Zivot so strachom...

Pràve som docitala clànok Tvrdou pastou od Ninky, velmi vystizne napisané a opisané pocity v danej situàcii ... http://ninkainka.blogspot.com/2008/06/tvrdou-psou.html

Vyvolal vo mne spomienky, ktoré boli ulozené kdesi na polici a dàvno zapadnuté prachom... Stàle sù vsak pritomné a prilezitostne sa zjavia ako zombies a strasia...

Mama mala odjakziva "pàku" na chlapov! Prvy ju nechal, ked zostala tehotnà a rozhodnutie, ze si dieta nechà, nebolo v tych rokoch také jednoduché ako dnes! Natahovala sa po sùdoch, aby dokàzala otcovstvo dotycného chmula! Otcovstvo bolo dokàzané, co vsak nezmazalo bilak "prespanky". Po roku sa vydala za "muza svojich snov". Hned po svadbe ukàzal svoju pravù tvàr. Agresivny, despoticky, zakomplexovany trpàk, ktory si potreboval dokazovat svoju nadradenost neprimeranou agresivitou, neviem, ci vobec existuje primeranà agresivita! Navyse si ràd vypil a alkohol len umocnil jeho tùzbu dokàzat, ze on je ten najlepsi! Nic mu nebolo svaté! Ani svokrovci! Nemal ùctu pred nikym a nicim. Vobec sa mu netazilo vymlàtit ako zito, vtedy uz svoju tehotnù zenu! Z detsva si nepamatàm, ze by sme boli na dovolenke, ktorà by neskoncila hàdkami, ci bitkou! Nelenilo sa mu a este nàs zobudil, aby sme mu robili obecenstvo! Ak sa ho starsi sùrodenci pokùsili zastavit, uslo sa aj im a ked ich mama kryla, tak sa jej uslo dva kràt viac. My mladsi sme vela kràt nechàpali co sa deje! Takze sme sa museli bezradne prizerat vycinaniu nàsho despotického otca. Pamatàm si stres, ked som dostala prvù dvojku v druhom polroku prvej triedy! Kedze tatko vyvàdzal ako idiot za horsie znàmky starsich sùrodencov, ja som v skole plakala a myslela si, ze ma doma cakà bitka! Starsiemu bratovi sa uslo asi najviac bitky, kedze v skole mu to neslo tak, ako si tatko predstavoval. Nieco spravil v skole, uz si presne nepamatàm co, ale my sme stàli na chodbe a cakali kym on skonci. Zavrel sa do izby a tam brata dobil a dokopal ako psa! Mama stàla s nami na chodbe a nemala odvahu do tej izby vojst a zastavit ho! Neodsudzujem ju, lebo bola tak mentàlne ubità a zmanipulovanà, ze sa uz nedokàzala vzopriet! Dnes som aj ja matkou, ale viem s urcitostou, ze nie je toho pàna, aby som ja nevbehla dnu, hoci s malou dusickou a nezastavila ho, aj ked by ma to malo stàt zivot! Radsej by som zniesla tù bitku ja, ako za dverami trpnut, ci mi moj muz nezabije mojho syna! Nechàpem to, ani to nikdy nepochopim! Nedalo sa s nim. Odporovali ste mu, bolo zle, mlcali ste, este horsie! Ja osobne som nebola fyzicky bità, kedze v skole mi to islo dobre! Ubijal ma fakt, ze sa k ostatnym spràval ako hovado! Samozrejme, ze som bola odsùvanà nabok, lebo som bola "tatkov milàcik"! Jedinà som mu mohla nieco povedat bez toho, aby sa mi za to usla bitka. Prinajhorsom mi vynadal! Po devatnàstich rokoch mama konecne nabrala odvahu a rozviedla sa. Mala som strnàst rokov. Zostali sme s makou v ubytovni, zatial co tatko byval sàm v patizbovom dome! Vobec ho to netrhalo! Mamka si nasla priatela a stahovali sme sa k nemu. Nestàlo to za vela. Aj ked nebol agresivny, mamu dalej deptal mentàlne! Pred maturitou sme sa stahovali spat do domu s tatkom. Kedze nasi neboli majetkovo-pràvne vyrovnani, dohodli sa, ze skusia zit pod jednou strechou kym sa dom nepredà. Nebolo to az také hrozné ako som predpokladala. Vsetko sa zmenilo, ked si tatko nasiel frajerku. Chcela cely dom pre seba. Potencionàlni kupci boli poslani prec, ze dom nie je na predaj!! A tak sa to tahalo tri roky. Raz vecer prisiel tatko domov opity a zasa zacal vyvàdzat. Prisiel za mnou a nieco sme sa zacali hàdat! Napadol ma, zacal ma skrtit a chcel ma vyhodit von oknom. Ako naschvàl nikoho nebolo doma, vsetci niekde v tramtàrii. Ked sa u nàs zacalo vyvàdzat, tak kazdy sa bral kade lahsie, aby sa ani jemu neuslo. Zvyk je zeleznà kosela! Po nejakom case si asi uvedomil co robi a prestal. Ja som sa zobrala a isla k susedovi a poprosila ho, ci by ma nezaviezol na policiu. Tam som podala zalobu, na druhy den k lekàrovi, nahànat potvrdenia a potom mesiac u psychologa, kvoli papierom. Este sa ma policajt, ktory spisoval zàpisnicu pytal, ci si to nerozmyslim, vraj je to kopec papierovacky a obet v 95% zalobu nakoniec stiahne. Povedala som mu, co si myslim a zàpisnicu spisal. Ked sa tri mesiace nic nedialo, tak som isla na policiu osobne! V tom obdobi sa stal Meciar predsedom vlàdy (alebo nieco podobné, nesledovala som politickù scénu presne) a udelil amnestiu na vsetky malé priestupky! Na policii som urobila "bordel", ze ako je to mozné, ze sa ma ani neràcili o tom informovat!!! Ospravedlnovali sa, ale mne to bolo prd platné! Avsak zmenilo sa dost odvtedy! Ked zacal vyskakovat, tak stacilo spomenùt policiu a bol okamzite klud! Mama to mala urobit dàvno! Vtedy, ked mala dolàmané rebrà a on jej povedal, ze si nepamatà, ze ju zbil, alebo krk modry, lebo bil ju tade, kde to prekrylo satstvo. Ked sa rozviedla, tak ju vela ludi odsudzovalo! Vraj taky dobry clovek a kamaràt! Nikto vsak nevidel za zavreté dvere, alebo nechcel! Nikdy nezabudnem na Vianoce, ktoré pravidelne "okorenil" hàdkou, nadàvkami a poveceri sa tvàril akoby sa nic nestalo a my sme sa museli tvàrit, ze je vsetko OK, lebo sme sa bàli dalsieho despotického vycinu! Nespocetné narodeniny, ktoré nikdy neboli bez hàdok a bitky pred tym, nez hostia prisli! Dovolenky vecne pretkané jeho agresivitou a alkoholickymi vypadmi! V destve som stràvila vela casu vonku! Tùlala som sa po potoku, len aby som nemusela byt doma a pocuvat zvady a hàdky a tlmené ùdery...

