Thursday, September 27, 2007

Bez nàzvu...

V podstate som optimistka, avsak ked je toho vela, tak jednoducho rezignujem a utàpam sa v sebalùtosti. Tento rok som dospela k bodu, ked uz ani sebalùtost nestaci na vykompenzovanie tej zumpy, ktorou uz tak ùspesne takmer rok plàvame! Uz mi vadi ten smrad! Spravodlivosti sa nedovolàte ani keby ste mali pri ùstach amplion. Netusim, kolko to v tej zumpe este vydrzime bez ujmy. Obàvam sa, ze ak z nej aj vyplàvame a umyjeme sa, ten smrad nàm bude stàle zneprijemnovat zivot... A tak moja myslienka na ùtek bez slova na rozlùcku je stàle intenzivnejsia a neviem, ci jej raz nepodlahnem a nehodim sa strmhlavo do toho viru bez myslienky na zajtrajsok. Mozno sa nàm vsetkym ulavi....

Tak len takà ùvaha...

Cim dalej tym vtieravejsia je myslienka zbalit si tych zopàr sliviek co mi zostali, mozno by som zaplnila jednu igelitku z tesca, nahàdzat sa do auta, odist a nikdy sa neobzriet spat!

Prvy problém; Co s malou? Vytrhnùt ju zo zabehaného a znàmeho systému a odviest ju do neistoty?! Nechat ju tu s otcom?! Utrpela by, keby som len tak odisla?

Druhy problem; Kam ist?! Bolo by to niekde lepsie?! Co by som asi tak robila, aby som vobec prezila?!

Samé otàzniky! V hlave elektricky skrat a semafory vystrazne blikajù na oranzovo a myslienky sa chaoticky rùtia rychlostou svetla, bez moznosti usmernit ich cervenou stopkou. Na krizovatke Zivota bude velky tresk. Uz len zostàva otàzkou kedy a ci zùcastnené elementy vyjdù bez ujmy...

Friday, September 21, 2007

Oprané spomienky...

Rozhodli sme sa, ze kràsne jesenné pocasie, okrem iného, vyuzijeme aj na pretriedenie veci po poziari. A tak v utorok sme sa vybrali do stodoly za domom, kde je vsetko odlozené pre pripad, ze by poistovna zacala vymyslat. Kusy nàbytku sù celé zacernané a len nemo svedcia o nestasti, ktoré nàs postihlo. Velké cierne vrecia plné veci, na ktoré som uz takmer zabudla. Preberàm vrece po vreci a nazeràm dnu, ci by sa nedali niektoré zo spomienok este predsa len zachrànit. Vela veci bolo odlozenych v krabiciach a skriniach, ktoré aspon kolko tolko ochrànili pred vsade pritomnym dymom. Samotny ohen spàlil len veci v bezprostrednej blizkosti, ale za to dym sa vtisol do vsetkych skàr a podpisal sa na vsetky veci svojim ciernym perom. Otvorila som prvé vrece s pràdlom. Postelné pràdlo, uteràky, oblecenie - nepouzitelné. Vsetko cierne a zasmradené. Druhé vrece nasledovalo za prvym, do pahreby. Tretie vrece bolo plné plysovych hraciek, ktoré boli pravdepodobne v truhlici s hrackami, nakolko boli len minimàlne, ci takmer vobec, zacmudené. Odlozila som ich nabok. Stvrté vrece- topànky. Nepouzitelné... Ruky màm celé cierne a tak sa len tak prehrabàvam vo vreci s topànkami. Nasla som prvé topànocky malej. Malé capusky :) Odkladala som jej ich, kedze boli jej prvé. Velkost 19. Naucila sa v nich chodit. Na rad prisli knihy. Je mi ich velmi lùto, kedze vela z nich boli dary, ale sù celé cierne... Do pahreby. Dalsie vrece s hrackami, ktoré sù nepouzitelné... Paplony, vankùse, obrusy, zàstery, utierky - do pahreby... Postele, kreslo, sedacka - do pahreby... A tak to islo celé poobedie a este sme neskoncili. Drahy je na tom horsie ako ja. Zakazdym sa ma dva kràt spyta, ci to naozaj moze spàlit... Vidim, ze ho velmi boli fakt, ze musi pàlit veci malej.

