Konecne budem "velkà" sestra...

Vcera bol velky den :) Po mesiaci som sa vylebedila z gauca a islo sa k lekàrovi. Velryba (teda ja) sa nalodila do auta :) Malù sme zobrali s nami, lebo hned potom isla do hudobnej. Tento kràt sme prisli dokonca aj s predstihom :) Malù sme nechali s mamou vonku a my sme teda nervozne vysli hore k lekàrovi. Po pol hodine sme vysli von a uz sme mohli s radostou oznàmit aj malej, ze teda bude bracek alebo sestricka. Ludia, keby ste videli malù... Na ten pohlad nikdy nezabudnem. Pozerala na mna ako na svaty obràzok, do oci sa jej tlacili slzy a cez tie slzicky v ociach sa jej cez pery dral hrklàvkovy smiech stastia. Ani vo sne ma nenapadlo, ze ju tà spràva tak potesi a zàroven aj rozrusi. Tak hned mi pocapkala brucho, ved co keby nàhodou :) a celà vysmiata nasadla do auta. Samozrejme, ze hned spustila, ze to bude sestricka, lebo ona chcela sestricku. Tak sme jej co najjemnejsie vysvetlili, ze to nie je isté, ze to moze byt aj bracek. Tak sa chvilu zamyslela a potom hovori: 'No, vies co tato, to nic, ked to bude chlapec!' No hned sa mi lahsie dychalo, poznàte to, zàkon schvàlnosti :) Tak sme este odskocili do obchodu, kedze bol cas. Malà mi vyhrnula blùzku a pozerala mi na brucho :) Stastim celà bez seba. O inom ani nerozpràvala :) Samozrejme, ze sa hned pochvàlila ucitelke v hudobnej! Tak ona uz bude konecne velkà sestra! Este vecer vyjednàvala s tatinom: "Tato, ale bàbo bude spinkat so mnou v izbe!" Otec hovori:"samozrejme!" Na co malà hned pohotovo: "Ale moje bàbiky mu nedàm!" Smiali sme sa. Potom este pred tym nez ju ulozil do postele stihla vyjednat, ze ona bude kùpat bàbo a nikto iny!! Tak vidim, ze este bude veselo s nasou hviezdickou. Uz len trpnem, kedy padne klucovà otàzka: "A ako sa tam to bàbo dostalo?!" kedze to, ako vyslo von, sme uz dàvno prebrali :)

Takze dakujem vàm vsetkym, za vasu pismenkovù (moràlnu) podporu v tych tazkych casoch a teraz budem uz vychutnàvat tehotenstvo v plnej miere a so vsetkym co k tomuto kràsnemu zivotnému momentu patri :)

Uz som si povedala dost!

Pisala som vàm este minuly rok, ze som mala v skolke s malou problémy. Tak som to bola riesit, na chvilu bol pokoj a potom znovu zapadlo vsetko do starych kolaji. Tento rok sa ucitelka ukazovala, ze bude vsetko v poriadku. Zo zaciatku aj bolo, len po tom, co sa odohralo so starostom minuly rok v oktobri, jej pristup sa zasa zmenil. Netusila som nic, az ked sa ma ucitelka pytala, ze ci by malà nemohla chodit v stredu do skolky. Na zaciatku roka som uviedla, ze v stredu do skolky nebude chodit, lebo bude chodit na tanecnù. V poriadku. Ked som jej teda povedala, ze bohuzial to nie je mozné, nakolko sa to nedà zmenit, len na mna vymrdzila ùsta. Nic som si z toho nerobila. Odignorovala som to, ved nepotrebujem, aby zasa robila problémy malej. Myslela som si, ze je to vyriesené. Az pred dvomi tyzdnami...