A propo... Dnes nemàm vobec ziadne vycitky, ze som nanho podala zalobu za fyzické napadnutie! Mrzi ma fakt, ze mu padla vhod a zachrànila ho amnestia! Neprekàzalo by mi dotiahnut to do konca! Ako som spominala, odtvedy sa kontroloval, kedze raz uz bol zaregistrovany! Konecne sa mu niekto vzoprel! Nerozpràvala som sa s nim uz viac ako desat rokov a vobec mi nechyba. V zivote nevidel moju dcéru a ani ju neuvidi! Nikto z rodiny sa s nim nestretàva ani nerozpràva. Ozenil sa a mà syna, to je vsetko, co o nom viem!

Mama v sebe nikdy nenasla odvahu. Odisla od nieho pàr kràt, ale zakazdym, co sa k nemu vràtila, len umocnila jeho absolùtnost! Vzdy bol dovod! Deti! Co by si sama pocala so styrmi detmi!!! A on isty si toho, ze ju mà v hrsti, to nadalej zneuzival. Uz to budù takmer dve desatrocia, co sù rozvedeni, mama vsak stàle trpi komplexom strachu z toho, co bude, ak nieco neurobi! Je u nàs od januàra. Boli sme nakupovat a vràtili sme sa neskoro, nebol cas navarit. Mama celà nervozna, ze co povie moj drahy, ze nie je navarené!!! Ja na nu nechàpavo pozeràm a vravim, ze drahy mà dve ruky, je kuchàr a postarà sa! A keby aj, tak povie mne a nie jej! Az potom mi zaplo, ze je v nej este stàle zakoreneny strach s pred dvatsiatich rokov! Pri tatkovi musela byt vzdy v pozore! Tak som ju upokojila, ze drahy nie je tatko! A takéto banàlne zivotné situàcie v jej podvedomi zobùdzajù strach, v ktorom zila takmer dvatsat rokov...

