Aj tak sa dà...

Boli sme v meste obzriet dlazby a obklady do domu. Coskoro bude treba rozhodnùt, tak sme boli porovnat ceny a materiàly.

Po ceste v aute nasa hviezda z nicoho nic zahlàsi: " Tati, kùpis mi sestru do maminého bruska?"

Muz sa usmial a hovori: "No a akù by si chela?"

"Takù malù, tati, aby sa zmestila mame do bruska!" hviezda reaguje pohotovo.

Muz sa sa uchechtàva a pokracuje:" No, ale kolko sa budes o sestru starat? To nie je len tak! Trosku, alebo kazdy den?"

Malà sa zamysli a nakoniec zo seba vysùka:" Trosku kazdy den!" kedze si nebola istà, ci je dobré trosku alebo kazdy den :) Vynasla sa.

Tak uz len zàjst do toho spràvneho obchodu a kùpit to bàbo do toho mojho bruska :))) Ak poznàte predajnu, kde sa dà zarucene kùpit SESTRA do bruska, dajte mi vediet. :}

Hula Hoop...

Boli sme vybavit papierovacky v poistovni a vymotali sme sa az na obed. Rozhodli sme sa, ze sa najeme v meste. Teda drahy, ja restauràcie nemusim :) Dopili sme kàvu a kedze sme boli vedla supermaketu, odskocili sme zàroven aj na nàkup. V nedelu majù drobci v skolke rozlùcku so skolskym rokom, tak im upeciem kolàc a potrebovala som este nejaké drobnosti. Nasli sme, co sme potrebovali a na ceste ku pokladni nàm udreli do oci zlavy v hrackàch. Kedze som bola s mojim vecnym dietatom, neobisli sme ich. Vacsina dcérinych hraciek padla za obet poziaru, tak pomaly dokupujeme drobnosti pre malù. Drahému udrel do oci Hula Hoop, kràsny, ligotavy, strieborno-modry. Làska na prvy pohlad :) A tak sme sa rùtili ku pokladni. Vylozili nàkup na pàs, ked sa od druhej pokladne ozval hlas predavacky: "Viete to s tym kruhom? Mne sa to nedari! Uz som to skùsala niekolko kràt, ale neùspesne!" Najprv ma jej zàujem potesil a prebleslo mi hlavou: 'Jéj, to vyzeràm tak mlado, ked si mysli, ze si ho kupujem pre saba?!' Niééé, urcite nie. Tak som jej skromne vysvetlila, ze to kupujem pre dcéru, ale kedysi som mala jeden doma, hoci nie taky pekny, len obycajny biely, a vedela som ho udrzat na pàse aj pol hodiny, ale to bolo pred dobrymi 15 rokmi. Nedala sa odbit ani tymi 15 rokmi a srdecne ma vyzvala, nech jej ukàzem, ako sa to robi. To uz vsetky pohlady predavaciek a zàkaznikov boli otocené ku mne. Tak som zvesila kabelku, vyzliekla bundu, citila som, ze sa mi krv hrnie do tvàre a hodila kontrolny pohlad na drahého:) Tvàril sa, ze nie je so mnou. Pre istotu, keby by som sa stràpnila. Tak som navliekla kruh na pàs, roztocila ho a ...... nepadol! Tocim so zatajenym dychom a modlim sa, nech este chvilocku vydrzim. Citim na sebe pohlady a pristavujù sa aj okoloidùci zàkaznici. Predavacka mi povzbudivo zatlieskala a so smiechom mi hovori: "Tak mne sa to nikdy nepodarilo! Ale vidim, ze sa to dà, budem skùsat dalej!" Este som nieco zazvatlala, ze to nie je tazké, usmiala sa a v rychlosti na seba hodila bundu, kabelku a prasila von :)

Dobehla som drahého, ktory medzitym odkràcal s nàkupom a so smiechom mi pomedzi zuby hovori:"A vraj, ja som ako dieta!" Celou cestou v aute sme sa smiali. Mali sme zprijemnené poobedie v daka Hula Hoop kruhu :)

Doma som skùsala a vydrzala som, sice nie pol hodiny, ale slabiny ma bolia aj z 5 minùt. Tak budem musiet tajne cvicit, ale uz bez obecenstva :) Momentàlne nad nim maturuje malà. "Mamiiii, ako sa to robiiiii?! Jààà to neviééém! Pod mi to ukàzat este raz!" Ak to bude takto pokracovat, zajtra sa nepostavim z postele :)

Vestenie...

