Sunday, December 23, 2007
Vianocna...
Wednesday, December 12, 2007
Navsteva Kadhafiho alebo...
Wednesday, December 05, 2007
A co bolo dalej...
Tuesday, October 16, 2007
Zàkon, pokracovanie...
... volného pokracovania :)
No teda aby ste mali predstavu o tom, co sa deje v tom nasom Kocùrkove :)
Starosta nàm poslal list, kde nàs ziada o kontrolu bezpecnosti na zàklade pràva, teda on konà ako predlzenà ruka zàkona. Na tom by nebolo nic zlé, keby...
Vzdy je nejaké keby. Upravil si zàkon a to tak, ze rozdelil ciarkou vetu a tym pàdom zmenil znenie. Boli sme teda u poziarnikov a pytali sa na presné znenie zàkona. Znie tak ako ho napisal starosta, ibaze bez ciarky! Tak si ho drahy vymàkol v sobotu a pytal sa ho na presnù novelu zàkona. Doniesol mu ju v pondelok. Tak mu vysvetlil, ze ciarka tam nepatri a to co podciarkol zvyraznovacom mà pokracovanie. Takze 1. az 4. kategoria podnikov, sù to podniky, ktoré zhromazdujù viac ako 200 ludi, ci na jednom, alebo viacerych podlaziach. Konkrétne, hotely, nemocnice, discotéky... Piata kategoria, to sme my, kedze do podniku naraz nenapracem viac ako 200 ludi. Piata kategoria spadà pod danù novelu zàkona, ak poskytuje ubytovanie zàkaznikom, nie majitelom. Nàs sa to netyka, kedze na poschodi je nàs byt. Starosta ignoroval klauzulu za oznacenim 5tej kategorie, kde je upresnené, ak je poskytované ubytovanie zàkaznikom. Teda, ak by boli na poschodi izby na prenàjom, novela sa nàs tyka. Dalsia vec je, ze ak boli horeuvedené kategorie podnikov zavreté viac ako 10 mesiacov. Novela zàkona je doplnenà o dalsiu, v ktorej je vysvetlené, ze 5tej kategorie podnikov sa netyka ani 10 mesacné zastavenie prevàdzky, ak neposkytuje hotelové ubytovanie. To starosta pekne oddelil ciarkou, aby to zahrnalo aj nàs. Ked ho drahy konfrontoval, tak odpoved znela: ' To nie ja, sekretàrka to pisala!' Hlavne, ze to podpisal, mudrlant jeden. Potom sa este vyjadril, ze pravdepodobne nàm nemà pràvo zakàzat prevàdzku. Takze cakàme, co vytasi z rukàva na poslednù chvilu. Ale poucili sme sa. Otvorime v piatok poobede, kedze on sàm nemoze vydat rozhodnutie o zastaveni prevàdzky. Potrebuje na to peciatku od prefektùry a ti v piatok poobede nerobia! Okrem iného potrebuje na to (s prepàcenim za vyraz) kurevsky dobry dovod, aby nàs zavrel, kedze pràvo a zàkon nie je celkom na jeho strane :) Ale, ja to tvrdim uz dàvno, kto chce psa bit, palicu si vzdy nàjde :) V pondelok prisiel jeden velmi namosùreny pàn, obleceny akoby pràve dokydal hnoj. Predstavil sa, vraj je inzinier z DDE ( je to stàtna organizàcia, ktorà kontroluje novostavby a ak oni nedajù potvrdenie o bezpecnosti, nemozete sa nastahovat do domu). Tak ho drahy previedol interiérom, odpovedal na otàzky a dotycny pàn sa vyjadril, ze nemà nàmietky, teda podla neho je stavba bezpecnà. Starosta tvrdil, ze on ho neposlal. Zrejme to bude prezident dedinskej organizàcie, aj to oblecenie sedi, akoby boli z jednej rodiny, nakolko pracuje v DDE. :) Ale, ved nevadi, hlavne ze povedal, ze je to OK :)
No, ale aby som nekrivdila len starostovi... Stavebnà firma sa tiez nejako zadrhàva. Najprv volali, ze vo stvrtok pridu inzinieri obzriet tù renovàciu. Tak cakàme ako na spasenie a nic. Tak som zavolala firme a ze vraj stretnutie inzinier odvolal. Vraj pridu v pondelok. V piatok sme boli vo firme (socotek), ktorà nàm mà dat potvrdenie. Este stàle nemali potrebné papiere od stavebnej firmy. Ziadne stretnutie nebolo dohodnuté!!! Dnes drahy volal opat Socotek a o tom pondelku nevedeli absolùtne nic! Takze aj stavebnà firma mà pravdepodobne za usami. Jà mat flintu ludia a istotu, ze sa mi nic nestane, ja to tu strielam ako skodnù, doradu, aj loveckà sezona je uz otvorenà! Takze pràce nepokracujù, vsetko je nedokoncené a na trhy otvàrame stànky a bar urobime docasne v restike. Takze tak to vsetko vypàlilo. Len neviem preco màm pocit, ze som zasa jedinà so spàlenymi prstami!
Este off topic: neviem, ci si pamatàte, ale pisala som clànok, ako sme hladali vhodnù firmu na renovàciu. Prvà firma nàm urobila rozpocet, ze by som si potrebovala este asi tak 50 000 tisic pozicat z banky, aby im siahalo. A to nàm poistovna preplatila tolko, ze ludia tu za to stavajù nové domy! Jemu sa vsak màlilo. Ha, pamatàte, ked som pisala o bozich mlynoch? Ze drahy mà to stastie, ked mu niekto skodi, vzdy sa mu ujde zadostucinenia? No hàdajte co! Neuhàdnete :) V sobotu drahy po dvoch mesiacoch ùplne nàhodou kùpil noviny a tam sù vzdy oznamy o bankrotoch. Danà firma vyhlàsila bankrot. Takze také sù bozie mlyny... No aj tento nàs ortiel je bozi mlyn, len by bolo dobre, keby uz prestal fùkat ten vietor a mlyn by sa konecne zastavil... Ale zasa, bude kopec mùky na kolàce :D
Takze prepàcte, ze som sa neozvala skor, ale neviem, kde mi hlava stoji a som nabrùsenà jak britva. Kade chodim, tade nadàvam, este ze k-k-t a pi-c-un sù tu pekné vyrazy. Takze si vsetci myslia, akà som len strasne milà, ked ich vsetkych volàm 'milàcikovia'. Este ze to nie je v pisme, inak by ma odhalili, kedze Francùzsky k-k-t sa nepise ako ten nàs po slovensky :)
Tuesday, October 09, 2007
Zàkon, volné pokracovanie...
Najprv chcem vsetkym podakovat za prejavenù moràlnu podporu po publikovani predoslého clànku. Ani si neviete predstavit, ako mi to dvihlo moràlku :) Dakujeme :)
Takze vcera sme zmobilizovali nase sily a obehli sme poziarnikov, kde sme sa dozvedeli, ze zo zàkona nàm nevyplyva ziadna povinnost kontroly bezpecnosti, nakolko sme klasfikovani ako budova 5teho stupna. Teda, ani poziarnici nemusia prist. Starosta moze poziarnikov o takùto kontrolu poziadat, avsak na zàklade toho, ze sme danù kontrolu nemali, nàm nemoze zakàzat prevàdzku. Ti sa vsak len ubezpecia, ze vchody sù osvetlené tzv. emergency svetlom. Avsak pàn starosta osobne zasiel za nàcelnikom poziarnikov a hladal sposob, ako nàm znemoznit prevàdzku. Ja to tvrdim stàle, kto hladà nàjde, tak aj on nasiel dovod, napadol konstrukciu interiéru. Vraj nie je stabilnà a teda hrozi nebezpecenstvo. No, takze vieme kde je problém, treba nàjst riesenie. Hladali sme. Treba kontrolu konstrukcie, ktorù musi urobit inzinierska firma. Po namàhavom hladani sme nasli ochotnika, ktory je schopny to urobit este tento tyzden, ak st. firma dodà plàny a vypocty vàhy prvého poschodia. Takze vcera poobede séf stavebnej firmy osobne prisiel, meral a vsetko znacil. Dnes ràno zanesie papiere firme a specialista sa moze zaoberat danym problémom. Takze, ak si svoju pràcu firma spravila tak ako sa patri, najneskor v piatok màme cerifikàt.
Z toho vsetkého vyplyva, ze starosta nàm do oci klamal, ked nàm tvrdil, ze mu prefktùra zavolala a ze danà kontrola je potrebnà na otvorenie! On sàm osobne bol hladat sposob, ako nàm zabrànit v prevàdzke. Takze drahy bol v jednej organizàcii, ktorà nezistne pomàha obcanom, co sa tyka pràvnej pomoci. Vysvetlil problém. Ti nàm potvrdili, ze starosta mà pràvo pozadovat danù kontrolu, avsak na zàklade podkladov inziniera, ci experta, ktory mu potvrdi jeho obavy. Takze, starosta nàm posle list, ze pozaduje danù kontrolu, v ktorom dùfam vysvetli na zàklade coho danù kontrolu pozaduje! Ak nie, odpisem mu, ze ak ju pozadoval len na zàklade zàkazu prevàdzky z dovodov, ktoré som uviedla v predoslom clànku, dàm mu k nàhrade nàklady na pozadovanù kontrolu, ktorà nie je lacnà. Cena sa pohybuje od 1000 do 1500 eùr! Nàsledne idem za prefektom a vysvetlim mu situàciu. Uvidime, kto sa bude este bàt a nervovat! Takisto firma ho bude zalovat za bezdovodné poskodzovanie dobrého mena firmy! Zosype sa mu to vsetko na hlavu jednym vrzom.
Ak je vsak problém konstrukcie, v tom pripade to padà na hlavu firmy a tà bude draho platit za ich neprofesionalitu. Takze tak sa veci majù s nasim starostom, ktory by nàm v zivote neublizil ! Takze je isté, ze ho zalujeme za diskriminàciu a popripadne rasizmus a odskodné pojde pre skolu! Teda ak nejaké bude. Najpr vsak treba pockat na "ALL CLEAR" od firmy, ktorà skontroluje bezpecnost a potom moze zacat cirkus. Ved vravim, niekomu bude este dusno. Bud stavebnej firme, alebo starostovi. Uvidime, ako to celé vypàli (no s tym vypalovanim opatrne po nasich skùsenostiach, ze àno) :D
Sunday, October 07, 2007
Zàkon...