Az teraz chàpem, preco mà "pàku" na chlapov v zivote. Jednoducho tyranà zena mà v podvedomi zakodovany strach a ked aj nàjde silu z takéhoto zvazku vykrocit von, jej podvedomie je tak zmanipulované, ze sa snazi za kazdù cenu dat zo seba vsetko, aby tomu druhému nedala dovod sa hnevat. No a chlap, ten ked to vyciti, tak to zacne zneuzivat (cest vynimkàm). Takàto zena, bude vzdy obvinovat seba zo vsetkého, co sa v zivote "pos-re"! A to nezmeni ani dvatsat slobodnych rokov... Màm to pred ocami kazdy bozi den, odkedy je tu mama.

Kazdy jeden z nàs je poznaceny, len jeden sa s tym vie vyrovnat lepsie ako ten druhy. Obcas nàs vsak nasa minulost pristihne nepripravenych a vtedy sa treba zamysliet a rychle zastavit hroziacu lavinu... Velmi mi pomàha fakt, ze som tak daleko od vsetkého, co by mi pripominalo prezité peklo! Jedno vsak viem, nezniesla by som, aby niekto otlkal moje deti a to ani ich vlastny otec!

Ultrazvuk...

Vcera, ako som spominala, sme boli na ultrazvuku. Polhodinovà prechàdzka snimacom po mojom bruchu. Zacalo sa z rezka :) Zasli sme do vysetrovne, isla som si lahnut na stol a malà sa tlaci hned za mnou :) Zbadala vàhu, tak sa na nu hned postavila a krici: "Mama, aha, ja màm 20 kilometrov!!!" Skoro som to malé vysmiala von prvy kràt! Pohodlne som sa ulozila, zhasli sme svetlo, naco malà zahlàsi, ze sme ako v kine, a s mamou stàli vedla mna. Vcera sme mali babskù jazdu ;) Drahy bol pracovne niekde v Tramtàrii :) Tak a predstavenie mohlo zacat. Lekàr trpezlivo vysvetloval kde co je, mama sa tesila a malà komentovala :) Vsetko je v najlepsom poriadku, len tento kràt si drobec necucal palec. Minule ked bola malà s nami, tak si cucal palec a malà hned spustila, ze to nemà robit!!! Tak teraz striehla, ci si ho nebude nàhodou znovu zut, aby mohla "zalovat" tatinovi, aké je to bàbo 'neposlusné', kedze si cucà palec! Potom sme zbehli na tvàr a ùsta, ci nàhodou nemà ràzstep pery a malà zahlàsi, ze podla ùst to vyzerà na chlapca; potom po minùtke dodà, alebo aj na dievca :) Lekàr sa usmeje a hovori, no bud jedno alebo druhé, iné to ani byt nemoze :) pozreli sme nozky, na ktorych mà velmi dlhé palce a ruky mà celé po tatinovi, ako uhliarske lopaty, tiez obrovské v porovnani so zàpastim. Potom na nàs zazival(a) a prekryl(a) si tvàr pastou, akoby sa nàm vyhràzal(a), pockajte co spravim az mi nedàte pokoj!!! Tak sme po pol hodine vybehli von, malà celà bez seba, mama zbavenà slov :) Drzala sa, neplakala, hanbila sa pred lekàrom :) To bola poslednà nàvsteva u mojho lekàra. Od prvého jùla ide do dochodku. Musim ist ku druhému, tak uvidime, ci bude tiez takà veselà kopa :)

Este mi nedà nenapisat hlàsky mojej hviezdy :) Sedime na dvore, malà hrà softenis s loptickou o stenu. Na to pride ku dveràm a pyta sa ma: "Mama potrebujes centrimetr?!" Pozeràm na nu, ze o com toci. Netrpezlivo mi vysvetli, ze v skolke sa im pokazil a potrebujù pozicat do konca roka! No cetrimetr! Napadlo by vàs, ze je to teplomer?!

