U lekàra :)

Minulù stredu som mala ist k lekàrovi na kontrolu. Kedze malà mala ist po obede do hudobnej, tak sme ju teda zobrali s nami s tym, ze ak lekàr bude sùhlasit, malà moze pozriet na bàbatko na monitore :) Malà celà bez seba, ona ide pozriet na mamine bebecko (tak to hovori po slovensky). Lekàr mal niekolko minùtovy casovy sklz a tak sme sedeli v cakàrni dlhsie ako sme predpokladali. Po nejakom case vosiel do cakàrne manzelsky pàr so synom vo veku nasej malej. Nieco màlicko starsi. Mali ste vidiet nasu hviezdu! Mala oblecenù suknu, sandàlky a tricko. Akonàhle vosiel do ordinàcie ten chlapec, jej spràvanie sa ako carovnym prùtikom zmenilo. Isla si na stol zobrat casopis pre tehotné zeny. Prelozila si nohy a dolezito listovala v casopise a naoko ignorovala chlapca. Bokom vsak pokukovala, ci si ju vsima. Ked zaregistrovala, ze sa chytil na jej lep (predstieranà, totàlna ignoràcia) tvàrila sa este dolezitejsie. V duchu som sa usmievala a rozmyslala na instiktom dievcat (resp. zien). Uz od ùtleho detstva vedia ako na to. Dùfam, ze jej tà ostychavost (aj ked predstieranà) vydrzi co najdlhsie :) Potom sa dolezito postavila a prehrabala sa v kope casopisov a kedze nic zaujimavé nenasla, tak zacala chodit po cakàrni po ciare na dlàzke. Zabralo, chlapec si ju s neskryvanym zàujmom obzeral a bolo vidno, ako to malej lahodi. No skràtka podivanà :) Konecne bol nàs cas ist do ordinàcie. Lekàr bol ochotny urobit ultrazvuk v pritomnosti malej. Celà natesenà pozerala na obrazovku, ale bolo vidno, ze jej to akosi nic nehovori. Tak lekàr hodil obràzok do 3D a zazreli sme akuràt jàrok na zadku. Bebecko nàs malo na hàku :) Lekàr este teda malej ukàzal kde je hlavicka, ruka, nozka a malà sa stàle tvàrila nejako neisto. Nakoniec na nu lekàr zaposobil, ked obràzok ozvucil a bolo pocut tlkot srdiecka. To uz malù presvedcilo, ze predsa len mà maminka v brusku bebecko :) Potom vysli von, aby lekàr mohol dokoncit vysetrenie. Neochotne, ale poslùchla a vysla s otcom do cakàrne. Vràtili sa o niekolko minùt, ked som sa uz obliekala a malà spusti "krik", ze ona nevidela, ako to bebecko ide von! Tak sme jej potom cestou domov vysvetlovali, neviem preco màm pocit, ze màrne, ze to bebecko von neslo a ani tak skoro nepojde. Malà je presvedcenà o svojej pravde. Jednoducho lekàr si ho vytiahol von, pozrel a vlozil naspat bez toho, aby jej ho ukàzal! Na druhy den ucitelke v hudobnej povedala, ze àno, bola s maminou a videla bebecko na obrazovke, potom vysli von s tatinom, potom sa vràtili naspat, zaplatili sme a isli sme domov! Keby ste poculi akym tonom to hovorila, no skràtka, ùplne zbytocne zabity cas!!! A este sme za to aj zaplatili! Ja som sa len chichotala. A ja som sa tak tesila, ze ako potesim tù moju hviezdu a ju to jednoducho sklamalo! Neviem co cakala, ale urcite to nebolo to, co videla :) Ale snàd sa jej to rozlezi v hlave a raz pride na to, ze to co videla, bolo naozaj bebecko ;)

Tehotni otcovia... :)

... alebo, ako to vyzerà u nàs :) Urcite existuje viacero exemplàrov tehotnych otcov, tak ja to len zhrniem tak vseobecne. Milé dàmy a pàni, budte pripraveni na mozné odchylky a varianty jedného, ci viacerych syndromov naraz az sa to bude tykat vàs :D

Oboznàmenie otca, ze je v ocakàvani. Podàvam mu tehotensky test, ved vhodné slovà sa hladajù tak tazko. Hlavne ked sa snazite uz takmer dva roky. Chyti to nechàpavo do rùk a pyta sa ma: 'Co to je?!' Reagujem strucne: 'No co asi?!' Smrtelne vàzna odpoved drahého: 'No teplomer to asi nie je!' Do mna sto certov! Namiesto toho, aby vyskocil od radosti a buchol si hlavu o strop, on zahlàsi toto! To je tak, ked zijete so srandickàrom :) Tak som mu to musela vysvetlit polopatisticky. Srandicky ho presli... ako toho susedovho psika autobus... Dva dni aj vyzeral akoby ho zrazil autobus :) Po dvoch dnoch sa mu to rozlezalo v hlave, opadol prvotny sok a postupne zacal dàvat najavo svoju radost. A este ako!

