Som pripravenà?!

Tak, realita udrela, rovno medzi oci :°)

Ale pekne po poriadku. Drahy do mna huci uz tyzden, aby som si zbalila tasky, lebo prenho nie je lahké zbalit ma do nemocnice, ako som mala moznost sa presvedcit naposledy, aj ked mohlo to dopadnùt aj horsie :°). Tak pre babo vsetko potrebné zbalené, len ja som sa nevedela nejako odhodlat zbalit kufor pre mna. Tak navela som ho v sobotu poslala kupit vlozky. Isiel aj s asistentkou rézie :°) Nastastie, nekupili plienky, ale vràtili sa z obchodu asi o hodinu a pol s komentàrom hladal som to po celom obchode a presne to, co si mi napisala, ked tam je toho tooolko, kto by sa v tom vyznal! Viete si predstavit chlapa s okuliarmi na nose, s papierikom v ruke a prehrabuje sa medzi vlozkami a hladà tù spràvnu velkost a tvar?! A to vsetko za hlasného komentàra 6 rocnej kibicbaby?! Ja zivo a trhàm sa este dnes pri tej predstave :°) No opytat sa by bolo asi tazké. Podarilo sa im kùpit to, com som im napisala, ale len jeden balik, ale co, hlavne ze màm :°) Zlaticka moje, dakujem :) Tasku som zbalila, este nejaké drobnosti, tento kràt vsak neriskujem a kupujem zubnù kefku, funglovku ;) pastu a hygienické potreby tiez sù uz v taske :) V hlave màm vsak este stàle koooopec casu. Zbytocne sa mi tu povalujù dva kufre, len co na ne padà prach! Ja nie som este READY, tak nech vsetci cakajù! Postielka nie je este zmontovanà, nie sme prestahovani a tak spolieham na to, ze snàd, ked som zbalenà, tak teraz sa nic nestane :) Neviem vsak, ci som to dnes nepos-ala. Vytiahla som kocik z garàze, màm ho este po malej :°), ze nech sa vyvetrà. Naposledy, ked som povedala, ze kocik predàm, tak o dva tyzdne som si robila tehotensky test, ktory bol pozitivny :°) Ja bych ideàlne potrebovala este aspon dva mesiace, aby sme stihli dat vsetko do poriadku a zacali normàlne fungovat. Aj ked pràce sù ukoncené, cakàme na plynàrov, aby zapojili kotol :°) Vzdy sa volaco nàjde. A to nehovorim o tom, ze este nemàme vybraté meno! Ani dievcenské ani chlapcenské! Tu je to tak, ako na Slovensku, treba dat meno hned!!! V Anglicku sme mali sest tyzdnov na to, aby sme na matrike nahlàsili dieta, teda aj meno sme mohli vyberat celych sest tyzdnov :°) Neviem si predstavit, ze mi oznàmia, màte dcéru alebo syna, ako sa bude volat?! A ja budem na nich pozerat ako mucha puk a habkat nieco v zmysle, ze nemàm tucha!

Do toho vsetkého, po tom, co som stràvila dva dni v nemocnici, malà odmieta jest v skolskej jedàlni. Vraj vobec neje a ak, tak len trosku! Pytali sme sa, neodpovedà, jednoducho nechce a hotovo! Schudla, je to dost viditelné, je samà ruka, samà noha, teraz mala mat obdobie kedy naberie a tak o dva mesiace sa vytiahne. My to màme tak. Najprv zje vsetko, co jej neutecie z taniera, potom sa trochu skludni a zrazu je vyssia o tri centimetre :°) Skùsali sme jej vysvetlit, ze treba papat, ale nejako to ignoruje. Doma sa napapà v pohode, nie nejako bez miery, ale zje. Asi sa stresuje, chùda moje malé! Tak dùfam, ze sa to coskoro upravi a zivot sa vràti do kolaji, aj ked s novym prirastkom to bude zasa iné, ale aby sme uz aspon boli vsetci spolu pod jednou strechou :°)

PS: Pustovnicka, gratulujem a prajem vela laskyplnych chvil :°) A to si sa bàla, ze ta predbehnem :°) Tesim sa spolu s vami :°)

Takmer mama...

Konecne sa mi trochu ulavilo a mozem sediet chvilu za pocitacom a nieco rychlo napisat. . .

