Ze by uz?!

Nie, este nie, len ma vcera rozosmial jeden zazitok...

Kedze mozem, rano vozim malu na zastavku, je to len niekolko sto metrov od domu a takto nemusi drahy pre nu chodit skoro rano a ona nasledne cakat takmer hodinu v bare, kym ju odvedie do skoly. Poobede ju idem vyzdvihnut, dozorkyna mi ju odvedie az do auta, takze ja len nastupim pred domom a potom opat vystupim z auta, ked prideme domov.

Vcera rano, ako obycajne, sme mali modry pondelok. Nie a nie sa vykotulat z postele. Na desiaty krat som to uz vzdala a malu tahala za nohy z postele :°) V polospanku odisla na toaletu, spravila som rychlo ranajky a kakao. Este precitat domacu ulohu, pri ktorej ma ide vzdy porazit, ten ich uzasny system, pred mesiacom zacinali s celymi frazami a teraz pokracuju so slabikami!!! Na hlavu postavene! Ale co uz, nic s tym nenarobim, treba splynut s davom, malej citanie zatial ide, keby ste vsak videli pisanie, cinsky kocur je krasopisec. Navyse plati to iste, ako s citanim. Namiesto toho aby, zacali s pismenkami, tak zacinaju s celymi slovami a navyse pisane pismo, je odlisne ako to, na co som bola zvyknuta ja zo skoly!!! Ale co uz, asi bude z nej lekarka!!! Pismo na to urcite ma :°) No ale odbocila som. Takze modry pondelok. Precitali sme dany text dva krat, ukladam pisanku do tasky a peracnika nikde! Tak hviezde vravim, hladaj si moja zlata, kde si si ho dala, tam ho najdes! Samozrejme, NIEKTO jej ho vytiahol z tasky po tom, co si ho tam ona vecer spratala!!! Ano, tatino urcite potreboval pera a on jej ho niekde zapatrosil. Potom na vas pozera tymi svojimi ocami akoze, co odo mna chces, ja som okolo neho ani nesla!!! Celu sobotu a nedelu si kreslila a peracnik sa povaloval kade tade. Uz mi rupli nervy, nevydrzala som to a nasla som ho. Povodne som ju chcela nechat ho hladat, hoci by to trvalo aj do obeda, nech sa pouci! Nedalo mi a dala som jej ho. Frcime do auta, musela som zobrat tu nasu velku kravu (inokedy chodim malou 106), volant tak na centimeter od pupku, ledva, ledva, kedze sedadlo musim mat takmer na prednom skle, aby som dociahla na pedale :°) Na zastavku sme dorazili, autobus tam uz stal a cakal. Neboli sme sami. Dobiehali viaceri, asi sme nemali len mi modry pondelok vcera :°) Pointu celeho rana som sa vsak dozvedela az na obed, ked prisiel drahy domov k obedu, kedze mu uz obed nevozim :°)

Sofer autobusu rano prisiel na kavu, kedze parkuju oproti baru a hovori drahemu: "No, dnes rano som si pomyslel: A, hotovo! Nevidel som tvoju zenu, tak si vravime spolu s dozorkynou, uz je to tu! Maju babo!" No, ale skrt cez rozpocet, dostavila som sa a este stale dva v jednom :°D Potom mi drahy hovori, ako sa kazdy den, skalni zakaznici, vypytuju; TAK CO, UZ?! No a kedze nie, tak sa scenka kazdy den opakuje! To je tak, ked ste sucastou "verejneho" zivota :°) Nasi zakaznici su nedockavejsi ako my. Kedze nevieme, ci je to chlapec, alebo dievca, vsetci cakaju na to, co to bude a drahy ma slubene, ze az to bude chlapec, tak ho opiju :)))

Este jedna zabavna :) Asi pred tyzdnom sme mali este vecer o deviatej otvorene, vacsinou okolo osmej zatvarame a sused oproti baru, ked videl, ze sa svieti a mame ludi, dobehol cely nateseny, ze hotovo, uz sa zapija novorodenec! Sme sa smiali, ze ti "nasi", lebo mame aj takych, co su proti nam ;), su horsi ako nasa hviezda, ta sa kazde rano pyta, tak co mami, uz mame babo?! Kedy uuuuuz?! Zajtra?! Tak sme jej povedali, ze najneskor v nedelu vecer idem do nemocnice a uz v pondelok rano, bude mat braceka alebo sestricku. Drahy zoberie aj malu, budu cakat vedla v miestnosti, zakial lekar "porodi" nase slniecko cisarskym. Mrzi ma, ze drahy nemoze byt priamo so mnou na sale tak, ako v UK. Pridem o ten pohlad nanho, ked prvy krat zbada svoje novonarodene dieta. A som strasne zvedava, co zahlasi hviezda na ten drobucky uzlicek :°) Uz zasa chce sestricku, hoci sa bude musiet delit o hracky ;)

Takze, ja uz zacinam panikarit a zaroven sa tesit, ze uz sa nebudem musiet tocit ako na grile, ako sa vyjadrila pustovnicka :°) Takze dvanasteho vecer nastupujem a trinasteho rano rusime dva v jednom :°)