Sedime so znàmou u nàs v bare a malà sa zamiesa do rozhovoru: "A ja doma hràm golf o stenu!!" Namiesto tenis s loptickou o stenu, zahlàsi golf o stenu. Musim podat novy nàvrh na Sportovy pohàr: GOLF O STENU! Mozno by sa to ujalo ako sportovà disciplina, ak by som k tomu dodala, ze kto 'sejme' viacej spoluhràcov s golfovou loptickou vyhràva :)) Tak zatial tolko na potesenie a posteklenie brànice :)

Vcera zacali u nàs vypredaje, tak idem pozriet nejaké drobnosti do satnika, kedze ja sa nezadrzatelne rozsirujem, moj satnik sa tym pàdom cim dalej tym viac zuzuje :) Takze prijemny den vsetkym :)

Zivot ide dalej...

... len my akosi postàvame a nestacime sa divit ako ten cas plynie...

Tak v skratke opisem nase peripetie so stavebnou firmou! Najprv sme si najali experta, ktory skusil oslovit onù firmu, avsak firma nejavila zàujem. Naopak, ked nas jej majitel stretol v meste, este nàs verbàlne napadol! Myslel si, ze nàs zastrasi. Tak po styroch mesiacoch nàm expert povedal, ze treba s nasim pripadom ist na sùd. Drahy vybral pràvnika, ktory nevàhal a uz o tyzden sme mali sùdne konanie. No, mali ako mali :) Majitel firmy poslal odvolanie, vraj je na dovolenke, kedze to padlo akuràt pocas skolskych pràzdnin. V poriadku, odrocené o dva tyzdne. O dva tyzdne drahy dofrcal na sùd, hoci pràvnik povedal, ze nemusi. Tento kràt majitel sa neunùval poslat ani list, ani pràvnika, ani sa dostavit osobne. Sudca si urobil svoj nàzor a prisùdil nàm experta na stavby, aby prisiel zhodnotit jeho pràcu! Ten poslal doporuceny list majitelovi firmy, aby sa dostavil a obhàjil si svoju pràcu. Prisiel inkriminovany den, nàs expert, pràvnik, expert prisùdeny sùdom a drahy cakali, ci sa dostavi. Este to tak! Co by asi obhajoval! Takze expert skonstatoval to, co mi uz vieme dàvno :) Pràca je odflàknutà a navyse nebezpecnà. Sùdne trovy, vydavky na pràvnika a experta pojdu z jeho vacku! Takze, az teraz mozeme zacat dokoncovat to, co on zacal. Predtym sme sa nemohli pohnùt! Preco?! No keby prisiel majitel firmy, tak este on nàs zazaluje a vymàha odskodné! Ja viem, postavené na hlavu, ale tak to tu je. Tak sme v pondelok osmirglovali interiérové dvere a namorili ich, lebo sa na ne podpisala vlhkost. V izbàch, kde sù dlazby mozeme vymalovat. Takze padol nàm velky kamen zo srdca. Teraz uz len vysùdit odskodné. Nemal by to byt problém, kedze mà dom a firmu. Aj ked sme poculi, ze sa snazi dom predat! Takze pràvnik musi zacat konat aby sa pozastavil jeho ùcet. Hlavné je, ze mozeme zacat dokoncovat a coskoro fungovat naplno! Do toho vsetkého ma este zacali boliet zuby! Tak vcera som uz musela ist pozriet mojho zubàra. Mily to clovek, skoda ze je zubàr :) Kedze chcel zminimalizovat RTGovanie, tak teda chytil do ruky sondu! Ha, to nemal robit. Pichol mi do zuba a mne automaticky vyletela ruka, nastastie lavà a takmer mu odleteli okuliare z nosa! Trapas! Na svoju obranu hovorim, ze som ho upozornovala, ze som nervozny pacient! Potom si na mna radsej zavolal posilu. Sestricka stàla vedla, keby bolo treba nàhodou zasiahnut :) Takze od povodného plànu neumrtvovat upustil a zub opichol. Na hrudnik mi polozil servitku a milo mi povedal, aby som si ruku polozila na nu a keby som citila bolest, tak màm dvihnùt prsty, nie celù ruku :) Poslusne som si co najkludnejsie ruku polozila na hrudnik a druhu zarila do operadla. Este sme sa trochu zasmiali, ked sa pytal, ze kde je, tahal mi nerv. Tak som ukàzala az kdesi na celo. Na co pohotovo odpovedal, ze az tam nie, kedze vlasy este cez zubny kanàl von netahà :)Potom som sa uz len hodinu potila v kresle, malé v bruchu to tiez prezivalo intenzivne, som myslela, ze vyskoci von :) Po hodine bol problém dorieseny. Nakoniec RTG, ktory odhalil, ze màm hlboké kanàliky (korene) a este navyse pokrùtené! Takze ziadna slàva, tie moje zubàky! Ale, hlavne ze nàm jest chuti :) Dnes ideme na polhodinovy ultrazvuk, beriem aj malù a mamu. Tak dùfam, ze malà nebude zasa sklamanà, ze ona nevidela ako ide to bebecko von! :) Zasa bude veselo, az na to, ze mama bude urcite plakat od dojatia :) Prvy kràt v zivote bude vidiet ultrazvuk dietata. V jej casoch sa este ultrazvuky nerobili :) Takze, tak nàm plynie cas a my len sucho konstatujeme, ze zasa klopù letné pràzdniny na dvere :)