Takze tu je opis stastného (aj ked nie vzdy, vsetci sme len ludia, dostanem sa k tomu neskor)tehotného otca. Vravim, ze ich je viacero exemplàrov (napr. prekvapeny, nestastny, okabàteny a dalo by sa pokracovat), ja som mala moznost sledovat len toho stastného, zatial :) Najprv chodia asi tyzden vkuse s nablblym ùsmevom. Este netusia, ako sa veci vyvinù a aky dopad to bude mat na ich zivot, netreba im ani kazit radost. To sme sa radostne prehupli do piateho tyzdna tehotenstva. Siesty-siedmi tyzden, zàlezi od priebehu tehotenstva, prvotnù euforiu vystrieda zadumanost az nasrdenost! Nejde vàm to do hlavy?! Tak k tomu len v skratke: Prvé tyzdne telom zeny prebiehajù také hormonàlne zmeny, cudujem sa, ze este ani jednej z toho neprdlo v bedni, ze sex a veci ùzko spojené s fyzickou làskou sù nàm (zenàm) na mile vzdialené! A tak i na tom najtolerantnejsom a najmilsom muzovi dlhodobà sexuàlne abstinencia zanechà volnému oku viditelné zmeny ;) ked sa vàm este zadari tak ako nàm a lekàr naordinuje mesiac bez akejkolvek (prizvukujem akejkolvek) fyzickej nàmahy, potesenie na obidvoch stranàch :(

Stastlivo sme sa prehupli cez kriticky dvanàsty tyzden. Hormony sa ustàlili na obidvoch stranàch. Muzsky testosteron sa vybil na nocnych vyjazdoch na pohotovost a koktail zenskych sa ideàlne zmixoval ( v tych lepsich pripadoch, sù zeny, ktorych koktail hormonov ostàva nezmixovatelny pocas celych 9tych mesiacov) a tehotny otec sa moze koncne uvolnit. Do slova a do pismena :) Najhorsie obdobie je za nami, aspon to si mysli tehotny otec :) Este netusi, ze teraz bude musiet zvlàdnut sexuàlny maraton bez ujmy, ktory, v tych najnekomplikovanejsich pripadoch, bude trvat pat mesiacov. Hormony tocia vesmirom! Anglicania na to majù jeden ùzasny vyraz, ktory sa mi pàci: I am so HORNY! Presne vystihuje rozpolozenie tehotnej zeny bez toho, aby sme sa museli o niecom nemiestne vyjadrovat :) Tu vsak treba uviest, ze hormonàlne variàcie sa odlisujù u kazdej zeny, takze potenciàlny otcovia budte pripraveni aj na variantu B, kedy hormony sposobia, ze zene klesne libido a je po maratone :) Takze az uvidite v obchode zenu tak v siedmom, osmom mesiaci, velmi stastnù a pri nej kràcat fyzicky ubytého, schudnutého tehotného otca, nemajte obavy, ona ho netyra doma po veceroch :) Jednoducho "dva kràt za den" na nich zanechàva evidetné zmeny... Drahy mi raz hovoril prihodu. Este ked bol také mladé ucho mal bar a jeden z jeho zàkaznikov mu zacal chodit do baru velmi utahany. Tak si ho zacali doberat chlapi v bare, ze ci tahà aj nocné :) Nakoniec z neho vyslo, ze mà tehotnù zenu. Este mu na posmech hovoria: 'Ved ona je tehotnà a nie ty :)!' Tak im vysvetlil, ze nemà pokoja. Vraj ho zobudi aj dva kràt za noc... Vsetci hned zborovo skonstatovali, ze sa mà! A tak mi drahy pri prvom tehotenstve rozpovedal tùto prihodu a dorazil to: ' Uz chàpem o com hovoril! A tàk som mu vtedy zàvidel!' Stavim sa, ze to bolo prvé, co ho napadlo; ked som mu podala "teplomer"! Chudàk, uz vedel co ho cakà :)

