Modry pondelok...

Takze v pondelok doobeda sme isli vymenit pneumatiky. O dvanàstej uz boli vymené. Tak sme sa este pomotali po obchodoch a o tretej sme isli do poistovne. Mama s malou cakali v aute a ja som isla nahlàsit "nehodu". Tusila som, po mojich skùsenostiach, ze to nepojde hladko, ale ze sa stretnem s takou nechutou a neochotou pomoct, som neràtala.

Tak som teda pozdravila a zacala vysvetlovat, co sa mi stalo. Nebola tam ùradnicka, ktorà sa zaoberà danym problémom. Tak jej kolegyna mi velmi neochotne vysvetlila, ze na pneumatiky majù limitovanù zàruku! Vravim, ze to je vsetko pekné, ale toto nebola moja chyba, nakolko na ceste bol kràter, ktory sa nedal obist! Takze nie ich (teda moja) poistovna, ale poistovna mesta bude platit. Aj tak nebola presvedcenà, ci sa vobec nieco také dà spravit. Na co jej ja hovorim, ze dà, lebo poznàm ludi, ktori takto vybavili nové pneumatiky, ked ich pokazili na vymole na ceste! Stàle nic. Nechytala sa. Ja som sa uz chytala, este chvilu a vzblknem! Pokracovala dalej. Otàzka: "Màte svedka?" Odpoved: "Islo za mnou auto a videlo, co sa stalo!" Poistovacka pokracuje: "No, ale to je vàm na nic, ked sa nezastavil a nepoznàte ho!" Reakcia: "Poznàm, prisiel za mnou do metra a tam sa vsetci poznajù! Takze màm svedka, ktory potvrdi, co sa stalo!" Kysly vyraz poistovàcky... "A pneumatiky màte?" Odpoved: "Màm!!!" Na to prisla pani, ktorà sa zaoberà danou problematikou. Zbehlo jej poistovàcka c.1 vysvetlila, co sa stalo. Druhà hned vravi: "Na pneumatiky je limitované poistenie a takàto nehoda nespadà do poistenia!" Kypim... Tak velmi, velmi trpezlivo, po tom, co som naràtala do tridsat jej hovorim:" Jà nechcem tie peniaze od vàs, ale od mesta!" Este zopakovala vsetky otàzky o svedkoch a pneumatikàch! Ved, co ked... Kontrolnà otàzka tety poistovàcky c.2: "A to preco ste menili dve pneumatiky, ked ste pokazili len jednu?!" Odpoved: "Lebo podla zàkona nemozete mat dve rozdielne pneumatiky. Vzdy musia byt dve a dve rovnaké! Navyse jedna je ojazdenejsia ako tà druhà, takze ani vyska by mi nesedela. Je to v predu, kde je motor, takze sù zatazené, kvoli bezpecnej jazde, treba vzdy mat dve rovnaké!!!" Tak potom teda na vela, ked videla, ze neodidem len tak, vytiahla tlacivo na deklàraciu nehody. Po vyplneni mi zahlàsi, ze si musim tlacivo odniest na mestky ùrad a tam mi musia potvrdit, ze na ceste je jama! Skoro ma je..o! Tak som teda to tlacivo zobrala a isla na mestky ùrad! To bolo uz pol stvrtej, neobedovali sme, viete si predstavit! Po ceste som si dàvala pozor, aby som zasa nevbehla do nejakého vymolu! Prisla som na mestky ùrad. Na vràtnici milà teta. Tak som najprv kludne vysvetlila, co sa stalo, a ze potrebujem, aby vydeklarovali, ze je na ceste jama. Opisala som, kde to bolo. Pani sa spytala, ze kedy. vravim minuly piatok. No to je v poriadku, lebo dnes poobede uz bola tà jama upchatà! Na to pani hovori:" to ste dnes uz druhà!" Ochotne, bez problémov mi vyplnila tlacivo. Este ze som na nu nevybehla, akà som bola nabrùsenà. Nechala si kopie deklaràcie pre ich poistovnu a o pat minùt som uz bola v aute. A ani to nebolelo! Vràtila som sa do poistovne. Teta na mna pozerà ako na zjavenie."To uz ste to aj vybavili?!" pozerala na mna neveriacky. Hovorim jej: "Ano, dnes som nebola prvà, ktorà ziadala potvrdenie, ze majù na ceste jamu! Ich poistovna to uhradi bez problémov. Vy musite poslat ziadost na preplatenie." Tak si urobila fotokopiu faktùry. Kontrolnà otàzka: "Kolko to bude trvat, nez sa to vybavi?!" Odpoved: "No, co ja viem?!" A zasa ten jej vyraz, ze ju naozaj obtazujem! Tak som to nechala tak a vypochodovala som! Takze zasa budeme menit poistovnu. Skràtka, ako inde, ani u nich neplati, nàs zàkaznik nàs pàn. No a ja sa rada hràm na pàna, hlavne, ked si za to platim! Dotrepali sme sa domov o piatej poobede. Hladni ako vlci, teda vlcice, kedze sme boli tri baby. Nasrdenà ako dikobraz. Drahému som musela vysvetlovat ako som pochodila. Potvrdil mi: Menime poistovnu!

