Tento rok este v maji som bola pozriet doma aj s detuchmi. Vsetko by bolo uzasne, nebyt toho, ze namiesto planovanej stvorky sme sli trojka, takze som si to odjazdila sama. Cesta tam ubehla hladko, bezproblemovo. Naspat to bol uz iny adrealin! Maly teplotoval, po ceste sa mi povracal a za plnej jazdy sa mi otvoril, nastastie, zadny kufor. Ale inak v poho. Ked som prisla domov, tak ma cakalo "prekvapenie". Niekto nam podpalil nasu druhu chalupu. Teda tusime kto, ale ako to dokazat! Takze zasa kolobeh s poistovnami, hlupimi policajtami a tak dokola! Radsej nebudem ani na to mysliet, lebo ma jeb-den dva tri styri pat....
Po tom vsetkom sme uspesne ukoncili skolsky rok a konecne prazdniny. No prazdniny, samozrejme pracovne! Tak som sa rozhodla, ze zaciatkom augusta vypadnem domov, aj s detmi. Plan bol 5teho odist a navrat som akosi neplanovala, ved uvidime ako bude, prihahorsom zosanem doma :) Co cert nechcel, maly dostal teploty, hnacky. Tak uz som nemala chut zopaknut si cestu z pred dvoch mesiacov. Tak som si povedala, ze cestu odlozime o tyzden. Tyzden pred tym, nez sme planovali odist na dovolenku, nam ktosi podstrcil pod dvere baru letak na casting do filmu. Tak som ho zalozila, ved hladali nejakych Juhoslovanov! A navyse som mala odist dva dni pred castingom. Kedze nam "osud" zmenil plany s nasou cestou, povedala som si, ze skusim ist s detuchmi, ved hladali aj deti do rol. Tak som v sobotu pod zamienkou hladania darceka na nase 10 vyrocie spolutrapenia vyvrzla z domu. Nevedela som najst ten kulturny dom, ktory som potrebovala. Ani ta brblava ma nevedela navigovat. Motali sme ako prd v gatach a nie a nie to najst. Nakoniec som zastavila na parkovisku s tym, ze vyberiem deti aj brblavu a pojdem to hladat peso. Na parkovisku prave zaparkoval pan, tak som sa ho spytala, ci by mi vedel vysvetlit, kade treba ist. Ochotne mi povedal a nakoniec dodal, viete co, zoberte auto, ja vas tam odvediem. Podte za mnou. Peso je to daleko. Tak som ho nasledovala a doviedol nas na miesto cinu :D Srdecne som sa mu podakovala.
Vosla som do miestnosti a hned sa ma ujal pan, ktory organizoval casting. Teda jeho reklamu a vsetko spojene s propagaciou. Tak som mu povedala, ze som prisla kvoli detom. Povedal mi, ze deti uz nepotrebuju, ale vraj este stale nenasli zeny. Tak som vyplnila prihlasku a isla sa predstavit pani reziserke. Bola to len chvilocka a v duchu som si este pomyslela: Tak z tohoto mracna nezaprsi ;) Rozlucila som sa, zazelala uspech a odisla kupit ten darcek k vyrociu.
Vratila sa domov, dcera mala zakazane hovorit o tom, kde sme boli -predstavte si, dodrzala to :) Tatovi o tom ani nemukla. Maly nastastie este nevie rozpravat, lebo keby vedel, urcite by mu to hned vyzvonil :) A potom sa tyzden nic nedialo... O tyzden, v piatok vecer, mi zavolala pani reziserka. Opytala sa ma, ci by som mohla prist v pondelok rano do hotela v susednom meste na uzsi vyber. Samozrejme, preco nie. Ano, o jedenastej tam budem, potvrdila som jej do telefonu... Takze cely vikend som bola ako na ihlach. Povedat, ci nepovedat drahemu o tom?! Bala som sa, ze ak mu poviem, tak mu to nebude po srsti a ak nebudem chciet rozputat doma vojnu, tak nebudem moct ist! Tak som mlcala ako partizan, keby som bola skautkou, tak by som urcite obdrzala "Bobriska", nie bobrika, mlcanlivosti :)