Dalsi syndrom tehotného muza je- syndrom skrecka. Vidite muza panicky pobehovat po obchode s obrovskym kosikom, do ktorého bezcielne hàdze enormné mnozstvo najroznejsich druhov potravin. A hned niekolko baleni naraz! Napr: 6 balickov klobàs, 3 baliky cvikly, vo februàry dve krabice zmrzliny, jablkà, pomarance a hlavne nezabudnùt na slivkovy dzùs :) Nàhodni okoloidùci urcite zapinajù doma spràvy aby zistili, ci nie je krajina obsadenà zasa Rusmi a netreba robit zàsoby! K tomu si este prihodte nàhodné potraviny, ktoré padnù do oka pocas panického prebehu okolo regàlov, ved co keby nàhodou prisla na to chut a nebolo by to doma! A tak staci vo februàry spomenùt, ze màte chut na ceresne, ci jahody a tehotny otec je ochotny ist hladat ako Maruska jahody, ceresne ci melon. A ked sa podari nàjst, tak potom sa kùpi ako pre rotu vojakov! A tak je to so vsetkym. Mali by ste vidiet nasu kuchynu a chladnicku. Màme zàsoby na tri zimy. Neviem, kto to vsetko poje!

Ztial, co ja evidentne priberàm, moj tehotny tatino chudne. Asi mu prospieva fyzickà nàmaha. Po porode budem musiet kùpit bic a pokracovat s prehànanim po dvore, aby zasa nezlenivel, kym sa ja dostanem do formy :) Mozno mu pomàha aj moja nàladovost, ktorà ho dokàze vystresovat az do maxima.

No a zàverecny syndrom, ktory sa prejavi az po absolvovani pripravného skolenia o porodnom procese. Skolenie zacina koncom osmeho mesiaca. Ked opadne prvotny sok s odvysielaného detailného videa, snazia sa rozpaky, mozno strach, prekryt humorom. Tehotni otcovia zoberù na seba ùlohu roztlieskàvacky, dokonca sa s-team-ujù s kolegami zo skolenia a s bojovym pokrikom povzbudzujù potencionàlnu rodicku: E-ste raz, E-ste raz... Hu-rà Hu-rà Hu-rà korunovanà je hlava!!! (ked sa dieta zosùva kontrakciami do porodného kanàlu, tak sa to popisuje ako Crowning- korunovanie) A vy neviete, ci sa màte smiat, ci saliet od zùrivosti! Ale, aspon niekto to berie s humorom :)

No a to sù moje postrehy. Uz sme presli syndromami nadurdenosti, skrecka a momentàlne sme sa vydali na maraton :) Tak dùfam, ze tento rok to bude bez roztlieskàvania, hoci si ho neuzil ani prvy kràt pri cisàrskom reze :) No a verit, ze sa nàm spolocne podari dobehnùt ten maraton do ciela bez ujmy...

Stastlivo...

Ako viete, po mesiaci hrosenia na pohovke som konecne dostala povolenie, ze sa mozem hybat tak ako predtym. Ultrazvuk potvrdil, ze je vsetko v poriadku a mozem zacat vychutnàvat zivot tak ako predtym. Teda aj by som, keby ...

....keby som nebola tehotnà :D Nie, nestazujem sa, ti co ma citavajù pravidelne vedia, ako to u nàs je :) No a aby ste mali predstavu o tom cim prechàdzam, ùplne dobrovolne, dodàvam, aby to niekto nepochopil ako staznost, tu je pàr postrehov, zdaleka nie vsetkych :)