Drahy bol malù zaviest na klavir a po ceste naspat mu malà lutostivo hovori: "Tato, vies a ja som takà dobrà skolke, aj viem, ked sa ma ucitelka spyta a nikdy mi nedà obràzok!" Zrejme dostanù nejakù odmenu vo forme obràzku. Este pred tym spominala, ze nie je nikdy "zodpovednà" skupiny a ani nemeni dàtum na tabuli. Ale nevenovala som tomu pozornost, ved deti casto vnimajù veci citlivejsie ako my, dospeli. Tàto poslednà poznàmka ma vsak uz dozrala! Keby ste vsak malù poznali, je naozaj vnimavà, citlivà, pozornà aj ked urecnenà, ale vsetko v normàch jej detského veku. Srdce ma z toho boli. Tak som malù zobrala k lekàrke a pytala som sa jej, ako to je, ked treba dieta zobrat k psychologovi. Vraj cakacie listy sù tu dlhé a najlepsie je ist cez skolského psychologa, bude to rychlejsie! Ja vsak uz neverim nikomu. Kazdy tu poznà kazdého a nechcem, aby zasa zmanipulovali vysledky. Vraj je to najrychlejsia cesta. Vravim dobre, skùsim. Nedalo mi to vsak a na druhy den som si v zlatych strànkach nasla detského psychologa. Samozrejme, ze som to prediskutovala s drahym. Nebol nadseny, ale povedala som mu, ze ja uz nemàm silu ist hlavou proti mùru! Nemienim to dalej znàsat. Zavolala som teda psychologicke, ani neviem, ci som hovorila s nou, alebo jej sekretàrkou. Vysvetlila som jej, ze màm podozrenie, ze malà je svojim sposobom "diskriminovanà" a potrebovala by som, aby ju vysetrila. Povedala len tolko, ze je to mozné, ze je diskriminovanà a dala termin. Na budùci utorok, 22.04., ale najprv sa potrebuje porozpràvat s nami, rodicmi. Vravim, ze to nie je problém, pre istotu som sa este spytala, ze ak by drahy nemohol, ci by to vadilo. Vraj nie, staci ak pridem len ja. No, poviem vàm, to bude pohovor :) Mne ide francùzstina ako v lete na saniach, tak bude veselo. Je mi jedno, aj ked si bude o mne mysliet, ze som tupà, lebo u nàs v dedine, ked neviete komunikovat, tak si myslia, ze ste idiot, ale stoji mi to za to, aby som nenechala malù znechutit, poznacit na cely zivot a trpiet pocitom menejcennosti len preto, ze sù tu zadubenci, ktori v zivote nevytiahli paty z domu dalej ako po humnà! V septembri pojde do prvej triedy a nechcem zaspat na vavrinoch a cakat, ked skody budù ovela rozlahlejsie. Mozno som len precitlivelà, ale jednoducho som si povedala: "Uz màm toho dost! Nebudem na vàs minat svoj dych. Aj tak moje slovà dopadajù na chluché usi! Az moje obavy psychologicka potvrdi, poviem vàm, taky vietor este v skole nezazili, aky tam ja narobim!!!" Znesiem vela, ale ked sa niekto msti a uplatnuje svoju tupost na detoch a je mi jedno na akych, nemusia to byt len moje, je mi z toho na grc! Doma sme vzdy boli vychovàvani v duchu, ze deti nemozu za to, akych majù rodicov a treba sa k nim spràvat s citom! Tu im to asi nikto nepovedal a nenaucil!

Prvoaprilovy....

Tak, ako som slùbila, hlàsim sa s novinkami z domova :)

Vcera bol magicky dàtum 31vého marca :) Den D. Nàvsteva u gynekologa... Nie ze by som tieto nùteno-povinno-dobrovolné nàvstevy nejak mala v làske, ale momentàlne nemàm na vyber :( No a to by som nebola ja, keby sme este aj tùto nàvstevu neobràtili na kopu stresu pocukrovaného humorom :) Takze...

