolo obeda sedela pri pocitaci. Sùstredim sa na pisanie, ked som jasne pocula zasuchotat zadné dvere. Na spodu majù stetinky, ktoré izolujù a tie vydàvajù typicky suchotavo treci zvuk na dlazbe. Tak som odtrhla zrak od pocitaca a cakala som. Myslela som, ze prisiel muz k obedu. Cakàm zopàr minùt. Nedà mi to, tak som vstala a isla sa pozriet, ci to prisiel on. Nikto v dome, navyse zadné dvere zamknuté! Vravim si: 'To asi z toho "tazkého" sùstredenia my uz vyhràva.' Uz som sa vsak nevedela koncentrovat. Muz prisiel asi tak o pol hodiny :)

Mraziaci box màme z priestorovych dovodov v pivnici, do ktorej je vchod len zvonku. Ked bola u nàs mama, stalo sa nàm raz, ze sme zabudli zhasnùt svetlo v pivnici a prisli sme na to az na druhy den vecer. Teda aspon sme si to tak vysvetlili. Odvtedy si naozaj dàvam velky pozor a vzdy pred tym, nez zavriem za sebou dvere, sa presvedcim, ze som zhasla svetlo. Tak aj minule. Dva dni po tom, co som bola v pivnici nieco hladat, sme prisli domov neskoro vecer. Vsimla som si, ze v pivnici sa svieti. Spytala som sa muza, ci bol v pivnici. Povedal, ze nebol. Som naozaj presvedcenà, ze som za sebou zhasla svetlo! Tak som isla pre klùce, nadàvajùc si do blbcov a zhasla som ho.

Niekedy vojdem do kùpelne a citit tam vonu mydla, ci coho, ktoré nepouzivame. Je to takà zvlàstna vona. Nie je to neprijemnà vona, ale mne tak v kùpelni nic nevonia. Otvàram vsetky flasticky a pricuchiavam si k nim, musim vyzerat ako stopovaci pes pri tom, aby som nasla povodcu. Zatial neùspesne. Ked vyjdem z kùpelne a vràtim sa tam o nieco neskor, vona je prec. Je to stàle tà istà vona, kvety to byt nemozu, kedze to trvà uz od februàra. Nemàme ani susedov vedla nàs , od ktorych by sa vone mohli sirit :) Neviem, velmi tazko sa to vysvetluje :)

Minule, ràno po tom, co som vychystala nasu hviezdu do skolky, som sa este vypelesila do postele a sladko som zaspala. Muz ju zaviezol na autobus a isiel vybavovat veci. Zobudila som sa na to, ze niekto polozil sàlku na vrch nàsho varica, ktory mà na sebe skleneny kryt. Bol to dost ostry zvuk, kedze ma vytrhol zo spànku. Cakala som a myslela som, ze sa vràtil drahy a robi si kàvu. Cakàm... Nikde nikoho. Vstala som a pre istotu som isla pozriet, ci sù dvere do dvora zamknuté. Bola som presvedcenà, ze niekto tam tù sàlku polozil! Boli zamknuté. Takze nikto nemohol vojst. Drahy sa vràtil az ovela neskor :)

Uz som pisala, ze raz v noci, akoby by niekto v "pochodoval" do skrine. Vstala som a presvedcila sa, ci sa nàhodou malà nevybrala na toaletu. Nie, sladko odfukovala v posteli a muz tiez notil tù jeho serenàdu. Neviem, ked poviem muzovi: "Pocul si to?!" Vzdy na mna pozrie tym jeho stylom, co zasa a sucho mi povie: "Jà nic nepocujem!"

Dvere na toaletu ma tiez vedia dostat! Poznàte to, ked nedovriete dobre dvere a "cvakne" vàm jazycek, ktory nezapadol?! Vela kràt som sa postavila vecer od pocitaca s tym, ze prievan ich pootvoril a idem tie dvere zavriet, aby nàm netahalo, hlavne v zime. Dvere zatvorené a jazycek aj tak cvakol! Mne tak ten jazycek cvakà stàle, hoci dvere teraz v lete uz nechàvam pootvorené, aby som predisla spominanému cvaknutiu! :)

Este jedna, na dnes uz poslednà "zàhada". Zacalo to asi v januàry. Presne, o 9:40, kazdé ràno pocujem nieco pipat. Znie to ako budik. Trvà to tak 5 minut a potom sa pomalicky zacne vytràcat. Je to velmi nevyrazny zvuk. Musi byt ùplné ticho v dome, aby ste to poculi. To pipanie dokonca pocul aj moj muz a jeho kamaràt, ktory bol u nàs v tom case na kàve! No aspon, ze nie som paranoidnà len ja! Najhorsie je, ze sa to pipanie "pohybuje" po dome. Raz to pocut jasne pri krbe, potom v nasej izbe a minule sme ho "vypàtrali" v chodbe. Muz otvoril kryt na pojd, ale vyrùtila sa na nàs len hrubà vrstva sklenej vaty :) Najprv som si myslela, ze to pipa kùrenie! Nie, kotol taky zvuk nevydàva, bolo mi potvrdene od instalatora kùrenia neskor. Potom som v pivnici nasla medzi vecami z domu, ktoré neboli ùplne ohoreté, len zacmudené, nàs stary elektronicky budik. Zvonenie bolo vypnuté. Ocistila som ho a ide bez problémov a nepipa, len ked zapnem zvonenie :) Takze ani ten "nepipal"! Logicky, pipanie by sa nepremiestnovalo. Vychàdzalo by z toho istého miesta :) Takze neviem, mozno objavime povodcu toho pipania. Pri najhorsom to bude mys s kardiostimulàtorom :)