Po prvé: Moje chutové bunky sa ùplne zblàznili! Okrem toho, ze im chutia veci, ktoré by som v zivote do ùst nevlozila, neznesù veci, ktoré som tak milovala!!! Tak napriklad: Ja nejem, ale zeriem! A to doslova a do pismena. Klobàsy som nejedla dobrych desat rokov, teraz sa ich neviem "dozrat" :) Cokolàdu, ci kolàc som nemala v ùstach tiez dobrych 8 rokov. Teraz neprejdem okolo bez toho, aby som si "nezobla" aspon polovicu krabice! A ludia moji, mne neuveritelne chutia hranolky! Ja som schopnà vymenit svojho chlapa za misku dobrych hranoliek!!! Viem, zùfalé, ale co sa zabijem, ked som tehotnà?! :) Na druhej strane sù potraviny, na ktoré nemozem ani pozriet. Zvykla som pit cikorkovù kàvu, lebo obycajnà kàva bola pre mna silnà. Teraz, ani pomysliet! Mlieko, mliecne vyrobky tiez nemusim, vypijem mlieko len s velkym sebazaprenim, aby som mala aspon nejaky prisun kalcia. Vsetky zdraviu prospesné jedlà mi akosi odpadli od chuti. Asi preto, ze som nimi bola preplnenà. Pamatàm si, ze ked som bola tehotnà prvy kràt, tak som kazdy den MUSELA mat konzervu sampinonov, nie cerstvé, to nebolo ono, ja som musela mat hnusné, konzervové sampinony! No a potom vone, tie ma vedia dostat. Vsetci v mojom blizkom okoli majù zakàzané pouzivat vonavky. Jednoducho mi pride nevolno. Dokonca aj vonku, ked prejde okolo mna navonavkovanà zena, ci muz, musim odvràtit hlavu, lebo mi zostane zle. Tak mama je uz poucenà. Raz sa tak dobre navonavkovala, ze sme museli ist s otvorenym oknom do koràn na aute, vonku 8 stupnov. Viete si predstavit, ale inà moznost nebola. Keby som neotvorila okno, tak ranajky budù na prednom skle. Odvtedy sa nevonavkuje :)

Po druhé: Zvykat si na zmeny tela a zàkonov gravitàcie. Okrem toho, ze brusko je uz evidetné, musela som si zvyknùt na zmenu zàkonu gravitàcie. Uz nie je na mojom tele najtazsia hlava! Takze na moje nastupovanie a vystupovanie do auta musi byt velmi zaujimavy pohlad. Zadok sa az prilis rychlo "zastrci" do sedadla, zatial, co hlava a nohy bezcielne trcia von z dveri. Tie zasuniem do auta az po chvili, ked si uvedomim, ze este stàle sa nedajù zavriet dvere. Co sa tyka vystupovania, no to stoji za pohlad. Najprv odkopnut dvere, aby sa otvorili do koràn a potom vystrcit nohy, na to hned hlavu a potom musim dalsich pat minùt presviedcat brucho- zadok, ze musi tiez von, lebo inak do toho obchodu neprideme. Nakoniec ho presvedcim a mozeme ficat. Nadobro som sa rozlùcila so spànkom na bruchu. A coskoro aj so spànkom na chrbte. Zostane len lavy a pravy bok, to bude radosti :) Pamatàm si, pri prvom tehotenstve hovorim drahému, ze az ma v noci uvidi, ze spim na chrbte, nech ma pretoci. Taky bol z toho vyvedeny z miery, ze hned, akonàhle som si lahla na chrbàt, uz ma aj podvedome roloval na bok. Casto kràt som nespala, len som chcela dat chvilu pausu mojim otlacenym bokom. Tentokràt ho radsej nebudem na to upozornovat. Dùfam, ze si to nebude uz po siestich rokoch pamatat :) Germa, pamatàs na vtip o konkurze na asistentku?! Tak uz by som nim presla :))) Pre nezasvatenych, prsia sa nedajù zahanbit rastùcim bruskom! Zatial drzia prim :) V pripade potreby by vyborne splnili funkciu aerbag-ov :) No a kedze som pubertou presla bez zjavnych znàmok na tvàri v podobe vyràzok, tak si to dobieham teraz :)

Po tretie: K neodmyslitelnym radostkam tehotenstva musim jednoznacne zaradit zhànanie adekvàtneho oblecenia! Kedze doteraz som nakupovala v detskom oddeleni, konecne som si mohla dopriat radost a vybehnùt do Obchodu pre dàmy :) Nie ze by sa zo mna stala dàma odkedy som tehotnà, ale myslela som si, ze oblecenie na moju deviatkovitù postavu uz v detskom nedostanem. (Ano, vyzeràm ako devina, hrudnik- brucho sa zlievajù postupne do jednej masy, ktoré tvoria brusko deviny a potom nozicka.) Tak som sa zaradila do regàlu s konfekcnou velkostou 36 a isla si teda nieco vybrat. Tvàrila som sa velmi dolezito, ved uz som v dàmskom a tam sa netoleruje detinské spràvanie :) Prvé chytim do ruky nohavice. Velkost?! Ved to okolo 36tky ani neslo! Pozeràm na tie nohavice na vesiaku a prvé co ma napadne je: Preboha, ved ja nejdem s celou rodinou stanovat!!! Ja som len tehotnà! A tak to pokracovalo. Vsetko oblecenie à-la stan. Takze, pozdravila som predavacku a zavrela som za sebou dvere a povedala si, ze radsej do Obchodu pre dàmy uz nepojdem a skùsim nàjst nieco adekvàtne v detskom. Zatial mi staci velkost vrchu na 16 rokov. No a nohavice?! budù musiet stacit nejaké elastické! Nech zije lycra a vsetci jej elasticki pribuzni :D