Dnes som priniesla domov mech s plysàkmi a zacala vytahovat z neho "spomienky". Maly fialovy slonik, ktorého som kùpila, ked som bola v tretom mesiaci tehotenstva. Este som ani nevedela, co budeme mat, ale slonikovi som neodolala. Zavesila som si ho nad postel a bol tam, az kym sa malà nenarodila. Putoval za nami do porodnice. Malà ho velmi rada zula. Nahlas rozmyslam: nie je taky spinavy, hàdam sa mi ho podari zachrànit... vytahujem dalsiu hracku, velky pes, dar od znàmej, s ktorou som stàle v kontakte. Zasa sa na mna vyruti more spomienok. Onuchàvam ho, nie je to také zlé. Do vane s nim. Teddy bear, tiez sa rozhodnem, ze ho skùsim vyprat. Dalsi maco, bol biely... V labkàch mà srdiecko a na nom nàpis U R Special... Drahy dostal odo mna. Len tak, ziadna speci prilezitost. Smutne nanho pozeràm, optimizmus ma opùsta pri pohlade nanho, odstrihnem srdce a vlozim ho do vane, ved uvidime... A tak pokracujem. Màm asi 15 plysàkov vo vani. Pùstam sa do prania. Striekam na ne pripravok na skvrny a sypen strààààsne vela pràsku a zacinam drhnùt kefickou. V zàpale zachrànit nase spomienky si zoderiem aj kozu na rukàch. Ale nevzdàvam sa... Po hodine drhnutia, màm ruky vysusené od pràsku a pripravku, ak ma z toho nesekne v krizoch bude dobre, ale aj tak pokracujem dalej! Ja sa len tak lahko svojich stastnych spomienok nevzdàm! Po hodine a pol som ich hodila do pràcky, vyplàchala a vyzmychala. Stojim nedockavo nad prackou a cakàm, co v nej nàjdem po otvoreni. Vytahujem jednu hracku po druhej. Ani stopy po dyme a zàpachu. Sù ako nové. Tesim sa ako malà. Keby som mala chvost, tak nim od radosti krùtim ako susedov labrador :) Viem si predstavit, ako bude 'vyvàdzat' malà, ked si nàjde staronovych kamaràtov.

Ako sa tak pozeràm na tie 'nové' vypraté hracky, tak si tak dumàm. Keby sa aj spomienky dali oprat a vybielit ako tie hracky. Vyprat skvrny a tesit sa z vone cistych spomienok. Keby sa dala dusa cloveka vybrat z tela von a dobre ju nastriekat pripravkom proti skvrnàm, nasypat poriadne pràsku a drhnùt kefkou, kym by vsetky skvrny nevybledli, ci ùplne nezmyzli. A tak sedim na slnku, rozmyslam a usmievam sa pri predstave, ze som zachrànila zopàr kràsnych spomienok, ku ktorym sa budem vracat, ked zivot bude zasa raz sivù farbu mat...

PS: Malà sa nevytesuje staronovymhrackàm, je totàlne vybità, prisla s teplotou 38.6 :) Tak som dala sirup proti teplote a uvidime, co prinesie vikend :) Aby som si isla zobrat nejakù 'zachrànenù' spomienku a snàd ten vikend nebude sivy, aj ked to vyzerà, ze malà bude chorà :) Vsetkym zelàm prijemny vikend

Thursday, September 20, 2007

Cirkus...

