Saturday, March 22, 2008

Dilema vyriesenà...

... docasne...

A tak to vsetko dobre zacalo... Bar sa dàva pomaly dokopy, aj pràvnik je pozitivny, proces s firmou vraj màme naisto vyhrany. Zaujimavà pràca v skole, aj ked som si nebola celkom ista, bol uz len krok k tomu, aby som povedala àno. Vo stvrtok som chcela ist za riaditelom skoly a podiskutovat o jeho a mojich predstavàch... To by vsak nebol zivot, keby mi zasa nieco nevymrskol do tvàre, ked to najmenej cakàte a potrebujete.

Streda, poobedie. Citila som sa zle uz od ràna. Malù som este zaviezla do tanecnej, vyzdvihla som ju pred obedom a vràtili sme sa domov. Poobede som radikàlne odmietla zaviest ju na klavir. Musel ist drahy, aj ked nebol nadseny! Iné mu neostàvalo. Ulozila som sa na gauci a oddychovala som...

Teraz sa vràtite so mnou v case. 15 februàra. Menzes meskà uz tyzden. Nerobim si z toho velkù hlavu, ved to nie je nic nezvycajné. Tak si pre istotu urobim tehotensky test. Negativny. Ved co ak by. Nedalo mi to a po pol hodine ho vytahujem z kosa. Neviem, ci sa mi to mari, alebo je tam takà slabà druhà ciarka. A tak to chodim okukovat. Nie som si istà, ci tam tà ciarka je naozaj, alebo ju tam chciem vidiet. No nic. Pockat do pondelka a urobit si dalsi test. Vikend sa vliekol ako 90 rocny starec po zlomenine bedrového klbu. Konecne pondelok. este tak nàjst nejakù lekàren otvorenù! Podarilo sa a kùpila som dalsi test. Urobila som si ho hned, ako sme prisli domov, ziadne také, ze pockat az do druhého dna, aby boli vysledky istejsie. Druhy test bol jasne pozitivny. V utorok som to vysypala na drahého, ten chudàk nevedel co povedat! Vraj uz je objednany u lekàra! No vravim, ze uz ani nemusi ist :) Tak to dva dni vstrebàval a potom sa zacal tesit. Vsetko v pohode, az po piaty tyzden. Trochu krvàcania, nic vàzne, pre istotu sme isli na pohotovost. Vraj embryo je dobre zahniezdené a odisla som s liekmi proti krcom, ktoré som nebrala, kedze nebolo treba. No a potom som zacala jest aj to, co by som v zivote pred tym do ùst nedala :) Vsetko v poriadku, dokonca ani nevolnosti sa nehlàsili, super.

Teraz skok do reality. Nepisala som o tom, ze cakàme prirastok do rodiny, chcela som pockat az po prvom ultrazvuku, ktory som mala mat vcera (piatok). Mala, lebo v stredu, ako mi bolo zle, zasa som krvàcala a hned som volala svojmu gynekologovi. Teda asistentke, ktorà mi odporucila okamzite prist. A tak som o pol piatej poobede ficala do ambulancie. Mala som stastie, lekàr tam este bol. Je to viacej ambulancii a ujal sa ma moj lekàr, ktory jediny o tejto dobe este ordinoval. Tak sme presli rutinnymi otàzkami, pozreli krvné testy a nakoniec ultrazvuk. Najprv ma vystrasil, ze ziadne tehotenstvo nevidi! Potom si zobral druhy nàdstavec ultrazvuku a uz sa na obrazovke mihal taky maly "cervicek" :) Tu sa hovori, ze krevetka :) Srdiecko bilo, malé sa tam mihalo, ako by zàvodilo s ultrazvukovymi vlnami o preteky :) Vsetko v poriadku az na to, ze sa ciastocne oddelila placenta a preto krvàcanie! Takze, naordinoval mi klud na lozku, ziadne divé jazdy autom, ani také kludnejsie! Tanec neprichàdza vobec do ùvahy no a tym pàdom, ze nemozem jazdit, ani ucenie! No a som tam, kde som bola! V ri-i!!! Ked sa jeden problém podari ako tak poriesit, "vyskytne" sa druhy! To aby som si zasa velmi nezvykla na dobré veci v zivote!!! Takze od stredy lezim na gauci ako velryba, snazim sa mysliet pozitivne, co nie je lahké a netrpezlivo cakàm do budùceho pondelka na dalsi ultrazvuk, ktory hàdam potvrdi, ze tà placenta sa umùdrila a bude nadalej pomàhat tomu malému cervickovi ràst. Este ze tu je mama a mozem sa na nu spolahnùt. So vsetkym mi pomoze, takze mozem lebedit (hrosit) na pohovke od ràna do vecera :) Ked to bude musiet takto pokracovat o chvilu budem naozaj ako velryba, nie len takà nemotornà ale aj takà obrovskà!

