Zabudnite na krém proti vràskam...

Dnes som sa rozhodla, ze po prespatom ràne a poobednajsom filme- konecne som si pozrela piràtov :), ze sa nahodim a vyrazim von, samozrejme, ze moj privesok, cize hviezda, bola so mnou :) Zakotvili sme u znàmej o dve ulice dalej :) Malà sa zahrala s jej starsou dcérou, kedze mladsia je na pràzdninàch, prehàna babku kdesi na juhu Francùzska po plàzi :) Celkom kludné poobedie, ked okolo siestej dorazili dvaja mladici. Vraj prisli pozriet tie jej oknà :) Vysvetlila mi, ze jedno okno je uz tak "unavené", ze jednoducho vyplulo dusu (no nie celkom dusu, len jednu okennù tabulu). Tak sa dorùtili a zacali merat a opisovat co a ako oni robia a vraj zàruka 15 rokov :) Ja som zatial vonku v minisukni plela predzahràdku, predsa tam nebudem sediet ako vareny zemiak :) Ked som uz vsetko doplela, vosla som dnu, ze sa rozlucim. Ujal sa ma jeden z dvojice a hned zacal typovat odkial je moj prizvuk. Skoro trafil :) Tak sme recnili, zakial ten druhy sa velmi dolezito tvàril a znacil si vsetky potrebné ùdaje, aby mohli vypocitat presnù cenu okien aj s osadenim. Takto sme kecali vsetci 5ti az do osmej, kedy sa ich pràca skoncila, tak sme si sadli na terasu a pokracovali v menej profesnej konverzàcii. Len tak o zivote. Porovnàvali ako je to vo Francùzsku a ako je to v Anglicku. Oni prihodili co to o Maroku, Spanielsku a Taliansku. Samozrejme, ze sme kecali o nakupovani. Kde, co a hlavne, za co :) Este zàverecné kontrolné otàzky, ktoré sa tykali veku. Tak chlapci sa priznali, ze majù nieco cez 20! Uff, to som ja ale starena, som si pomyslela, ked jeden z nich mi vélmi milo polychotil, vraj màm najviac 25 rokov! Jàààj, som pookriala na dusi i na tele :) Najprv hned na ùvod ma povazovali za dcéru asi 40 rocnej pani, comu som sa uchechtla, asi takto :)) Potesi. A teraz toto! Moje vràsky sa vyzehlili ako sibnutim carovného prùtika! Tak som im prezradila, ze som starsia. Ved mi o nic nejde. Màm tu zo sebou dcéru a vedia, ze màm drahého, nepotrebujem sa tvàrit, ze màm 25! :) Uistili ma, vraj màm tvàr, ktorà vyzerà velmi mlado, ziadne vràsky. Tak to uz som sa, stastim celà bez seba, uchechtàvala tako :))))) Kam sa hrabe taky krém proti vràskam! Takéto komplimenty tak dva kràt to tyzdna a o mesiac vyzeràm ako novorodenec :) Este pre istotu idem pozriet do zrkadla a skontrolovat, ci sa tie vràsky naozaj vyhladili, alebo to bol len ocny klam :)

A propo, som jesitnà a kompliment mi padol dobre a tàààààkto vysoko mi dvihol moje sebavedomie :) Nie ze by mi drahy nedal kompliment, ale to je akési iné. Potesi, len ho beriem akosi s rezervou. Predsa si nepriznà, ze mà vedla seba starù, vràskavù korculu, keby to aj hned bola pravda :) A keby sa odvàzil, bolo by to prvy a posledny kràt :)

Rekonstrukcia...

Tak konecne nàs dom zacina dostàvat tvary obytne funkcnej jednotky. Izby sù uz oddelené, elektrické kàble ponatahované, urobené dlàzky, oknà osadené a dnes viedli "potrubie" na kùrenie. Vsetko fici ako by malo, az na malé detaily :) To, ze s pràcou meskajù sa dà pochopit, kedze robotnici sa neukàzu cely tyzden a potom dohànajù v piatok a sobotu :) Tak dnes sa u nàs motalo asi 6 chlapov. Boli sme totiz zistovat rozmery, lebo uz tri dni vyberàme dlazby a kachlicky do kùpelne! Nastastie màme v meste len 5 obchodov s dlazbami a kachlickami :) Vo vsetkych piatych uz poznàme zamestnancov, kedze som typ cloveka, co sa nevie rozhodnùt. Nakoniec sme dnes uz vybrali. Muz bol zo mna nestastny! Pàci sa mi farba, nepàci sa mi tvar, tvar je dobry, nesedi mi dizajn a farba a tak dokola. Nemàte tento typ v tejto farbe? bola moja najcastejsia otàzka. Tak dnes sme sa vracali do obchodu potvrdit mnozstvo dlazby a obkladu, pre ktory sme sa vcera po hodine a pol v obchode rozhodli, teda ja som sa rozhodla :) Muz sa uz poucil, neodporuje :) Je to ako so satami: "Drahy, ktoré sù krajsie?" Odpoved vzdy tà istà: "Ktoré sa pàcia viac tebe, milàcik?" A takto to bolo aj s dlazbou :) Takze dlazba je objednanà, kedze séf nàm piloval usi, ze ju treba objednat, lebo potom treba cakat na dovoz a robota bude stàt kvoli dlazbe! Ha, ved nie som vcerajsia, vybrali sme to, co mozu dodat okamzite! :) No ale tak mu bolo pilno, ze ide pre nu az vo stvrtok, hlavne, ze nàm sr.l na paty cely tyzden! :))) No co uz, vo Francùzsku je to tak :)

Na budùci tyzden treba vybrat kùpelnu a kuchynu :) To uz bude iné kafe. Tu je vyber zlozitejsi, kedze obchodov je ovela viac, takze aby sme v pondelok zacali a snàd to stihneme do konca tyzdna obehat a mozno i cosi vybrat :)

Taky obycajny den...