Zaciatok skolského roku sme ùspesne zvlàdli :) Novà ucitelka je velmi prijemnà. Nerozpràva s detmi z pozicie nadriadenà- debilkovia, minulorocnà ucitelka nerozpràvala, ona nepretrzite vrieskala! Raz dokonca zacala vrieskat i na mna, tak som ju velmi rychlo usmernila a odvtedy bol ako taky pokoj :) Aj s rodicmi vie komunikovat na ùrovni. Minuly piatok sme mali v zosite oznam. Vraj uz tri deti si do skoly so sebou priniesli cirkus. Cirkus ako sa patri :) Cirkus so vsami. Vraj sù velmi dobre vycvicené a dokàzu skàkat neuveritelne daleko a rychlo. Tak som malù prezrela. All clear :) Len ja sa odvtedy osivam, akoby som mala blchy (vsi). Tak pravidelne kontrolujem malej hlàvku. Desim sa pri predstave, ze mi pride domov zavsivavenà! Akà je citlivà na svoje vlàsky, ani si nechcem predstavit, ze ju budem musiet precesàvat vsivàkom :) To by bolo vresku! Kazdy rok tu majù na skole problém so vsami. Vsimla som si na dcérinej znàmej, ze mà vlasy plné hnid! Oni im tu len umyjù vlasy samponom a hnidy nechajù vo vlasoch. Ved to odrastie. Tak tu chodia s dekoràciou ùcesu im vlastnou. Pamatàm si, ze ked sme doniesli vsi zo skoly, tak to bolo nekonecné vycesàvanie vsivàkom a pokial mama nepoodlepovala vsetky hnidy, ani do skoly nàs nepustila. Pri cesani som revala ako tur! Tak dùfam, ze budeme usetreni tohoto ortielu a ak nie, tak si tie vsi vytrénujem a otvorim si cirkus :)

Ako som sa mala moznost presvedcit na vlastnej kozi, na osviezenie pamati kliknike na link, http://palculienka.blogspot.com/2007/04/novy-domov.html hygiena je tu v mnohych pripadoch tabu. Aj ked nie u vsetkych, este stàle je tu dost ludi, u ktorych je hygiena na hranici limitu. Podla akejsi statistiky, vo Francùzsku sa predàva najmenej mydla :) Po mojich osobnych skùsenostiach na tom asi nieco bude, aj ked statistiky sa casto falsujù, v tomto pripade je mozné, ze je pravdovravnà :D

Thursday, September 13, 2007

Zber...