A tak som si potrebovala v utorok vybit zlost. Pozicali sme si pilku a ze idem orezat stromy, co nàm tienili v zàhrade. Màme starù lipu. Nechcem ju vyrezat, tak som jej isla orezat korunu. Kedysi dàvno bola orezanà. Nové vyhonky sa vsak uz vydriapali do pat metrovej vysky a v priemere boli tak do 10 cm. Vyskrabala som sa na strom a zacala som s mensimi vyhonkami. Povzbudenà ùspechom a lahkostou s akou som zdolàvala prvé halùzky som sa pustila do tych hrubsich. Uz po prvom som obanovala, ze som sa do toho pustila. Haluzy dlhé, jednou rukou som sa musela drzat, druhou pilit a pilka sa mi zasekàvala. Haluz na nu tlacila. Aj som skùsala rezat smerom tak, aby sa haluz naklànala opacne. Nic. Zisla by sa mi tretia ruka, ktorà by tù haluz odtlàcala. A tak postupne padali jedna po druhej. Obcas som zliezla, ked sa uz nedalo. Zostali posledné styri. Vravim, dokoncim to zajtra, ved uz màm pluzgier na dlani od pilky, mach màm aj v nohavickàch napadany a som ako lesnà zienka. Vo vlasoch kopec smetia z halùzok, pulover cely od machu a lisajnika. Bola som obalenà pilinami ako rezen strùhankou. Ako som zliezla, tak pozeràm, trcali tam do nebies tie styri haluze. Najsirsie a najdlhsie. Ved najlepsie nakoniec! Vyliezla som znovu na strom a zacala rezat. Vravim, ked len jednu, aspon bude toho zajtra menej! A tak som rezala jednu po druhej, jednu dokonca na dva kràt, lebo bola prilis dlhà a hrubà. O piatej bola lipa na jezka! Na ruke pluzgier ako desatkorunàk. Pochvàlila som drahému a mame! Hotojooo! Boli prekvapeni. Bez ùrazu, ani jedna haluz ma neovalila po hlave, len pàr skrabancov na rukàch. Trochu mi odtrnulo a uz som bola vylezenà na jabloni ako takà opica a zacala som orezàvat aj tù! Aj som dve tretiny z nej orezala. Zotmelo sa a musela som to nechat tak. Mala by som ju dokoncit. Neviem vsak kedy. Pluzgier mi praskol, dorazila som ho na jabloni :), dnes sa hlàsi aj chrbàt a ruka je opuchnutà statne! No ale ved uvidim, ako sa poznàm, pokoja mi to nedà. Uz som potazkàvala pilku, ze ci moc tlaci na ten pluzgier. Nebolo to také zlé. Uvidim, co to povie, ked budem pilit. Tak som si vybila zlost vcera. Dnes nie je co vybijat, ale treba tù jablon odlahcit. Doobeda sme mali trochu terapie. Odbehli sme do obchodu :) Strihali stromky. Mama mi hovori: "Vidis, ja som ti hovorila, ze to nie je este skoro strihat ich!" A tak sme sa aspon teda utvrdili, ze sme dobre spravili, ked sme ich okmàsali :) Uz je tyzden pekne, tak musime spravit co najviac roboty, lebo ked sa rozprsi, tak nebude konca dazdu! No tak idem pozriet tù moju jablon ;)

Streda: 13.02.2008 -15:45 miestneho casu: jablon je "oholenà". Uz mozem ist kludne spat :)

Piatok ako sa patri...