V piatok o piatej nàm zazvonil telefon. Dvihla som a predstavil sa mi nàs starosta a vyziadal si drahého k telefonu. Telefon bol na odpocuvani, takze som pocula kazdé slovo. So skodoradostnym podtonom nàm (teda drahému) oznàmil, ze na gastanové slàvnosti nemàme pràvo otvorit! Odusevnene vysvetloval, vraj zo zàkona sa od nàs pozaduje pred otvorenim prejst bezpecnostnou kontrolou. Tak mu drahy vysvetlil, ze je vsetko vybavené s firmou, ktorà zabezpecuje bezpecnostnù kontrolu a sme si toho vedomi. Starosta vsak nadalej naliehal, ze to nie je len kontrola EDF (elekrikàrov), GDF (plynàrov) a poziarnikov, tu totiz robia bezpecnostnù kontrolu poziarnici, ale aj kontrola konstrukcie! Drahy sa ohradil, ze sme robili renovàciu interiéru a nie novostavbu, takze kontrola, ktorù spomina starosta, nie je stanovenà zàkonom pri renovàcii interiéru! Starosta si vsak hùdol nadalej svoje. Vraj mu volala prefektùra a ti mu potvrdili, ze je potrebnà. Pozadovanà kontrola sa nedà vybavit skor, ako o mesiac, oznàmil na zàver s este skodoradostnejsim podtonom starosta. Tak mu drahy navrhol, kedze je starosta, a mà zàujem o otvorenie nasej prevàdzky co najskor, moze poziadat o urychlenie. Ohradil sa, vraj to nie je v jeho moci. Nebolo o com dalej diskutovat a hovor drahy ukoncil. Zavolali sme firme, ktorà nàm potvrdila, ze pozadovanà kontrola nie je potrebnà! Kontrola, ktorù nàm opisal starosta, je pre novostavby vacsieho rozsahu ako sù nemocnice, hotely a vyskové budovy. Dohodli sme sa, ze v sobotu ràno to prediskutujeme u nàs v bare.
V sobotu ràno o desiatej sme sa stretli so sefom st. firmy. Potvrdil nàm, ze vsetky potrebné kontroly sù zabezpecené. Tak sme sa vybrali za 'pànom' starostom. Séf firmy mu vysvetlil ako sa veci majù. Starosta vsak nebral na vedomie, co mu hovoril. Cely problém spociva v tom, ze jednoducho nechce, aby sme otvorili. Zostali sme so starostom len ja a drahy. Drahy mu vysvetlil, ze si je vedomy toho, ze on (starosta) nemà zàujem, aby sa bar otvoril, nakolko v dedine tu funguje tzv. organizàcia 'Commitée des Fetes'. Je to organizàcia, ktorà ùzko spolupracuje s obecnym ùradom a organizuje rozne slàvnosti v dedine, z ktorych financne profituje. Problém je vsak v tom, ze robia veci, ktorymi porusujù zàkon. Vysvetlim: Napr. my màme licenciu IV, co znamenà, ze màm pràvo predàvat vsetok druh alkoholu a tabakové vyrobky. Moja licencia ma chràni a to tak, ze v pripade oslàv sa nemoze nikto naistanlovat v okruhu 400 m od mojho podniku a predàvat jedlo, ci alkohol. S povolenim starostu sa hranica znizuje na 250 m a to je radius! Toto moje pràvo je pravidelne porusované, ci uz spominanou organizàciou a aj samotnym starostom. Upozornili sme ich na to uz minuly rok, kedy sa nàm podarilo eliminovat neziadanù konkurenciu! Cez to vsetko vsak este stàle boli porusené niektoré nase pràva. Spominanà organizàcia mà zo zàkona udelenù licenciu II, ktorà im umoznuje predàvat pivo, biele a cervené vino. Nic viac. Cez to vsetko kazdy rok predàvajù Vin de noix, ktoré je vyràbané doma a vsetky suroviny sù zakùpené bez faktùr a tym aj teda nevydeklarované a teda je to automaticky danovy ùnik, ktory je, ako v kazdom stàte, trestny! Ked sme na toto poukàzali, starosta sa ohradil, vraj sa to robi uz 20 rokov a tym pàdom je to "legàlne"! Drahy ho opravil, tym, ze nikto nenamietol, este neznamenà, ze je to legàlne. Je to len tolerované, nic viac, nic menej! Takze, ak sa nàjde niekto, kto sa ohradi, je to trestné! Navyse zàkon nepovoluje vyràbat alkohol v domàcnosti za ùcelom predaja, pokial nemàte licenciu IV! Pàn starosta zbledol, na moment som myslela, ze nàm tam odpadne. Rozdychal to. Takisto porusované pravidlà hygieny pri vyrobe budin, je to nieco, ako nasa krvavnicka a mnoho dalsich problémov. Danové ùniky radsej ani nebudeme spominat. Na zàver drahy dodal, ze on, ako starosta obce si je vedomy toho, ze sa porusuje zàkon a tym je teda zodpovedny. Tu nàm starosta zbledol druhy kràt. Esteze màm zdravotnù :) Rozdychal to.
Pàn starosta spustil, ako velmi mu zàlezi na tom, aby sme otvorili co najskor, kedze je to pre obyvatelov dediny velmi dolezité. No a tu ma nieco osvietilo a spustila som, dodnes neviem, kde som nasla dané vyrazy vo francùzstine, lebo za normàlnych okolnosti rozpràvam ako madar po slovensky :)"Pàn starosta, ak vàm naozaj tak velmi zàlezi na otvoreni nàsho podniku, preco ste teda az do dnes, a to uz bude rok, nikdy nevyslovili slovà, ze vàm je naozaj lùto, ze nàs postihlo takéto nestastie. V den, ked sme prisli a nasli nàs domov a pràcu v troskàch, ste ani nepozdravili a nasadli do auta a odisli bez slova porozumenia, ci ponuky nàm pomoct a moràlne nàs podporit. Dokonca aj pritomnà policia to klasifikovala ako neskutocné. V dedinskom casopise ani zmienka o nàs, ci slovà moràlnej podpory, ci ponuky pomoci. Mozno màte iny dovod na to, ze ste sa zachovali tak, ako ste sa zachovali, ale pre mna je to ciry rasizmus!" Tu starosta bledne treti kràt a uz som presvedcenà, ze si budem musiet opràsit moje vedomosti z prvej pomoci. Starosta sa velmi rychlo nadychol a zacal ma presviedcat, ze on nie je rasista, nakolko jeho predoslà generàcia pochàdza z Belgicka. Tak som rychlo pokracovala: "Teda, pàn starosta, ak poznàte danù situàciu, mali by ste si byt vedomy toho, ze svoje skutky a slovà musite zvàzit dva kràt pred vyslovenim v pritomnosti niekoho, kto nie je povodom z tejto krajiny. Jedna a tà istà veta vyslovenà v spolocnosti obcanov francùzskej nàrodnosti nikoho neuràza, ale ked vyslovite tù istù vetu v spolocnosti obcanov povodom z inych krajin, moze vyzniet rasisticky! Ak ja poviem vtip o Slovàkoch, vsetci sa zasmejù, ak vy poviete vtip o Slovàkoch, vyznie to ako rasizmus! Takze treba zvazovat co poviete, komu poviete a hlavne ako to poviete." Tu uz starosta vyzeral ako kapor. Usta mu bezmocne spocinuli v grimase a nebol schopny oponovat. Len mi nemo prikyvol a tym dal na javo, ze màm pravdu. Zostal sokovany jednak z mojej vyjadrovacej schopnosti vo francùzstine, naozaj som bola na seba hrdà v tom momente, dokonca ani drahy ma nepotreboval doplnat, a jednak aj tym, ze nie som nejakà natvrdlà husa, ktorà pre nedostatok vyjadrovacej schopnosti v mnohych pripadoch vyznieva ako blbec! Myslym, ze to bolo tym adrealinom. Uz viem, ako sa ucit cudzie jazyky. Pred vyùcbou sa vzdy nadopovat adrenalinom a ficime. No a ze nemàte po ruke adrenalin, pridte, ujde sa aj vàm :)
Drahy to uz len ukoncil tym, ze ak teda aplikovat zàkon, tak pre vsetkych bez rozdielu. Ak sa zacneme hrat na ruku zàkona, tak treba pocitat s tym, ze zàkon bude sùdit bez rozdielu nàrodnosti, politického ci nàbozenského vyznania a postavenia.
Rozlùcili sme sa, podali sme si ruky a odisli. Dodnes nechàpem, kde sa vo mne nabrala odvaha a tà rozvaha. Obycajne som ako sulec dynamitu. No a citim, ze na nase slàvnosti bude este veselo. A ak bude treba, tak si budeme brànit svoje pràva. Mozno som pre mnohych len blbà vychodoeuropanka, ktorà nevie ani poriadne po francùzsky, ale odvaha mi nechyba. Mala som dobré lekcie!
Takze nie len na Slovensku je to tak :) Mozno slovenski politici chodia na tajné skolenia do Francùzska :)
Takze drzte nàm palce, nech to vsetko dobre dopadne :)
Thursday, October 04, 2007
Gastany...
Konecne je sezona jedlych gastanov. Uz sa chystam takmer dva roky na gastany, avsak pracovné nasadenie :) ma vzdy spacifikuje a odoberie aj ten zvysok energie, co zostal. Tento rok som fyzicky oddychnutà a o mentàlnej strànke taktne pomlcim ;) A tak som vcera poobede vybehla k znàmej.
Najprv sme sa pozreli s jej mladsou dcérou na anglictinu. Chuda, mala v tom dobry gulàs! Vyslovnost nulovà, vraj ucitelka celu hodinu kvàka po francùzsky! A potom sa uc. Màm tri ziacky, ktoré doucujem kazdy pondelok. Jedna z nich uz chodi siedmy rok na anglictinu. To dievca namà ani sajnu o zàkladnych veciach. Citali sme detskù knizku. Na kazdej strànke 4 riadky. Vzdali sme to. Detskà knizka pre 3 rocné deti je pre nich velmi nàrocnà a to mala 6 rokov anglictinu. Vràtili sme sa k privlastnovacim zàmenàm, to be a spelling-u. K vyslovnosti sa radsej ani nevyjadrujem. Viem, ze to nie je ich chyba, ale systému. Prefotia sa strànky z ucebnice, text sa prelozi do francùzstiny a vsetko sa kràsne vysvetli vo francùzstine! Poznàm pripad, ked rodeny anglican mal problem s anglictinou. Takze som malù 'prinùtila' pekne nahlas vsetko opakovat a dovysvetlovala som jej, co jej uniklo na hodine. Aj sa hanbila, na co jej hovorim, pozri ako ja rozpràvam po francùzsky, keby som sa hanbila, tak nikdy si nenàjdem také kamaràtky ako je tvoja mama a vy baby :) Postupne sa uvolnila, aj ked niektoré vety bolo treba zopakovat niekolko kràt. No ale odbocila som...