Neviem, co si o tom mysliet. Ignorovat je to dost tazké, kedze ja to jasne pocujem a citim (tù vonu). Mozno som v minulom zivote bola pes a zostal mi psi cuch a sluch :) Muz mi slùbil, ze veci, co tu zostali po byvalych majiteloch odnesie do charity, kedze pre ich deti to boli "neuzitocné" veci. Co sa dalo spenazit, bolo odvezené hned :) Mozno potom zostane pokoj. A mozno by som mala zàjst za psychiatrom ja a bol by pokoj uz na dobro :)

Wednesday, June 13, 2007

Vypràzané sampiony s Nivou

Je to jedlo, ktoré sa u nàs tesi popularite. Budeme potrebovat asi tak 6 sampionov na osobu, ak podàvame na salàte, ako predjedlo. Moze sa to podàvat aj ako obloha, vtedy budù stacit tri na osobu. Kedze je dnes trinàsteho, radsej zàjdite do obchodu a kùpte tie huby tam. Na susedovù zberatelskù vàsen sa radsej dnes nespoliehajte. :)

Takze si nachystàme sampiony. Najlepsie sù mladé huby, ktorych klobùciky nie sù velmi otvorené. Ak sù prilis zaspinené, tak ich kefickou ocistime, len na sucho. Umyvanim pod vodou sa trati ich chut. Ale, ak sù naozaj velmi spinavé, kludne ich umyte pod vodou. My hlavicky nesùpeme. Nechàvame supku na nich. Ocistené huby opatrne odstopkujeme, aby sme nepraskli klobuciky. Stopky mozeme nakràjat na malé stvorceky a jemne oprazime na cibulke do makka, k tejto zmesi sa vràtim neskor.

Takze naplnime klobùcik syrom Nivou alebo Rokfortom. Odkrojime si maly stvorcek zo syra a jemne ho zatlacime do dierky, ktorà nàm zostala po stopke. Jemne zatlacame a dàvame pritom pozor, aby nàm klobucik nepraskol. Tu nàm pomoze supka, ktorù sme neosùpali. Ak sa aj mierne praskne, supka nàm to udrzi vsetko po kope. Ak sù klobuciky vacsie, ako som uz napisala, najprv dàme trochu udusenej zmesy zo stopiek, ktorù sme ochutili solou a korenim, popripade provelsànskymi bylinkami, ci trochou chili. Potom si nechàme miesto, aby sme to mohli prekryt este Nivou. Takto naplnené sampiony obalime v tradicnom trojobale alebo v cesticku, co màte radsej a co vàm chutovo lepsie vyhovuje. Spodok, kde je klobucik naplneny, po obaleni v strùhanke, este raz namocime do vajicka a znovu obalime v strùhanke. Takto by nàm syr nemal vytiect, ale aj tak si niekedy nàjde cestu von. Tradicne ich oprazime na oleji. Podàvame teplé na salàte alebo ako prilohu ku hlavnému jedlu.

Raz sme dostali kompliment od zàkaznika: "Takéto huby som jedol dva kràt v zivote. Raz v Parizi v trojhvezdickovej restauràcii a druhy kràt u vàs." Nasim doma tiez velmi chutili. Po rozkrojeni klobùcika, vàm vytecie von roztaveny syr... Ak nemàte radi Nivu, urcite sa to dà zamenit za Enciàn. Urcite to stoji za pokus.

Ja màm k sampionom speciàlny vztah :) Ked som bola tehotnà, kazdy den som musela mat, hnusnù, odpornù konzervu sampionov :) Raz som podozrievala muza, ze mi jednu konzervu ziedol! Nevydrzal to a isiel mi ju kùpit! Chybala mi, kedze som kupovala na cely tyzden! Odvtedy konzervové sampiony ani citit! Viete si ma predstavit s otvorenou konzervou na kolenach a vyjedala som ich priamo z konzervy vidlickou! Brrr! :)) Malà dodnes nemà rada huby v ziadnej podobe :)

Tuesday, June 12, 2007

Ked neviem...

Neviem, co sa deje. Stràcam kontrolu. Zem sa toci prilis rychlo a mne sa uz z toho toci v hlave. Vsetko navokol je rozmazané. Chce sa mi vrieskat z plného hrdla, avsak nechcem ublizit, tak to dusim v sebe... Obklopenà ludmi, a predsa sama. Pocity... Klopem... Nikto mi neotvàra. Stojim vonku v dazdi a som premoknutà na kozu. Trasiem sa od zimy a strachu. Nieco vo mne zomiera a ja neviem, ako To zachrànit... Netusim, co sa stane, az To zomrie... Màm strach z toho, co pride, z toho co neprislo... Màm strach sa pytat. Odpovede nikdy neprichàdzajù .. Som ako flasa so spràvou, vyvrhnutà na pustom ostrove. Niet nikoho, kto by ju otvoril a precital si odkaz. 'Som tu, pri tebe'.... Dnes som mala zasa zly den...

Monday, June 11, 2007

Ked je stastie unavené......