Dnes je od ràna nàdherny den. 25 stupnov, slniecko, tak som sa rozhodla, ze sa potesime zberom. Najprv sme isli obzriet lieskovce a vlasské orechy. Lieskovce dozrievajù postupne, tak ich chodime kazdé dva-tri dni kontrolirovat :) Dnes sme nazbierali zasa pol kosika. Ja som bola vylezenà na rebriku, ked sa hviezda kdesi vyparila. Vràtila sa celà natesenà, vraj: "mama, aha kolko som ja nasla lieskovcov a akych obrovskych!" Chvàlila sa malà. V duchu si myslim, sikulka si, plny kosik a za takù chvilu. Zleziem z rebrika a idem sa od smiechu popucit. Kosik plny bukvic. :D Kràsne, velké, zrelé bukvice :) Nezaprie sa, ze je tatinkova dcéra. Ten mi uz minuly tyzden hlàsil, ze sù kràsne lieskovce po zemi, hned pri aute, len ich nenazbieral, lebo sù celé mokré. Hovorim mu, ze mu nazbieram z nich aj za mech, ak ich zje vsetky :D Samozrejme, ze mi hovoril o bukviciach, ktoré dnes malà s takym zàpalom zbierala. Uz len zacat chrochtat a podaktori sme jasni :) Tak sme vysypali kosik a preberali sme ako popoluska, ibaze lieskovce od bukvic :)Potom sme sa presunuli z predzàhradky do zàhrady. Na rad prisli vlasské orechy. Malà si za sebou tahala rebrik, lebo ona chce ist oberat s rebrikom. Hundre si popod nos, preco len sù tie orechy tak vysoko, ze ich ona nemoze dociahnut zo zeme. (Rebrik je len hlinikovy, taky dvojschodikovy, aby ste si nemysleli, ze som ju nechala tahat 5 metrovy rebrik) Vyzerala ako slimàk s domcekom na chrbte :) k tomu este tie hlody typu ' a preco nemozeme nazbierat aj z tych druhych, velkych lieskovcov, ked sù dobré pre vevericky a prasiatka, preco by sme ich nemohli aj my jest?'Pucila som sa druhy kràt. Nieco sme poobijali s hrablami a podarilo sa nàm nazbierat plny kosik. Malà sa vyskriabala na rebrik a rozculovala sa, ze aj tak nic nedociahne! Potom sme objavili jablon. Kedze sme ju na jar neostrihali, jablcka boli velmi dobre ukryté v strede koruny. Mala som plné ùsta listov, pavucin a neviem coho este, kym som sa k nim predrala cez hustù splet konàrov. Na ceste zo zàhrady sa malej rozsypal kosik s lieskovcami. Tak sme zbierali druhy kràt. Jablcka som umyla a malà uz chrùme ako kràlik. Pocas umyvania sa ma malà pyta: "Mami, mozem ist pozerat TV, hovorim TV nie DVD, rozumies!" Upresnovala, lebo som jej uz odmietla pozerat DVD, kedze je vonku tak nàdherne, tak som ju presvedcila, ze zber 'ùrody' je zàbavnejsi :) Odpovedàm, ze nie, rozkràjam jej jablcko a mozeme ist citat a pozriest sa trochu na noty :) Malà sa vsak nevzdàva lahko: "Mami, ale ja sa pytam TV, nie DVD, vies co je to TV?" Az mi slzy vyhrkli, co som v sebe zadrzala smiech. Vysvetlovala mi to s takym zàpalom a presvedcenim, akoby som bola kompletny idiot. Len s velkou nàmahou, som v sebe dusila smiech. Hovorim, ze viem co je to TV, ale aj tak pozerat nebudeme :) "No dobre, ale pustis mi aspon hudbu z internetu?" dobiedza dalej. Viem, ze ani nie o minùtku by to mala na youtube a pozerala by 'Macka a Kopka' (Matka a Kubka). Tak zasa odpoviem nie a podàvam jej jablko s vysvetlenim, ze tieto sù lepsie ako tie z obchodu a dùfam, ze zabudne na TV. Zabralo, pretrhla som jej myslienky. Malà na mna podozrivo pozrie a potom zahlàsi: "No, ale aj tie z obchodu sù dobré, vies také tie cervené" No, uz viem, ale stavim sa, ze tieto sù aj tak najsamlepsie :) Na budùci rok na jar, nesmieme jablon zabudnùt ostrihat, aby som nemala zasa plné ùsta pri zbere, ani radsej nechcem mysliet na to, coho :) A aj malà sa k nim bude moct lahsie dostat a jej radost bude este vacsia, ked si ich oberie sama... Ukazuje sa kràsna jesen. Este stàle je co zbierat. A ked nebude, tak budeme chodit na bukvice a pri tom chrochtat :)

Sunday, September 09, 2007

Vylet do neznàma...