Tak sme statlivo po pernom tyzdni dorazili k piatku. Malà po tyzdni isla konecne do skolky. Este minuly piatok vecer zacal veselo. Najprv sa vyvracala do topànky. V noci si sme si to zopakovali v posteli :( Na to v sobotu a nedelu teplotovala a prelezala na sedacke pri krbe. V pondelok sa to trochu vylepsilo, na co sme celù noc prekaslali a presedeli v posteli, lebo malej zasa zatekal "nos" do hrdla. V stredu sa jej vràtili teploty a vo stvrtok jej uz odtrnulo a ùsta jej isli ako verklik. Tak v piatok isla do skolky, ved ked budù tie dva tyzdne pràzdnin, nech sa este naposledy vyjasi :) Malà to mà velmi dobre nacasované. Vzdy ochorie pred pràzdninami a tak mà hned aj tri tyzdne pràzdnin.

V piatok sa konecne drahy dovolal poistovàkovi, dovtedy mal len zàznamnik. Chudàk, bol taky sokovany, ze nevedel ani rozpràvat. Az neskor vysvitlo, ze uz nàm dàvno poslal seky a mali by sme ich mat uz vsetky. Tak drahy nazùreny ako byk isiel do poistovacej agentùry. Asistentka pani poistovàcky mu velmi neochotne odovzdala sek. Sek bez sprievodného listu a vysvetlenia, ako dosli ku danej sume. Co nie je normàlne! Aj sàm poistovàk to povedal. Len na dokreslenie situàcie. Poslal tri seky naraz. Prvy nàm dala minulù sobotu. Ten s tou najmensou sumou. Dalsie dva nàm dala az v utorok. No a pre stvrty bol drahy v piatok! Ako som pisala este na Vianoce, mali sme financné problémy, pràve kvoli tomu, ze nàm poistovna meskala s platbami! Banka nàm uz màvala s konfiskovacimi listami za zadkom. Pràce v bare a restike stàli pràve kvoli tomu. Takto sme stratili dobré dva mesiace! Kvoli neschopnosti a zàkernosti hlupàkov!!!