Jeden màjovy stvrtok - Pariz - buralist. Zàkaznik podàva Lotto. Hraje tie isté cisla ako minuly pondelok, ako poslednych 17 rokov. Chcel vyplnit este druhy stlpec, aby si zvysil sancu na vyhru, avsak zabudol, tak mu buralist zaràtal dva stlpce, ale s identickymi cislami, kedze to ide cez stroj, on len natukà mnozstvo, dva stlpce a ak nie sù vyplnené cisla v druhom stlpci, automaticky tam stroj zaradi tie z toho prvého. Fakt len smoliar, ci blbec moze zaplatit dva kràt za to isté :)

O tri dni - TF1- spràvy: "smoliar, ci blbec" vyhràva 2 x 17,6+ nejaké drobné miliona Eùr. Dokopy sumu cez 35 milionov nadobudol vdaka omylu, ci blbosti :) Aj ja chcem urobit taky "osudovy, ci blbi omyl "! :)))

Dodatocne profituje aj buralist: Pariz - dotycny buralist zaznamenàva zvyseny zàujem hràcov podàvat Lotto pràve u nich! Hràci dùfajù, ze im to prinesie stastie!

....tak sadne......

A tak som mala stastie aj ja dnes. Hoci som nevyhrala 35 milionov, ale dosla som domov so stastim na pleciach. Vyrazili sme si na obed do mesta. Od ràna sa to chystala obloha na nàs vyliat, avsak udrzalo sa to az do pol druhej. To sme pràve vyràzali z restauràcie. Boli sme mojim autom, tak som nàs viezla domov ja. Vsetko islo hladko, ked v polovici cesty, bez najmensieho varovania, mi prestali ist stierace! To uz lialo ako z krhle! Samozrejme v ràmci paniky stùpim na plyn,muzovi vyliezli oci na vrch hlavy, zbledol a krici: "Spomal, ved nic nevidim!" Ja mu na to:"Ufff, ani ty? Uz som sa zlakla, ze màm nieco s ocami!" Paralizovane na mna pozerà a nevie, ci sa mà smiat alebo plakat. Odstavila som to na krajnici so stieracmi zablokovanymi v strede okna! Tak nie len dàzd, ale este aj stierace mi brànili vo vyhlade! Tak som muza vyhnala do toho dazda, nech ich zatlaci dolu. Neochotne, ale isiel! No trochu nizsie isli, ale len trochu. V aute to smrdelo spàleninou. Zrejme odisiel motor. Dilema: Pokracovat, alebo cakat az doprsi?! Mobil nemàme ani jeden :) Pokracovat. Pytam sa drahého: "Chces ist soférovat?!" Strucne ma usmerni: "Je to tvoje auto, tak pokracuj!" Vdaka, vzdy vie, ako potesit. Ale uznàvam, jeho oci sù na tom horsie ako moje v takychto situàciàch. Tak hurà do toho. Zapla som vystrazné svetlà, zhlboka sa nadychla a poprosila anjela stràzneho, nech este chvilu pockà s tou poobednajsou siestou. Po prvom soku, oci si privykali. Musela som vyzerat ako bùdkovy slimàk. Urcite som ich mala na stopkàch! Bolo to mojich najdlhsich 15 km! Oproti kamiony, ktoré rozprskàvali fontàny vody, tak na okamih to bolo fakt len po pamati. V aute bolo hrobové ticho. Muza som nepocula ani dychat. Urcite zadrziaval dych, aby nevypùstal spolu s vydychmi zo seba vzdychy strachu! Po nejakych 10 minùtach sme odbocili na vedlajsiu cestu. Padol mi kamen zo srdca. Ani policajtov sme nikde nevideli, teda nàm to preslo bez pokuty . Prisli sme pred dom, zaparkovala som auto a dala anjelovi stràznemu volno. Takze, aj takùto podobu mà vrtkavà pani Stastena. Mozno skùsim tù lotériu, jeden nikdy nevie, mozno bude este stàle sediet na tych mojich pleciach :) Samozrejme, ze akonàhle sme prisli domov, prestalo prsat! Toto bola prvy kràt situàcia v aute, kedy som mala naozaj strach. Keby som mala v aute dcéru, tak cakàm az doprsi, urcite by som si nezobrala taky risk na svedomie. Uz by som si to nechcela zopakovat.

.....aj na vola! :)

Len neviem, ci sa tesit z toho, ze màm stastie, alebo sa tràpit nad tym, ze som vol!? :)))

Sunday, June 10, 2007

Lahky salàtik nie len pre Motylika

Budeme potrebovat bielu rybu - cerstvù ci mrazenù. Nechajte tie rybicky v akvàriu na pokoji! My pouzivame treskovité ryby, ktoré nie sù také olejové a chutovo vyrazné. Na dve porcie vàm bude stacit 150g rybky (my podàveme na salàte asi tak 10 az 12 kùskov), salàt-hlàvkovy ocisteny, cibulka, vnatka, cesnak (moze, nemusi byt, podla chuti), paradajka, uhorka, paprika.

Na tanier si natrhàme listky salàtu, ozdobime ho paradajkou, paprikou, na jemnucko nakràjanou cibulkou, uhorkou, fantàzii sa medze nekladù :) Rybu si nakràjame na pasiky velkosti 2x3cm. Nechajte to pravitko v sufliku, priblizne ùplne postaci :) Nachystàme si mùku (nie cukor), do ktorej primiesame pomletù grécku rascu, sol, korenie. V tejto zmesi obalime nakràjané pàsiky ryby, ktoré sme naozaj len mierne posolili tesne pred obalovanim. Na panvicu si dàme zohriat trochu oleja, aby nàm tie rybky neplàvali v oleji, a rybu na nej oprazime. Asi tak 2 minùtky z kazdej strany. Tesne pred dokoncenim pridàme na drobno posekanù petrzlenovù vnat a podla chuti cesnak a celé to este na panvici premesiame, nie varechou, len panvicu prudko trhneme ako pri vyrobe palaciniek, neviem vyraz v slovencine, ale anglicky vyraz na to je -toss. Podàvame este teplù na salàte, ktory sme si prichystali a mozeme ho poliat omàckou, ktorù som uviedla pri Flambovanych priseràch alebo kùpenym sauce-om. Nakràjame si cerstvy chlebik a mozeme to zaliat dobre vychladenim bielym vinkom.