LES ROUSSES... Malà dedinka na upati svahov v okrese Jura. Znàma svojou vyrobou syra Comté. Mà najvacsiu pivnicu na dozrievanie syra - 25 000 foriem. Je vzdialenà 2.5 km od Svajciarskych hranic. Vcera sme si spravili neplànovany vylet. V piatok vecer sa povedalo, ze ak bude pekne a chut, pojde sa pozriet do dediny, kde mal drahy svoj bar - restauraciu koncom 80-tych rokov. Ak bude chut, tak vyrazime o deviatej ràno, kedze je tento skvost francùzska vzdialeny od nàs len dajakych 400 km. V sobotu ràno o deviatej sme sa prevràtili na druhy bok a spali sme do desiatej :) Prebudili sme sa do slnkom zaliateho neskorého ràna. Vypili kàvu, narajnakovali sme sa a vyrazili sme. Okolo druhej sme dorazili do Les Rousses. Slnko nàs povzbudivo zohrievalo a ja som nestihala vnimat vsetku tù kràsu. Zrenice rozsirené od vzrusenia a necakanej kràsy. Zmohla som sa na ààh, jéééj, pozri tam, a toto si si vsimol! Zastav, toto si musim odfotit! Ako vsade, ani tu progres nezahàlal. Dedina je renovovanà, nàmestie je kràsne upravené, cesty bezchybne vyasfaltované. Je to oblast, ktorà profituje zo zimnych sportov. Dva skokanské mostiky, niekolko zjazdoviek roznej nàrocnosti a nekocne dlhé kilometre pre tych, ktori sa radi brodia snehom na bezkàch. Momentàlne sice bez snehu, ale zasnezenà musi byt tà kràsa este carovnejsia :) Zastavili sme sa u znàmej, ktorù drahy nevidel niekolko rokov. Sù to vetrom a mrazom oslahani ludia, ktory majù svoj zivot zapisany hlboko vo vràskach na tvàri. Pravi Horali. Rozumela som asi kazdé tretie slovo, kedze prizvuk je vyrazne odlisny tomu nasmu, na ktory som si ako tak uz zvykla :) Potom sme sa vydali smerom do Svajciarska, destinàcia- prekvapenie. Ako som spominala, hranicny priechod je vzdialeny len 2.5 km. Hned po vstupe na svajciarske ùzemie, mimochodom sme nepotrebovali ani pasy, nikto nàs nekontroloval, hoci colnici boli na svojich miestach, sme kùpili pravù svajciarsku cokolàdu. Zmlsli sme polovicu a malà mà na kazdej fotke fùzy od cokolàdy, kedze som si ich nevsimla. Pozreli sme si jedinù restauràciu-bar-Hotel-Franco-Suisse v La Cure, do ktorej ked vojdete jednymi dverami vo Francùzsku, vyjdete druhymi dverami vo Svajciarsku. Cez druhù sv. vojnu sa vraj majitel velmi dobre majetkovo zabezpecil, kedze od Zidov si nechal vyplatit tucné sprepitné za to, ze ich nechà prejst do Svajciarska cez svoju restauràciu. Avsak, vsetko by to bolo pekné, keby ich vzàpati neudal SSàkom, ktori ich na druhej strane odchytàvali :( Pokracovali sme po serpentinach coraz vyssie presli cez St-Cergue a prisli sme na vrchol kopca. Drahy nàhle odparkoval auto na parkovisku vedla cesty a hovori mi: 'Vystùp!' Neochotne sa tlacim von z auta. Siroko daleko nic, len klukatà cesta a hory. Presli sme cez cestu na druhù stranu. Pred ocami sa mi otvorila panoràma, na ktorù nezabudnem do konca zivota! V doline pod nami sa rozprestieralo Lac Leman v plnej svojej nàdhere, v pozadi lemované horskym masivom. Viditelnost ideàlna, len Alpy v pozadi mierne prikryté hmlou. Nedalo sa vsak nevidiet snehom prikryté konciare. Zatajila som dych. Citila som sa v tej chvili ako Meg Ryan v The city of angels, ked ide dolu kopcom na bicykli a v taske mà hrusky pre Nicolasa Cage.Tiez sa mi chcelo roztiahnut ruky a hodit sa dolu. Zo snivania ma pretrhol drahého vykrik. Ratoval hviezdu. Zatial, co ja som snivala o roztiahnuti rùk, malà ich uz mala roztiahnuté a bola pripravenà rozbehnùt sa dolu strmim zràzom! Nastatsie drahy nesnival a ratoval. Pokochani sme sa pustili dolu serpentinami. Dorazili sme do NYON, mesto na brehu Lac Leman. Bola som absolùtne vyvedenà z miery. Mala som pocit, akoby som bola pri mori. Pofukoval vietor, ktory nùtil vodu naràzat o skalnaté brehy a sumelo to presne ako na pobrezi. Pozerala som na "jazerné-more", kedze jeho velkost prevysuje niekolko nàsobne akékolvek jazero, ktoré som doteraz v zivote videla :) Moj vyraz na tvàri urcite pripominal ten Alicin, ked prvy kràt vstùpila do krajiny zàzrakov :) Nestihala som hovorit, wou, jéééj, àààh ..... motali sme sa po nàbrezi tri hodiny. Len tak, kochali sme sa, malà sa zahrala v parku, kde hned zbalila kamosa, posedeli sme si na kàve a zmrzline, od ktorej sme boli cokolàdovy vsetci, hoci len malà ju jedla :) Kùpila som pohladnicu pre mamcu a mohli sme sa pomalicky vydat na cestu spat. Nechcelo sa mi. Tà atmosféra bola ùzasnà. Dorazili sme domov o polnoci, unaveni ale stàlo to zato :)