Minuly tyzden zo stredy na stvrtok som vélmi zle spala.Kazdé otocenie v posteli ma stàlo neuveritelnù nàmahu a ràno som vstala ako zbity pes. Rebrà dokopané, zaludok vykrùteny a nakopnuty az kdesi na chrbtici! Vravim si, ze uz muselo byt aj horsie, len si nepamatàm kedy presne, ved nie som len tak nejakà padavka, rozchodim to, hlavne, ked ma cakà upratovanie. Navyse, dohodnuté so znàmou, ze mi pride pomoct. Tak sme o desiatej zacali. Trochu som sa pomotala, viacej sedela ako robila! Nedalo sa. Ràno som chcela zavolat svojmu gynekologovi, len tak, pre strycka prihodu. Ordinoval az od devat tridsat, tak som to vzdala :) Cez obed sa moj brucha -rebro bol vystupnoval a este som stihla umyt schody pred tym, nez som predsa len zavolala gynekologiu. V hlave svietila akasi kontrolka! Prikaz jasny: ukàzte sa na pohotovosti! Tak som isla domov, osprchovat sa a pockala na znàmu, ze ma odvezie, predsa ma nenechà vykrùcat sa za volantom samù :) Vykrùcali sme sa po ceste dve :) Ona od nervov, ja od bolesti! Drahého sme nechali v bare, ved bude treba ist aj pre malù a urcite sa nestihneme otocit pred pol piatou, kedze bolo uz pol tretej! Dorazili sme na porodnictvo, kedze som uz pred terminom a zacal krizovy vysluch :) Aké bolesti, kde, ako, kedy, kolko?! Ja pozeràm ako puk :) A co ja viem, ci sù to kontrakcie?! V zivote som ziadne nemala! Ano, mam dieta, ale narodilo sa cisàrskym rezom, bez moznosti citenia kontrakcii, takze zbytocne sa ma pytate, neviem :) Nakoniec ma napojili na CTG a cakali sme. Ja nerozumela nicomu, len znàmej sa akosi prevracali oci stlpkom. Vraj: Teraz ta to boli?! Odpovedam, ze len krize, ale dà sa to zniest :) Prisla porodnà baba (teda ujo v tomto pripade). Tvàril sa velmi dolezito a zacal nieco blabotat a ja sa akosi nechytala ;) Doviezol infuzny stojan a nejakù injekciu. Este sa spytam, ze ked infuzka vykvapkà mozem ist domov, nie?! Ved kopec roboty cakà a kto sa bude starat o malù, ked drahy cely den makà?! No, pozrel na mna tym svojim kukuc a skoro mu oci vypadli! Tak mi vééélmi jemne oznàmil, ze dnes urcite domov nepojdem a zajtra tiez nie! Rozdychala som to a v duchu si myslim: Uff, este ze som stihla vsetko oprat v pondelok a utorok, len nemàm este veci kùpené do porodnice pre mna. Kuà, ako to stihnem. Pri predstave, ze drahého poslem kupit hygienické potreby sa mi zatocila hlava, urcite mi kùpi plienky, lebo malà ho presvedci, ze mama si dàva plienky, ked mà svoje dnicky! Znàma odisla s tym, ze drahému oznàmi vysledok nasej nàvstevy.

Drahému som uz z lozka zavolala, ze co mi mà doniest. Nieco na prezlecenie, uteràky, pyzamo, hygienické potreby. Jasné, zvlàdame a kde to nàjdem?! Skoro ma trafilo. Tak veci asi v skrini, a ostatné v kùpelni! Ale ved snàd nieco donesie! Doniesol :) Zubnù kefku, ktorù som nechala na cistenie flakov a bola uz neviemkolkokràt namocenà v save, vsetky vyradené nohavicky, az na jedny pouzitelné, nejaké ponozky a to vsetko vo velkom, obludnom kufri, hlavne ze màme malé cestovné kufriky :) Ale, hlavne ze nieco doniesol :) Malà celà bez seba, aj si poplakala. Zostala som sama. Prvà noc, strach a hroza. Zasa ten maly konik v bruchu robil saltà a nozky som mala az kdesi v zalùdku. Vacsinu noci som prebdela nad knihou a snazila sa zabudnùt, ze ma niekde nieco boli :) Nedarilo sa. Zaspala som az o pol siedmej ràno....