Je to jednoduché a velmi chutné. Celkovà priprava by nemala trvat viac ako desat minùt, plus 4 minùtky varenia :) Tak zelàm vela zdaru a dobrù chut :)

Saturday, June 09, 2007

Rodinnà kriza

Tak po dlhom case sme si uzivali kludné sobotnajsie doobedie. Vcera nàm ohradili bar a v pondelok sa zacina vsetko robit! Hurààà. Naobedovali sme sa, malà si pustila Shreka a my sme isli "zavazovt sàdielko" :) O pol tretej zazvonil telefon. Kym sme stihli reagovat, bolo neskoro. Tak sme dokoncili nacatù pràcu :) a drahy vytocil cislo, aby zistil, kto nàs skùsal zohnat v sobotu v case siesty :). Cislo bolo so slovenskou predvolbou. Bolo to cislo mojej mamy. Tak som vytocila cislo, zvonilo a zvonilo a zvonilo. Uz som chcela zlozit, ked sa ozvalo velmi tiché: 'Haloo? Noo, kto volà?' Tak som na plné hrdlo zanotila nasim trnavskym nàrecim: 'No gdo asi, dzedo mrààz, ty herecka ! :))))' a rehocem sa na plné kolo. Mama sa rozplace do telefonu! Smiech ma presiel, ako psika autobus. Tak rychlo a tak bolestne! Nikto sa s nou doma este stàle nebavi! Spustila mama. Tak tu to bude trosku ako v Pulp Fiction. Musime sa vràtit v case....

Vsetko to zacalo minuly rok v lete. Najstarsiu sestru som chcela u nàs zamestant, kedze je vyucenà kuchàrka. Financne to nemajù lahké a tak som si povedala, ze namiesto dàvania ryb, naucim ju ich chytat! Rozobrali to so svagrom a dobre. Pride na rok a uvidi sa, ci zostane dlhsie alebo nie. Rok zostane s najmladsou a dvaja starsi budù pokracovat po letnych pràzdninàch na slovenskych skolàch. Mama sùhlasila, ze jej pomoze. Takze sme ich boli zobrat koncom jùna. Prvy mesiac bolo vsetko v poriadku. Po mesiaci, mladsia zacala mat problémy. Teda ona nie, to tà starsia ju strasila, ze ako to bude v skole, ked ona nevie po francùzsky! Este v màji som pisala inspektoràtu skolstva a poziadala, aby sestrinu malù nechali rok v skolke, kedze mala len sest rokov. Odmietli s tym, ze prvy rok, CP, je vlastne ako nasa preskolskà trieda a keby boli naozaj vàzne problémy, zopakuje si rocnik, co tu nie je problém. Aj francùzske deti tu opakujù rocniky bezne. Navyse mala dohodnuté doucovanie jazyka specialnou ucitelkou, ktorà by chodila za nou do nasej skoly, dva kràt do tyzdna. Lenze, jej "velkà" sestra jej nahnala taky strach, ze kazdy vecer plakala a nechcela zostat! To som sa dozvedela az nakoniec. Takze sestra mi druhy augustovy tyzden spravila scénu a ona ide jednoducho domov! A hned! Muz ma zamozrejme obvinil, ze je to vsetko moja chyba! Urcite som jej povedala nieco, co ju odradilo zostat! Naozaj som si nebola vedomà toho, ze by som spravila nieco tak hrozné, aby musela takto na mna vybehnùt a zachovat sa tak, ako sa zachovala! Takze, sme museli vymysliet, ako ich dopravit domov. Ju a jej tri deti. Nakoniec sme to vyriesili autobusom, kedze letenky uz boli nehoràzne drahé. Koniec pràzdnin a lety bud plné, alebo cenovo nepristupné. Deti ani nepozdravili, dokonca ani mojho muza, hoci on naozaj nikomu nic nespravil. Financne som ich podporovala odkedy som bola vonku. Nie len ja, moj muz samozrejme tiez. Nikdy mi nepovedal, ze nemozem poslat peniaze, ci dary pre deti v podobe satstva a obuvi. Ale to zostalo zabudnuté. Nie nechcem, aby boli nesmierne vdacni, pomohla som lebo som mohla a chcela, ale aspon trochu respektu, ak nie ku mne, tak ku mojmu muzovi by sa patrilo. A tak koncom augusta ich muz zaviezol do Pariza na autobusovù zastàvku. Rozlùcili sa velmi milo, dakovali, usmievali sa, skràtka akoby sa nic nestalo. O tyzden ma zrusil brat na skype a celà rodina prestala komunikovat! Vravim si, ok, ja to prezijem, nie je to prvy kràt v mojom zivote. S otcom nekomunikujem uz 9 rokov, nevidela som ho rovnako dlho. Za dobrotu na zobrotu. Jednoducho, to bolo pre nu tazké rozhodnùt sa a chcela sa vràtit domov a nevedela ako mi to povedat. Tak sa za malichernost na mna ocapila a hrala sa na kacirku. Doma mi samozrejme nezostala nic dlznà! Mama mi volala na Stedry Vecer a vycistila mi zalùdok! Nedotklo sa ma to. Smiala som sa, vedela som, odkial vietor fùka :) Tak mi muz vravi, pozvi mamu k nàm. Vo Francùzsku este nebola, tak nech vidi na vlastné oci, raz videné, je desat kràt ùcinnejsie ako ako stokràt povedané :) Tak slovo dalo slovo, aj ked som zo zaciatku nebola nadsenà. Podarilo sa nàm zohnat letenky za korunu! Dokonca brat to bol vyplatit na letisku osobne a sàm jej povedal nech ide. Samozrejme, mojej starsej sestre to nesedelo. Vyslala ju s vetou: "Nech ti povie co chce," to ako ja, "ale ja hovorim pravdu!" Mama stastlivo dostresovala do Francùzska! Malà sa k nej mala, akoby to bolo len vcera, co ju videla naposledy :) Bol to rok, co sme ju navstivili. Bola milo prekvapenà, ako ju malà prijala :) Tych 17 dni ubehlo ako voda a ani sme sa nenazdali, vyprevàdzali sme ju domov. Vracala sa so zlym pocitom. Tusila, co ju doma cakà. No a tu sa vraciame do pritomnosti.