PS: Nemàm vlastné fotky, teda màm, ale nie sù na digitàlnom fotàku, màm len fotàk s filmom, tak som aspon stiahla nejaké fotky, aby ste mali predstavu o com hovorim :) Ja som este stàle z toho na vetvy ;)

Friday, September 07, 2007

Trojfàzovà jesen...

Hàdam kazdy mà ràd jar, ked sa priroda zobùdza a my sa citime ako tà priroda. Znovuzrodeni... (Okrem alergikov na pel, samozrejme) Leto je prehriate steklivymi lùcami slnka. Roztopasné. Ako adolescent. Jesen pretrhne leto, ktoré je spàjané od detstva s volnostou. Pràzdniny, bezstarostnost, slnko zapadà ovela neskor a vy màte pocit, ze den mà 36 hodin :) Asi kazdy z nàs mà v sebe solàrne baterky, ktoré sa v lete dobijù :) Mna vsak posledné tri roky fascinuje jesen. Najskor to bude tym, ze posledné tri roky po katastrofickych letàch sme mali prenàdherné babie letà az do polovice novembra. Ràno cerstvy, vlhky vzduch, cez den sa nàs vyskiera slnko a vecer nàdherné zàpady slnka ako bonus na zàver dna. Vdaka tomu som zacala vnimat jesen inak. Priam poeticky :)

Prvà fàza jesene: NESLUSNY NAVRH

Pani Jesen poziada pànov - stromy a kry, aby zhodili zo seba svoj sat. Ti sù jej nàvrhom taki zaskoceni, ze sa zahanbia a sfarbia sa do cervena. Cim viac pani Jesen nalieha, tym vyraznejsie sa farbia a menia farby. Od cervenej, cez oranzovù az po zltù. Vtàky sa pridajù k protestu. Chcù uchovat svoje hniezdocka làsky ukryté v bohatom sate stromov a krikov. Nahlas spievajù svoje àrie protestu. Jesen sa zapocùva a privolà si na pomoc vietor, ktory prehluci ich àrie....

Druhà fàza jesene: STRIPTIZ

A tak nesmelo stromy a kry zo seba zhadzujù svoje satstvo. Pani Jesen je nedockavà a tak poziada starych, vernych kamaràtov este raz o pomoc. Vietor a dàzd nemilosrdne strhajù satstvo dolu a zacinajù sa, k Jeseninej spokojnosti, objavovat prvé krivky obnazenych konàrov. Milosrdné slnko sa zlutuje nad obnazenymi pànmi a bohato ich z poslednych sil zohrieva...

Tretia fàza jesene: FULL MONTY

Sat je neodvratne zhodeny nedbalo na zem a vietor sa nim pohràva ako maca s klbkom niti. Stromy sa tycia vo svojej majestàtnej nahote, odkryvajùc kazdù jednu krivku svojho pruzného tela. V snahe zohriat sa navzàjom, ci zakryt svoju nahotu, sa snazia konàrmi zakliesnit do susedného pàna. Ucinok nie je trvaly, ale aj to kràtke objatie ich na okamih zohreje.