V pondelok rano pod zamienkou vymeny zhnitych paradajok, ktore kupil drahy v sobotu, som vyvrzla z domu. Najprv rychlo na stretnutie. Vobec som netusila, co budu odo mna chciet, ak vobec nieco, ak to vsetko nie je len velky omyl ;) Ako som prichadzala, hned som spoznala pana, ktory ma "nahovoril" -no uprimne, dva krat ma do toho tlacit nemusel, na ten casting. Olivier sa ma ujal, usadil ma. Nervozne som pozerala na hodinky, kedze sa blizilo k obedu a neviem, ako vysvetlim drahemu take meskanie. Na dlhociznu radu v metre sa neda vyhovarat do nekonecna ;) Stretla som prijemnych ludi, ktori cakali tak ako ja. Nakoniec som sa dockala. Vosla som dnu. Cakali na mna pan realizator- to je ten, co po placi vrieska a rozhoduje o tom, ci je spokojny s nakrutkou alebo nie a jeho asistentku. Tak som uz klasicky pozdravila, predstavila sa a hodili sme rec. Zasmiali sme sa. Nakoniec sme skoncili pri jazykoch a naradnostiach. Pan to priklincoval, vraj ano, Poliaci su velmi zrucni a maju hlavu na jazyky. Tak som sa vo dverach zvrtla a poopravila pan realizatora, ze ja nie som Polka, ale Slovenka. Na tvari sa mu objavil velky usmev a povedal: No tak to je vyborne, neviem preco mi tvrdili, ze ste Polka. Tak sme pozreli do vyplnenych papierov, ktore lezali pred nim na stole a ukazala som, ze som napisala SLOVAQUE. Usmial sa a vravi: No viete, vela ludi poklada strednu Europu za spojene narody :) Tak som mu odvetila: To mi o tom hovorte, kto by mal s tym viac skusenosti nez ja! Tak som odisla s usmevom na perach. Vonku sa ma ujal Olivier, tak som sa ho spytala, ze kedy bude rozhodnutie, lebo musim ficat vymenit tie paradajky do metra. Vraj tak do hodiny. Tak som odisla, vymenila paradajky a podarilo sa mi nakupit avivaz za tretinovu cenu, kedze mali zle ocenovkovane :)
O pol jednej som sa vratila na miesto cinu. Privital ma Olivier a hned ma navigoval ku kostymerke. Ja neznala businessu, pozeram ako mucha puk, ze co sa deje?! Tak dodal, ze ano, vybrali ta! Ja som to vedel hned, ako som ta zbadal v tom kulturnom dome! Uff, prvu euforiu vystriedala panika! Panecku, ako to poviem drahemu, ved ten ma dorazi. Naozaj som ani vo sne netusila, ze to takto dopadne! A to mi hovorte o osude! Uplne nahodou maly ochorel, uplne nahodou som zaparkovala na parkovisku a stretla pana, ktory ma uplne nahodou doviedol na miesto cinu! No nic, kocky boli hodene... V rychlosti som povedela, respektive nepovedala kostymerke moju vahu, kedze s vahou nie som kamaratka, vysku a velkost oblecenia. Este mi v rychlosti povedala, aby som zajtra na natacnie doviezla svoje veci, kedze v mojej velkosti vela veci v garderobe nemaju ;)
Odisla som s malou dusickou domov. V hlave tisic otazok a ani jedna odpoved. Cele popoludnie som bola ako na ihlach. Vecer sa nedalo cuvnut a musela som s pravdou von, kedze sa zacinalo uz na druhy den! Drahy ofucal hubu a viac sa so mnou nebavil. Tusila som, ze rano bude este horsie. Nesklamal ma! Rano som sa vychystala a urobil mi scenu. Vraj ak pojdem, tak sa nemusim vracat! Tak som so slzami v ociach odisla s tym, ze idem povedat osobne, ze nemozem s nimi natacat. Pani reziserka zavolala drahemu, vysvetlila mu, ze su seriozna firma, serial bezi v televizii uz 15 rokov a nemusi sa bat, som v dobrych rukach! Dokonca poslala Oliviera za nim, aby ho upokojil. Tak sa drahy nechal upokojit a povedal, ze je to OK. Nechcem predsa zahodit desat rokov za hlavu, kvoli par dnom, akokolvek zaujimavych a vzrusujucich!
Takze v utorok rano, 18 augusta som zacala zit zivot na platne :) Natacali sme 8 dni. Boli to uzasne zazitky a k tomu aj financne ohodnotene :) Takze dve v jednom. oddychla som si od kazdodennych stresov, uvolnila sa a v neposlednej rade spoznala kopec uzasnych ludi a aj samotnych hercov. K zazitkom sa vratim nabuduce.
A mimochodom, drahy je uz pysny a dokonca sa aj "chvali" mojim uspechom! Ved nema kazdy doma zienku, ktoru vyberu zo 400 uchadzacov do seriozneho serialu a zahra si po boku takych znamych ludi ako su: Anny Duperey, ci Bernard Le Coq ;) Takze som za hviezdu a zakaznici sa tesia na premieru v telke, ktora bude bezat zaciatkom buduceho roku, dufam, ze dovtedy na to zabudnu :)))))