Tak v piatok celà vytocenà, ze ako si moze nieco také niekto dovolit, drzat seky, ktoré boli pre nàs zivotne dolezité, som isla hned poobede nieco kùpit. Mama chcela uvarit nejakù specialitu, bolo treba krkovicku a nejaké drobnosti do domàcnosti. Vytocenà jak brigadir si to siniem cestou, necestou a ked som odbocila na vedlajsiu cestu, ktorà vedie k Metru (obchod), v plnej rychlosti som prednym kolesom vletela do vymolu. Bol tam taky zasity, ze len ten, kto to poznà sa mu vyhne. Rana ako z dela, myslela som, ze mi motor vyskoci spod kapoty na predné sklo, ci pri najmensom odtrhnuté koleso! Keby som mala zubnù protézu, tak nou rozbijem predné sklo, lebo urcite by mi vyletela pri tom nàraze z ùst! Mama zlaknutà sedi vedla, neschopnà reakcie, pozerà vedla auta, ci sa tam nàhodou nekotùla koleso. Viete si predstavit ten slovnik v tej chvili. Tak som na dvaciatke dorazila na parkovisko Metra. Pozeràm, koleso na mieste, len nejaky podozrivy sykot. Fajn, rozosrala som si pneumatiku. Tak som poprosila dievcatà v Metre, ci mozem zavolat drahému, aby prisiel po nàs, kedze mobil nemàme. Skùsala som to viackràt, ale nedovolala som sa. Na to mi jedna dievcina zavolala mesiara, ze mi vymeni koleso. Vsetko vytiahnuté, pripravené a hurà na to. No aj by to bol spravil, lenze, drahy mi dal namontovat nejaké speciàlne kolesà, ktoré treba odsrobovat speciàlnym klùcom, ktory som ja samozrejme pri sebe nemala. Vraj kvoli bezpecnosti, kvoli zlodejom. Nastastie prisiel sused. Mescargot (escargot- slimàk), lebo mà slimaciu farmu, to nasa malà ho tak volà a tak mu to prischlo. Ujo Mescargot :) nàs teda zobral domov s tym, ze moje auto s pràzdnou dusou zostalo na parkovisku. Este som pre istotu povedala zamestnancom, ze ak to nestihneme otocit do 19tej hodiny, tak auto zostane u nich cez noc. Parkovisko sa na noc zamykà, tak aby nevolali odtahovù sluzbu :) Vsetko vybavené. Kùpili sme, co bolo treba a Ujo Slimàk nàs odviezol domov. Drahy akuràt odchàdzal z domu. Tak sme zobrali speciàlny klùc, ktorému bolo tak fajne v sufliku a isli sme teda vymenit koleso. Mama zostala doma, lebo bolo treba ist pre malù k autobusu. Vymena sa podarila, dokonca som mala aj nàradie v aute :) Vytocenà ako skrutka som isla domov. Este som stihla aj pre malù ist, ani neviem, ci by ju mame dali, kedze musi mat splnomocnenie na to, aby ju mohla vyzdvihnùt zo skolky. V tom zhone som jej aj zabudla napisat splnomocnenie. A tak pekne ten den zacal. Svietilo slniecko, malà zdravà, aj financie sa vyriesili a ja to musim posr.t! To by som snàd uz ani ja nebola, keby sa nieco pekné nevykompenzovalo nejakou srackou! A tak to pojdem vybavit do poistovne a ti nech sa natahujù s mestom a cestàrmi. Tà jama tam je uz riadne dlho a vraj nie som prvà, co si nacala pneumatiku. Na budùce, ked budem nasrdenà ako brigadir, tak si zoberiem bicykel, alebo elektrické auto malej! Tam nemozu vybuchnùt stierace a ked streli dusa, aspon to bude mensia rana a od ùlaku nevyplujem zuby :) Ani pokuta za prekrocenù rychlost, ci neopràvnené parkovanie nebude hrozit :) Este k tej pokute :) Som sa vàm nepochvàlila, ze drahy mi isiel kupovat kyticu ruzi k narodeninàm a ked som sa ho spytala, len tak zo srandy, ze ci bola drahà, tak sa len nejako podivne zasklebil. Tak som si myslela, snàd nie az tak velmi :))) Az o dva tyzdne som sa dozvedela, preco sa sklebil. Nevsimol si, ze parkuje na mieste pre invalidov. Aj parkovaci listok mal :) Nasiel si pozdrav, ze 135 eùr za neopràvnené parkovanie! A vyplatit do 45 dni!!! Potesi :) Skoro ma trafilo. Pocitame kazdy halier a on pride domov s pokutou 135 eùr a ani sa o tom nezmieni, ale asi mi nechcel pokazit narodeniny! :)

Dat sancu byt dobry... dodatok

V minulom poste som vàm opisala, ako som "zvlàdla" problémové dieta :) Teraz budù dva tyzdne pràzdnin, tak sa chystàm na den s hviezdou a L ;) Citim, ze este bude veselo, ked nie mne, tak aspon im dvom :)

Viaceri ste sa sa pytali, ci by nepomohlo porozpràvat sa s ucitelkou a nejak taktne jej dat najavo, ako by mohla skùsit s malou L. jednat. Tak aby ste mali predstavu o tunajsom systéme. Drahy bol u danovnika a mal cas sa porozpràvat s mamou L. Drahy sa postazoval, ze nasa malà nechce chodit do skolskej jedàlne. Zmenili kuchàra a zrejme jej nechuti. Mama L. na to povedala drahému: "Vàm nechce chodit len do jedàlne, ale odkedy bola moja malà u vàs, tak je v skolke cim dalej horsie. Uz nechce chodit do skolky, lebo bud je postavenà v kùte za trest, alebo sedi sama za pracovnym stolikom, bokom od deti, kde musi robit, co jej ucitelka prikàze!" Bolo mi do placu pri tej predstave, ako tam sama sedi, bez akéhokolvek porozumenia, ci prejavu pochopenia. A bariera medzi detmi sa prehlbuje cim dalej, tym viac. Este aj teraz ma desi tà predstava, ze by to bolo moje dieta. Neviem, ci by som to nechala len tak. Asi by som sa z toho zblàznila. Nechcem vsak kydat len na ucitelku, lebo nie je jedinà. Naslo by sa ich takych viac! Len ma tràpi, co bude s L. v skole. Do speciàlnej skoly ju dat nemozu, kedze psychiater nenasiel, ci nepotvrdil nic "nenormàlne". Takze malù L. cakà peklo na zemi, v podobe skolského roka. To dieta musi byt nehoràzne frustrované, no a ako si vybije svoju frustràciu?! Domyslite si ... Obàvam sa, ze sa to neskonci len postrihanymi zàclonami :(