Nakoniec pani Jesen dostatocne nasytenà nahych tiel, odovzdà svoje zezlo pani Zime. Tà sa zmiluje nad nahymi pànmi a prykrije ich novym satom z hodvàbu. Snehové vlocky , kazdà jedna jedinecne a neopakovatelne formovanà, usijù pànom saty na mieru. Pàni sa do syta zahrejù a pod teplou perinou svoj sen o pani Jari snivajù...

Thursday, September 06, 2007

Luciano Pavarotti...

Pràve som si pozrela spràvy. V upùtavkach bolo uvedené, ze L.Pavarotti zomrel vcera ràno. O pat minùt na to bezal plny zàznam o jeho najhlavnejsich ùspechoch, kde okrem iného oznàmili, ze zomrel dnes. Nedalo mi to, tak som si to vyhladala a urcite uz mnohi z vàs sù informovani o tejto udalosti, tak len na okraj:

Luciano Pavarotti

12.10.1935 - 06.09.2007

Podlahol rakovine podzalùdkovej zlazy. Jeho poslednym verejnym vystùpenim bolo otvorenie zimnych olympijskych hier v Turine, februàr 2006

A na zàver len jedna malà spomienka v podobe piesne:

http://www.youtube.com/watch?v=2uYrmYXsujI

Informàcie boli prebrané z nizsie uvedeného zdroja..

http://edition.cnn.com/2007/SHOWBIZ/Music/09/06/pavarotti.statement/

Obdivujem ludi, ktori dokàzu vykùzlit zo svojich hlasiviek melodiu, ktorà ma nenechà lahostajnou :) Pavarotti bol jednym z nich.

Monday, September 03, 2007

Zasa raz...

... plàvame v srackàch! A to som uz zacinala verit, ze nàm sa to uz nestane! Od vypàlenia baru uplynulo uz desat mesiacov. Po opletackàch s poistovnou a byrokraciou, sme zaciatkom februàra dosiahli vzàjomnù dohodu s poistovnou. Takze mohlo sa zacat s renovàciou. No zacat ako zacat. Nàjst tù spràvnu firmu, ktorà vàs neosklbe a neoklame. Mali sme jedného kandidàta hned od zaciatku. Javili sa seriozne a profesionàlne, avsak len do vtedy, kym neuvideli rozpocet. Zrazu sa zabudlo na serioznost a profesionalitu a preslo sa na zbojnictvo. Ani nàs Jurko, ci anglicky Robin by sa nemuseli za svoje zboje hanbit, dokonca by sa mohli co to poducit od danej firmy :) Ich zboj by bol velmi dobre zamaskovany, nebyt starsie datovanych rozpoctov ich pràce. Novy rozpocet bol o 35% vyssi, ako ten povodny spred troch mesiacov! Nuz co, preràtali sa. Drahy vzdy odkladà papiere na dobu neurcitù, za co vzdy nadàvam, ale tento kràt som cusala ako vos pod chrastou :) Takze hladat dalsiu firmu. Obvolàvali sme, pytali sme sa, listovali v zlatych strànkach, nic. Nakoniec sme sa spytali v banke. Dostali sme kontakty. Tak sme hned zavolali. Prvy sa nemienil angazovat a druhy sadol ako mucha na lep. Drahy sa s nim stretol, vysvetlil situàciu a po dvoch tyzdnoch sa spravil rozpocet a dohoda. Mohlo sa zacat. Zaciatok jùna a pràce sa konecne pohli! Progres bol viditelny. Az na malé zàdrhele, dalo sa to povazovat za ideàlne. Plànovali sme otvorit zaciatkom septembra. Ano, plànovali, ale ako sa hovori: 'Clovek mieni, ludskà hlùpost meni.' (Upravila som si to porekadlo, lebo v tomto pripade sa to takto hodi lepsie) Tak, momentàlne sù pràce zastavené kvoli bezpecnosti budovy. Ano, nàs dom, moze kedykolvek padnùt! Teda nie cely, ak budeme mat stastie, tak len prvé poschodie a ak budeme mat naozaj neuveritelné stastie, tak sa to stane, ked nebudeme v dome!