Tak ked sa ukludnila, vysvetlila mi, co sa deje doma. Nikto s nou nerozpràva, ani nepozdravia. Byvajù v jej byte a dàvajù jej pocitit, ze je tam navyse. Dnes ju dostala ùplnà malickost. Len ono ich je uz asi vela. Chcela ist vyvesat pràdlo na balkon a dvere do izby, cez ktorù treba prejst , aby ste sa na ten balkon dostali, boli zamknuté na klùc! Dorazilo ju to. Nezvlàdla to, zrùtila sa a zavolala mi! Viem, ze mama nie je lahkà povaha, kazdy màme svoje muchy, ale toto je uz fakt vela aj na vola! Uz s nou viac ako dva mesiace nerozpràvajù, jedine najmladsia pozdravi -Ahoj babka- a inak ma zakàzané s nou komunikovat. Svagor tiez len medzi zuby pozdravi, asi aby sestra nepocula a to je ich celà komunikàcia. Sestra totiz mame narozpràvala, ze som tu nacierno, nemàm poistku a nic nie je moje, navyse muz nie je este rovedeny! Tak ked tu bola, som jej na stol vylozila moju Carte Vitale a moju visa kartu. Vravim jej, ze keby som tu bola nacierno, nikto mi neotvori bankovy ucet a nedà mi kartu poistenca, kedze je tu podobny systém zdravotnych poistovni ako u nàs! Tak sa ukludnila a zvysok som jej uz nemusela vysvetlovat. Pochopila aj sama.....

Neviem ako jej pomoct. Mà este rok do dochodku a musi si to odrobit, inak by stratila dost velkù ciastku z tej almuzny, ktorù jej vymerajù :) Dùfam, ze nevyvedie nieco hlùpe! Pokùsim sa nàjst riesenie skor, nez sa zblàzni. Musim obvolat ambasàdu, ako to je tunak, ak ju zamestnàm, ci jej to budù ràtat do dochodku. Ak màte niekto informàcie tohto druhu, bola by som rada, keby ste mi dali vediet. Aj ked som sa zaprisàhavala, ze uz nikdy! Ale ako sa vravi, nikdy nehovor nikdy!

Thursday, June 07, 2007

Sladucké Vlcie maky ...

Vcera sa mi do rùk dostal zvlàstny dar. Dostala som cukriky z vlcich makov:) Muz dostal dzem z vlcich makov. Tak som sa trosku pohrabala a nasla som recept na dzem z vlcich makov. Je dobry pri bolestiach hrdla a proti kaslu. Trochu vonavého leta v pohàri sa dà jednoducho pripravit.

Priprava: 45 minùt (neràtam zber lupienkov)

Varenie: 1 hodina

Odstàtie: 1 hodina

Budeme potrebovat: jedno pole plné vlcich makov, vhodné dost daleko od frekventovanej cesty a chut nazbierat 200 g lupienkov, ktoré podla moznosti nezaparime v igelitke tesco :) Pekne kràsne si uzit romanticku s prùtenym kosickom, dievcatà. A nezabudnùt pri tom snivat :) 4 litre pitnej vody a zhruba 3.2 kg zelirovacieho cukru. Toto mnozstvo by malo stacit asi na 8 pohàrikov, 350 gramovych.

Postup pràce:

  1. Preberieme lupene vlcich makov, aby sme mali vsetky zdravé, bez skvrn a bez masokombinàtu :)
  2. Dàme zohriat 4 litre vody do hrnca a ked sa nàm na spodu "Hrnceka Var" zacnù tvorit malé bublinky, to je nase tajné znamenie, ze treba pridat lupienky a na miernom ohni ich 10 minùt povarime. Dbàme o to, aby nàm voda nevrela "bujne". Preco?! No aby sme nemali bujny dzem! Po desiatich minùtach ich odstavime z ohna a nechàme ich 1 hodinku luhovat.
  3. Po hodine prepasirujeme a prefiltrujeme vzniknuty roztok. Na kazdy liter roztoku pridàme 800 g zelirovacieho cukru. Takze teoreticky by sme mali mat 4 litre roztoku, takze 3.2 kg cukru. Takto osladeny roztok znovu varime zhruba 45 minut na miernom ohni, alebo pokym nezacne cukor zelirovat. Skùsené gazdinky to majù v oku. My babràci si dàme trochu na tanierik a presvedcime sa, ci je to tà spràvna zelé konzistencia :) Ja som ho este nerobila, kedze vcera som to videla prvy kràt v zivote. Ale naberiem odvahu a skùsim ho spravit. Stoji mi to za to snivanie v poli vlcich makov s kosickom v ruke... A navyse to vyzerà lahko a nenàrocne, hàdam to aj ja dokàzem. Cukricky sù vyborné, ziadna vyraznà chut. Sù také, také, hm ako to najvystiznejsie opisat, palculienkovsko rozpràvkové :))