O jedlych gastanoch som povodne chcela, len som sa rozohnila nad systémom vyuky anglictiny na skolàch! Tak sme asi o pol siestej vyrazili. Znàma zobrala tasku ako svet a este sa smejem: 'S mojim stastim, nàm bude stacit tak taky vacsi sàcok :) Isli sme do hajika hned za ich domom. Presli sme cez lucku, na kukuricné pole, ktoré je hned vedla hàja. Konàre pukali, tràva a kukurica suchotali. Velmi dusno, aj ked pod mrakom, strasne horko :) Brodime sa cez kukuricu, kedze hàj je dost zarasteny a plny zihlavy. Ani nie 700 metrov a my sme natrafili na prvé gastany. Tak sa len tak zohneme zbierat. Také gastany sme este nevideli. Minulé roky mi zàkaznici doniesli gastany, ale k tymto sa to nedà prirovnavat. Mega gastany!!! Keby som jeden po niekom hodila a sa dobre trafim, tak ho sejmem do kolien od bolesti :) Ani nie o pol hodiny taska bola do tri stvrte plnà. Suchot a praskot halùz v hàji neprestàval. Nahlas rozmyslam: 'Dùfam, ze je to len srnka a nie nejaky diviak! Neviem ako by sme utekali s tym nàkladom. A nechat mu to tu nenechàm. Prsty màm dopichané a chrbàt uz tiez citim!' Na to sa v dialke ozval vystrel. Prvy, druhy,... siesty! Ejha, to nie je dobré znamenie. Na to dcéra znàmej zahlasi: "Sa mi zdà, ze dnes je otvorenie polovnickej sezony!" Ha, rana pod pàs! Dumàm si, nie sme daleko od obytnych domov, ved nemozu strielat v bezprostrednej blizkosti domov. No ale domy boli dost v pozadi a navyse, vzdy sa nàjde idiot, ktory si chce dokàzat, ze ked je na love, tak musi nieco zostrelit. Moje uvahy prerusia dalsie vystrely, ktoré sa ozyvajù povetrim! Neviem preco, ale praskot je stàle blizsie nàs a ja màm z toho vsetkého zly pocit. Navyse, zacinat padat sùmrak. Rozhodli sme sa, ze predsa len pomalicky pojdeme naspat. Na to z hàjika vybehne vystrasenà srna. Skoro som dostala zràdnik. Nervy napaté a neprekvapilo by ma, keby sa vzàpati ozval vystrel. Nastastie, len vystrasenà srna a tri posrané baby. Tasku s gastanmi som krcovito drzala v ruke a v duchu si predstavovala vsetky mozné scenàre. Napadnuté diviakom, udupané stàdom srn, postrelené. Mali ste nàs vidiet ako sme prepletali nohami. Po chrbte mi tiekol pot cicerkom, usi tasky sa mi zarezàvali do dlani a udierala som nou do noh, kedze bola dost tazkà. Konecne sme dorazili na lùku a mohli sme spolocne niest tie gastany, kedze predtym bol chodnik uzky. V pozadi sa stàle ozyvala strelba! Dorazili sme pred dom znàmej. V jarku "zaparkovani" smetiari :) Nemohli vytlacit tych 18 ton von. Tak cakali na séfa, aby ich prisiel pozriet a poslal dalsi nàkladiak, ktory by ich vytiahol z tej slamastiky. Tak sme si s nimi dali kàvu a hodili rec. No a ked sme uz mali tù moznost, tak sme si este pozreli ako vytahujù smetiarske auto z jarku. Bolo ze to radosti, malà celà bez seba. Nepoznàm vela deti, ktoré by neboli fascinované smetiarskym autom :)
Takze vcera som mala den tri v jednom. Vzdelàvaci, ùspesny (10 kil gastanov za tri stvrte hodiny, moj zivotny rekord) a aj adrenalinovy (aj ked som sa z toho adrenalinu takmer posrala od strachu). Vecer som si ugrilovala gastany a dnes ideme pozriet znovu, kedze budù u nàs slàvnosti gastanov, ktoré sa volajù Foire aux chataigne a ja zasa budem piect gastanové kolàce. Tohto roku sa konajù 20 oktobra. Je to vzdy tretia sobota mesiaca oktober. My uz budeme prevàdzkovat, takze nàs cakà velky den. Otvàra sa ràno o stvrtej a zatvàra sa casto az o pol noci. Takze budeme mat dobry krst do reality! Ale celkom sa tesim. No a na zàver mini foto, ako to u nàs v tento den vyzerà, nedà sa to zvacsit a inù som nenasla :( No a samozrejme, ze ste vsetci pozvani :)
Tuesday, October 02, 2007
Pre leva...
Lev bez hrivy, pozrela som si tvoj clànok o roznofarebnych levoch, tu je jeho plné znenie pre tych, ktori ho este necitali a majù zàujem :) http://levisepot.blogspot.com/2007/09/rznofarebn-levy.html Zaujimavé. V diskusii si pisal, ze by si chcel vediet nejaké informàcie o krizeni levov a tygrov. neviem, ci sa ti uz podarilo nieco nàjst, tak tu sù nejaké zàkladné informàcie: je to preberané z cestiny, inak je to na tej istej strànke ako si uviedol ty, takze nemàm ani pàru, ako to prelozit do slovenciny :)
Lyger (cesky Lygr, tak som predpokladala, ze v slovencine by to mohlo byt tak) je to krizenec levieho samca a tygrej samice. Tito jedinci sù ovela vacsi a je lahsie dosiahnut prirodzené krizenie medzi levom a tygricou.
Tygon je to krizenec tygrieho samca a leviej samice. Jedinci sa v prirode vyskytujù zriedkavo, nakolko pre tygra je vona leviej samice pocas pàrenia nevyraznà a sù ovela mensie ako lygre.
Pre teba lev a pre tych, ktorych tàto téma zaujima hlbsie, tu je vsetko podrobne vysvetlené aj s fotkami. http://www.meredit.cz/content/view/637/142/.
Tak dùfam, ze ta to potesi ;)
Thursday, September 27, 2007
Bez nàzvu...
V podstate som optimistka, avsak ked je toho vela, tak jednoducho rezignujem a utàpam sa v sebalùtosti. Tento rok som dospela k bodu, ked uz ani sebalùtost nestaci na vykompenzovanie tej zumpy, ktorou uz tak ùspesne takmer rok plàvame! Uz mi vadi ten smrad! Spravodlivosti sa nedovolàte ani keby ste mali pri ùstach amplion. Netusim, kolko to v tej zumpe este vydrzime bez ujmy. Obàvam sa, ze ak z nej aj vyplàvame a umyjeme sa, ten smrad nàm bude stàle zneprijemnovat zivot... A tak moja myslienka na ùtek bez slova na rozlùcku je stàle intenzivnejsia a neviem, ci jej raz nepodlahnem a nehodim sa strmhlavo do toho viru bez myslienky na zajtrajsok. Mozno sa nàm vsetkym ulavi....
Tak len takà ùvaha...
Cim dalej tym vtieravejsia je myslienka zbalit si tych zopàr sliviek co mi zostali, mozno by som zaplnila jednu igelitku z tesca, nahàdzat sa do auta, odist a nikdy sa neobzriet spat!
Prvy problém; Co s malou? Vytrhnùt ju zo zabehaného a znàmeho systému a odviest ju do neistoty?! Nechat ju tu s otcom?! Utrpela by, keby som len tak odisla?
Druhy problem; Kam ist?! Bolo by to niekde lepsie?! Co by som asi tak robila, aby som vobec prezila?!
Samé otàzniky! V hlave elektricky skrat a semafory vystrazne blikajù na oranzovo a myslienky sa chaoticky rùtia rychlostou svetla, bez moznosti usmernit ich cervenou stopkou. Na krizovatke Zivota bude velky tresk. Uz len zostàva otàzkou kedy a ci zùcastnené elementy vyjdù bez ujmy...
Friday, September 21, 2007
Oprané spomienky...
Rozhodli sme sa, ze kràsne jesenné pocasie, okrem iného, vyuzijeme aj na pretriedenie veci po poziari. A tak v utorok sme sa vybrali do stodoly za domom, kde je vsetko odlozené pre pripad, ze by poistovna zacala vymyslat. Kusy nàbytku sù celé zacernané a len nemo svedcia o nestasti, ktoré nàs postihlo. Velké cierne vrecia plné veci, na ktoré som uz takmer zabudla. Preberàm vrece po vreci a nazeràm dnu, ci by sa nedali niektoré zo spomienok este predsa len zachrànit. Vela veci bolo odlozenych v krabiciach a skriniach, ktoré aspon kolko tolko ochrànili pred vsade pritomnym dymom. Samotny ohen spàlil len veci v bezprostrednej blizkosti, ale za to dym sa vtisol do vsetkych skàr a podpisal sa na vsetky veci svojim ciernym perom. Otvorila som prvé vrece s pràdlom. Postelné pràdlo, uteràky, oblecenie - nepouzitelné. Vsetko cierne a zasmradené. Druhé vrece nasledovalo za prvym, do pahreby. Tretie vrece bolo plné plysovych hraciek, ktoré boli pravdepodobne v truhlici s hrackami, nakolko boli len minimàlne, ci takmer vobec, zacmudené. Odlozila som ich nabok. Stvrté vrece- topànky. Nepouzitelné... Ruky màm celé cierne a tak sa len tak prehrabàvam vo vreci s topànkami. Nasla som prvé topànocky malej. Malé capusky :) Odkladala som jej ich, kedze boli jej prvé. Velkost 19. Naucila sa v nich chodit. Na rad prisli knihy. Je mi ich velmi lùto, kedze vela z nich boli dary, ale sù celé cierne... Do pahreby. Dalsie vrece s hrackami, ktoré sù nepouzitelné... Paplony, vankùse, obrusy, zàstery, utierky - do pahreby... Postele, kreslo, sedacka - do pahreby... A tak to islo celé poobedie a este sme neskoncili. Drahy je na tom horsie ako ja. Zakazdym sa ma dva kràt spyta, ci to naozaj moze spàlit... Vidim, ze ho velmi boli fakt, ze musi pàlit veci malej.