Totiz:

  • firma namiesto troch nosnych tràmov nainstalovala len dva (boli sme uisteni, ze dva stacia, nakolko sa pouzije odlahceny beton)
  • namiesto osadenie tràmov 30 cm do steny, ich osadili len 5 cm do steny (tiez sme boli uisteni, ze to ùplne staci! uz museli podopriet hlavny tràm zeleznou tycou, lebo tràm zosadol 5 cm a to este nie sù dané dlazby!)
  • nepouzili odlahceny beton, ale normàlny, ktorého vàha na m3 je niekolkokràt vyssia ako odlahceného betonu (pouzivajù sa polystirénové gulky a menej vody, na odlahcenie vyslednej vàhy)
  • izolàcia nie je poriadne upevnenà, steny sa po zatlaceni celé hybu, ked sme namietli, tak steny sa rychle prikryli sadrokartonom-drzia sa hesla: co oko nevidi, to srdce neboli! nehàdali sme sa, chceli sme to mat cim skor dokoncené
  • oknà nàm tak dobre nasadili, ze sa nedajù vybrat z pàntov v pripade rozbitia skla! (na to nàs upozornil jeden z jeho zamestnancov, inak by sme si to neboli ani vsimli)
  • na prizemy neodizolovali dlàzku, takze uz teraz nàm mokvà beton!

Dalo by sa pokracovat, ale toto sù také hlavné vady, ktoré ovplynia nàs obytny priestor, nehovoriac o estetickych vadàch :) Odoslali sme list, kde sme vymenovali vsetky zàvady a cakali na odpoved. Nic. Dohrnul sa o tyzden a ziadal, aby mohol prediskutovat s drahym zàvady a dat to do poriadku, najprv mu vsak drahy musi zaplatit dalsiu ciastku. Drahy samozrejme odmietol, ved uz aj tak zaplatil 60% z celkovej sumy! Nic. Cakali sme na pisomnù odpoved. Neprisla. V sobotu sme boli s intermediom a prediskutovali sme podmienky. Treba vsetko uviest na spràvnu mieru a zvysné peniaze az po dokonceni pràce! Mal zavolat najneskor v nedelu vecer. Nezavolal. V poriadku. Zajtra ideme do nasej poistovne, kedze som si poistila novostavbu. Vsetko, co je nanovo vystavené, màm poistené pràve proti takymto 'profesionàlom'! Pojde to sùdnou cestou, mne vsak poistovna uvedie vsetko na spràvnu mieru a potom sa bude sùdit s dotycnou firmou. Takze, ja nestràcam. Firma by mala mat poistku (tzv.decenale), ktorà ich poistuje v pripade profesionàlnych chyb, ktorych sa pocas kariéry dopustia. Tvrdil nàm, ze mà firmu poistenù. Nikdy som vsak nevidela certifikàt. Ak nemà poistku, tak je to tresné a pokutuje sa to. Je to nieco na sposob auto poistky. Tiez nemozete jazdit bez poistky. Tu nemozete vykonàvat profesiu bez poistenia :) Firma, ak je poistenà, tak to pravdepodobne prejde bez bankrotu, a mozu byt radi. Ak nie sù poisteni, bankrotu nezabrània. Tu totiz v pripade bankrotu pridete o dom, auto a vsetok majetok, aby sa vyplatil zostatok dlhu! K tomu 10 rokov zàkaz podnikania! Dali sme mu moznost, boli sme pripraveni prijat kompromis, ktory by ulahcil zivot obidvom zùcastnenym stranàm. Nie je zàujem, ja sa doprosovat nemienim! Otàzka je: 'Kedy otvorime?' Netusim, ale dùfam, ze to bude dost skoro na to, aby sme nemuseli poziciavat z banky na prezitie tychto sraciek! Uz màm toho vàzne dost! A potom sa teste zo zivota!