Stalo sa...

V piatok som odviezla mamu do baru a zacala s malovanym izieb, kedze ja som indisponovanà :) Ja som odbehla do obchodu a prichystat obed.

Kibic babu som zobrala so sebou, nech majù v bare klud :) Vosli sme do obchodu s nàkupnym vozikom a prvù predavacku, ktorà vykladala tovar, som poprosila, ci by mi mohla do kosika vlozit karton piva. Zvycajne to robi mama, ked je so mnou. Vysvetlila som jej, ze som tehotnà a ona ochotne isla so mnou a nalozila mi to do vozika. Este sme pokupovali drobnosti a isli ku pokladni. Vylozila som na pàs drobnosti, ked som si spomenula, ze mi chyba voda a mlieko. Tak som predavacke v pokladni vysvetlila, ze musim este odskocit po vodu, ale musim aj s vozikom, lebo to v ruke neunesiem. Ona ochotne vysla z pokladne a vlozila mi dve balenia mineràlky do vozika a k tomu este karton mlieka. Za normàlnych okolnosti treba vsetko z vozika vylozit na pàs, lebo ludia sù vynaliezavi. Poschovàvajù na spodok krabic iny tovar, ktory takto prepasujù bez platenia von! Ja som to nemusela vykladat z kosa, hoci tà istà siet obchodov, len v inom meste a museli sme vsetko poctivo vylozit na pàs! Vsetko nablokované a ulozené v kosiku. Predavacka, na moje prekvapenie, zavrela pokladnu a vysla so mnou von s tym, ze mi to vsetko nalozi do auta. Ja mierne soknutà, predsa len, nie som zvyknutà, lepsie povedané, som odvyknutà- v Anglicku je to normàlne, tu nie, ze este sù ludia, ktori sù ochotni pomoct, aj ked to nie je v ich nàplni pràce a bez reci, ci tvàrenia sa, ze ich naozaj velmi obtazujete. Len dodàm, ze je to siet obchodov, ktorà u nàs (na SK) nemà velmi dobrù reputàciu vdaka pràve zamestnancom, teda ich pristupu ku pràci a k zàkaznikom. Ano, je to onà zlto-modrà znacka obchodov :) Cloveku to tak dobre padne ;)

PS: Doma som to z auta vynàsala po jednom kuse :) Malà pomàhala o dvestotristo! A konecne som nezabudla kùpit ten alobal!!! Co som pozabùdala, radsej nebudem rozpisovat, lebo by toho bolo na dve strany :)

Tretia tretina :)

To moje tehotenstvo by sa dalo prirovnat k hokejovému zàpasu :) Tiez mà tri tretiny a prebiehajù zhruba rovnako. V prvej tretine otukàvame sùpera. Ako viete, mne ten sùper nahnal poriadne strachu :) V druhej tretine sme to nejako zahrali do 'autu', obcas sa podarilo aj skorovat! Na tretiu tretinu sme dofucali na hraciu plochu uz len z povinnosti, kedze inà volba nezostàva,kazdù minùtu nàmahy rozdychavame pol hodiny! Sùstavné pichanie pod lavym rebrom nàm zneprijemnuje kazdy jeden pohyb, este aj sedenie na trestnej lavicke je namàhavé. Jediné co nàm mihà v hlave je, ako len tù poslednù tretinu v zdravi prezit a ked nevyhrat, tak to aspon na plnej ciare neprehrat! Aj remiza potesi, ak je zaslùzenà! :) Tolko ku sportovym spràvam. Tie ostatné nie sù o nic lepsie.