Len na prvy pohlad, zdanie casto kràt klame. Dnes poobede bol drahy objednany na MR. List, v ktorom mu vysvetlujù kde a v ktorù hodinu sa dostavit, mu prisiel pred dvomi tyzdnami. Bol v nom recept na kontrastnù làtku, ktorù treba vybrat z lekàrne a doniest so sebou :) Bez problémov. Dnes ràno som odskocila do lekàrne, kde mi lekàrnicka najprv povedala, ze to nemajù a nàsledne ma vysmiala, ze tam màm poznacené, ze to treba objednat 48 hodin pred vyzdvihnutim! Fàjn, este ze drahy vie po francùzsky! Hlavne, ze sa uchechtàval na liste, ze mu donho napisali, ze si mà bizutériu nechat doma a nemà prist naliceny! :) Az potom si vsimol, ze v liste je to adresované pre slecnu, hoci na obàlke bolo uvedené pàn :) To si vsimol, ale ze na recepte bolo hrubym vytlacené, ze do lekàrne treba zàjst 48 hodin pred dnom D, to mu uslo :) Asi to nebolo dost smiesne a preto tomu nevenoval pozornost :) Takze ràno nahodenà som vybehla do lekàrne. V prvej ma vysmiali, v druhej sa ma ujal mlady lekàrnik a vysvetlila som mu, ze som si vedomà toho, ze som tu mala stepovat pred dvomi dnami, tak mi ochotne zavolal do skladu a vraj je vsetko vybavené, len si tam musim preto odskocit :) Ochotni ludia este nevymreli. Vraj nie som jedinà, je viacej takych idiotov, co necitajù pokyny, ako ja :) No nepovedal to tak priamo, ale urcite si to myslel :) Takze rychlo naspat, vysvetlit drahému co sa odohralo v lekàrni. Toho mladého lekàrnika som vynechala. Nebolo to podstatné, aj ked bol fesny :)) Dokvitol o pol jednej, rychlo do mesta a vybrat pripravok. Mali sme tam byt o 12.45, lenze to sme este len v sklade vyberali tù injekciu, teda ja som pre nu trielila a takmer si vyklbila vsetky klby v dolnych koncatinàch, kvoli mojim steklom :) Na polykliniku sme prisli nieco pred jednou. Na vràtnici drahy podà list recepcnej a tà na to pozerà, akoby nevedela citat. Cita ho uz treti kràt, ked konecne po 5 minùtach nàm zahlàsi, ze to musime ist do nemocnice! Fàjn. 13.00 a to sme tam mali byt uz o 12.45. Naspat do auta a hurà do nemocnice. Nastastie to nie je daleko, len treba prejst asi 7 semaformi! Dorazili sme 13.10 a samozrejme, nàjst to spràvne oddelenie. Drahy zbadal indikacné tabule. Hurà, rùtime sa, teda drahy s malou. Ja sa v stekloch a v sukni za nim trmàcam ako postihnutà baletka, co krok, to nadàvka, ale drzim ako partizàn a ficim, ved uz meskàme! Drahy sa v zàpale stresu vyrùti na schody a dorazi ku zamknutym dveràm, ktoré pravdepodobne vedù na oddelenie a nie do ambulancie. A to este pozerà, ci netreba vyjst na druhé alebo tretie poschodie! Tak zasiahnem a vravim, ze vchod bude urcite na prizemi! Tak svihom dolu, ja sa uz zariekam, ze topànky vyzujem, ale pohlad drahého ma odradi a tak trpim dalej. Dohrnieme sa ku vchodu. Treba zazvonit a dvere sa otvoria. Do tohoto vsetkého si este predstavte otàzky nasej hviezdy: Tatooo, preco musime ist hore? A preco ideme teraz dole? A co ti budù robit? Budù aj na mna pozerat? A tak stàle dokola. Neviem ci bola horsia tà bolest v nohàch, alebo tie otàzky. Stràsne nerada totiz meskàm a ked stresujem, tak sa nedokàzem koncentrovat na nic iné, len ako sa co najskor dostavit na pozadované miesto. Na recepcii drahy vysvetlil nàs omyl, na co som dodala, ze sme nemali po ruke tehlu na rozbitie skla na dveràch na tom prvom poschodi, tak sme zisli dolu a hladali vchod :) Teta sa na mna podozrivo pozrela, ale nakoniec sa usmiala. Vyzvala nàs, aby sme si sadli do cakàrne. Konecne, moje nozky, noziskà, hanbàle, hnàty jedny nepodarené mohli pookriat. Asi po desiatych minùtach drahy vosiel dnu a ja s malou sme cakali v cakàrni s ostatnymi pacientami. Ziadne knizky pre deti, tak malà listovala v casopisoch. Kazdy, asi 50 stranovy casopis, vydrzala listovat pol minùty. Po desiatych minùtach boli vsetky prezreté a zacala sa zàbava :) Najprv vyskùsala vsetky stolicky a keby som ju pohladom nezmrazila, tak poziada aj sediacich nech sa premiestnia, lebo ona chce sediet pràve na tej stolicke, kde sedia oni. Ked som ju uz asi desiaty kràt napomenula, ze nech si sadne a kludne cakà, posadila a vydrzala sediet celé tri minùty na jednej stolicke, avsak, co najdalej odo mna :) Potom si lahla v bielej sukni a bielom tricku na zem. Ved aspon tety upratovacky budù mat menej roboty :) Nebolo dost, nasla na zemi papierik, tak ho zacala zut. Ja uz infarktové stavy, kedze napomenutia nepomàhali a nemohla som tam na nu zazapiat ako levica, pritiahla som ju k sebe a drzala za suknu. Nepomohlo, vysmykla sa a sukna mi zostala v ruke! Skoro ma porazilo. Krv vo mne vrela. Nastastie prisiel drahy. S radostou sme vybehli von. Zahlàsil, ze tù injekciu mu vobec nepodali, vraj nebolo treba a vsetko je ok. A to ja som sa tam trepala, keby ho bolo treba naspat odviest. Tà kontrastnà làtka totiz moze mat nepriaznivé vedlajsie ùcinky, ktoré zabranujù v riadeni auta. Vravim mu, ze kde mà ten liek? Vraj si ho nechal doktor. Tak sa ponho vràtil. Nebudem podporovat cierny trh s liekmi! To uz malà nevedela co od dobroty so sebou. Mna zasa zacinali boliet hnàty od steklov. To je tak, babka vzdy vravela: "Paràda trp!" Ja vravim, sprostost trp! :) A tak som trpela. Este dokryvat nejakych 150 m na parkovisko. Nasadneme do auta a malà spusti vresk. Co zasa, myslim si v duchu totàlne otràvenà. "Aùùùù, moja sedacka pààli!" Auto bolo na slnku, àno, dnes màme slnko a v celku znesitelne, a vyhrialo sedacku. Takze ja s dorànanymi nohami, malà s popàlenym zadkom a drahy stastny, ze vsetko je s jeho hlavou OK, teda upresnime to, fyziologicky, sme zlozili strechu a vychutnàvali sme si teplucké slniecko. Nie dlho, len po prvù krizovatku, kedy zo zadu malà huci: "Tatooooo, mne tu fùùùùùka!!!!" "OK, pojdeme pomaly", zahlàsi drahy. A tak ficime rychlostou postihnutého slimàka, pesi by som v tych stekloch isla rychlejsie, a za nami sa vytvàra kolona nervoznych soférov. Nakoniec sme to vzdali a zavreli strechu. Konecne sme doma, zhodila som z noh stekle a isla vyvesat pràdlo, kedze màme konecne slniecko :) A tak slubne to dnes ràno vyzeralo :)