Dnes som priniesla domov mech s plysàkmi a zacala vytahovat z neho "spomienky". Maly fialovy slonik, ktorého som kùpila, ked som bola v tretom mesiaci tehotenstva. Este som ani nevedela, co budeme mat, ale slonikovi som neodolala. Zavesila som si ho nad postel a bol tam, az kym sa malà nenarodila. Putoval za nami do porodnice. Malà ho velmi rada zula. Nahlas rozmyslam: nie je taky spinavy, hàdam sa mi ho podari zachrànit... vytahujem dalsiu hracku, velky pes, dar od znàmej, s ktorou som stàle v kontakte. Zasa sa na mna vyruti more spomienok. Onuchàvam ho, nie je to také zlé. Do vane s nim. Teddy bear, tiez sa rozhodnem, ze ho skùsim vyprat. Dalsi maco, bol biely... V labkàch mà srdiecko a na nom nàpis U R Special... Drahy dostal odo mna. Len tak, ziadna speci prilezitost. Smutne nanho pozeràm, optimizmus ma opùsta pri pohlade nanho, odstrihnem srdce a vlozim ho do vane, ved uvidime... A tak pokracujem. Màm asi 15 plysàkov vo vani. Pùstam sa do prania. Striekam na ne pripravok na skvrny a sypen strààààsne vela pràsku a zacinam drhnùt kefickou. V zàpale zachrànit nase spomienky si zoderiem aj kozu na rukàch. Ale nevzdàvam sa... Po hodine drhnutia, màm ruky vysusené od pràsku a pripravku, ak ma z toho nesekne v krizoch bude dobre, ale aj tak pokracujem dalej! Ja sa len tak lahko svojich stastnych spomienok nevzdàm! Po hodine a pol som ich hodila do pràcky, vyplàchala a vyzmychala. Stojim nedockavo nad prackou a cakàm, co v nej nàjdem po otvoreni. Vytahujem jednu hracku po druhej. Ani stopy po dyme a zàpachu. Sù ako nové. Tesim sa ako malà. Keby som mala chvost, tak nim od radosti krùtim ako susedov labrador :) Viem si predstavit, ako bude 'vyvàdzat' malà, ked si nàjde staronovych kamaràtov.
Ako sa tak pozeràm na tie 'nové' vypraté hracky, tak si tak dumàm. Keby sa aj spomienky dali oprat a vybielit ako tie hracky. Vyprat skvrny a tesit sa z vone cistych spomienok. Keby sa dala dusa cloveka vybrat z tela von a dobre ju nastriekat pripravkom proti skvrnàm, nasypat poriadne pràsku a drhnùt kefkou, kym by vsetky skvrny nevybledli, ci ùplne nezmyzli. A tak sedim na slnku, rozmyslam a usmievam sa pri predstave, ze som zachrànila zopàr kràsnych spomienok, ku ktorym sa budem vracat, ked zivot bude zasa raz sivù farbu mat...
PS: Malà sa nevytesuje staronovymhrackàm, je totàlne vybità, prisla s teplotou 38.6 :) Tak som dala sirup proti teplote a uvidime, co prinesie vikend :) Aby som si isla zobrat nejakù 'zachrànenù' spomienku a snàd ten vikend nebude sivy, aj ked to vyzerà, ze malà bude chorà :) Vsetkym zelàm prijemny vikend
Thursday, September 20, 2007
Cirkus...
Zaciatok skolského roku sme ùspesne zvlàdli :) Novà ucitelka je velmi prijemnà. Nerozpràva s detmi z pozicie nadriadenà- debilkovia, minulorocnà ucitelka nerozpràvala, ona nepretrzite vrieskala! Raz dokonca zacala vrieskat i na mna, tak som ju velmi rychlo usmernila a odvtedy bol ako taky pokoj :) Aj s rodicmi vie komunikovat na ùrovni. Minuly piatok sme mali v zosite oznam. Vraj uz tri deti si do skoly so sebou priniesli cirkus. Cirkus ako sa patri :) Cirkus so vsami. Vraj sù velmi dobre vycvicené a dokàzu skàkat neuveritelne daleko a rychlo. Tak som malù prezrela. All clear :) Len ja sa odvtedy osivam, akoby som mala blchy (vsi). Tak pravidelne kontrolujem malej hlàvku. Desim sa pri predstave, ze mi pride domov zavsivavenà! Akà je citlivà na svoje vlàsky, ani si nechcem predstavit, ze ju budem musiet precesàvat vsivàkom :) To by bolo vresku! Kazdy rok tu majù na skole problém so vsami. Vsimla som si na dcérinej znàmej, ze mà vlasy plné hnid! Oni im tu len umyjù vlasy samponom a hnidy nechajù vo vlasoch. Ved to odrastie. Tak tu chodia s dekoràciou ùcesu im vlastnou. Pamatàm si, ze ked sme doniesli vsi zo skoly, tak to bolo nekonecné vycesàvanie vsivàkom a pokial mama nepoodlepovala vsetky hnidy, ani do skoly nàs nepustila. Pri cesani som revala ako tur! Tak dùfam, ze budeme usetreni tohoto ortielu a ak nie, tak si tie vsi vytrénujem a otvorim si cirkus :)
Ako som sa mala moznost presvedcit na vlastnej kozi, na osviezenie pamati kliknike na link, http://palculienka.blogspot.com/2007/04/novy-domov.html hygiena je tu v mnohych pripadoch tabu. Aj ked nie u vsetkych, este stàle je tu dost ludi, u ktorych je hygiena na hranici limitu. Podla akejsi statistiky, vo Francùzsku sa predàva najmenej mydla :) Po mojich osobnych skùsenostiach na tom asi nieco bude, aj ked statistiky sa casto falsujù, v tomto pripade je mozné, ze je pravdovravnà :D
Thursday, September 13, 2007
Zber...
Pucila som sa druhy kràt. Nieco sme poobijali s hrablami a podarilo sa nàm nazbierat plny kosik. Malà sa vyskriabala na rebrik a rozculovala sa, ze aj tak nic nedociahne! Potom sme objavili jablon. Kedze sme ju na jar neostrihali, jablcka boli velmi dobre ukryté v strede koruny. Mala som plné ùsta listov, pavucin a neviem coho este, kym som sa k nim predrala cez hustù splet konàrov. Na ceste zo zàhrady sa malej rozsypal kosik s lieskovcami. Tak sme zbierali druhy kràt. Jablcka som umyla a malà uz chrùme ako kràlik. Pocas umyvania sa ma malà pyta: "Mami, mozem ist pozerat TV, hovorim TV nie DVD, rozumies!" Upresnovala, lebo som jej uz odmietla pozerat DVD, kedze je vonku tak nàdherne, tak som ju presvedcila, ze zber 'ùrody' je zàbavnejsi :) Odpovedàm, ze nie, rozkràjam jej jablcko a mozeme ist citat a pozriest sa trochu na noty :) Malà sa vsak nevzdàva lahko: "Mami, ale ja sa pytam TV, nie DVD, vies co je to TV?" Az mi slzy vyhrkli, co som v sebe zadrzala smiech. Vysvetlovala mi to s takym zàpalom a presvedcenim, akoby som bola kompletny idiot. Len s velkou nàmahou, som v sebe dusila smiech. Hovorim, ze viem co je to TV, ale aj tak pozerat nebudeme :) "No dobre, ale pustis mi aspon hudbu z internetu?" dobiedza dalej. Viem, ze ani nie o minùtku by to mala na youtube a pozerala by 'Macka a Kopka' (Matka a Kubka). Tak zasa odpoviem nie a podàvam jej jablko s vysvetlenim, ze tieto sù lepsie ako tie z obchodu a dùfam, ze zabudne na TV. Zabralo, pretrhla som jej myslienky. Malà na mna podozrivo pozrie a potom zahlàsi: "No, ale aj tie z obchodu sù dobré, vies také tie cervené" No, uz viem, ale stavim sa, ze tieto sù aj tak najsamlepsie :) Na budùci rok na jar, nesmieme jablon zabudnùt ostrihat, aby som nemala zasa plné ùsta pri zbere, ani radsej nechcem mysliet na to, coho :) A aj malà sa k nim bude moct lahsie dostat a jej radost bude este vacsia, ked si ich oberie sama... Ukazuje sa kràsna jesen. Este stàle je co zbierat. A ked nebude, tak budeme chodit na bukvice a pri tom chrochtat :)
Sunday, September 09, 2007
Vylet do neznàma...
LES ROUSSES... Malà dedinka na upati svahov v okrese Jura. Znàma svojou vyrobou syra Comté. Mà najvacsiu pivnicu na dozrievanie syra - 25 000 foriem. Je vzdialenà 2.5 km od Svajciarskych hranic. Vcera sme si spravili neplànovany vylet. V piatok vecer sa povedalo, ze ak bude pekne a chut, pojde sa pozriet do dediny, kde mal drahy svoj bar - restauraciu koncom 80-tych rokov. Ak bude chut, tak vyrazime o deviatej ràno, kedze je tento skvost francùzska vzdialeny od nàs len dajakych 400 km. V sobotu ràno o deviatej sme sa prevràtili na druhy bok a spali sme do desiatej :) Prebudili sme sa do slnkom zaliateho neskorého ràna. Vypili kàvu, narajnakovali sme sa a vyrazili sme. Okolo druhej sme dorazili do Les Rousses. Slnko nàs povzbudivo zohrievalo a ja som nestihala vnimat vsetku tù kràsu. Zrenice rozsirené od vzrusenia a necakanej kràsy. Zmohla som sa na ààh, jéééj, pozri tam, a toto si si vsimol! Zastav, toto si musim odfotit! Ako vsade, ani tu progres nezahàlal. Dedina je renovovanà, nàmestie je kràsne upravené, cesty bezchybne vyasfaltované. Je to oblast, ktorà profituje zo zimnych sportov. Dva skokanské mostiky, niekolko zjazdoviek roznej nàrocnosti a nekocne dlhé kilometre pre tych, ktori sa radi brodia snehom na bezkàch. Momentàlne sice bez snehu, ale zasnezenà musi byt tà kràsa este carovnejsia :) Zastavili sme sa u znàmej, ktorù drahy nevidel niekolko rokov. Sù to vetrom a mrazom oslahani ludia, ktory majù svoj zivot zapisany hlboko vo vràskach na tvàri. Pravi Horali. Rozumela som asi kazdé tretie slovo, kedze prizvuk je vyrazne odlisny tomu nasmu, na ktory som si ako tak uz zvykla :) Potom sme sa vydali smerom do Svajciarska, destinàcia- prekvapenie. Ako som spominala, hranicny priechod je vzdialeny len 2.5 km. Hned po vstupe na svajciarske ùzemie, mimochodom sme nepotrebovali ani pasy, nikto nàs nekontroloval, hoci colnici boli na svojich miestach, sme kùpili pravù svajciarsku cokolàdu. Zmlsli sme polovicu a malà mà na kazdej fotke fùzy od cokolàdy, kedze som si ich nevsimla. Pozreli sme si jedinù restauràciu-bar-H
otel-Franco-Suisse v La Cure, do ktorej ked vojdete jednymi dverami vo Francùzsku, vyjdete druhymi dverami vo Svajciarsku. Cez druhù sv. vojnu sa vraj majitel velmi dobre majetkovo zabezpecil, kedze od Zidov si nechal vyplatit tucné sprepitné za to, ze ich nechà prejst do Svajciarska cez svoju restauràciu. Avsak, vsetko by to bolo pekné, keby ich vzàpati neudal SSàkom, ktori ich na druhej strane odchytàvali :( Pokracovali sme po serpentinach coraz vyssie presli cez St-Cergue a prisli sme na vrchol kopca. Drahy nàhle odparkoval auto na parkovisku vedla cesty a hovori mi: 'Vystùp!' Neochotne sa tlacim von z auta. Siroko daleko nic, len klukatà cesta a hory. Presli sme cez cestu na druhù stranu. Pred ocami sa mi otvorila panoràma, na ktorù nezabudnem do konca zivota! V doline pod nami sa rozprestieralo Lac Leman v plnej svojej nàdhere, v pozadi lemované horskym masivom. Viditelnost ideàlna, len Alpy v pozadi mierne prikryté hmlou. Nedalo sa vsak nevidiet snehom prikryté konciare. Zatajila som dych. Citila som sa v tej chvili ako Meg Ryan v The city of angels, ked ide dolu kopcom na bicykli a v taske mà hrusky pre Nicolasa Cage.