Piatok sa niesol v znameni, ze ak infuzka pomoze, budem moct ist cez vikend domov, ale absolutne NIC nerobit!!! Lezat, lezat a lezat!!! Tak som cakala ako na spasenie na masinku, co povie. Masinka sa tento kràt nepriecila a odpojili mi infuzku. Este vecer prezit tù nechutnù injekciu a sme v suchu. Prisiel moj gynekolog, popytal sa co a ako a potvrdil, ze dnes (piatok) musim este zostat :) Piatok bol kludnejsi. V bruchu sa to ukludnilo a ja som oddychovala. Drahy mi cez obed doniesol, co pozabudal prvy kràt a hodili sme rec :) Malà bola v skole. Takze malà nastahovanà v mojej posteli :) Ked sa mu znami ponùkli, ze malà moze zostat u nich cez vikend, tak zahlàsila, ze ona nemoze, lebo kto bude zastupovat mamu?! No, takze sa nemusim bat, ze by si drahy "vyhadzoval" z kopytka :)))) O dozor màm postarané :) Vecer sa este zastavil s malou a potom isli spolu do cinskej na veceru :) Malà celà bez seba, ze bude jest s palickami :)

V sobotu som dostala od sefa gynekologie zelenù ;) Vraj ten moj myom, ktory je niekde dolu na zadnej stene maternice, spolu s jazvou po predchàdzajucom cisàrskom sa dohodli, ze zatarasia vychod! A tak, ked prisiel cas pre malé zosunut sa dolu vdaka mojim predcasnym kontrakciàm, nebolo miesta. Preto ten tanec harmatanec v mojom bruchu! Malé sa asi snazilo udrzat na rebràch, aby nemuselo zist do toho ùzkeho tunela :D Pri odchode z nemocnice si sestricky prikvacili drahého a hustili donho, ze nesmiem nic robit, ani riad umyt, ci poriadit byt. Drahy na to sucho skonstatuje: No tak a je to tu! Pre toto sa mozu moslimovia ozenit viac kràt! Ked sa jedna zena "pokazi", tak ju zastupi druhà!!! Sestricky sa smiali ale poviem vàm, este dnes mi nie je do smiechu. Tanec pokracuje veselo dalej, ja màm svalovicu na celom bruchu a brànici. Dnes v noci som nespala dobre. Akuràt, ze tie kontrakcie màme zatial pod kontrolou (teda dufam), vdaka liekom, samozrejme.

Musim pochvàlit tatina. Na to, ze veci do nemocnice doniesol na dva kràt a aj to polovicu od veci :) som mala obavy, ze v akom stave nàjdem chalupu. Bol tu riadny binec, ked som naposledy odchàdzala, nemala som cas nieco urobit. Doma upratané, riady umyté, vecko cisté, kùpelna bez skvrnky, no som nestihala! V nedelu navaril obed (co nie je problém, kedze je kuchàr) aj veceru, poumyval riad, no ziram. Tak mu hovorim, ze ked mu to ide tak od ruky, odteraz to moze robit stàle :) Skoro ma preklial pohladom :) Vcera dokonca vesal pràdlo, prvy kràt v zivote :) Ale islo mu to. Sàm povedal, vsetko spravi, len to pranie, takze pustit pràcku, nie je az takà pràca a to zvlàdnem aj v mojom stave :) Dnes "budeme" asi zehlit, tak uvidim, ako mu to pojde :) No takto mal tatino aspon rozcvicku a mà predstavu, ako to bude, ked pojdeme na ostro,kedze lekàr rozhodol, ze tento kràt to bude tiez cisàrsky rez spojeny s tyzdnovym pobytom v nemocnici ako bonus k tomu, aby sme zbytocne neriskovali :(

Tak drzte palce, aby sme este aspon dva tyzdne vydrzali, lebo potom uz bude malé za vodou a i ked sa narodi skor, ako bolo plànované, bude to bez zdravotnych problémov! A ja sa musim ist hrosit do postele, ale uz som takà otlacenà, ze mi je zle uz len z tej predstavy, ze si màm ist lahnùt :(

Psycholog a chlapi...

Neviem preco, ale tak ako ziadny chlap (cest vynimkàm) sa nechce spytat na cestu, ked sa stratia v spleti uliciek, tak ziadny z nich (cest vynimkàm)neuznàva psychologa! Ten moj este zastavi, aby som sa spytala na cestu, ale co sa tyka psychologa, tak tam ma prekvapil. Jedna veta a mne zostala visiet sànka. "Neviem, na co beries malù ku psychologovi, ale je to ùplne zbytocné. Ja psychologov neuznàvam!" Ked som sa spytala, ze preco a ci bol uz u nejakého, dostala som odpoved, ze nie, ale aj tak ich neuznàva! O com je tàto ich nedovera, priam panicky strach?! Boja sa snàd, ze psycholog z nich dostane nieco, co nechcù nikomu povedat, ci snàd sa citia ohrozeni, lebo by o nich niekto vedel nieco, co sa im dari skryvat az kdesi na dne duse!? Alebo je to fakt, ze by ukàzali svoje citové vnimanie okolitého sveta a tym vlastne oslabili svoju poziciu chlapa v spolocnosti?! Neviem, odpoved som nedostala. Len zanovité mlcanie na znak nesùhlasu s mojim rozhodnutim a tvrdà poznàmka: "Karate dà malej do zivota viac, ako nejakà nàvsteva u psychologa!!!" Tak a ja teraz bojujem so svojim vnùtrom, ci je naozaj spràvne a nàpomocné brat malù ku psychologovi, alebo ju jednoducho dat na to karate a verit, ze to je to spràvne riesenie v dnesnej dobe, preplnenej agresivitou?! Aj po deviatich rokoch prejdenia kadecoho spolocne, ma ten moj chlap este stàle dokàze prekvapit! Skoda len, ze to nie je niecim pozitivnejsim, ako predsudkami spojenymi s nàvstevou psychologa :(