Leto po Fracùzsky...

Tak si zvykàm na nase "kràsne" leto :) Momentàlne je tu 16 stupnov a za vietor by sa ani december nemusel hanbit! No a k tomu vsetkému este dàzd! Ved co, tu màs na, nech sa ti nehnusi, ako sa u nàs hovori :) Neprekàzalo by mi to, keby...

... pocas mojej dvojtyzdnovej absencie nemali 30 stupnové horùcavy, ako ma stihlol informovat drahy :) Prisiel pre nàs opàleny, akoby sa pràve vràtil z Karibiku :) Tvàr kràsne, zdravo olivovà, k ostatnému sa radsej nebudem ani vyjadrovat...

... keby mi drahy nekùpil tohto roku cabriolet! Dlho hladal vhodné auto. Totiz, on si nieco vlozi do hlavy a potom chodi ako bez duse, pokial to nenàjde. Tak tento rok, na jar, konecne nasiel. Kùpil mi auto a tesila som sa ako to v lete roztocim. V màji som si zopàr kràt vysla von a vychutnala si vietor vo vlasoch, ktoré som nàsledne rozcesàvala dva dni, ale nepokazilo mi to radost z jazdy. Netrvalo to dlho. Dùfam, ze v decembri pojdem kùpit stromcek a nebudem mat problémy vpratat ho auta, kedze bude minimàlne 30 stupnov a otvorim si strechu a stromcek bude pekne trcat ako hromozvod zo zadného sedadla, zatial co ja sa budem vytesovat zo slniecka :) Tak uz len prezit toto "leto" a nestràcat optimizmus, ze v decembri to tu bude lepsie :)

...dalsia moznost je, vykaslat sa na to ùplne a predat auto, bar a dom (popripade aj muza, ak bude dobrà trhovà cena za kilo) a odstahovat sa niekam do Karibiku a uzivat si slnko a plàz :) Som naspat dva dni aj s cestou a uz màm depresiu z pocasia :( A k tomu vsetkému este tie opletacky s bocianom! :) Bodaj by to para tlacila...

Ked ani bocian nezabera...

... tak babo rad!

No drahy prisiel okolo pol dvanastej vo stvrtok. Mala uz davno nahanala "My little pony" v risi snov. Pomohla som vylozit drahemu veci z auta a sadli sme si v obyvacke a dobiehali takmer dva tyzdne. Rozpràval mi ako pokrocili pràce v bare, vraj budù uz aj oknà, ked sa vràtime, spravili sme si kàvu a pol jednej ràno sme to zabalili.

Spràvne naladeni sme sa zlozili do postele. Uz aj ten bocian klopal na okno, ked zrazu z druhej postele sa zacal ozyvat huronsky rehot. Mierne soknuti sa najprv tvarime, ze spime. Nezaberà, ten rehot je taky nàkazlivy, ze to nevydrzime a v zàpati obidvaja vybuchujeme. Hviezda nasa slàvna, ona ani pocas spànku nevypne, div sa jej hlava neodtriasla z krku, tak sa rehlila :) Samozrejme, ze ju nàs smiech prebudil a bolo po bocianovi. Celà vytesenà sa nahrnula k drahému do postele a maminka dostala cervenù kartu :) Germa, myslim, ze ten bocian to vzdal na dobro a vràtil sa nazad, tak si dàvaj pozor, alebo si zozen antikoncepciu à la nasa hviezda. Zarucene funguje :) Nasa hviezda ma siesty zmysel na senzorovanie libida :) Akonàhle nàm vstùpne libido, nasa antikoncepcia to zaznamenà a postarà sa nàm o zàbavu :) Pravidelne sa nàm v tomto 'krytickom case' nastahuje do postele, alebo sa bude celù noc budit v pravidelnych polhodinovych intervaloch :) Nesmejte sa, naozaj to je u nàs tak! Tak s drahym uz radsej ani nekomunikujeme, co sa tyka 'bocianov', lebo senzory nasej hviezdy su citlivé a zaznamenajù aj tie najmensie "vykyvy" :) Asi si to uvedomuje a preto sa dozaduje, aby sme tu sestru kùpili :)