Wednesday, June 06, 2007

Renovàcia po Francùzsky

Uz som vàm napisala, ze nàs nejaki dobràci vypàlili. Takze od konca oktobra neprevàdzkujeme. Ja som to zalomila hned v novembri a hybernovala som doma pri kozube :)

Takze sme vyviazli bez ujmy, fyzickej, co sa tyka mentàlneho stavu, o tom radsej pomlcim. Mesiac sme boli v hoteli. Predstavte si 20 m2 a troch ludi, viem, mohlo byt aj horsie. Ale po dvoch tyzdnoch mi uz ràstli rohy! Kazdy vecer po spràvach vypnùt televizor, lebo nasa princeznà nevedela zaspat. :) Co sa tyka sexu, viete si predstavit. Ako safranu :) Odisli sme len na tri dni, takze nàm zostalo aj tolko satstva. Nejaké dva pàry nohavic, 4 pary spodného pràdla a ponoziek a nieco na vrch a pyzamo. Malà vyviazla relativne dobre, kedze ju vzdy nabalim tak na mesiac a je jedno ci ideme na den alebo na tyzden :) Po dvoch tyzdnoch nàm na parkovisku pri hoteli v noci ukradli puklice z auta. Nové 200 eùr! poistovna samozrejme nepreplati, kedze nie sù pripevnené k autu! Ked sa s-re tak sa s-re! Po mesiaci sa nàm podarilo nàjst dom a prestahovat sa. Mali sme konecne kuchynu, kde som si mohla navarit, pràcku a dvor! :) Celé Vianoce som presedela nad zoznamom osobnych veci. Bolo treba spisat vsetko, od nohaviciek, cez uteràky po postelné pràdlo, vsetko. Nàbytok, hracky, kozmetiku, koberce, zàclony a vsetko ohodnotit cenou. Mesiac v ... :) Konecne som to dokoncila a islo sa do Pariza zaniest to expertovi. Ha, samozrejme, ze milàcik nechal zoznam doma! Ved co, on to mà vo zvyku. Tak sme sa vràtili, ved co 400 km len tak zo zàbavy, preco nie. Pariz je kràsny, bol by krajsi, keby som nebola vytocenà ako 10na srob! Rozdychala som to. Vràtili sme sa naspat a odfaxovali sme zoznam, ktorému bolo tak dobre doma na stole :)

Vo febrùari konecne poistovna sùhlasila s urcitou sumou na opravy. Zohnat firmu, ktorà to spravi. Bez problémov, ved peniaze sù. No peniaze sù, ibaze danà firma sa nejako nevie zmestit do rozpoctu! Rozpocet je dost stedry, ked uvàzime, ze sa tu dà postavit za to novy dom F4! No ale pre dotycného je to màlo. Tak hladat dalsiu firmu, ktorà by to dokàzala spravit lacnejsie. Za bieleho dna so svieckou hladat, aj tak ju nenàjdete! Konecne svetlo na konci tunela. No teda snàd, nesmieme zabudnùt, ze sme vo Francùzsku, ze àno. Jedno sa povie, druhé sa napise a tretie sa spravi a medzi tymi tromi procesmi podobnost ani len nàhodnà! Vysvetlim: Pride nejaky macho okuknùt plac a zahlàsi, to nie je vela roboty, v pohodicke sa do toho v mestime. Super, dùfame. Potom sa nàm dva tyzdne vyhovàra a nakoniec nàm dà rozpocet po tom, co muz pomaly spàva pred jeho dverami, aby ho zastihol. Sok, rozpocet prevysuje cenu poistovne o dost vysokù ciastku! Ak nepodpisete rozpocet a povolite im pracovat len na ùstnej dohode, nedoplatite sa! Takze tak to u nàs chodi :) Tak dùfam, ze tento dalsi uz pochopi, ze màme limitovany rozpocet a nebude to silit :) Muz s kamaràtom vybùrali podlazia a "vyskrabkali" 15 cm vrstvu zeminy, takze usetrili nejakych 30 000 eùr, tolko im ràtala prvà firma za vybùranie podlazi a firmy sa este stàle nevedia vpratat do rozpoctu :) Nàdej zomiera poslednà a po nàdeji to potom balim aj ja :)

Tuesday, June 05, 2007

Susedska pomoc

Tak dnes ràno, som so susedou isla do Metra, kedze màm karticku. Potrebovala si nakùpit na zajtrajsi kar. Dozvedela som sa viac o udalosti, ktorà poznacila ich zivoty. Zajtra je pohreb jej exmanzela, ktory spàchal samovrazdu. Je to otec dievciny, ktorà bola u nàs na oslave a ktorù som uz spomenula. Jej otec sa obesil. Nebolo to v den, ked ho nasli. Rozhodol sa ukoncit svoj zivot den predtym. Byval nedaleko od nich. Jeho dcéra s nim tràvievala takmer kazdy vikend. Az na policii sa dcéra priznala so vsetkymi tajomstvami do ktorych ju jej chory otec zasvetil. Okrem iného jej prizvukoval, ze ked zomrie, musi chodit na cintorin k jeho hrobu :( Matka bola velmi otrasenà, kedze dcéra sa jej nezdoverila, nakolko to bolo tajomstvo medzi nou a jej otcom! Sù to veci, tajomstvà, ktoré sa bezne nehovoria desatrocnym detom :( Clovek, ktory vsak trpi depresiou, asi neuvazuje triezvo. Neviem, nikdy som netrpela depresiou ako takou. Aj ked postnatàlna depresia je jeden z druhov depresii, predsa len, je to slabsi odvar jej "velkej" sestry, klinickej depresie.