Tiez sa mi chcelo roztiahnut ruky a hodit sa dolu. Zo snivania ma pretrhol drahého vykrik. Ratoval hviezdu. Zatial, co ja som snivala o roztiahnuti rùk, malà ich uz mala roztiahnuté a bola pripravenà rozbehnùt sa dolu strmim zràzom! Nastatsie drahy nesnival a ratoval. Pokochani sme sa pustili dolu serpentinami. Dorazili sme do NYON, mesto na brehu Lac Leman. Bola som absolùtne vyvedenà z miery. Mala som pocit, akoby som bola pri mori. Pofukoval vietor, ktory nùtil vodu naràzat o skalnaté brehy a sumelo to presne ako na pobrezi. Pozerala som na "jazerné-more", kedze jeho velkost prevysuje niekolko nàsobne akékolvek jazero, ktoré som doteraz v zivote videla :) Moj vyraz na tvàri urcite pripominal ten Alicin, ked prvy kràt vstùpila do krajiny zàzrakov :) Nestihala som hovorit, wou, jéééj, àààh ..... motali sme sa po nàbrezi tri hodiny. Len tak, kochali sme sa, malà sa zahrala v parku, kde hned zbalila kamosa, posedeli sme si na kàve a zmrzline, od ktorej sme boli cokolàdovy vsetci, hoci len malà ju jedla :) Kùpila som pohladnicu pre mamcu a mohli sme sa pomalicky vydat na cestu spat. Nechcelo sa mi. Tà atmosféra bola ùzasnà. Dorazili sme domov o polnoci, unaveni ale stàlo to zato :)
PS: Nemàm vlastné fotky, teda màm, ale nie sù na digitàlnom fotàku, màm len fotàk s filmom, tak som aspon stiahla nejaké fotky, aby ste mali predstavu o com hovorim :) Ja som este stàle z toho na vetvy ;)
Friday, September 07, 2007
Trojfàzovà jesen...
Hàdam kazdy mà ràd jar, ked sa priroda zobùdza a my sa citime ako tà priroda. Znovuzrodeni... (Okrem alergikov na pel, samozrejme) Leto je prehriate steklivymi lùcami slnka. Roztopasné. Ako adolescent. Jesen pretrhne leto, ktoré je spàjané od detstva s volnostou. Pràzdniny, bezstarostnost, slnko zapadà ovela neskor a vy màte pocit, ze den mà 36 hodin :) Asi kazdy z nàs mà v sebe solàrne baterky, ktoré sa v lete dobijù :) Mna vsak posledné tri roky fascinuje jesen. Najskor to bude tym, ze posledné tri roky po katastrofickych letàch sme mali prenàdherné babie letà az do polovice novembra. Ràno cerstvy, vlhky vzduch, cez den sa nàs vyskiera slnko a vecer nàdherné zàpady slnka ako bonus na zàver dna. Vdaka tomu som zacala vnimat jesen inak. Priam poeticky :)
Prvà fàza jesene: NESLUSNY NAVRH
Pani Jesen poziada pànov - stromy a kry, aby zhodili zo seba svoj sat. Ti sù jej nàvrhom taki zaskoceni, ze sa zahanbia a sfarbia sa do cervena. Cim viac pani Jesen nalieha, tym vyraznejsie sa farbia a menia farby. Od cervenej, cez oranzovù az po zltù. Vtàky sa pridajù k protestu. Chcù uchovat svoje hniezdocka làsky ukryté v bohatom sate stromov a krikov. Nahlas spievajù svoje àrie protestu. Jesen sa zapocùva a privolà si na pomoc vietor, ktory prehluci ich àrie....
Druhà fàza jesene: STRIPTIZ
A tak nesmelo stromy a kry zo seba zhadzujù svoje satstvo. Pani Jesen je nedockavà a tak poziada starych, vernych kamaràtov este raz o pomoc. Vietor a dàzd nemilosrdne strhajù satstvo dolu a zacinajù sa, k Jeseninej spokojnosti, objavovat prvé krivky obnazenych konàrov. Milosrdné slnko sa zlutuje nad obnazenymi pànmi a bohato ich z poslednych sil zohrieva...
Tretia fàza jesene: FULL MONTY
Sat je neodvratne zhodeny nedbalo na zem a vietor sa nim pohràva ako maca s klbkom niti. Stromy sa tycia vo svojej majestàtnej nahote, odkryvajùc kazdù jednu krivku svojho pruzného tela. V snahe zohriat sa navzàjom, ci zakryt svoju nahotu, sa snazia konàrmi zakliesnit do susedného pàna. Ucinok nie je trvaly, ale aj to kràtke objatie ich na okamih zohreje.
Nakoniec pani Jesen dostatocne nasytenà nahych tiel, odovzdà svoje zezlo pani Zime. Tà sa zmiluje nad nahymi pànmi a prykrije ich novym satom z hodvàbu. Snehové vlocky , kazdà jedna jedinecne a neopakovatelne formovanà, usijù pànom saty na mieru. Pàni sa do syta zahrejù a pod teplou perinou svoj sen o pani Jari snivajù...
Thursday, September 06, 2007
Luciano Pavarotti...
Luciano Pavarotti
12.10.1935 - 06.09.2007Podlahol rakovine podzalùdkovej zlazy. Jeho poslednym verejnym vystùpenim bolo otvorenie zimnych olympijskych hier v Turine, februàr 2006
A na zàver len jedna malà spomienka v podobe piesne:
http://www.youtube.com/watch?v=2uYrmYXsujI
Informàcie boli prebrané z nizsie uvedeného zdroja..
http://edition.cnn.com/2007/SHOWBIZ/Music/09/06/pavarotti.statement/
Obdivujem ludi, ktori dokàzu vykùzlit zo svojich hlasiviek melodiu, ktorà ma nenechà lahostajnou :) Pavarotti bol jednym z nich.
Monday, September 03, 2007
Zasa raz...
Totiz:
- firma namiesto troch nosnych tràmov nainstalovala len dva (boli sme uisteni, ze dva stacia, nakolko sa pouzije odlahceny beton)
- namiesto osadenie tràmov 30 cm do steny, ich osadili len 5 cm do steny (tiez sme boli uisteni, ze to ùplne staci! uz museli podopriet hlavny tràm zeleznou tycou, lebo tràm zosadol 5 cm a to este nie sù dané dlazby!)
- nepouzili odlahceny beton, ale normàlny, ktorého vàha na m3 je niekolkokràt vyssia ako odlahceného betonu (pouzivajù sa polystirénové gulky a menej vody, na odlahcenie vyslednej vàhy)
- izolàcia nie je poriadne upevnenà, steny sa po zatlaceni celé hybu, ked sme namietli, tak steny sa rychle prikryli sadrokartonom-drzia sa hesla: co oko nevidi, to srdce neboli! nehàdali sme sa, chceli sme to mat cim skor dokoncené
- oknà nàm tak dobre nasadili, ze sa nedajù vybrat z pàntov v pripade rozbitia skla! (na to nàs upozornil jeden z jeho zamestnancov, inak by sme si to neboli ani vsimli)
- na prizemy neodizolovali dlàzku, takze uz teraz nàm mokvà beton!
Dalo by sa pokracovat, ale toto sù také hlavné vady, ktoré ovplynia nàs obytny priestor, nehovoriac o estetickych vadàch :) Odoslali sme list, kde sme vymenovali vsetky zàvady a cakali na odpoved. Nic. Dohrnul sa o tyzden a ziadal, aby mohol prediskutovat s drahym zàvady a dat to do poriadku, najprv mu vsak drahy musi zaplatit dalsiu ciastku. Drahy samozrejme odmietol, ved uz aj tak zaplatil 60% z celkovej sumy! Nic. Cakali sme na pisomnù odpoved. Neprisla. V sobotu sme boli s intermediom a prediskutovali sme podmienky. Treba vsetko uviest na spràvnu mieru a zvysné peniaze az po dokonceni pràce! Mal zavolat najneskor v nedelu vecer. Nezavolal. V poriadku. Zajtra ideme do nasej poistovne, kedze som si poistila novostavbu. Vsetko, co je nanovo vystavené, màm poistené pràve proti takymto 'profesionàlom'! Pojde to sùdnou cestou, mne vsak poistovna uvedie vsetko na spràvnu mieru a potom sa bude sùdit s dotycnou firmou. Takze, ja nestràcam. Firma by mala mat poistku (tzv.decenale), ktorà ich poistuje v pripade profesionàlnych chyb, ktorych sa pocas kariéry dopustia. Tvrdil nàm, ze mà firmu poistenù. Nikdy som vsak nevidela certifikàt. Ak nemà poistku, tak je to tresné a pokutuje sa to. Je to nieco na sposob auto poistky. Tiez nemozete jazdit bez poistky. Tu nemozete vykonàvat profesiu bez poistenia :) Firma, ak je poistenà, tak to pravdepodobne prejde bez bankrotu, a mozu byt radi. Ak nie sù poisteni, bankrotu nezabrània. Tu totiz v pripade bankrotu pridete o dom, auto a vsetok majetok, aby sa vyplatil zostatok dlhu! K tomu 10 rokov zàkaz podnikania! Dali sme mu moznost, boli sme pripraveni prijat kompromis, ktory by ulahcil zivot obidvom zùcastnenym stranàm. Nie je zàujem, ja sa doprosovat nemienim! Otàzka je: 'Kedy otvorime?' Netusim, ale dùfam, ze to bude dost skoro na to, aby sme nemuseli poziciavat z banky na prezitie tychto sraciek! Uz màm toho vàzne dost! A potom sa teste zo zivota!
Friday, August 31, 2007
Tanecnà mània...