Tak o pol druhej umelkyna konecne zaspala v tatinkovom objati a maminka tràvila noc na trestnej lavicke a bola vy-offside-ovanà az do vcera vecera, kedy som v kabinke na lodi mala nocny zàpas s malou. Mali sme len dvojpostelovù kabinku, takze som mala o zàbavu postarané :) Ona totiz to nespi. Co robi cez den, potom este raz preziva v noci, desat kràt intenzivnejsie :) Takze màm asi o polovicu vlasov menej, drahà ich pocas spànku preriedovala, som okopanà, ze za modriny na pistalàch by sa ani Z. Zidane nemusel hanbit :) Dva kràt mi na hrudnik spustila tù svoju 'makovicku', kedze najradsej nase zlato spi v sede a hlavu si zlozi na kolenà, no a kedze som bola v rane, odlozila si makovicku na moj hrudnik, takmer mi vyrazila dych! Este stastie, ze plysàci zostali v aute, inak by som asi spala na zemi! Takze, kam sa hrabe taky bocian! Urcite je vzrusujùcejsie (ale aj bolestivejsie) spinkat s mojim zlatkom. Ale dnes vecer sa tesim na moju postielku, zalahnem a vytvrdnem ako karamel :)

Zmrzlina alebo sestra?!

Dnes po obede kamaratka zobrala deti do mesta. Ja som zostala doma. O pol hodiny sa v chodbe ozyva huronsky rehot. Kamaratkyn manzel mi vysvetluje co sa stalo.

'Isli sme na postu a po ceste sme isli okolo obchodu a J. sa opytala mojej hviezdy, ci chce zmrzlinu. Mala sa zamyslela a potom zo seba vyhrkla: Nie, radsej mi kup sestru!' Tak prisli na postu a kamoskyn manzel sa pyta pri okienku, ci maju nejake sestry na predaj. Bohuzial, vypredane :) Mala bola velmi sklamana. Tak to uz musi byt s nou vazne, ked uz aj zmrzlinu obetuje, aby mohla mat sestru. Skoda, ze som pri tom nebola :))) Muselo to byt velmi zabavne. :) No budeme to musiet s drahym vazne prediskutovat a nebudem sa spoliehat na francuzsku kapustu, ale zavolam praveho, nefalsovaneho Slovenskeho bociana :)

Ubieha nam to...

a dokonca nam i pocasie praje :) Dnes sme boli v parku, v ktorom som bola prvy krat pred osmymi rokmi. Vybavili sa mi spomienky. Prvy krat som tam hrala tenis s kamaratkou so svajciarska. Tak sme sa vyjasili na smyklavkach, dokonca boli dost velke aj pre nas dospelakov a otestovali sme ich tiez :) Mali sme preteky na hupackach, kto vyleti vyssie a potom sme vystreli stare kosti na pravom, krasne zelenom anglickom travniku a opalovali sme sa. Vsetko bolo tak krasne, cez stebla travy som sledovala hviezdu ako kraca po muriku s rozprestretymi rukami, ako to robia na gymnastike. Z ticheho snivania ma prebral plac kamaratkyneho maleho. Zaparkoval s holymi nozkami v zihlave. Navreli mu pluzgieriky a trochu si poplakal, ale jeho otec odtrhol listok zo skorecelu a potrel mu nim pluzgieriky, vraj to pomaha. Maly sa o chvilocku ukludnil, neviem ci zabral ten skorocel, alebo si to prestal vsimat :) Uzili sme si krasne popoludnie v parku, boli sme hladat elfov, kedze je tam jeden obrovsky strom s dierami v kmeni. Elfovia neboli doma, zhodli sme sa na tom, ze odisli na ryby :) Ked uz bolo na slnku prilis horko, rozhodli sme sa, ze pojdeme pomalicky naspat. Tak sme nalozili maleho dobrotnika do kocika a pomaly sme sa vybrali naspat do mesta. Deti maju oslahnute tvaricky slnieckom a prave jedia, kedze boli vyhladovani ako vlci :)

Cez to vsetko, ze mame nadherne pocasie, deti si uzivaju a pekne sa spolu hraju, mne je akosi smutno. Chyba mi moj drahy. A tak netrpezlivo cakam. Zajtra vecer by mal dorazit a zostaneme spolu do soboty, kedy sa vratime spolu domov. Vsetko je tu tak ako bolo, jedine co mi chyba, je dobry francuzsky chlieb a moja kava, ktoru tu nemaju :) Ale to sa da prezit, hlavne ked viem, ze v nedelu si kupim chlieb a "zozerem" ho na posedenie :)) Ani dychat nebudem, pokial ho nedojem :) Medzi casom sa vytesujem z veci, co som nakupila :)) Takze, uz len jeden krat sa vyspim a ...

Spravy z domova...

Dnes sme mali krasny, slnecny den. Boli sme na trhu, kamaratka zobrala deti na pobrezie, ja som bola poobede mierne indisponovana :) Uz je lepsie. Vecer o siedmej bol v meste karnevalovy pochod. Jednotlive kluby, triedy si urobia nejake masove spolocenske masky a potom sa vyhupnu na vlecku traktora a zaradia sa do sprievodu. Zazila som to tu pocas prveho roku mojho pobytu. Je to zabava, kazdy klub ma vyslanca s vedrom, do ktoreho zbiera mince na charitu. Anglicania su velmi stedri, ked sa jedna o charitu. Povodne som chcela ist pozriet aj ja, ale...