Predtym, nez sme stihli odist, musela este zavolat advokatke, nakolko mà urcité problémy s jeho rodicmi. Akoby toho nemala na pleciach dost! Niekedy sù ludia taki bezohladni a bezcitni! Tak sme sa vybrali do Metra. Mala problém sa koncetrovat na riadenie auta. Citila som, ze mà bùrku v dusi, no navonok to nedala najavo. Ale dosli sme bez ujmy. Nastastie nebolo vela àut na ceste. Medzi tym mi stihla vsetko vysvetlit a "vyzalovat" sa. Nie, necakala, ze ju budem lutovat, ale potrebovala sa vyrozpràvat. Jej tajomstvà sù u mna v bezpeci. Uz len z toho dovodu, ze ich nedokàzem reprodukovat, ale nie som jedna z tych, ktorà ide s cudzim zialom a nestastim na bubon. Tak sme nakùpili malé obcerstvenie pre zùcastnenych. Nieco slané, nieco sladké a nieco na pitie. Takze, jednu starost mà z krku. Zajtra ju a jej deti cakà tazky den. Tak dùfam, ze to prebehne co najhladsie, aj ked, jeden nikdy nevie. Vsade sa nàjdu bezohladni hlupàci.

Este sa vràtim k tomu osudnému dnu, strede, minulého tyzdna. Poobede sa u nich zastavila priatelka jej exmanzela a pytala sa nanho, kedze nemà od neho spràvu uz tri dni. Suseda jej povedala, ze s nim v pondelok volala a vsetko bolo v poriadku. Tak sa teda vybrali pozriet do jeho bytu. Vsetko pozamykané, tak jej 16rocny syn musel preliezt brànku a cez okno videl otca. Vràtil sa a vravi matke, nech zavolajù poziarnikov. Tu sa volajù vzdy poziarnici a ti zalarmujù policiu a sanitku, kedze treba sa dostat do zamknutého domu a to je nàplnou ich pràce. Samozrejme, ze màme dobrovolny poziarnicky zbor v dedine, ale ti ignorovali zvonenie, vraj si mysleli, ze je to len cvicny alarm! Ani k nàm neprisli, ked horelo! Takze asi tak, totàlny nezàujem! Sùdna pitva potvrdila hodinu ùmrtia, utorok ràno o 8:00 hodine. Jej dcéra u nàs zabudla klùce, tak si po ne prisla vo stvrtok okolo obeda. Len tisko nàm povedala: "Ty uz vies, moj otec je mrtvy!" a rozplakala sa muzovi v nàruci. Velmi ju to zobralo. Tak som dnes susede prizvukovala, aby si vsimala deti, zaznamenala zmenené reakcie a ked treba, nevàhala vyhladat odbornù pomoc. Predsa len, je to sok, ktory sa bude dlho vstrébavat. Uz bola u lekàra so starsim, kedze on si to odniesol asi najviac tym, ze otca nasiel. Tak dùfam, ze pri vsetkych tych problémoch, ktoré ich este len cakajù, nezabudnù dbat o seba! Budem jej to pripominat vzdy, ked budem vidiet, ze nieco nie je v poriadku. Ono to moze vyplàvat na vrch aj neskor, nemusi to byt bezprostredne hned teraz. Cakà ich vyrovnat sa s pozostalostou, ktorà prinàlezi jeho detom, avsak jeho rodicia im to budù stazovat, ako som sa vyjadrila uz vyssie. Tak dùfam, ze to dokàzu uniest bez ujmy...

Na pohreb sa nechystàme, aj ked poznali sme ho z videnia. Nechcem, aby to vyzeralo, ze tam ideme zo zvedavosti, urcite tam bude aj takych dost, tak sa zastavime zajtra vecer osobne. Cez to vsetko na nich myslim a zelàm im, nech cim skor zapadne prachom to zlé a zostanù im len tie prijemné spomienky na manzela a otca.... Choroba si nevyberà, kosi hlava nehlava...

Sunday, June 03, 2007

Den matiek

Tak uz prisiel k nàm Den matiek, ale mu to trvalo kym prisiel zo Slovenska az k nàm. :) Tak som rozmyslala, co vymysliet. V piatok dcéra doniesla pracovny zosit zo skolky. Mierne som bola soknutà. Okrem iného som tam nasla vypracovanù ùlohu o elektrickom obvode, no nie tak celkom. Bolo nakreslenych sest ziaroviek s drotikmi napojenymi na rozne casti. Dcéra mala nàjst tie, ktoré sù spràvne napojené a teda sù schopné svietit. Vygùlila som na to okàle! Pytam sa malej, co to je. Ona mi s kludom Anglicana zahlàsi: "To nevies, to je svetlo!" Oki :) Uz viem :) Tak som sa rozhodla, ze jej splnim jej tùzbu ist na internet. Kedze odhalila jednu ziarovku, ktorà bola spràvne zapojenà, povazujem ju za dost velkù, aby isla teda aspon raz na ten internet a ked uz je ten den matiek :)) Nasledovné slovà napisala moja "elektrikàrka" a obràzky tiez vyberala ona :)

chat, chien, mummy, daddy, Tiffany, Myrriam, dog, cat, Babka, Miro, avion, domino, me, ma, de, tu, fa, pi, ko, zu,