Koniec pràzdnin...

Od dnes je nasa hviezda oficiàlne prvacka :) Na to, ze uz po dvoch tyzdnoch pràzdnin sa ma pytala, kedy uz pojde do skoly, dnes ràno sa jej velmi nechcelo! :)Ono, vlastne, zacalo to uz vcera vecer...

Sedime pri veceri a malà zahlàsi, ze ju boli brusko. Nezvykne màvat nevysvetlitelne bolesti brucha. Tak sme to nejako ukecali a isla si teda lahnùt. Na dnes ràno som si nadstavila budik, kedze zvyknem v poslednej dobe vstàvat okolo obeda (v noci sa mi zle spi, tak dohànam zameskané ràno). Budik zanotil nejakù zvucku a do toho sa ozvalo stebotavym hlasom: "Good mooooorning!" viac som nepocula, vypla som ho. Celù noc som nespala! Tento kràt to nebolo moje brucho, ale fakt, ze malà ide do skoly, ktory mi nedal spat spànkom spravodlivych! Este si v duchu nadàvam do blbych, ved malà ide do skoly a nie ja, ale nezaberalo to. Budim malù, ktorà mi zahlàsi: "Mami, ved je este hlbokà noc!" Tak inokedy sa uprostred noci zobudi a za ùplnej tmy dojde do obyvacky, kde sedi otec, a povie mu, aby jej spravil kakao! Dnes za ùplneho svetla, ràno o pol osmej, mi zahlàsi, ze je este hlboka noc!!! No nazdar, hovorim si, zaciname dobre :) Bez vacsich problémov sme sa obliekli, najedli, hodili nabliskanù tasku na chrbàt a vyrazili...

Neviem preco, ale nemala som chut vobec ist, asi som tù moju nechut preniesla aj na malù :( Citila som sa, akoby som mala ist do jamy levovej. Zasa vsetky tie pohlady, stupidné otàzky na ktoré musite odpovedat s ùsmevom, aj keby ste najradsej hryzli! Ale zvlàdli sme to. Malà stretla kamaràtky a mne zavesila na krk skolskù tasku a ona sa odbehla hrat na dvor. Tak som tam stàla ako kol v plote, usmievala sa ako blbà a tvàrila sa, ze je vsetko v poriadku! V hrdle navretà hrca, ktorù nie a nie prehltnùt. Ucitel vyzerà na prvy dojem prijemny, jediné co sa mi nepàci je, ze su zmiesanà trieda!!! Jedenàst prvàkov a osem druhàkov! Bojim sa, ze malà bude pozerat na pràcu tych starsich ako na jej vlastnù, teda bude sa rozptylovat. Este k tomu dostali do triedy chlapca, ktory stvàra psie kusy na zastàvke, tak dùfam, ze v skole je aspon o nieco kludnejsi! Ja teda kludnà nie som. Cakàm s napatim, co zahlàsi hviezda dnes poobede. Jedinà vec, ktorà ma potesila je, ze nedostali triedu bez okien! Ano, u nàs v skole majù jednu triedu bez okien, teda denného svetla a slnecnych lùcov! Aspon, ze o to sa nemusim starat ;) Neviem, asi som prehnane nàrocnà a robim z komàra somàra, ale màlokedy ma sklame moj prvy dojem. No a ten dnes ràno nebol velmi dobry. Ak by sme to bodovali, tak dàm: 3 body z desiatich!!! Ale, v tom lepsom pripade to budù len moje vzbùrené hormony a cas ukàze, ze moje obavy boli zbytocné :) Preco si ja vzdy musim zbytocne komplikovat zivot?! Akoby sme toho nemali dost :)

Tak zelàm vsetkym mamàm skolàkov, nech sa nemusia zbytocne "nervovat" tak ako ja :) Ucitelkàm pevné nervy a vydrzte to s nami, vecne nespokojnymi mamami :) HOWG!