...mala som dolezity telefonat. Po dlhsom case volal drahy. Vsetko je v poriadku, robotnici tvrdo pracuju a v pondelok budu robit dlazky, vecer je pozvany na veceru ku znamim, pokazilo sa auto a opravit ho da az v stredu, takze pride pre nas az vo stvrtok a zostaneme do soboty. Este mi vysvetloval nieco technicke ohladom auta a potom sa okunavo opytal: 'Mimochodom, ako sa pusta pracka?! Konecne je pekne pocasie, tak mozem dat oprat,' informoval ma drahy. 'Hej, pocasie,' myslim si v duchu. Si sa ma zabudol minule opytat, ked si volal a nevedel si, ako ju pustit, cez to vsetko, ze som ti to ukazala. Zlato moje, ja som to vedela, ze ma nepocuvas :) Tak som mu to vysvetlila: Naloz pradlo, okrem mojich pyzamovych nohavic, lebo tie pustaju, daj prasok ku pradlu, zavri bubon pracky a do 'chlievika' s kvetinkou nalej avivaz, zavri vrch pracky, stlac vypuceny gombicek v pravo dole, potom ti na programatore zasvieti 45minutovy program a ak nie, tak si ho nadstav a stlac ten gombicek v lavo dole, je na nom sipka a nad nim je napisane-pause. Zopar krat ma prerusil, ako roztriedit pradlo a kolko prasku treba dat :) No, ale aspon to nedal na vyvarku :) Vidis 'lev' a to si ma obvinil, ze som moje zlatko vykreslila ako neschopneho :) Nevykreslila, len ho poznam a viem coho je a coho nie je schopny :) Jednoducho informacie, ktore nie su dolezite na prezitie, nedrzi dlho v hlave, nezatazuje sa zbytocne :))))

Tak, ked sa vrati z vecere, este crnkne a budem ho cez sluchatka navigovat este raz, ako tu pracku pustit :) A ked ju pusti, tak sa budeme venovat beznym 'klebetam' z domova :) Uz sa neviem dockat :)

Piratska mania...

Tak prve dni ubehli ako voda, stihli sme aj co to nakupit. Namiesto dvoch kufrov budeme mat asi styri, ale naspat ideme autom, takze bez problemov :)

Vcera sme navstivili znamu, ktorej sa, po dvoch chlapcoch, narodila dcera v january. Hm, uvedomila som si, ze by som druhe dieta naozaj prijala. Ved uvidime, ci sa nam to podari :)

Momentalne koluju po Lymingtone famy, ze sa sem nastahoval "pirat" :) Nie taky ozajstny, v podobe Johnny Depp-a. Vraj volal do miestnej sukromnej skoly a zaregistroval do nej svoje deti. Tak chodim po Lymingtone a dufam, ze ho stretneme, tak az mate niekto prenho odkaz, napiste, odovzdam, az ho stretneme :) Inak, je to tu presne ako si to pamatam, az na malickosti. Je tu vela novych obchodov s neuveritelnymi zlavami, takze o relax mame postarane. Relaxujeme kazde rano:)

Tesime sa z malickych zriebatok v New Forest, zo zapchok na cestach a usmievavych predavaciek. Dnes rano som vystupila z auta a zhanala zriebatka z cesty, vzdy sa im najlepsie "pasie" na strede cesty tak, ze blokuju oba pruhy :) Kym som sa vratila do auta, tak boli naspat v strede cesty. Potesi... Je to ako v inom svete. Vsetci trpezlivo cakaju v rade, nikto zbesilo netrubi a nenadava. Tie zapchy, tie su rovnake vsade, ale tie usmevy ludi su carovne. Neviem, ci je to preto, ze sa usmievam a prihovaram sa ludom, kedze komunikacia mi nerobi problemy ako vo Francuzsku :) Naozaj si to uzivame. Mame spolocnost, dvojrocneho drobca, ktory sa hraje s dcerou, takze nie je to cely den: mami, mami, mamiiiiii :)

Mala prepla na anglictinu velmi rychlo a uz takmer ani nerozprava po francuzsky, len obcas so mnou, ked si nevie spomenut na anglicky vyraz. Islo to lepsie, ako som predpokladala :) Tak si to naozaj uzivame, zajtra zajdeme do pristavu a hadam uz stretneme toho "pirata".

Naostro...

Tak, zvladli sme to, aj ked vcera bolo trapasov viac, nez dost :) Vyrazali sme rano o desiatej, do Le Havru sme dorazili po nevydarenom obede o pol stvrtej :0 Neviem, ci uradovala nervozita, alebo ovocie co som "zozrala" v piatok, ale bolo mi fajne zle. Brucho mi tocilo, akoby sa v nom vsetci certi zenili! Ale tak mi treba, krave pazravej! V piatok vecer som zozrala svtrtku osem kiloveho melonu, na to marhule dorazila to broskynami a zapila to vsetko kavou. Viete si predstavit vysledok :) Ak nie, tak si ani nechcite :)

Tak v Le Havre sme sa zaregistrovali a presli komtrolou a dokonca som nemala problem ani najst pasy. Kufre sme nastastie mohli dat do batozinoveho priestoru, nieco na sposob systemu na letisku, len na chrbte mi zostal visiet asi 15 kg batoh. Stastlivo sme presli do autobusu, ktory nas zaviezol na lod :) Sme na palube, ist si obsadit stolicku a vychutnat si cestu. Prva cast plavby prebehla dobre. Mala si zdriemla, navecerali sme sa a zasla som na recepciu, ci by bolo mozne sa ist pozriet na kapitansky mostik. Myslela som, ze v ramci bezpecnosti to nebude mozne, ale recepcna, mila deva, mi povedala, ze zavola na mostik a spyta sa, ci by nas prijali. Vysvetlila, ze mala, zelenooka princezna by sa chcela ist pozriet na mostik. Po kontrolnej otazke, s kym, odpovedala, ze s matkou a mohlo sa ist na mostik. To obrovske torzo z ocele riadil taky "anglicky sopliak", snad mal nejakych 25 rokov! Pomocnik bol povodom Poliak, ale tiez nie ovela starsi. Ked sme pozreli na vsetky tie obrazovky, malu to zaujimalo asi ako vcerajsi den, tak som zachranovala situaciu a pytala sa a vyzvedala. Takze az mate otazky, kludne sa pytajte. Uz som zbehla :) Zato hviezda si po troch minutach lahla na zem a zahlasila, nastastie po francuzsky, takze jej nikto okrem mna nerozumel, "mna to nebavi, ja som unavena". No fajn, tak sme sa este pokochali pohladom, ponukli lentilokou, vytiahnutou z krabicky a podanou do ruky, ze nech sa paci vyberte si a vyparili sa :)