A tak sa musim pripravit na nàs spolocny den. Vymysliet nejaky plàn a ak by bolo pekne, tak by sme isli von. Takze, az to zrealizujeme, "pochvàlim" sa, ako som dopadla ;) Ale màm posilu. Mama nàm prisla trochu pomoct, tak uz budeme dve a urcite bude mat aj mama nejaké nàpady, ako ich zamestnat :)

Zelàm vsetkym prijemny vikend :)

Dat sancu byt dobry...

Mozno vam nasledujuce riadky vyzneju ako chvala, ale neda mi nepodelit sa s vami o moj vcerajsi zazitok. Mala je obcas pozvana ku kamaratkam, aby stravili spolu poobedie. Na oplatku my pozveme kamaratky k nam a takto utuzujeme priatelske vztahy medzi detmi a aj rodicmi. Mala ma jednu kamaratku, s ktorou poobednajsiu "vymenu" robime pomerne casto :) Tak isto sa deti pozyvaju na narodeninove oslavy. V triede maju jedno dievca L, ktore ma problemy so spravanim. Kazde dieta ju pozna a ani jedno sa o nej nevyjadruje pozitivne. Je velmi hyperaktivna, casto agresivna a tak odstrkovana nielen detmi, ale aj ucitelkami, lebo si s nou nevedia dat rady. Uvediem priklad. Dievca je neposlusne a ucitelka ju postavi do kuta. Reakcia malej: Nikto nepozera, zoberie noznice a postriha zaclony! Samozrejme nezaobide sa to bez dalsieho trestu. Uz zo skolky si nosi poznamky typu: Neposlusna, nedisciplinovana, vyrusuje, agresivna... Jej mama pracuje pre nasho danovnika. Velmi nam pomohla po tom vsetkom, co sa premlelo a este stale nam pomaha a radi. Tak som sa rozhodla, ze sa pokusim preniest nad stigmou jej dcerky a pozvat ju na jedno poobedie k nam. Drahy hned aktivny, ved ju pozvime spolu s druhou kamaratkou. Hned som to zamietla. Tri dievcata aj bez poruch spravania su tazka praca, nie to este s poruchou spravania. A tak sme sa teda dohodli, ze mala pride v sobotu poobede. Uprimne, nemala som ani najmensieho tucha, ci moj plan bude fungovat. Kedze som videla, ako sa k nej ucitelky spravaju, rozhodla som sa, ze zvolim uplne opacnu taktiku. V skole je cely den len zahriakovana a upozornovana. V sobotu poobede prisla hodina H. Mama s obavami v ociach mi nechava malu s instrukciami, ze ak treba, nemam vahat a dat jej po zadku. Dnes ma L vraj velmi hyperaktivny den. Obraz mojho pozitivneho planu sa akosi rozmaze, este si do toho uvedomim, ze moja franina nie je ziadna slava, ako budem vysvetlovat, co od nej chcem... Vravim si, uvidime ako to pojde, uz je neskoro cuvnut. Este v piatok som si pripravila harok s hviezdickami. Ruzove a cierne. Za kazdu dobre vykonanu cinnost, si dievcata mozu vymalovat ruzovu hviezdicku. Ak spravia nieco zle, tak si musia vyfarbit ciernu hviezdicku. Kto nazbiera 5 dobrych hviezdiciek, tak na konci dna dostane prekvapenie. Podmienka,nesmiete mat ani jednu ciernu hviezdicku! Mala som to odsuhlasene a male zacali pozerat rozpravku. Vsetko podla planu. Kludne dopozerali rozpravku. Dovolila som im vyfarbit jednu ruzovu hviezdicku. L povzbudena. Potom sa hrali. Mozem s cistym svedomim povedat, ze sa ani raz nepohadali o hracku. Pekne sa delili, co nie je pre L jednoduche. Dovolila som im vyfarbit dalsiu hviezdicku s vysvetlenim, preco si ju mozu vymalovat a zaroven ich pochvalila. Potom sme si spolu sadli, lebo nalada zacala naberat na obratkach. Vytiahla som abakus s abecedou. Zacali sme si opakovat abecedu. Male kludne sedeli na stolicke. Ukazovala som im pismenka a na striedacku mi odpovedali. Samozrejme, ze