Fyzicky stav, teda jeho viditelnà strànka! Uz teraz velkost mojho brucha prekonala predchàdzajùce tehotenstvo! S malou som nemala takéto velké 'brusisko' ani v den porodu. A ako som sa stazovala! Vraj obrovskà som a nemotornà! Mali by ste ma vidiet. Velryba uviaznutà v plytkej vode je vrtkejsia ako ja! Najhorsie je, ze mi to brucho zavadzia. Otvàram dvere, buch si do brucha! Drahy nieco podàva, zle odhadne vzdialenost a zasa to schytà brucho! A to este stàle "rastieme" ! Je to cim dalej tym tazsie zmierit sa s mojou roztahujùcou sa telesnou schrànkou, ktorej rychlost roztahovania, sa vyrovnà rychlosti roztahovania sa zohrievaného plynu! Asi by som si mala dat na brucho nàpis:'Pozor! Vysoko vybusné!' kedze màme tridsat stupnové teploty! Asi sa na budùci tyzden pojdem pozriet do obchodu "pre dàmy" a kùpim jeden kus oblecenia à la stan. Do normàlnych veci sa uz len s tazkostami zmestim. Ak to pojde takto dalej, tak o mesiac nabehnem do sportovych potrieb a kùpim stan pre styroch, to aby som sa donho zmestila aj tri dni pred porodom. Inak budem musiet sediet doma a do porodnice ist po len po tme, lebo okrem babkovského pyzama na seba nic iné nedàm! Aj tie nechty na nohàch sù pod vplyvom hormonov a hrajù proti mne. Teraz, ked sa uz nezohnem, tak budù ràst ako divé! Do porodnice pojdem s nechtami na nohàch ako sliepka a navyse oblecenà do stanu pre styri osoby! Také tu este asi nezazili :)

Fyzicky stav, mentàlna strànka nie je na tom o nic lepsie. Asi mi uz aj mozog opuchol, ved uz vsetky ostatné casti tela sù spuchnuté, preco nie aj on! To, ze vypol sa dalo tolerovat, pokial fungoval autopilot! Opuch vsak otupil aj autopilota a som nahratà! Alobal uz kupujem dva tyzdne! Este stàle som ho nekùpila :) Vsetko mi lezie na nervy a hlavne ja sama sebe! Keby sa to dalo, normàlne sa so sebou rozvediem! Dovolenka tohto roku nehrozi, kedze cestovanie màm zakàzané! A tak kazdy vecer pri zàpade slnka, kedy sa konecne na chvilu zastavim, si sadnem a sledujem vlny na mojom bruchu. Aj surfovat by sa dalo, keby som vedela... Na co sa parit okolo 600 km v aute, aby sme si uzili pobrezie?! Najhorsie vsak je, ze to surfovanie nie je vylucne len pri zàpade slnka. Ked "sme" hladni, tak skàceme o dvestotristo. Ked sa teda napapàme, tak 'nàm' to sposobi tolko radosti, ze div vsetko nevyvràtim von, lebo cervickové paty màm az niekde v zalùdku! Lavy bok sa 'nàm' nepàci a tak dokopeme maminku k tomu, aby spala na pravom! Uz zacinam mat dekubity ;) K tomu vsetkému este sestrocnù kibic babu, no nenudim sa :) Zo zaciatku chcela sestricku, kedze chlapci sù pre nu prilis hekticki a 'divi'. Pred tyzdnom sa ma nenàpadne pyta: 'Mami a chlapci sa hrajù s autickami, vsak? Oni sa nehrajù s bàbikami?!' Hovorim, ze vacsinou si vyberù autà na hranie! Malà mudrlantsky pokyve hlavou, stylom, tak som si dobre myslela a potom dodà:'Ak to bude sestricka, to aby som jej poziciavala moje bàbiky, ze?!' Vravim, ze asi bude musiet, ved ich mà neùrekom. Na co malà pochopitelne pokyva hlavou a potom dodà:'Tak to radsej aby to bol bracek!' Priklincované a mozeme sa roztrhat. To uz radsej ani nezachàdzam do podrobnosti, ako uz s otcom vybavuje, ze chce byt pri tom, ked to bàbo bude "vyliezat" von!!! Ona chce vidiet to bàbo ist von!

Pomoooooc!!!! Musim ist rozdychat tù predstavu a vàs tu teda nechàm na pospas tym vasim...

Zadarilo sa...

Uz sa budem opakovat, ale nedà mi; Ked sa dari, tak sa dari!