Neviem ako vàs, ale mna odjakziva làkalo vestenie. Tarot, vestenie z ruky, ci iné sposoby vestenia. Ked sa nasi rozviedli, isty cas sme s mamou byvali na ubytovni, ktorà patrila jej zamestnàvatelovi. Okrem inych, boli na nej ubytovani aj nevidomi zamestnanci. Ked mala mama a starsia sestra problemy, chodili sa radit ku jednej nevidomej vestici. Ja som nemohla, kedze som nebola plnoletà! Casto na nu spominali, nakolko sa dost z jej predpovedi naplnilo :) Pred odchodom do zahranicia som sa rozhodla, ze si nechàm vylozit tarotové karty. Kontakt na "vesticu" mi dal kamaràt. Nikdy som nemala odvahu ist len tak na blink. Starsia, nevyraznà pani a vykladala tarotové karty. Isli sme so sestrou. Nemala som velkù doveru, ale vravim si, za skùsku nic nedàm. Uz si napamatàm kto zamiesal karty a ako boli rozlozené po stole. Je to uz viac ako osem rokov.

Z kariet mi vycitala zhruba toto, aj ked presne si to nepamatàm. Hlavné body boli: najdem si partnera o hodne starsieho odo mna a budeme mat kràsny vztah, ale nevydàm sa zanho, nebudem zit v zahranici a budem mat problém splodit dieta. Potom bolo este vela drobnosti, ktoré mi nezostali ulozené v pamati. Ten prvy bod, je starsi odo mna a o dost :), nie som vydatà zanho, s tym splodenim dietata boli problémy no a to posledné, ze nebudem zit v zahranici, tak to celkom nevyslo, ale ktovie, nakoniec mozno zaktovym natrvalo na Slovensku :) Sestre sa tiez tak 80% z jej vykladu naplnilo, poviete si nàhoda :) Dobre, nehàdam sa :)

Manzel mà vsak este hlbsiu skùsenost ako ja. V jednom case mal dva podniky. Chcel jeden predat a druhy si nechat. Nevedel sa rozhodnùt, co spravit. Niekto ho nahovoril, aby zasiel ku vestici. Tak len tak z recesie teda isiel. Dostal sa do rùk zeny, ktorà ho vyviedla z miery. Bez toho, aby jej co len slovo povedal, alebo sa predstavil, mu zacala opisovat jeho rozpolozenie. Hned mu povedala, ze mà dva podniky a ze chce jeden predat. Tak sa ho spytala, ktory. Ten s velkymi oknami alebo ten druhy? Muz nechàpal, nakolko opisala obidva podniky velmi vystizne. Tak pani pokracovala. Podnik s velkymi oknami predà pomerne lahko. Mlady manzelsky pàr ho od neho kùpi. Ten druhy predà tiez, nenechà si ho. Muz sa v duchu pousmial, kedze nemal v plàne predàvat obidva podniky. Pani vsak pokracovala. Vraj bude mat deti. Na co muz zostal ùplne skepticky, kedze vedel, ze deti mat nemoze. Neprerusoval ju, nechal, nech pokracuje. Vestica pokracovala. Ked predà druhy podnik, bude mat nelahké obdobie. Ale po nejakom case kùpi opat bar. Najprv vsak kùpi nehnutelnost a az potom odkùpi licenciu na prevàdzku. Tak tomu sa muz uz ùplne uchechtàval. On totiz nikdy nekupoval nehnutelnost. Vzdy platil nàjom. Vestica ukoncila vestenie tym, ze muz sa dostane po tazkom obdobi opat na kona a bude sa mu darit.