Hned pri dveràch tanecnej sa spytala, ci uz dnes moze zostat :) Berie to zhurta, dùfam, ze ju ten entuziazmus bude drzat pocas celèho roka. Tak sme vyplnili prihlàsku, porozpràvali sa s prijemnou sekretàrkou a odisli so zoznamom veci, ktoré treba kùpit. Ruzové sponovky, vrch a piskotky :)
Kedze sa blizilo k obedu, rychlo sme este zasli do hudobnej a zapisali ju na hodiny klaviru. Vsetko vybavené, az na malickost, bude potrebovat vseobecnù hudobnù pripravu, ktorà sa vyucuje v tanecnej skole a bez ktorej nemoze navstevovat hodiny klaviru. No dobre, tak po obede zàjdeme este raz do tanecnej, vybavit tù hudobnù. Jà viem, ako v kocùrkove :) Bol cas obeda a bolo treba este zbehnùt do banky, ktorù otvàrajù az o pol druhej a vràtit sa do tacnej po o bednajsej prestàvke, cize po 14.00 tej :) Tak vravim, podme kùpit tie veci do tanecnej, ked sme uz tu. Malà radostou celà bez seba, takmer zabudla dychat od vzrusenia. Nastastie obchod je otvoreny cez obed a aspon nàm prejde cas do druhej. Dorazili sme do predajne, nasla som ruzovy vrch a ruzové sponovky. Este tie piskotky. Nevedeli sme ich nàjst, tak sme boli pohladat nejakého pracovnika, nech nàm ich 
nàjde. Po desiatich minùtach sa nàm podarilo nàjst pracovnika a po dalsej pol hodine aj piskotky. Tak som si ich obzerala v rukàch, také kràsne ruzové... Vzdy som zàvidela baletkàm. Asi ako vacsina dievcat, aj ja som si isty cas zelala byt baletkou. Odjakziva sa mi pàcil balet. Tie ladné pohyby, tutu, balerinky.... Hmmm... Lenze, malà dedina, daleko do mesta, nebol nikto, kto by ma vodil na hodiny tanca. Pamatàm si, ze raz kùpila kamaràtke mama piskotky namiesto papùc. Tak som jej ich zàvidela. Boli také sladké. No piskotky... Tak som si dnes splnila moj dàvny sen. Kùpila som piskotky, aj ked nie pre seba.. Màm vsak z nich dvojnàsobnù radost. Som rada, ze moja dcéra nemusi o nich len snivat :) Dohodli sme sa s jednou znàmou, ze raz pojdeme do Pariza na balet! Drahy nemà vobec zmysel pre takyto druh umenia :) Mozno vdaka malej ho objavi a budem z toho aj ja profitovat:)
Malà sa nahodila do 'ùboru' a vyrùtila sa z kabinky tretou kozmickou. Takmer pritom zhodila radu vystavenych bicyklov a takmer prevalcovala vlastného otca a zacala tancovat cez cely obchod. Uz vyse mesiaca pozerà DVD kolekciu Barbie -Labutie jazero a Luskàcik, tak sa snazila napodobnovat ich tanec. Pripominalo to skor tanec Sv. Vita, ci tanec zapàleného slepého creva, hlavne tie skoky :) Ale nekazili sme jej radost. Ked uz bolo vsetko odmerané a obtancovala pol obchodu, tak sme vyzliekli dres, vyzuli sladké, ruzové piskotky a isli platit. Na to malà zastavi zamestnanca, ktory nàm pomàhal nàjst piskotky a pyta sa ho: 'Kde màte také tie tancovacie topànky, také aké mà barbie?!' Zamestnanec na nu udivene pozerà, o com toci. Tak ja som muzovi vysvetlila, co malà hladà v anglictine a on zamestnancovi vo francùzstine. Este som podotkla, ze také topànky sa robia bud na mieru, alebo sa kupujù v specializovanych predajnach :) No, treba ich objednat, nedrzia ich bezne v obchode :) Malà sa na to postavi na spicky a hovori:'Daddy, pozri, ja uz viem stàt na spickàch, musis mi také topànky objednat!' Videla som, ze drahy sa nad tym vàzne zamysla, tak som jej rychlo vysvetlila, ze také topànky si musi 'zaslùzit' :) Najprv sa naucit tancovat v piskotkach a potom moze zacat tancovat v balerinach, inak by ju velmi boleli nozky (neviem ako inak sa odborne baletàcke topànky volajù). Tak zasa sme isli s muzikou: ' Dadyyy, àle ja chcem také bamalelaliny!' Isli sme sa s drahym potrhat od smiechu. Este sme stihli dovybavovat aj tù hudobnù cast, dozvedeli sme sa, ze ked bude chodit aj do hudobnej, tak to je v cene, takze sme usetrili. Majù tu zaujimavy platobny systém. Vyska poplatku zàvisi od vàsho rocného prijmu. Takto je umoznené studovat hudbu aj niekomu, kto je na tom financne horsie. Bola som prekvapenà nizkou cenou za tanecnù, ktorà je pre vsetkych rovnakà. Hudobnà je rozdelenà do 4 platobnych kategorii, pri com, ak màte dve deti v tej istej hudobnej skole, tak za druhé dieta platite nizsi tarif. Sù tu zohladnené socialne slabsie vrstvy, ako aj viacdetné rodiny.
Tak uz len dùfat, ze ju to bude bavit :) Aj ked nemàm obavy. Minuly rok chodila na gymnastiku a kazdy jeden kràt sa tesila. Nebolo dna, ze by povedala, ze sa jej nechce. No, tak dùfam, ze z nej raz bude BAMALELALINA aspon takà dobrà, ako tà Barbie v Labutom jazere....
PS: No, a az budete nabudùce lùstit krizovku a bude tam Baletka na dvanàst, tak to je urcite Bamalelalina :)))
Monday, August 27, 2007
Den narodenia...
Dieta narodené v...
...pondelok:
je kràsne
...utorok:
je plné milosti
...stredu:
je mrzuté a smutné
...stvrtok:
je veselé a radostné
...piatok:
je dostojné
...sobotu:
tazko pracuje
...nedelu:
nikdy nebude poznat nùdzu
Tak uz len vypàtrat, v ktory den ste sa narodili a budete si vediet vysvetlit dalsie charakteristiky vasej povahy :)) Tak kliknite na link a nàjdete storocny kalendàr, podla ktorého sa vàm podari nàjst den v tyzdni vàsho narodenia http://www.zoubek.cz/homepage/hry/kalendar.html
Tu je este jedna obdoba horeuvedenej riekanky:
Pondelkové dieta je kràsne,
utorkové dieta je plné milosti,
stredové dieta je plné zialu,
stvrtkové dieta daleko zàjde,
piatkové dieta je milujùce a obdarovàvajùce,
sobotné dieta tazko pracuje,
nedelné dieta, narodené v case sabatu je milé, veselé, dobré a culé :)
Tak, ako si nikto z nàs nevyberà svoje meno , nikto si nevyberà ani den prichodu na svet. Mozno pràve preto tà viera, ze je to dané okolnostami, ci osudom, ze to mà vyznam a vplyv na nàs dalsi osud a zivot. Pre matku by malo byt kazdé jedno dieta vynimocné, bez rozdielu, v ktory den sa narodilo. Aj ked ich mà viac, verim, ze kazdé jedno je spojené s nejakou zvlàstnostou pocas prichodu na svet.. :) Tak, ako mne mama povedala vcera do telefonu: 'Ved vies, ty si sa narodila v nedelu (este stàle si to pamatà, pri tom nàs mala styroch) a este si nebola celà vonku a uz si vrieskala,' hovorila mama so smiechom v hlase a potom pokracovala:'aj doktor mi hovoril, ze takéto dieta este nezazil, len povedal sestrickàm, nech mi ju ukàzu a nech ju odnesù prec, aby mohol v klude napisat spràvu o porode, nedokàzal sa sùstredit, co si tak plakala' dokoncila mama a hlasno sa smiala. Potom este dodala:'Doktor hovoril, ze budes spevàcka.' No spevàcka nie som, ale huba mi zato ide stàle :) Mama casto so zartom hovorievala:"Ty si este ani nebola celà na svete a uz si vrieskala," a potom so smiechom vzdy dodala:" no a odvtedy si ani neprestala vrieskat!" Tak sa vzdy smejeme na tom, akà som bola nedockavà dat vsetkym najavo, ze som konecne tu! No a aby to nebolo vsetko také rozpràvkové, tak brat, vtedy stvorrocny, to priklincoval otàzkou, ked ma mama doniesla z porodnice. Najprv si ma poobzeral a kedze som sa narodila v nedelu a nie v pondelok, sa velmi dolezito spytal:"Mami, a to krajsiu nemali?!" Na co sa mama vynasla a odpovedala: "No vies, aké sme mali peniazky, takù sme kùpili!" Brat len chàpavo pokyval hlavou a odisiel :)
Kazdé jedno dieta je vynimocné, jedinecné a neopakovatelné. Kiez by si to vsetci rodicia plne uvedomovali a podla toho sa aj spràvali :)
Wednesday, August 22, 2007
Staré kontakty...
Som poctenà tolkym zàujmom a aspon viem, ze si na mna obcas kdesi v dialke niekto spomenie. Tiez casto spominam na kamaràtky a kamaràtov a rozmyslam, ako sa im asi dari. Podarilo sa mi nàjst byvalého priatela. Bolo to len zo zvedavosti. Chcela som vediet, ci sa zmenil. Nemyslim fyzicky, skor mentàlne. Nie, nezmenil, stàle je rovnaky rojko, ktory zije vo svojom vzdusnom palàci :) Obcas sa pozdravime cez skype a ja som rada, ze sa to vtedy skoncilo tam, kde sa to skoncilo :)
Cas je rovnako nemilosrdny ku vsetkym. Vsade ubieha rovnako rychlo a vsetkym nàm nadeluje rovnakù mieru a plynulost.
Akoby to bolo vcera, ked som si zbalila moj obrosky kufor a k tomu pribalila zopàr snov do kabelky a odisla do zahranicia. Bolo to na dobu neurcitù, avsak nie na stàlo :) Uz je to 8 a pol roka, co zijem v zahranici.
Màm z toho vsetkého zmatok v hlave :) Srdcom som Slovenka a nikdy nou neprestanem byt :) Cim dlhsie som vsak mimo domova, tym viac sa citim ako cudzinec, ked pridem na Slovensko. Velmi vela sa zmenilo za ten cas, co nie som doma. Ked idem do UK, tak hovorim, ze tiez idem domov. Je to pochopitelné. Anglicko je spojené s mojou zivotnou làskou, narodenim mojho pokladu a velmi dobrymi spomienkami a este ùzasnejsimi ludmi a priatelmi, ktori mi vela kràt pomohli prekonat tazké chvile :) No a Francùzsko, tak to je kapitola sama o sebe. Jedinà krajina, do ktorej som prisla bez znalosti jazyka, ale za to s plnym kufrom ilùzii a chute zacat od nuly. Integràcia o to tazsia a drastickejsia. Dnes uz som schopnà komunikovat, ako tak, na ùrovni 5 rocného dietata, ani to snàd nie, dcéra rozpràva lepsie ako ja :) Ked treba dohovorim sa, ci obhàjim svoj nàzor. No a ked sa jednà o malù, tak to ani sama neviem, skade tahàm vyrazy na jej obhajobu a popripade ochranu :)
Cim som starsia, tym viac si uvedomujem, kto som. Som Slovenka, ktorà sa stratila vo vire Europy a snazi sa zit svoj zivot podla pravidiel ludskosti. Zi a nechaj zit! Kdekolvek pridem, respektujem zvyky, kultùru, aj ked sù na prvy pohlad nepochopitelné a nedàvajù ziadny zmysel. V mojom dome sù sviatky opradené slovanskymi zvyklostami a tradiciami, v ktorych som vyrastala. Pamatàm si, ze ako dieta som vela kràt prevracala oci, ked babka urobila nieco tradicné a pre nàs, vtedy deti, velmi zastaralé. Dnes si na tieto zvyky s radostou spominam a este radsej si nimi pripominam moje korene, ktoré nie sù uz zapustené v zemi, ale vznàsajù sa niekde vo vzduchopràzdne. Takze Vianoce màme uz tradicne 8 rokov slovenské. Nesmie chybat zemiakovy salàt, kapustnica, ryba, ci mince pod obrusom :) Hoci sa citim ako cudzinec, ked pridem na Slovensko, tesne pred pristàtim lietadla mi navrie v krku hrca a tlacia sa mi slzy do oci a chce sa mi z plného hrdla zakricat: "Konecne doma!"