Este sme mali pred sebou dve hodiny plavby! No, tak co podniknut... Detsky kutik! Ozyval sa z tade vresk, ako keby tam boli zavrete paviany. Riskla som to a pridala sa k nim aj nasa opica :) Deti okrem toho, ze narobili neuveritelne vela kriku, dokonca ja nejaky zamestnanec ich prisiel ukludnit, velmi laskavo s portugalskym prizvukom poprosil prisediacich rodicov: " please, parents, can you make your children litte bit shud up!" Tak sa vsetci rodicia pousmiali a ignorovali vresk deti nadalej. Predsa niekto, kto chce spat, si nesadne vedla detskeho kutika :) Ani neviem ako, vplavali sme do pristavu a samozrejme, ze sme boli ti najsamposlednejsi, ktori opustali lod. Majprv idu von kamiony, potom osobne auta a nakoniec zo zalohy pesiaci :) Stastlivo, autobus, vystupit a prejst cez colnicu. Presli sme, pasy po ruke, bezproblemov, mily pan, zasmiali sme sa a uz sme vo vestibule. Obzeram sa, reku bude niekde pas na ktorom bude uz veselo kruzit nasa batozina. Prdlajs, tu som si mala vyzdvihnut predtym, nez som presla colnou kontrolou! Tak pockat, kym niekto vyjde von, aby som mohla vojst dnu, lebo fotobunka, kvoli bezpecnosti, bola len z vnutornej strany. Vratili sme, usmiala som sa na pana, ktory nam kontroloval pasy a hovorim mu:" Viete co, mne sa ten vchod tunak tak paci, ja som si to tu musela prist obhliadnut este raz!" Usmial sa, asi su zvyknuti na motakov, to je tak, ked pustite sedliaka do mesta! Pockali sme si na kufre, samozrejme, ze boli vylozene uplne posledne. Zopakovali sme si nastup pred colnicou, tento krat v plnej polnej a ist sa poobzerat po kamaratke, ktora nas mala prist vyzdvihnut. Po kamaratke ani chyru, ani slychu. Vysla som von. Nikde ani zivej duse. Z odparkovaneho karavanu vysiel starsi pan a pytam sa ho, ci mi nema rozmenit na drobne, aby som mohla zavolat kamoske, kedze vdaka mojej kufrovej odysei sme meskali. Spytal sa ma, kam chcem volat, tak som mu povedala, ze miestny hovor a vysvetlila mu situaciu s kamaratkou. Povedal mi, aby som chvilocku vydrzala a vosiel do karavanu, v tom som zbadala auto s kamaratkou, ktore prave preslo okolo nas. Odstavila som kufor a kricim panovi:"to je onaaa" a uz som bezala za autom, este v rychlosti hovorim malej, nech caka pri kufroch, a kricim, mavam rukami a bezim za autom. Revem 'zastavte to autooooooo!' Nakoniec som ju dobehla na parkovisku, ja som panikarila, ze ona to uz vzdala a ide domov. Hodila som moju plnu polnu, 15 kg ruksak, do auta a vravim jej, ze bezim naspat ratovat kufre a dceru. Hviezda ma necakala pri kufroch, ale rozbehla sa za mnou, co som si v tom momente vobec nevsimla a uz sa pytala okoloiduceho, kde je maminka! Az ked som ju tam videla stat s tym neznamim chalanom, som si uvedomila, co sa mohlo stat! Niekedy staci okamih! Vratila som sa ku karavanu, kde mi mily pan strazil kufre a v ruke drzal mobil, vraj si mozem zavolat z jeho mobilu. Podakovala som sa a vysvetlila, ze som nakoniec kamaratku dobehla a ked otoci auto, pride nas vyzdvihnut. Tak, presne takychto si Anglicanov pamatam. Ochotni nezistne pomoct a mili. Stastlivo sme sa nasackovali do auta a vyrazili sme :)

Doma sme vybalili darceky a vsetkym sa pacilo :) Ale, az na buduce bude drahy naliehat, aby som niekde isla sama, dva krat si to rozmyslim. Naozaj si az dnes plne uvedomujem, ako to vsetko mohlo skoncit, uff, len to nehovorte mojmu muzovi, lebo ten by ma asi prehol cez koleno! Takto spanikarit, ako patrocne dieta...

Dnes rano nas zobudilo slniecko a tak hned o pol deviatej sme sa isili prejst do pristavu. Krasa, presne takyto si ho pamatam, zaliaty slnkom, plny plachetnic a ranneho ruchu...

Uvod palubného dennika...

Palubny dennik sa moze zacat, hoci sme este ani nevycestovali, chaos a panika ùraduje v plnom prùde. Hviezda je takà vytesenà, ze vcera to uz nevydrzala a zacala sa balit :) Tak sme ju trochu schladili v termo krabici :) Velmi sa jej v nej pàcilo, tak uvazujem, ci ju nàhodou nezbalim spolu s vecami do kufra, bolo by to pre nàs obe ovela kludnejsie cestovanie :)) No,ale drahy mi to radikàlne zamietol, cez to vsetko, ze malà ho prosikala cely vecer, ze jej sa v tom kufri naozaj pàci a aspon by ju nozky neboleli, lebo by nemusela chodit, maminka by ju pekne za sebou tahala a aspon by sa mi maminka nestratila! :)) Neviem po kom to mà, ze pouziva také inteligentné argumenty! ;) Tatina vsak neobmakcila a tak to po polhodine nakoniec neochotne vzdala :)