Predstavenie...

Hlàsim sa az teraz, dostaneme sa k tomu preco neskor ;)

Utorok 27 màja mala malà vystùpenie. Nevedela som presne co to malo byt, nieco chystali v hudobnotanecnej skole. Dohodla som sa so znàmou, ze pre nu pridem a pojdeme spolu, kedze mama tu mala priatela a na druhy den mal ist domov, tak chceli zostat este naposledy spolu. Drahy robil, tak som isla teda sama a znàmu vyzdvihla v meste. O jednej sme dorazili do skoly, lebo som nevedela, kde to mà presne byt a potom sme isli spolu do nejakej sàly v centre mesta. Vonku tridsat stupnov, sparno, vlhkost vzduchu 95%nà, no na porazenie! V ruke stativ na kameru, na jednom pleci zavesenà kamera a kabelka na druhej mi visela hviezda a v predu trcalo brucho. Ledva som sa terigala, kedze brucho mi statne podràstlo, màm co robit sama so sebou, nie to este s takymi priveskami a v takych klimatickych podmienkach. Stastlivo sme dorazili, skoro som dusu vyplula! konecne sme sa usadili na stolicky, malù som prezliekla do tanecného dresu a pozeràm, ze vsetky deti sa obliekajù do nejakych pestrych blùzok, triciek s kvetinkovou potlacou! pozeràm zmatene okolo seba a cakàm kym pride ku mne ucitelka a làskavo mi povie, ze bolo treba malej priniest nieco kvetinkové na vrch a nieco jednofarebné naspodok! Tak sa malej pytam, ze preco mi nepovedala, ze si mà doniest nieco také! Jedna mamina vedla mna mi vravi, ze to bolo napisané v papieroch! No kto by tie litanie cital a este k tomu vo francùzstine! Tak tehotnà - netehotnà, tridsat stupnov, netridsat stupnov, zle- nezle, hajde do obchodu nieco kùpit! Malù som nechala na starosti znàmej a ficala do obchodu zhànat kvetinkové tricko a nejakù suknu. Dofucala som hore kopcom do prvého obchodu ktory som nasla, rozdychala som ten kopec a isla nieco vybrat. Nemala som vela casu, tak rychle som vybrala kvetinkovy vrsok a suknove nohavice! V penazenke pàr drobnych, tak prehrabem celù kabelku, kym konecne slàvnostne vytiahnem karticku, najprv poisteneckù a vzàpeti platobnù! Uff! Teraz sa co najrychlejsie skotùlat dolu kopcom do sàly a prezliect hviezdu. Nasla som ju takmer hned, v ociach vyraz paniky, ked vsak zbadala, ze màm v ruke tasku, tak ozila. Prezliekla som ju a celà rozziarenà sa zaradila do chorusu a zacalo sa ladenie orchestra. Brrr, to uz drobec v bruchu neskàkal len od toho tlaku vo vzduchu ale aj od tych zvukov, co vydàvali nàstroje niektorych deti :) Miesta v prvom rade sme museli prenechat divàkom. Na predstavenie sa prislo pozriet asi 80 skolkàrov :) Tak som si zbalila caky paky a isla do zadu do satne. Hladala som miesto, odkial by bol dobry vyhlad a dalo sa v klude rozlozit stativ. Nasla som, na satnovom pulte. Uz len, ako sa nanho vyskriabat! V predu mi vadilo brucho, zadom som sa zasa nevyzdvihla, kedze ruky nedokàzali uniest moju vàhu! Tak som sa tam asi pat minùt tocila ako ventilàtor a potom dalsich pat minùt podskakovala ako trojdnové kozla. Nakoniec som to vzdala a vyskriabala som sa hore! Zostala som trcat na bruchu, ako