A tak aj znovuobjavené, staré kontakty mi pripominajù, ze este stàle niekam patrim, a ze som zanechala v niektorych ludoch stopy, ktoré ani cas neotupil :) Ja si tie svoje vo mne tiez stràzim a nedovolim ani casu, aby ma o ne okradol :)
Sunday, August 19, 2007
Rozpràvkové ràno...
Dnes sa mi podarilo vstat skor ako drahému, tak som vystartovala do kuchyne a spravila pre vsetkych ranajky. Kàvu, kakao a vianocku natretù lekvàrom z vlcich makov. Vravim si, nech màme nedelné ràno ako z rozpràvky :) Lezali sme v posteli a ranajkovali. Malà tradicne zjedla ranajky pri rozpràvkach a po hodinke sa vràtila za nami do izby. Hrali sa hru s drahym. On hovoril vyrazy vo francùzstine a malà prekladala do anglictiny. Konecne zacala chàpat preklad. Predtym jej nedochàdzalo, ze sa dà prekladat z jedného jazyka do druhého :) Potom som nàm precitala rozpràvku ;) Hovorim nàm, lebo aj nàm chvilu trvalo, nez sme pochopili pointu :) No a potom zacala divocina. Malà zacala skàkat, vyskat a jasit sa. Tak drahy, aby ju trochu ukludnil jej velmi vàzne hovori: "Raz mi jedna carodejnica povedala, ze budem mat jednu dcéru a jednu obludu, len neviem, ci ty si tà dcéra, alebo tà obluda!" a usmial sa na malù. Malà sa nanho zahladi a rozmysla, ako to myslel. Potom si podoprela bradu palcom a zamyslela sa. Asi po dvoch minùtach ùplne vàzne zahlàsi: " No daddy, to je lahké. Ja som dcéra a mama je tà obluda!" Vyriesené... Obidvaja sa na tom dobre bavili...
V duchu si vravim ' no dobré ràno aj vàm, vy dve opice! To màm za to, ze som vàm spravila ranajky do postele! No mozete vy cakat na budùce, ze sa ja budem unùvat! :D' Takze, tam je nase rozpràvkové ràno a là Monsters inc. :) No a ja màm dalsie meno do zbierky, uz som aj obluda ;)
Thursday, August 16, 2007
Zena alebo muz?
Jedna z 'nàdielok' zenskosti je nàs mesacny cyklus. Raz, ked som sa stazovala na nàdielku zenskosti, mi jeden pacient povedal: "Radsej by som mal raz do mesiaca menzes, ako sa kazdy den holit!" Zamyslela som sa a vravim mu: "No stavim sa, ze po prvej skùsenosti by ste menili nazad!" Nestihla som vysvetlit preco, lebo prax sa koncila a museli sme ist.
Tak hned vysvetlim, pre vsetkych, ktori si myslia, ze zenskost mà len pozitivne strànky :) Normàlny cyklus trvà od 28 do 30 dni. Stastnà to zena, ktorà si moze nadstavit kalendàr bodla jej cyklu :) Ten moj cyklus ide podla nejakych starych kukuckovych hodin, ktoré obcas aj zastavia, no a ked zistia, ze prilis zameskali, tak sa rozbehnù cvalom, aby dobehli zameskané. Takze kadeco od 28 dni az po 45 dni. Nic pravidelné, jeden mesiac tak, potom onak a treti, tiez ako sa mu zachce :) To by mi neprekàzalo, aspon si uzijem viac "slobody" a usetrim na hygienickych potrebàch :D Keby vsak moj problém bol len v casovani, bola by som to ja stastnà zena :) Zàlezi od toho aky dlhy je moj cyklus, zhruba tak tyzden pred, ma zacnù boliet moje zenské "ozdoby" (ak sa to tak dà nazvat v mojom pripade). Bolest to riadna. Ked ich oràmikujem potrebnou bieliznou, aby som obmedzila silu gravitàcie Zeme, tak màm vzdy pocit, ze idù vybuchnùt! A takto to ide tyzden, ak je cyklus mimoriadne dlhy, tak aj dva! Potesi :( Vzàpati ma chytajù chute, ze ani tehotnà zena by sa za ne nemusela hanbit :) Najlepsie mi chuti ràno o druhej a co sa tyka jedla, najlepsie vsetko naraz- sladké, slané, kyslé, horké v jednom. Uz sa mi podarilo skonbinovat lekvàr s tatàrskou. :( Ani by ste neverili, ako mi to chutilo! Minule som posielala drahého ràno o druhej do pivnice, aby isiel vytiahnut maso z mraziaka! Odmietol :) Ked sa uz blizime blizsie, tak spànok v noci je naozaj prerusovany a nepohodlny. Potim sa ako somàr v kufri. Pot mi stoji na chrbte a stekà cicerkom po krku. Menim pyzamo dva kràt za noc! A to moze byt aj -5 stupnov v izbe, nezmenim to. Potit sa budem aj tak! Takze ràno vstàvam ako vykùpanà. Takto to je celych 5 dni tesne pred mojou "nàvstevou". Poviete si, konecne dorazila nàvsteva, relax! Ha, no nie tak zhurta. Najprv si pride v najmenej vhodny cas! Ked màm suknu a tangà a som niekde v meste a toalety sù vzdialené tak tri svetelné roky, este ze to nie je pravidlom! Takze, prvy den krce v bruchu, bolest chrbta a nauzea. Màm vyhràno :) Aby sa mi nemàlilo, tak si prvé dva dni odhnackujem a obcas obzriem aj toaletnù misu z blizka :( O nàladàch vàm snàd ani nemusim hovorit. Na treti den, tak ako prislo, tak odislo. Spim ako nemluvna, hladina hormonov na normàle a akoby sibnutim carovného prùtika, nic ma neboli :) Ak màm stastie, tak to bude trvat 4 tyzdne, ak nie, smola, o tri tyzdne nanovo!
Ked som zostala tehotnà, tak som sa tesila, ze sa to upravi. Kazdy mi tvrdil, ze je to vacsinou tak. Sestra màvala problémy, pravidelne sme volàvali pohotovost, kedze tabletky nezaberali. Nie som az taky extrémny pripad. Po porode sa problémy vyparili. Mne bolo chvilu lahsie, najlahsie mi bolo prvych sedem mesiacov, ked som kojila, nàvsteva sa totiz nedostavila vobec :) No a teraz sa to postupne graduje. Cim dalej, tym horsie :( Fyziologické vysetrenia nepotvrdili ziadnu poruchu, hormonàlne to vraj tiez nie je. Hormonàlna antikoncepcia to vsetko este vygradovala a to som sk
ùsala viac druhov! Uz mi len zostàva dùfat, ze sa hàdam podari vybavit este raz toho bociana a potom sa to upravi. Nemyslite si, ze budem rodit ako jablon, dokedy sa to neupravi! Toto vsetko ma priviedlo k ùvahe, aké divoké to asi bude pocas menopuazy. :(
Tak co, pàni, este by niektori z vàs menili denné holenie za menzes? Predsa ste len na tom lepsie. Ak sa vàm nechce holit, nechàte si naràst bradu ;) Ale co ja, ak nechcem nàvstevu? Mne nestaci len zavriet dvere! ;)
Monday, August 13, 2007
Nàkupy...
Zacalo to velmi dàvno. Hviezdicka si este stastlivo visela na ockovych pleciach v klokanke, ked zacala ùradovat jej nicivà sila. Novopeceny, zabehnuty ocinko, si hrdo vykracuje po obchode s dcérkou v klokanke, hviezdicka si s radostou hompàla nozickami, ja za nimi tlacim kosik, ked tu zrazu drahy urobi prudky predklon, ruky v rychlosti zasùva do vreciek a ratuje si svoju muzskù hrdost. Keby sa nehanbil, tak sa asi hodi do kolien a zvija sa od bolesti ako brusnà tanecnica a huci ako raneny lev. Rozdychal to, malà sa chechtala nad ockovym tanecnym vykonom a hrdy otecko odvtedy drzal nozky malej v dlaniach. Bolo po radosti. Malà si nasla inù zàbavku. Ked boli v obchode deti a pràve mali zàchvaty zùrivosti a vrieskali z plného hrdla ako paviani, nasa hviezda si zapchàvala usi a pytala sa, ci ich nemozem utisit! Mali ste vidiet tie pohlady okoloidùcich a rodicov danych deti. Pratali sme sa kade lahsie. Vysvetlovanie nepomàhalo. Odbila ma vetou: "Ale mna z toho revu bolia usi!"
Najnovsie màme pocas prechodou cez ulicky obchodu komentàre typu: "Tatoooo, prdla som si!" a vzapati nasleduje velky rehot. "Fùùùj, tu to smrdi, tu nic nekupujem!" To sa este dà. Rychle prchàme. Potom, ked stojime v rade a ùnikovà cesta zabarikàdovanà kosikmi, malà na plné hrdlo zahlàsi: "Héj, kto si tu prdol, je tu smrad ako na zàchode!" Potom si velmi transparentne zapchà nos, aby to bolo vsetkym jasné, aj tym v zadu, co nepoculi! S muzom sme cerveni ako feferonky a musime to vydrzat, kedze je nàkup vylozeny na pàse.