Presne pred dvomi tyzdnami drahy isiel kùpit vino pre zàkaznicku na jej velkolepù oslavu narodenin. Kedze hladala dobré, sudové vino, ktoré by sa capovalo priamo so sùdkov, drahy sa rozhodol ist pon do oblasti z ktorej originàlne pochàdza a je od nàs vzdialenà do 300 km. Na spiatocnej ceste, tri kilometre od domu mu do cesty skocila srna. Potesi! Predny nàraznik zlomeny, svetlà vkopnuté dovnùtra, chladic poruseny, plus nejaké pràce na karosérii. Odhad skody okolo 1500 eùr! Este ze auto zostalo pojazdné. Cely vikend sme ho potrebovali na prevàzanie potravin a surovin na pripravu svédskych stolov pre sto ludi. Este v piatok bol v poistovni, aby nahlàsil nehodu. Minuly utorok zaviezol auto do garàze, aby ho teda dali do povodného stavu :) Vcera ràno isiel pon. Ja som ho zaskocila v bare. O pol desiatej mi zvoni telefon. Dvihnem a drahého hlas, prerusovany vravou v pozadi mi sucho oznàmi, ze na ceste bol nejaky kus zeleza a prepichol obidve pneumatiky na lavej strane!!! Samozrejme, ze uz na svojom aute, nie na vypozicanom! Este mi stihol oznàmit, ze nevie kedy pride, lebo treba pockat na odtahovac a vybavit vymenu pneumatik! Fàjn, hovorim si sama pre seba. 'Co este?!?!' To je uz druhà 'nehoda' ani nie za dva tyzdne! Neviem, ci si màm vydychnut a tesit sa, ze sa nic horsie nestalo, alebo sa obàvat znàmeho: Do trojice vsetko dobré! a cakat este nieco horsie!

Pneumatiky sù vymenené, jedna zalepenà, kedze nebola este ojazdenà a auto zatial pojazdné! Na to, kolko to stàlo, radsej ani nemyslim, kedze neviem, ci toto poistovna uhradi, kedze ten kus zeleza bol odpadnuty z nejakého hospodàrskeho vozidla a pàchatel je neznàmy. Vyzerà to ako takà minikotva! Este aj pristaveni policajti skonstatovali, ze mal drahy stastie, ze sa tà 'kotva' neodrazila pod jeho podvozok, lebo tam by to este len zasarapatilo! Aj ked nevedeli pochopit, ako sa mu podarilo prepichnùt obidve pneumatiky! Jeden sofér pred nim si prepichol pneumatiku, nestihol vsak to zelezo zobrat dolu z cesty, lebo drahy uz nanho medzitym stihol nabehnùt!

Takze tak sa nàm dari posledne! Ale aspon ze restika sa uz hybe a hàdam uz v polovici augusta budeme v plnej paràde fungovat :) Len aby sa zasa nieco neposr-lo!!! Ale treba mysliet pozitivne, co pri nasej momentàlnej karme nie je lahké :) Ale, nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byt este horsie ;)

Zelàm prijemné dovolenky vsetkym citatelom :)

Zivot so strachom...

Pràve som docitala clànok Tvrdou pastou od Ninky, velmi vystizne napisané a opisané pocity v danej situàcii ... http://ninkainka.blogspot.com/2008/06/tvrdou-psou.html

Vyvolal vo mne spomienky, ktoré boli ulozené kdesi na polici a dàvno zapadnuté prachom... Stàle sù vsak pritomné a prilezitostne sa zjavia ako zombies a strasia...