Klasicky, meskàme! Prisli sme dve minùty pred terminom, to sme vsak este len na parkovisku a ziadne volné miesto. Klasika, drahy mà vecne kopu casu, hlavne, co sa tyka mojich stretnuti! Na tie jeho ide vzdy minimàlne v hodinovom predstihu! Ved, co by si o nom ludia mysleli, keby prisiel neskoro!!! Stastlivo sme dorazili na recepciu a nahlàsili sa! Zobrali sme aj mamu, lebo povodne som mala ist sama a stretnùt sa s drahym na mieste cinu :) a potom ist s mamou do obchodu, ved ked som sa uz konecne takmer po dvoch tyzdnoch dostala von, treba to vyuzit! Ktovie, kedy sa naskytne dalsia sanca :) Tak sme sa usadili a cakali. Po niekolkych minùtach dorazil drahy a do ordinàcie vosla pani, ktorà tam uz cakala pred nami. Casovy sklz, ved nic neobycajné pri remesle, ak ho chce clovek vykonàvat poctivo :) Po hodnej chvili sa postavim, podàm drahému kabelku a idem na WC. Po tretom pokuse dobyt sa donho sa len tak spytam, ci tam nàhodou niekto nie je! Samozrejme obsadené! Tak vyklusem von, pozeràm a drahého nikde! Mama ma poslala do ordinàcie, vraj uz vykecàva s gynekologom! Tak sme strucne opisali lekàrovi nase dve nàvstevy na pohotovosti, aké lieky mi podali a co este stàle beriem! Kedze na pohotovosti prisli na to, ze tà placenta sa oddelila este viac! Tak si vsetko pozorne vypocul, poznacil a bolo treba pozriet na cervicka, ako sa mu dari :) Po zahrani sa na skovàvacku ho lekàr konecne nasiel. Skovàval sa kdesi v kùte. Uz mà asi dost tych zvedavcov, co ho utlàcajù tymi ich nàstrojmi. Tiez by som sa schovala, keby mi to pomohlo :) Lekàr potvrdil, ze placenta sa dàva na miesto. Cervicek rastie a prosperuje, takze mozem si trochu vydychnut a uvolnit sa! No ale zasa aby som to s tym vydychnutim neprehnala, tolko stastia naraz, este do budùcej kontroly si vydychovat v posteli bez nejakej fyzickej nàmahy!!! Takze do 23 aprila mozem hnit v posteli! Tieto necelé dva tyzdne "hnitia" mi stacili az az. Uz neviem, na ktorom boku lezat, obidva ma bolia, co sù otlacené od neustàleho vyvalovania sa na gauci! Televizny program poznàm uz naspamat a màm obavy, ze po tych dvoch tyzdnoch zacnù vsetko opakovat! Ani von sa ist prejst! Ale, este musim ist na krvné testy, tak si to uzijem! Choré, vsak, aby sa niekto tesil na krvné testy!!! Ale ked to je jediny dovod, pre ktory mozem opustit zàkladné stanovisko-gauc pri krbe!!!

Na zàver vàm este opisem situàciu v cakàrni gynekologa. Len z rozpràvania mamy, rada by som to vsak videla na vlastné oci :))) Ked som isla na WC, tak som drahému nechala kabelku, ved sa s nou nebudem tatàrit na wecko, nie! Ked som bola v nùtri, tak gynekolog zahlàsi do ordinàcie: 'Mlle. Pééé..' Na to sa postavi 1.80 chlap s kabelkou v ruke a hrnie sa do ordinàcie, ako by mu slo o zivot. V cakàrni to vraj ozilo a vsetky oci ho prenasledovali, az kym nevosiel dnu a potom sa cakàrnou rozlahol susot. Mama sa usmievala popod fùzy a ked mi to opisovala, tak som zivo predstavovala drahého "hrnutie" sa do ordinàcie! Musel byt pohlad pre bohov :)))

PS: Dakujem vsetkym za povzbudivé slovà v komentàroch k predchàdzajùcemu clànku. Verim tomu, ze vase myslienky (modlitby) mi pomohli prejst tymto nelahkym obdobim. Aj ked este nemàme vyhraté, sme na najlepsej ceste k cielu. Uprimne, dakujem a toto nebol prvoaprilovy zart :))