Vysvetlujeme, prosime, ziadame. Nie, jednoducho, co na srdci, to na jazyku. Fakt je, ze pri psacom zràdle je smrad a mnoho nasich spoluobcanov tiez poznà sprchy len z katalogov. Nazivo este v sprche neboli. Tak pred kazdym vstupom do obchodu vysvetlujeme, ze nebudeme na hlas vrieskat ak niekto smrdi, ale sa tisko vytratime do vedlajsej ulicky :) "Dobre mami", odsùhlasi nàs komentàtor voni. Tak najnovsie chodi so zapchatym nosom, alebo si dlanou robi vejàr na znak protestu, ze je tu smrad a ked nikto nie je naokolo, tak si este nahlas ulavi: "Fùùùj, tu to ale smrdi! Mami, tu nic nekupuj, ja to jest nebudem!" a demonstrativne si odtlaci svoj maly vozicek nabok :) 
Saturday, August 11, 2007
B & B
ovat tù ich cesticku :) Nebudù to hocijaké mysi, ale urcite nejaké z kràlovského rodu. Ved takà obycajnà mys polnà by si takùto drzost nedovolila. Uz viem, ako Beatrix Potter prisla na nàpady pisat také ùzasné ro
zpràvky o zvieratkàch. Jednoducho ich ùplne nàhodou vymàkla pri ich rituàloch. Po dnesku si zivo dokàzem predstavit tie divé mysie pàrty v nasej kuchyni. Mozno napisem aj ja nejaké rozpràvky o Mysacom B&B :)
Takze tam je moje strasenie. Mne sa chodia do kuchyne mysi pàst! No a nakoniec to bude pravda aj s tou mysou, ktorà mà naistalovany pipajùci kardiostimulàtor :D
Thursday, August 09, 2007
Malujeme...
venà, nàbytok poodsùvany, policky pozvesované, rebrik pripraveny v pozore a moze sa zacat. Zacala som plafon. Kuaa, tak to bola drina. Robila som to malym valcekom, kedze velky bol pre mna tazky a velmi z neho prskala farba. Obcas ma vystriedala jej dcéra. Znàma ma problémy s chrbticou a navyse trpi zàvratami. Takze ona nemalovala vobec. Po dvoch hodinàch 8 m2 plafonu sa tesilo prvému nerovnomernému nàteru. Ja som vyzerala ako lienka milion bodkovà. Urcite som mala na sebe viac farby, ako ten nestastny plafon :) Potom sme namalovali jednu zvyslù stenu vedla okna tiez na bielo. Predpokladala som, ze farba je vodou zmyvatelnà. Certa starého, treba na nu riedidlo. To sme si ani v tej rychlosti v obchode nevsimli. Tak znàma rychlo odbehla do obchodu kùpit aspon jednu flasku, nech màme cim ocistit valcek a stetec, inak budù zajtra nepouzitelné. Nastastie mali :) V stredu na obed ma vyzdvihli a zacinalo sa znova. Najprv treba plafonu dopriat viac farby. Tak som si to zasa nacvicila. Trvalo mi to kratsie. Potom som zltou natrela plochy okolo vypinacov a kachliciek a jej dcéra urobila zvysok steny velkym valcekom. Vodou rieditelnà farba sa nanàsala takmer sama :) Ja som zatial natierala tou bielou pandravou chodbu pri WC a kùpelni, kedze tie steny v zivote nevideli farbu z blizka :) Este ze plafony sù oblepené polystyrénom :) Brblala som sa s tym vyse dvoch hodin. Obcas ma vystriedala jej dcéra a tak dokola. Stastlivo bola vecer chodba dokoncenà s trochou modrej na ozivenie a celà jedna stena zltà v kuchyni. Uspech. Zajtra dàme pauzu a dokoncime to v piatok. Dnes sa poobede zastavili a vsetky tri sme vyzerali ako by sme pràve vysli z ringu. Ledva sme za sebou tahali hnàty a ruky tie len tak pozvolna hompàlali vedla tela, skràtka ako opice. Tak sme sa teda isli pozriet, ako pokracujù pràce u nàs v bare, reku trochu motivacie omrknùt "profikov". Uz màme dlazbu v jednej izbe, tak sme sa boli pokochat :) Dorazili sme ku znàmej asi o stvrtej. No co, budeme sediet ako cibule?! Ziadne také. Odsunuli sme 
kredenc, teda najprv sme ho vypràzdnili, lebo plnym sme nim ani nepohli, hrdinky :) A zacali strhat tapety. Nastastie isli odlepovat lahko. Trochu vody a vzdàvali sa pomerne lahko :) Stena asi tak po hodinke pripravenà a moze sa malovat. Tak ja stetcom hrany a kùty a jej dcéra valcekom. Dva kràt :) Preniest kredenc naspat, poumyvat, poukladat naspat riady a kochat sa, zakial sa nàm robili plnené paradajky v rùre. Tak sme si pochvalovali. Strop je este stàle flakaty, ale je to lepsie ako to bolo, steny sù naozaj pekné. Kuchyna je ovela svetlejsia a cistejsia :) Vecerali sme o pol jedenàstej. Zajtra uz len dorobit ten zvysok kuchyne. Ani vàm snàd nemusim hovorit, ako ma boli chrbàt a ruka. Na ruke màm pluzgiere od valceka :) Cely clovek ma boli :) Na to mi drahy dnes zahlàsil:"Milàcik, len sa zacvic, lebo budeme si malovat sami!" Prehltla som, kuaaa, co si to predstavuje, ze je to ako so sportom? Cim castejsie sportujes, tym màs lespiu kondicku! S malovkou to tak nie je! To sa musi len v urcitych, nevelkych dàvkach a s velkym casovym odstupom! Cim castejsie sa takémuto druhu cinnosti vystavujete, tym horsie sa s tym vase telo zmieruje! Do certa, este ked si k tomu predstavim 2x100m2 obytnej plochy, radsej ani nepocitam kolko priecok, plafonov a najhorsie bude malovat plafon medzi rahnami! Uz sa neviem dockat!!! A to som sa zapovedala, ze farbu, stetce a valceky nechcem uz ani vidiet, ked sme pred dvomi rokmi konecne domalovali tù fasàdu! Ale, zasa sa raz naplnilo ludové porekadlo:'Nikdy nehovor nikdy!' ci este jedno vystiznejsie: 'Zariekaného chleba sa najviac najes!' A tak tlacim do hlavy chlieb a zariekam sa, ze sa uz nikdy chleba ani nedotknem! :)
Sunday, August 05, 2007
Ked vàm sen takmer znici den!
'Kràcame po strkovom vale, ktory z oboh stràn obmyva kalnà voda. Uz len z pohladu do nej màm zly pocit. Malà bezi kùsok pred nami, ked sa zrazu z celej sily rozbehne, nekricim na nu, kedze viem, ze by nieco také hlùpe ako je skocit, neurobila. Mylim sa. Na konci valu sa hodi do vody! Muz sa rozbehol za nou a bezhlavo skàce do vody. Prvé co mi prejde hlavou je: "Jezisi, sak on nevi plàvat, blb! Aby som ich tahala z vody von oboh!' (to bolo moje trnavské nàrecie, aby to bolo autentické, v skratovych situàciàch reagujem tak, ako mi zobàk naràstol) Dobieham ku okraju a zùfalo ich hladàm na hladine. Vo vode je obrovsky mrtvy strom s korenmi. Konecne sa vynàra muz, malù vsak nemà, nikde ju nevidim. Vyzùvam si topànky a dàvam dolu bundu a skàcem do ladovej vody. Ponàram sa a zamotàvam sa v korenoch. Po malej ani slychu ani chyru. Zùfalo sa ponàram este raz, kricim na muza, nech ju hladà aj on! Na dne je vela blata a zelin. Voda je ovela hlbsia ako sa zdalo z valu. Uvedomujem si, ze cas ubieha a musime ju okamzite nàjst, inak....' Zobùdzam sa! Do pekla so snami! Preco sa mne nemozu snivat normàlne veci?! Len mne sa mozu snivat takéto hovadiny .
To bol tùto noc uz treti sen. Tie dva predtym sa este ako tak dali, ale tiez v nich bolo dost vody, ryb a psov. A jedla som hrozno, ktorého bobule boli velké ako slivky :)
Vstala som, celà stastnà, ze to bol len sen. Urobila som si kàvu a naranajkovala som sa. Zazvonil telefon a muz zodvihol. Vraj ci nezavezie deti znàmej na kùpalisko. O druhej som malù dala do plaviek a natrela faktorom 60, neriskujem, aj ked mà malà olivovù pokozku, s tym, ze ked sa vràtia, zavolàm susede a pojdeme ku nej na bazén. Dobre. Ja som sa zatial opalovala na dvore. Konecne màme letné pocasie. Ale len do zajtra:) Asi po hodine a pol sa vràtil muz a malej nikde! Povedal mi, ze ju nechal s detmi na kùpalisku. No s detmi, dievcina mà 18 rokov. D
o mna sto certov. Hned sa mi vyjavil sen z ràna. Zachvàtila ma panika a nahucala som na drahého, chudàk ani nevedel za co. Trochu kludnejsie som mu vysvetlila, co sa mi snivalo a vravim mu, nech ide malù zobrat! Najprv sme sa pohàdali, samozrejme. Nakoniec som sa hodila do plaviek a kricim nanho, nech mi vysvetli, kde je to kùpalisko. Bol statne vytoceny, tak mi povedal, nech ho nasledujem autom, on ma tam zavedie. Cas sa tahal a nevedela som sa koncentrovat na jazdu. Po nekonecnych desiatych minùtach jazdy som dorazila, este zaplatit vstupné a zaparkovat. Bezim ku bazénu a nàhodou som zastavila pri uteràkoch deti, s ktorymi bola moja hviezda. Malà nebola na deke. Hladim smerom ku bazénu. Ostrim, ostrim, nic nevidim. Skladàm si slnecné okuliare a konecne ju zbadàm. Hviezda celà stastnà, vrhà sa do vody, ktorà jej siaha po kolenà. V bazéne je sama, bez dozoru. Uf, stihla som to. Nic sa nestalo, teda okrem tej hàdky s drahym, ktorà bola zbytocnà. Tak som celé poobedie sedela v chlàdku a sledovala hviezdu. Jej radost bola obrovskà. Pery od zimy fialové, ale dostat ju z vody von bolo, ako vyhnat blchu z kozucha :) Nakoniec o pol siedmej sme to zabalili a islo sa domov. Hviezda zabalenà v mojej koseli, kedze v tej rychlosti som nestihala zbalit veci, ci jedlo. Len uteràky, vestu na plàvanie a vodu na pitie. Stastlivo sa nalodit do auta a ficat domov. Rychlo som pripravila veceru. Malà si nalozila tri kràt :) No, je desat hodin a este stàle nespi. Momentàlne odtrhla pol bagety a zuje chleba, lebo ju vraj hlad kvàri. Ale idem zasiahnut, lebo uz vyjednàva, ze bude spat s tatinkom :)
Dnes som tak vynervovanà a unavenà, ze dùfam, ze mi uz nezostane ziadna energia na trhlé sny! Navyse ma pàlia plecia, kedze som sa neopalovala uz viac ako tri roky a krém na opalovanie som v tej rychlosti zabudla pribalit :) Ano, som jeden z tych stastlivcov, ktori sa priskvaria i v chlàdku!
PS: Hladàm zaklinadlo na dobré sny :)