sme si za spravnu odpoved vzdy povzbudivo zatlieskali. Ludia, keby ste v tom okamihu videli tie velke hviezdy, co jej zaziarili v ociach... Moja mala hrala spolu so mnou. Tiez L chvalila, nezhadzovala ju, ako to deti v kolektive casto robia. A tak sme pokracovali dobrych desat minut. Opakovali sme si aj cisla. Ukoncila som to tym, ze poslednych pat pismen a pojdeme sa hrat. Zabralo. Urobili sme poslednych pat pismen... Vyfarbili sme si dve ruzove hviezdicky :) Zrazu chcela ist mala pozerat rozpravku. Drahy pozeral spravy. Tak som zobrala L ku hodinam a vysvetlila som jej. Ak bude velka rucicka na jedenastke, musime upratat hracky. Ked budu hracky upratane a velka rucicka na hodinkach bude na 12tke, tak si pustime rozpravku. L suhlasila. Podchvilou chodila nakukat na hodiny. Konecne prisla rucicka na 11tku. Zacala spratovat hracky. Potom pockali kym rucicka pride na 12, spravy skoncili a tak mohli ist pozerat rozpravku. Aj vlk syty aj ovca cela. Este raz sme si to s hodinami zopakovali neskor, ked moja mala pozerala Simpsonovcov a L chcela pozerat rozpravku. Zasa som ju odviedla ku hodinkam a povedala jej, ze ked bude velka rucicka na 7cke, tak si mozeme pustit rozpravku. Prijala to pokojne a ticho sedela vedla mojej malej a trpezlivo cakala. To uz bola jej mama aj s otcom u nas. Pozvali sme ich na aperitiv. Nechcela verit vlastnym ociam. Vidiet sediet jej dceru pokojne a cakat, kym pride rad na nu. Ked prisli, tak som zobrala L ku mne a pochvalila ju pred jej rodicmi, ze bola velmi dobra. L sa usmievala a bolo vidiet, ze je na seba hrda. Samozrejme, ze akonahle prisli jej rodicia, chcela pomalicky zist do starych kolaji. Avsak, ak nebolo nieco v poriadku, tak som sa dvihla ja a isla som vysvetlit, preco nerobime toto alebo tamto. Tak som si zachovala svoju autoritu az do ich odchodu. Mama L sa mi priznala, ze za tri roky v skolke, je druhy krat pozvana na poobedie ku niekomu. Vraj sa neuveritelne tesila, co si viem predstavit. Chodia s nou ku detskemu psychologovi, ktory im neporadi, ututka ich tym, ze ona z toho vyrastie! Prizvukovala som im, ze ju treba chvalit. Priznali sa, ze to nerobia, nakolko naozaj za cely den toho nastvara neuveritelne mnozstvo. Lenze prave preto, ze jej dobre spravanie zostava nepovsimnute, robi vsetko preto, aby si ju niekto vsimol. Jediny sposob, ked ju niekto zaregistruje je, ked urobi nieco zle! Ci v skole, ci doma. Jej rodicia odchadzali rozcarovani. Este ju nevideli takto sa spravat a prvy krat mohli v pokoji sediet a porozpravat sa. Aby som nezabudla, na zaver dna obidve dostali svoje prekvapenie. Bublifuk s tym, ze ho mozu otvorit az zajtra vonku v zahrade a prstienok. K tomu zopar malych cokoladok, ktore mozu zjest tiez az zajtra, nakolko napchat hyperaktivne dieta cokoladou pred spanim, nie je dobry napad. Bez protestov prijali podmienky prekvapenia. Obidve boli spokojne. Hodlam ju pozvat k nam a uvidim, ci bolo jej spravanie vysledkom toho, ze ma nepoznala, alebo naozaj na nu funguje pozitivna motivacia a pochvala. Az to bude aktualne, tak dam vediet ako som dopadla... Mam z toho vsetkeho neuveritelne dobry pocit :) Ak mate nejake napady, ako zvladat deti s problemovym spravanim, dajte mi vediet. Rada sa dozviem viac. Viem, ze vela z vas ma bohatu pedagogicku prax a dobra rada odskusana v praxi je v tomto pripade nad zlato.