Po svrté: Moj mozog to vzdal! Neviem cim to je, ale ja màm o tom takùto predstavu. Urcite sa marinuje v nejakom vysokopercentnom hormonàlnom roztoku a labuznicky pri tom popija sampus a potahuje si z tucnej Havany. Nieco ako datle, tie majù mozog v tekutine, aby predisli ùrazom z otrasov, ktoré sposobuje ich dobanie do stromov. Tak moj mozog si spokojnùcko plàva v nejakom takomto roztoku, plny hormonov stastia a pohody a na vsetko ostatné sa moze vykaslat. Zàkladné zivotapotrebné funkcie sù zabezpecené, asi sa v takychto pripadoch zapina autopilot, a on si tam na vrchu jednoducho lebedi. Tak uz som tri kràt volala zubàrovi, lebo po kazdé som zapatrosila listocek, na ktory som napisala dàtum a cas schodzky. Stvrty kràt som zasla osobne a sestricka mi napisala na listok dàtum a cas. Dùfam, teda myslim, ze je v penazenke. Zorganizovat nieco, je takmer nemozné. Minimàlne polovicu veci pozabùdam. Pisat si po kazdé zoznam, by bolo ùplne zbytocné, lebo aj ten by som zapatrosila, alebo zabudla, kde som ho polozila :) Jednoduché operàcie, ako je spocitanie sumy na kalkulacke sa mi podari tak na treti kràt. Ak niekto kupuje dva baliky cigariet, musim to zràtat na kalkulacke! A to som nikdy problém s matematikou nemala! Jednoducho mozog to mà vsetko na hàku! Spocitavanie nie je zivot ohrozujùce- cinnost eliminovanà! Dalsia vec, asi tiez spojenà s centràlnym nervovym systémom, je spànok ako taky, hlavne, co sa tyka dlzky a intenzity. Ja, zvyknutà chodit spàvat neskoro a vylihovat do obeda, nie vylihovat, ale tvrdo spat do obeda, teraz som uz o pol desiatej vecer KO a spim tak maximàlne do osmej! Okolo druhej poobede mi zacnù oci klipkat a musim sa ist natiahnut a zdriemnut nejakù tù hodinku. Pri prvom tehotenstve, dlho do noci hore a potom chrniet do obeda, kym neprisiel drahy z roboty, to som sa naranajkovala a isli sme si lahnùt znovu, on v noci asi dobre nespàval, kedze bol na stràzi, aby ma mohol v pripade potreby prerolovat na bok :) A tak by som mohla pokracovat o zmenàch CNS! Keby som si len vedela spomenùt!

Po piate: Kde rodit! Otàzka, ktorej odpoved je hodnà milion. V okresnom meste mà porodnica velmi zlù reputàciu. Najblizsie velké mesto s porodnicou priblizne 100 km. Reputàcia, tiez diskutabilnà. Zostàva Pariz alebo Dijon. Co sa tyka reputàcie je ovela lepsia, lenze trasa 150 km! Ale, este màm necelych sest mesiacov, tak uvidime, mozno to stihnem aj doma, bez toho, aby som musela do porodnice :) Zatial sa tym nezatazujem, len obcas ma na to autopilot upozorni (zaziari cervenà, vystraznà kontrolka, ktorà o chvilocku zhasne, tak zatial sa to dà ignorovat). Ako sa poznàm, tak sa tym zacnem zatazovat pri prvych kontrakciàch :)

Takze, to sù moje drobné tehotenské radosti. No a starosti, tak tych sme si uz uzili az-az za tie dva mesiace, takze teraz sa budem uz len vytesovat a az bude o co, tak sa rada s vami podelim :)