Mama mala odjakziva "pàku" na chlapov! Prvy ju nechal, ked zostala tehotnà a rozhodnutie, ze si dieta nechà, nebolo v tych rokoch také jednoduché ako dnes! Natahovala sa po sùdoch, aby dokàzala otcovstvo dotycného chmula! Otcovstvo bolo dokàzané, co vsak nezmazalo bilak "prespanky". Po roku sa vydala za "muza svojich snov". Hned po svadbe ukàzal svoju pravù tvàr. Agresivny, despoticky, zakomplexovany trpàk, ktory si potreboval dokazovat svoju nadradenost neprimeranou agresivitou, neviem, ci vobec existuje primeranà agresivita! Navyse si ràd vypil a alkohol len umocnil jeho tùzbu dokàzat, ze on je ten najlepsi! Nic mu nebolo svaté! Ani svokrovci! Nemal ùctu pred nikym a nicim. Vobec sa mu netazilo vymlàtit ako zito, vtedy uz svoju tehotnù zenu! Z detsva si nepamatàm, ze by sme boli na dovolenke, ktorà by neskoncila hàdkami, ci bitkou! Nelenilo sa mu a este nàs zobudil, aby sme mu robili obecenstvo! Ak sa ho starsi sùrodenci pokùsili zastavit, uslo sa aj im a ked ich mama kryla, tak sa jej uslo dva kràt viac. My mladsi sme vela kràt nechàpali co sa deje! Takze sme sa museli bezradne prizerat vycinaniu nàsho despotického otca. Pamatàm si stres, ked som dostala prvù dvojku v druhom polroku prvej triedy! Kedze tatko vyvàdzal ako idiot za horsie znàmky starsich sùrodencov, ja som v skole plakala a myslela si, ze ma doma cakà bitka! Starsiemu bratovi sa uslo asi najviac bitky, kedze v skole mu to neslo tak, ako si tatko predstavoval. Nieco spravil v skole, uz si presne nepamatàm co, ale my sme stàli na chodbe a cakali kym on skonci. Zavrel sa do izby a tam brata dobil a dokopal ako psa! Mama stàla s nami na chodbe a nemala odvahu do tej izby vojst a zastavit ho! Neodsudzujem ju, lebo bola tak mentàlne ubità a zmanipulovanà, ze sa uz nedokàzala vzopriet! Dnes som aj ja matkou, ale viem s urcitostou, ze nie je toho pàna, aby som ja nevbehla dnu, hoci s malou dusickou a nezastavila ho, aj ked by ma to malo stàt zivot! Radsej by som zniesla tù bitku ja, ako za dverami trpnut, ci mi moj muz nezabije mojho syna! Nechàpem to, ani to nikdy nepochopim! Nedalo sa s nim. Odporovali ste mu, bolo zle, mlcali ste, este horsie! Ja osobne som nebola fyzicky bità, kedze v skole mi to islo dobre! Ubijal ma fakt, ze sa k ostatnym spràval ako hovado! Samozrejme, ze som bola odsùvanà nabok, lebo som bola "tatkov milàcik"! Jedinà som mu mohla nieco povedat bez toho, aby sa mi za to usla bitka. Prinajhorsom mi vynadal! Po devatnàstich rokoch mama konecne nabrala odvahu a rozviedla sa. Mala som strnàst rokov. Zostali sme s makou v ubytovni, zatial co tatko byval sàm v patizbovom dome! Vobec ho to netrhalo! Mamka si nasla priatela a stahovali sme sa k nemu. Nestàlo to za vela. Aj ked nebol agresivny, mamu dalej deptal mentàlne! Pred maturitou sme sa stahovali spat do domu s tatkom. Kedze nasi neboli majetkovo-pràvne vyrovnani, dohodli sa, ze skusia zit pod jednou strechou kym sa dom nepredà. Nebolo to az také hrozné ako som predpokladala. Vsetko sa zmenilo, ked si tatko nasiel frajerku. Chcela cely dom pre seba. Potencionàlni kupci boli poslani prec, ze dom nie je na predaj!! A tak sa to tahalo tri roky. Raz vecer prisiel tatko domov opity a zasa zacal vyvàdzat. Prisiel za mnou a nieco sme sa zacali hàdat! Napadol ma, zacal ma skrtit a chcel ma vyhodit von oknom. Ako naschvàl nikoho nebolo doma, vsetci niekde v tramtàrii. Ked sa u nàs zacalo vyvàdzat, tak kazdy sa bral kade lahsie, aby sa ani jemu neuslo. Zvyk je zeleznà kosela! Po nejakom case si asi uvedomil co robi a prestal. Ja som sa zobrala a isla k susedovi a poprosila ho, ci by ma nezaviezol na policiu. Tam som podala zalobu, na druhy den k lekàrovi, nahànat potvrdenia a potom mesiac u psychologa, kvoli papierom. Este sa ma policajt, ktory spisoval zàpisnicu pytal, ci si to nerozmyslim, vraj je to kopec papierovacky a obet v 95% zalobu nakoniec stiahne. Povedala som mu, co si myslim a zàpisnicu spisal. Ked sa tri mesiace nic nedialo, tak som isla na policiu osobne! V tom obdobi sa stal Meciar predsedom vlàdy (alebo nieco podobné, nesledovala som politickù scénu presne) a udelil amnestiu na vsetky malé priestupky! Na policii som urobila "bordel", ze ako je to mozné, ze sa ma ani neràcili o tom informovat!!! Ospravedlnovali sa, ale mne to bolo prd platné! Avsak zmenilo sa dost odvtedy! Ked zacal vyskakovat, tak stacilo spomenùt policiu a bol okamzite klud! Mama to mala urobit dàvno! Vtedy, ked mala dolàmané rebrà a on jej povedal, ze si nepamatà, ze ju zbil, alebo krk modry, lebo bil ju tade, kde to prekrylo satstvo. Ked sa rozviedla, tak ju vela ludi odsudzovalo! Vraj taky dobry clovek a kamaràt! Nikto vsak nevidel za zavreté dvere, alebo nechcel! Nikdy nezabudnem na Vianoce, ktoré pravidelne "okorenil" hàdkou, nadàvkami a poveceri sa tvàril akoby sa nic nestalo a my sme sa museli tvàrit, ze je vsetko OK, lebo sme sa bàli dalsieho despotického vycinu! Nespocetné narodeniny, ktoré nikdy neboli bez hàdok a bitky pred tym, nez hostia prisli! Dovolenky vecne pretkané jeho agresivitou a alkoholickymi vypadmi! V destve som stràvila vela casu vonku! Tùlala som sa po potoku, len aby som nemusela byt doma a pocuvat zvady a hàdky a tlmené ùdery...