ten chrobàk v Troch chrobàkoch, ibaze on bol na chrbte a ja na bruchu- hompàlala som sa tam tak dobrù chvilu, kym sa mi podarilo dostat nohy pod seba a sadnùt si! Rozlozila som stativ, nadstavila kameru a fucala ako prasa ked ide z bukvic :) Predstavenie zacalo. Kamera zapnutà a ja som sa osivala, lebo drobec ma v bruchu tlacil. Nevedela som si nàjst polohu a drobec tiez asi nie! Myslela som, ze mi vytlaci zalùdok von cez krk! Takze z predstavenia som vela nemala, pamatàm si akuràt vykrik malého skolkàra, ktory na plné hrdlo vykrikol, ze sa zlakol! Sàlou sa ozyval huronsky smiech! O pol stvrtej sa moj ortiel skoncil! Pobalila som veci a uz len zliest dolu z pultu, ovesat sa, prezliect malù a absolvovat cestu do auta! Vonku este stàle sparno a maximàlna vlhkost! Konecne som si sadla do auta, podakovala bohu, ze som to zvlàdla bez ujmy a ficala domov za stàleho recnenia hviezdy! Malà vytesenà, ze mà nové tricko a ja, ze màm zasa pokoj az do zajtra, kedy ju treba zasa zobrat do tanecnej a na klavir! Drobec este stàle divy(à), asi nacvicoval(a) "brusné" tance v mojom bruchu! A tak to bolo az do vecera. Spat sa nedalo, vzduch bol nedychatelny, elektricky vyboj iskril a v dialke sa bliskalo. Stàli sme vonku a obdivovali blesky. Celà obloha sa osvecovala a bolo vidno, ze nad nami je jasno. Lahli sme si a este sme sa rozpràvali, ked bliskanie a hrmenie bolo pocut kdesi za rohom. Drahy chcel ist zavriet okno, ale nedovolila som mu, kto by tam spal! Ani nie o desat minùt obrovsky zàblesk a vzàpati na to ohromujùci zvuk. Myslela som, ze susedova borovica to schytala! Drahy predsa len zavrel to okno! Zacalo liat, napatie sa uvolnilo, drobec sa ukludnil, ja tiez a zaspala som spànkom spravodlivych. Akoby ste otocili gombikom. Vsetko to napatie zmizlo. Na druhy den pozeràm von oknom, borovica stoji. Neskor mi drahy povedal, ze nedaleko od nàs (100m) udrel blesk do domu a spàlilo ho. Nastastie tam nikto nebyval. Mama hovorila, ze sa jej pri tom udere rozsvietil mobilny telefon, ako by prijala hovor. No a nàm odisiel internet! Teda nie internet, ale karta v pocitaci! No a podarilo sa nàm to spravit az vcera. Na dnes sme chystali svedske stoly pre tridsat ludi, plus aperitiv, tak si viete predstavit ako vyzeràm. Vyzmychany citron je pri mne fesàk ;)Dùfam, ze zajtra, alebo este dnes vnoci neskoncim na pohotovosti ako minuly tyzden. Diagnoza-prepracovanost a pretazenost! (Robili sme narodeninovù oslavu pre hviezdu!) Zatial ma boli len chrbàt :) pokial to nie je brucho ako minuly tyzden, vsetko OK :)

Takze zatial sa drzim, ak to pojde takto dalej, tak dlho asi nebudem! Viem, setrit sa, ale ako, ked drahy od ràna do vecera robi v bare, tak ja lietam s malou a aj bez nej :) A potom oddychujte a odpocivajte! Ale snàd cez pràzdniny si oddychnem, nebudem musiet malù vodit do mesta na tanecnù a do hudobnej a potom uz len zvlàdnut pripravu narodenin pre 80 ludi, tiez svedske stoly no a potom si uz vylozim nohy a budem na materskej!!! Teda, taky je plàn...