Dnes ràno, den ako vysity :( Fuci, prsi a je zima! Chcela som oprat, nech si to na mna nepockà kym sa vràtim, ale nezadarilo sa. Tak mi drahy povedal, nech mu ukàzem ako treba pustit pràcku a on operie! Povodne som sa chcela na nieco vyhovorit, ale nedalo sa, naozaj naliehal, musela som mu ukàzat ako sa pùsta pràcka. Nie je to komlpikované, treba stlacit dva gombicky, nezabudnut zavriet dvierka a pràcka fici! Drahy na to pozeral ako vyoranà mys a ja uz teraz tusim, ze jeho ponozky velkosti 43 budù zbehnuté na velkost 37, lebo ich dà na vyvàrku! Tak isto to bude s mojim pràdlom. Na veci malej radsej ani nemyslim! :) Zehlicku radsej schovàvam, pre istotu, aby nàm to tu nàhodou nepodpàlil! Jeden poziar mi bohate stacil! :) Este ze vie tak bohovsky varit :)

Tak zbalila som jeden kufor a budem musiet zbalit aj druhy. Kedze sa mà oteplit a momentàlne je tu Sibir, tak musim zbalit aj letné aj teplejsie sactvo :) Uz si viem predstavit tù cestu! Budem lietat za malou s dvoma kuframi v ruke a ruksakom na chrbàte, na peràch pena zùrivosti, vlasy mi budù divo viat vo vetre, asi tri kràt sa potknem na rozviazanych snùrkach a to vsetko za bojového pokryku mojej hviezdy: "Mamiiii, kde sa motàs, pohni si, budeme posledné!!!" Dalsia vec, pasy. Vzdy ked cestujem, tak ich odlozim na bezpecné miesto, ktoré niekolko kràt v priebehu cesty zmenim. Vysledok?! Vzdy zdrzujem na colnici, lebo nikdy neviem, kde som ich zapatrosila! Po 15 minùtach paniky a nevrazivého pohladu colnika, ktory je uz s trpezlivostou v koncoch, ich vytahujem niekde zo spodku tasky, hoci som ju predtym trikràt celù vyhàdzala. Takze, zajtra bude veselo :)) Cestujeme s heslom: "Zachovajme paniku!"

Povodne som chcela ist spat v skorù hodinu, ale je polnoc, tak idem dobalit ten druhy kufor a hàdam to do jednej ràna stihnem. Esteze nàs cakà 350 km v aute, tak to prespim a nacerpàm nejakù energiu, dùfam, ze hviezda nebude spievat celych 350 kilometrov :) Tak nàm drzte palce a ja sa zasa ozvem ;)

Dovolenka...

Od januara plànujeme vylet do UK. Velmi radi tam totiz nakupujeme sactvo, obuv, hracky no skràtka vsetko. Mozno sa vàm to bude tazko verit, ale nakùpim si znackové veci pre seba, malù a drahého za babku :) A tak od januàra plànujeme a plànujeme a plànujeme a stàle trcime doma a rozoberàme, aké by bolo dobré odskocit si nakùpit. Vzdy bolo treba tento tyzden zostat, lebo toto, budùci tiez, lebo tamto a tak nàm uplynulo 6 mesiacov, lebo nic :) Tak som zmobilizovala svoje zaspaté organizacné schopnosti, nakolko po 8 mesiacoch nicnerobenia sù v stave zimného spànku. V utorok som sa konecne dovolala ku kamaràtke, ktorà zije v Anglicku a dohodli sme sa, ze pridem a roztocime to, ako za starych cias :) No aby ste si to zle nevysvetlili! Ja idem s malou a ona mà doma manzela a dvojrocného drobca :) Takze tocit budeme kolotoce, posàcat hùpacky a piect pieskové kolàce, takze takto sa bude tocit po nasom :) To tocenie vyvàzime prechàdzkami po pobrezi a samozrejme regenerovat sa budeme chodit do obchodnych centier :) Kamaràtkyn manzel mà uz dohodnuté lekcie francùzstiny s malou, takze aj o zàbavu budeme mat postarané :)))

Tak sem som si chodievala posediet a krmit vtàctvo. Do toho mi "vyhràvali " plachetnice, teda ocelové droty naràzajùce do stoziarov, vydàvali nevtieravù melodiu. Urcite zàjdem pozriet, nebola som v pristave dobré tri roky :)

No a 150metrov od tohto Tea room-u som zila 6 rokov! New Forest a jeho neodmyslitelne, volne zijùce osly a poniky. Dalsia nàdhera, pri takychto obràzkoch ma chytà nostalgia a uvedomujem si, ze sa mi cnie. Je to, ako symbolicky nàvrat domov.

Takze listok na lod je kùpeny, màm trochu obavy, idem prvy kràt na takyto druh cesty s malou sama. Vyràzame v sobotu poobede a plavba trvà 5 1/2 hodiny, ale snàd to prezijem bez psychickej ujmy :)) Malà sa neuveritelne tesi, na lod, na kamaràtku a na England! Chcem ist pozriet do skolky, kam chodila malà, ak nebudù mat este pràzdniny, ak si to spràvne pamatàm, tak pràzdniny zacinajù v polovici jùla, tak to akuràt stihneme :) Takze, plàn je hotovy, uz ho len dodrzat a hlavne, nezabudnùt si to uzit!

Takà som vytesenà, ze som sa musela s vami o tù moju radost podelit. :) Pravidelne budem pisat palubny dennik :))

PS: Janka, ani si nevies predstavit ako stràààsne sa tesim :)))

Slàvnost...