A propo... Dnes nemàm vobec ziadne vycitky, ze som nanho podala zalobu za fyzické napadnutie! Mrzi ma fakt, ze mu padla vhod a zachrànila ho amnestia! Neprekàzalo by mi dotiahnut to do konca! Ako som spominala, odtvedy sa kontroloval, kedze raz uz bol zaregistrovany! Konecne sa mu niekto vzoprel! Nerozpràvala som sa s nim uz viac ako desat rokov a vobec mi nechyba. V zivote nevidel moju dcéru a ani ju neuvidi! Nikto z rodiny sa s nim nestretàva ani nerozpràva. Ozenil sa a mà syna, to je vsetko, co o nom viem!

Mama v sebe nikdy nenasla odvahu. Odisla od nieho pàr kràt, ale zakazdym, co sa k nemu vràtila, len umocnila jeho absolùtnost! Vzdy bol dovod! Deti! Co by si sama pocala so styrmi detmi!!! A on isty si toho, ze ju mà v hrsti, to nadalej zneuzival. Uz to budù takmer dve desatrocia, co sù rozvedeni, mama vsak stàle trpi komplexom strachu z toho, co bude, ak nieco neurobi! Je u nàs od januàra. Boli sme nakupovat a vràtili sme sa neskoro, nebol cas navarit. Mama celà nervozna, ze co povie moj drahy, ze nie je navarené!!! Ja na nu nechàpavo pozeràm a vravim, ze drahy mà dve ruky, je kuchàr a postarà sa! A keby aj, tak povie mne a nie jej! Az potom mi zaplo, ze je v nej este stàle zakoreneny strach s pred dvatsiatich rokov! Pri tatkovi musela byt vzdy v pozore! Tak som ju upokojila, ze drahy nie je tatko! A takéto banàlne zivotné situàcie v jej podvedomi zobùdzajù strach, v ktorom zila takmer dvatsat rokov...

Az teraz chàpem, preco mà "pàku" na chlapov v zivote. Jednoducho tyranà zena mà v podvedomi zakodovany strach a ked aj nàjde silu z takéhoto zvazku vykrocit von, jej podvedomie je tak zmanipulované, ze sa snazi za kazdù cenu dat zo seba vsetko, aby tomu druhému nedala dovod sa hnevat. No a chlap, ten ked to vyciti, tak to zacne zneuzivat (cest vynimkàm). Takàto zena, bude vzdy obvinovat seba zo vsetkého, co sa v zivote "pos-re"! A to nezmeni ani dvatsat slobodnych rokov... Màm to pred ocami kazdy bozi den, odkedy je tu mama.

Kazdy jeden z nàs je poznaceny, len jeden sa s tym vie vyrovnat lepsie ako ten druhy. Obcas nàs vsak nasa minulost pristihne nepripravenych a vtedy sa treba zamysliet a rychle zastavit hroziacu lavinu... Velmi mi pomàha fakt, ze som tak daleko od vsetkého, co by mi pripominalo prezité peklo! Jedno vsak viem, nezniesla by som, aby niekto otlkal moje deti a to ani ich vlastny otec!