No tak uz je spokojnà. Moze sa ist precitat na internet. :) Robili sme slabiky, este jej to ide velmi pomalicky, zaradit m +a a precitat ma :) Ale uz jej to zacina dochàdzat. Tak toto bol post ciste pre potesenie tej mojej velkàcky :) Tak to aj tak berte :)

Saturday, June 02, 2007

Flambované morské priserky

Jeden recept, seriozny, bez spackania a pridàvania zàzracnych prisad :) Aj aktivny blbec, ako ja, ho dokàze pripravit bez nàvodu. V mojom pripade staci raz vidiet, pre zrucnejsich raz precitat.

Budeme potrebovat hlàvkoy salàt, cibulku alebo salotku, morské priserky, mozu byt aj krevetky zmrazené, alebo cerstvé. My pouzivame zmrazenù zmes plodov mora, ktorù najprv rozmrazime, ak nemàme cas, tak ju dàme na suchù horùcu panvicu a nechàme odparit z nich vodu, ktorà by nàm neskor prekazila flambovanie:) dalej tuk, je lepsi ako olej, dozviete sa preco nizsie, trochu konaku ci whisky, petrzlenovù vnat, strùcik cesnaku, paradajky, papriku, uhorku na ozdobu salàtu. Pre "zrucnejsich" azbestové rukavice, poziarnicku nehorlavù kombinézu s prilbou a manzela s hasiacim pristrojom vedla seba! Deti posleme na pol hodiny do obyvacky, aby nàhodou neprisli k ùrazu.

"Zrucnejsi" si natiahnu na seba nehorlavù kombinézu. Na tanier si pripravime salàtové listy, ocistené samozrejme, na okraj ulozime mesiaciky paradajok, uhorky a pàsiky papriky. Na panvicu si dàme roztopit maly kùsok tuku, moze byt cera, maslo na pecenie a oprazime cibulku do sklovita. Potom pridàme na panvicu krevety, ci zmes "priseriek" a kràtko (tak pat minùt, aby boli uvarené, nie prevarené, zostanù gumenné) oprazime na prudkom ohni, pridàme na drobno nakràjany (pretlaceny) cesnak. Dochutime pomletou gréckou rascou (kumin) a solou. Ked je zmes dobre rozohriata, tu si "zrucnejsi" natiahnù azbestové rukavice a nasadia poziarnicnù prilbu, na ktorej nezabudnù sklopit vizoàr, manzel stoji v pohotovosti za nasim chrbtom s hasiacim pristrojom, pridàme, podla chuti, trochu whisky ci konaku a prudko zohrejeme a oflambujeme. Zmes je hotovà. Pridàme na drobno nasekanù vnatku petrzlenu. Podàvame za tepla. Salàt mozeme poliat omàckou, ktorù si pripravime doma, alebo kùpime hotovù. My pripravujeme teplù omàcku. Oprazime cibulku na troche tuku, pridàme dijonskù horcicu, tak za dve cajové lyzicky, polievkovù lyzicu kremzskej horcice a trochu oprazime, podlejeme trochou bieleho vina (tak deci az dve, aby to nebolo prilis husté ale ani riedke), zvysok vypijeme, a privedieme do varu. Na dokoncenie pridàme slahacku na varenie a prevarime. Dàva sa na salàt horùca. Nedàvajte vela tuku, lebo horcica sa vàm bude oddelovat, ak sa aj tak stane, nebojte sa, ono potom treba pridàvat to vino po troche a pomaly vpracovàvat tu horcicu do toho. Podla potreby dochutime solou. Omàcka sa moze skladovat v chladnicke niekolko dni a treba ju len prihriat, ak prilis zhustne, treba ju rozriedit vinom, ci slahackou.U nàs doma im chutila viac za studena. "Pokropime" nou salàt a pridàme hore pripravené morské priserky (krevety). Na vrch znovu pridàme trochu teplej omàcky a mozeme servirovat ako predjedlo. U nàs hovoria, ze keby sa dal zjest tanier, tak zjedia aj ten.

Nedàvame olej, a ked, tak len minimum, lebo by sme to nedokàzali oflambovat. Tuky sa zohrejù na vysokù teplotu rychlejsie a efektivnejsie sa potom flambuje. Raz sme s Dankom tak flambovali, ze drahy myslel, ze podpalime kuchynu. Na co sme mu mi povedali: "Pozri na profesionàlov a uc sa, ako sa mà flambovat!" Plamen vyslahol do pol metrovej vysky :)) Mihalnice dorastli :) Preto nezabudnite sklopit ten vizoàr :) Tajomstvo je, najprv treba rozohriat zmes na co najvyssiu teplotu, na elektrickej platnicke sa vàm to asi nepodari, treba plynovy horàk a potom tam chrstnùt alkohol. Odporùcam jeden pred hrknùt do seba, dodà vàm to kuràz. Podàvame s cerstvym chlebikom. Tak zajtra si ku dnu matiek jeden taky nechàm naservirovat a ak budem mat stastie, pridu aj ti poziarnici :)