Vcera mala nasa hviezda rozlùckovy tanec v skole. Program sa zacinal o tretej poobede. Tà nasa hviezda sa od deviatej, priblizne v desatminùtovych intervaloch, pytala: 'Uz je cas ist?! Neprideme neskoro?' Tak sme na striedacku raz ja, raz drahy odpovedali:'Niéééé, este nie!' Vecer predtym som vystupujùcim upiekla kolàc, banànovo -cokolàdovy. Drahà zjedla vsetky orezané kraje, takze som sa nemusela bàt ho zobrat. Ona je totizto velmi kritickà, alebo ze by ùprimnà?, ked sa mi nieco nepodari, alebo jej nieco nechuti, jasne mi to dà najavo :) O pol tretej sme sa nasàckovali do auta, klasicky, este som musela vybehnùt pre tombolovy listok, ktory zostal v obàlke na okne. Muz mi neskor zreferoval nasledovny dialog, ktory sa odohral pocas toho, nez som sa vràtila s tombolovym listkom naspat do auta. Hviezda sa opyta: "Tato, a mozeme povedat mami pohni s tym zadkom, nech neprideme neskoro?" Muz jej odpovedal nieco v zmysle, ze to nie je velmi slusné. Tak hviezda dobiedzala dalej:"Ale mozem jej povedat aspon pohni si, nie!" Muz jej zasa povedal, ze to nie je velmi pekné. Na co hviezda argumentuje:"Ale nieco jej musim povedat, inak pridem neskoro!" Ked som vosla do auta, bolo podozrivé ticho, az ked mi muz zrepoduktoval dialog, pochopila som :)) Stastlivo sme dosli na nàdedinie a parkovacie fleky obsadené. Esteze màme vjazdovù cestu do dvora baru, tak sme to odparkovali tam. Malà si isla nohy dolàmat, co sa nevedela dockat. Na vystùpenie si pripravili masky. Hrali prescenàrovany pribeh o troch prasiatkach. Bolo to v troch dejstvàch :) Kazdé dejstvo malo iné obsadenie. Obsadenie: asi 25 vlkov a asi 25 prasiatok. V prvom dejstve prasiatka sù vystrasené vlkmi a zohnané z tribùny. Co sa stalo v zàkulisi neviem, ale vlkom asi nasadili nàhubky, lebo pri pocitani ani jedno prasiatko nechybalo :) V druhom dejstve sa prasiatka odvàzne vzoprù vlkom a natahujù sa o akysi siràk! Vyznam toho siràku som presne nepochopila, ale ospravedlnujem to jazykovou barierou :) Prasiatka zozenù vlkov z tribùny a nàsledne im nasadia obojky, aby to nàhodou s tou vzburou nezaslo pridaleko! Tak klacim pred tribùnou a cakàm. Nohy màm strpnuté, samozrejme, ze nasa hviezda hrala v tom najsamposlednejsom dejstve :) Konecne vysla na tribùnu. V tretom dejstve sa prasiatka spolu s vlckami pekne spolu hrajù kolo-kolo mlynské. Nasa hviezda bola vlk, ale ako ona povedala, ja som dobry vlk, my sa s prasiatkami kamaràtime :) No este ze tak, inak by ma asi v tom aute od strachu, ze pride neskoro, zozrala :} Tancuje, pritom sa obzerà a hladà. Neviem ci vcerajsi den, alebo co. Zrazu nasla a bolo po tanci! Siroky ùsmev a kyva ako na prvého màja. Nasla v tom dave a mori tvàri tatinka. Tak vsetky fotky budù s rukou pred tvàrou a nad hlavou. Zakial vsetky ostatné deti sa drzia za ruky alebo ich majù v bok :) No hviezda, viac k tomu niet co dodat. Prasiatka a vlckovia kràsne mierumilovne zchàdzajù jeden za druhym z javiska. Potom sa prislo celé trojdejstvové obsadenie na tribùnu poklonit a nasa hviezda sa zasekla. Stàle kyva o dvesto tristo. Potlesk sa jej pàcil. Nahodila barbie ùsmev, na hlave maska vlka s vyplazenym jazykom :P, zakryvajùca temeno hlavy a nie tvàr, na sebe plastikové cierne vrece. Vsetci sù uz dolu z tribùny, len ona s ùsmevom hladi do dialky na tatinka, jedna ruka vbok, ktorà sa jej neustàle klze po tom plastikovom vreci a druhou kyva a kyva a kyva a kyva... Ludia sa zacinajù uchechtàvat, neprestàvajù vsak tlieskat. Nakoniec jej to pokazili oponové zàvesy, ktoré zatiahli a uvedomila si, ze treba zist dolu :) Horko tazko sa staviam na nohy, v ktorych màm celé mravenisko bojovych mravcov, kedze som bola v podrepe dobrych 25 minùt a idem si vyzdvihnùt tù moju herecku. Kolàce, co som upiekla pre "hercov" sa im nedostali, lebo dobré ucitelské duse ich dali do stànku na predaj! Skoro ma porazilo! Jà som to pre tych drobcov, aj ked financie idù tiez pre skolu. No co uz. Na budùci rok budem mùdrejsia, dàm ich im zjest pred predstavenim! Dùfam, ze sa nikto od nervozity z nich nepovracia :)

Necakali sme do konca. Trvalo to az do siestej. Tombolovy listok som nechala znàmim s tym, ze ak vyhràme (pri mojom stasti som si pomyslela: z kolàca dieru z opice rit, ako zvykla babka hovorit) tak nàm cenu donesù. Prisli o pol siedmej, vychechtani. Vyhrali sme ruksak! Hodi sa na cestovanie, vsetky mi zhoreli :) Malà si ho vecer zavesila na chrbàt, spodok jej sùchal podkolenie a ona ho chce do skolky! No pobavili sme sa a pol jedenàstej sa ten nàs zàzrak konecne ukludnil a zalomila to, dokonca vo svojej posteli :)

Dnes sa zo skolky vràtila s asi dvoma kilami papierov. No vlastne vykresov a pràc. Hovorim si, ze by sa jej ten ruksak nakoniec aj hodil :) Prezerala som si jej pràce a rozmyslala. Vybavili sa mi spomienky, ked som hrdo doniesla moje umelecké diela zo skoly. Akà som bola na ne hrdà. Ani nie po dvoch tyzdnoch sa vzdy niekam vyparili. Samozrejme, ze do kosa :) Predstavte si, pri 4 detoch, by sme boli po dvoch rokoch oblozeny papiermi :) Rozhodla som sa, ze spravim vyber a kedze màm priestorové moznosti, odlozim ich pre nasu hviezdu. Urcite sa v nich radi pohrabeme o 20 rokov a budeme sa spolu bavit na jej ciarkach, kopcekoch, vlnkàch, postavickàch a pupkatych slnieckàch :) Viem si to uz dnes zivo predstavit :}