Ak by ste mali nejakù tù volnù myslienku v tom Velkonocnom zhone, tak "nàm" ju venujte, ti co sa modlite, obetujte jednu modlitbu za nàs :) Prajem vàm prijemné Velkonocné sviatky, uzite si ich v klude, pohode a zdravi. Ja sa idem "vylodit" na gauc a zachovat klud(-nù paniku), aj ked ma tam uz mrle zerù! Najradsej bych vybehla do zàhrady a isla narùbat dreva, alebo vybehat sa, az by som od ùnavy prestala mysliet na vsetko, co sa moze stat! Tak nàm drzte palce... Dakujem :)

Tuesday, March 18, 2008

Byt, ci nebyt ucitelkou?!

Uz som vàm urcite spominala, ze dàvam trom dievcatàm kurz anglictiny. Konenecne sa dostavili prvé ùspechy. Jedna z trojice si vylepsila testy. Dva testy napisala tak, ze mala 9.5 boda z desiatich a druhy sa jej podarilo napisat na 5.5 boda zo 7 bodov. Som nesmierne rada, ze nase spolocné ùsilie mà pozitivne vysledky. Druhà z trojice, po dvoch mesiacoch absencie mala konecne ucitelku, ktorà po dvoch mesiacoch odisla. Takze sù zasa bez ucitelky. Tu sa nesupluje, takze riaditel im oznàmil, ze do konca roka ucitelku nezozenie. Zostàvajù styri mesiace bez ucitelky a bez moznosti napredovania v ucive. Len v skratke vàm opisem, ze po 7 rokoch anglictiny ziacka nie je schopnà utvorit jednu jednoduchù fràzu v anglictine! Horko tazko mi povie kde byva, kolko mà rokov a do akej skoly chodi. No a to je celà ich konverzàcia. Na otàzku, co robili cez vikend, nedokàzu odpovedat! Druhà mà anglictinu uz siesty rok, ale je na tom este horsie, kedze ich ucitelka pravidelne chyba minimàlne 4 mesiace v roku! No a najmladsia, tà s anglictinou len zacala, takze tà je na tom najlepsie. Slovnà zàsoba nulovà. Jednoduché slovà ako ruka, nos, oci, kuchyna, stol ci slnko im nic nehovoria! Ano, poràza ma z toho! Ale nepomozem si. Jednoducho sù napchaté teoriou, ktorù v praxi nevedia absolùtne vobec pouzit. No a prizvuk a vyslovnost, to by bolo na dalsie dve strany! Samozrejme, ze dievcatà v skole povedali, ze chodia na doucovanie a vdaka tomu teraz musim riesit dilemu ...

Riaditel skoly mi odkàzal po mame jednej zo ziacok, ci by som nechcela ucit na ich skole! Vraj treba nejakù licenciu na ucenie. Tak som odkàzala po dievcatàch, ze licenciu nemàm, ale màm certifikàty z anglického jazyka, ktoré som si urobila pocas pobytu v Anglicku. Zrejme to nestacilo, tak zostalo ticho. Az vcera, mi dievcatà povedali, ze ci by som nemohla poslat fotokopie certifikàtov riaditelovi skoly. Asi by sa dal tolerovat fakt, ze nemàm licenciu a certifikàty z ùspesne urobenych skùsok by boli postacujùce na to, aby som mohla vyucovat na skole. Je to skola, ekvivalent nàsho druhého stupna. A tak riesim dilemu. Ist ucit a ci nie! Pravdu povediac vàham, nakolko si plne uvedomujem vysku mojej zodpovednosti a Syfizovsku ùlohu. Otec jedného ziaka prisiel za drahym, tiez sa spytat, ci by som nemohla ist ucit anglictinu, kedze jeho syn je v triede, kde nemajù anglictinàrku a najlepsie hodnotenie v triede je 6 bodov z 20tich! Takze, co by som asi tak mohla ja s tym spravit?! Nie som pedagog, aj ked zàklady psychologie a vychovy sme na strednej skole ako detské sestry mali, predsa len, ucenie je o niecom inom. A tak vàham. Certifikàty som nasla a sù vylozené na stole. Musim si to nechat prejst hlavou, kedze cesta naspat bude nemoznà. Ak poviem raz àno, tak budem musiet ist a bojovat a to hned do prvej linie :) Obàvam sa aj toho, ze màm ùplne iny systém vyucby, aky sa prevàdzkuje na skolàch tu vo Francùzsku. Netusim, kolko tried, ani vek ziakov, kedze deti sù v skole od veku 11 do 15 rokov. Neviem, co spravit, este som v zivote nestàla pred takym tazkym rozhodnutim a ani pred triedou plnou deti. V Anglicku som pomàhala ucitelke so slabsimi ziakmi, ale to bolo tak vsetko. No a teraz tento kurz. Ale najlepsie asi bude este sa na to skùsit vyspat a ist sa porozpràvat s riaditelom skoly, akù mà on predstavu o anglictinàrke. Ved vzdy mozem povedat, ze potrebujem cas na rozmyslenie a oznàmim mu svoje rozhodnutie o niekolko dni. Takze to mi teraz vrta hlavou. Byt, ci nebyt ucitelkou?!