Tak: bar s oknami vyhodne predal mladému manzelskému pàru :) druhy podnik musel tiez predat, nakolko ho zruinovala jeho, dnes uz ex, manzelka :) Po predani podniku mal finacné tazkosti a riesil to odchodom do UK, kde zil 10 rokov. Mà dieta, ci bude aj dalsie, to uvidime :) No a ked sme kupovali nàs spolocny podnik, tak sme najprv odkùpili nehnutelnost a po mesiaci a pol sme kupovali licenciu. Takze, aj to sa splnilo. Krachujùci podnik sme otocili o 180 stupnov a dari sa nàm :) Viac mi z vestenia neprezradil, takze neviem, ci mu povedala este nieco, alebo to ukoncila takto :) Od danej vestby ubehlo 10 rokov... Este stàle nàhoda :))

Pre skeptikov len dodàm, ze to boli pocestni vestci, takze dotycnà vestica ho nepoznala. Cestovali po krajine ako "kolotocàri". Dodnes na tù vesticu spomina a keby mal moznost, urcite by k nej zasiel znova. Tvrdil mi, ze ho len chytila za ruky a zacala rozpràvat. Ziadne otàzky, krystàlova gula, ci karty.

Ako v kazdom remesle, aj u vestcov sa nàjdu podvodnici. Kvoli tomu ku vestcom s tarifom nechodim, ani nevyvolàvam cisla zo zlatych strànok :) Viem, ze tarot, ako taky nemusi byt presny. Zàlezi od osoby, ktorà ho vykladà a jenotlivé vyklady sa mozu odlisovat. Ako vsak vysvetlit, ked vàs niekto len drzi za ruky a vàs zivot sa im odohrà v hlave? Je to vsetko len nàhoda, alebo naozaj mà niekto schopnost vidiet budùcnost? Ako som uz pisala, drahy mà urcité "citenia ci videnia", ale nedokàze ich ovlàdat. Zrejme sù veci medzi nebom a zemou, ktoré zostanu pre nezasvatenych nepochopitelnymi. :)

(NE)Poucitelnà...

Chystàm veceru. Malà vystràja v izbe. Zrazu zostalo ticho. Tak cakàm... Nic. Ticho. Tak zakricim:"Drahà, co robis?!" Nic, ziadna odpoved. Kricim hlasnejsie. Zasa nic. Nabehnem do izby s vidinou ostrihanych vlasov, mihalnic a dostrihanych nàvliecok. Predpokladàm, ze vsade bude rozprplané lepidlo, fixami pokreslené obrovské slniecka s pupkami po stenàch. Nic. Izba pràzdna. Skùsam vchodové dvere. Zamknuté. Chytà ma panika. Vrieskam malej meno, ako zmyslov zbavenà.

Pod postelou sa ozve vzlyk. Vyzvem malù, nech vyjde von. Vystrci hlàvku spod postele ako slimàk z ulity. Vytiahne sa celà, drzi si celo a place. Pytam sa, co jej je. Odhrnie si ruku a na cele sa jej tkvie obrovskà hrca velkosti vajcia. Celà opuchnutà a uz chytà farby dùhy. Zostane mi zle od zalùdka z predstavy, ze ak to boli tak, ako to vyzerà... No nic, prehltnem a nechàpavo sa pytam, co sa stalo. Vybavujem si v hlave: nic som nepocula, ziadny rachot, pàd, ani nic podobné, co by nasvedcovalo velkosti tej obrovskej hrce rovno v strede cela. Nakoniec mi malà so slzami v ociach vysvetluje. "Skàkala som z postele na postel a vedla Mickeyho som buchla hlavou do steny!" zdoraznila vedla Mickeyho! Tak uz tradicne som ordinovala Arnicu. Vyzerà ako jednorozec, ci elefantia zena! Mà to napuchnuté také dobré tri centimetre do vysky a na priemer tak styri centimetre. Zajtra ide na gymnastiku, tak som zvedavà, ako bude robit kotrmelce :) To je tak, ked si chce niekto silou mocou tykat aj so stenou :)

Myslite, ze sa poucila?! Nie, najhorsie odtrnulo a o 10 minùt sa skàkalo na postel, pre istotu z tociacej stolicky! Ved ked uz hrca, tak nech stoji za to! Takà dlazba je urcite lepsia na robenie hrci ako otapetovanà stena! :) Jà neviem, asi jej budem dàvat doma cyklistickù prilbu, aby sme predisli takymto dekoràciàm :)