Mikulas, Mikulas, co nam das ?!

Kazdy rok, aj ked na poslednu chvilu, oslavujem Mikulasa po "nasom". To jest, kazdy si najde nieco v topanke, ci papuci, samozrejme okrem mna, kedze to organizujem. Nebolo tomu inak ani tento rok. Rano som kupila velkeho "Santu Clausa" pre hviezdu a drobnost pre ocina. Kedze tento rok som mala o budicek postarane, nemusela som saskovat vecer a chodit kontrolovat hviezdu ci uz spi. O stvrtej som nakojila maleho, "vysmrkala som ho" naladovala cizmy a papuce :) Maly mal uz vyse tyzdna nadchu, ale uz druhy den jedol mizerne a to si on lubi "nalozit". Vravim, uvidime, ako bude cez den....

Rano sme mali v dome pochoden, hviezda vysetrovala kto jej to nalozil do ciziem a cele dopoludnie chodila za mnou, ze co je "to" ten Mikulas a preco jej dal cokolady. Ja som bola maximalne unavena, kedze pred kazdym krmenim som malemu cistila nostek, pani, keby sme mali susedov o nieco blizsie, tak urcite zavolaju socialku, ze tyram dieta. Cez to vsetko ze nemal vela energie, na plac si jej vzdy nasiel dost :) Doobedie prespal, napapal sa raz, zvycajne si da desiatu dva krat a obed ako drevorubac. Teplotu vsak nemal. Poobede som to uz nevydrzala a isli sme na pohotovost. Sobota, dve hodiny poobede, vravim si, nebude vela ludi. Nebolo, len lekar asi nevedel citat, lebo vysetrenie kazdeho dietata mu trvalo hodinuapol :( takze dve deti pred nami, tretie vo vysetrovni, to mame tak na tri hodky minimum... Zacalo to mizerne... V cakarni otec so synom, asi 7-8 rocny, ktory lezal na sedadlach a plakal. Drzal si brucho, predpokladam apendicitis. Tri krat sa postavil a prosil sestricky aby ho uz vysetrili, ze cakaju od obeda!!! Preglgla som nasucho a zatocilo sa mi v hlave pri predstave, ze tam budeme sediet do piatej! Drahy to uz chcel vzdat po hodine, instikt mi vsak nedovolil. O stvrtej sme prisli na radu a zistili sme pricinu, preco to tak dlho trva. Prisla prva "pani" v bielom plasti, povypytovala sa, aky mame problem. tak sme obsiazne vysvetlili, co sa nam nepaci. Prikyvla a odisla. Pozreli sme s drahym na seba, ved trpezlivost ruze prinasa. Po hodnej chvilke do vysetrovne vstupil chlapik v bielom plasti, po boku s pani v bielom plasti. Este vzanejsie sa nas pyta, ze co je?! Pozreli sme s drahym este raz na seba a cakali, ze pani teda vysvetli co sa deje, kedze sme jej to uz povedali predtym! Ona sa na nas usmiala a vyzvala nas, nech zopakujeme, co sme jej povedali! Tak sme znovu vysvetlili, v com je problem. Lekar teda zacal maleho vysetrovat a diagnozu urcil takmer okamzite po tom, co som maleho vyzliekla. Po tom ako sa mu dvihal hrudnicek pri dychani a po popocuvani stetoskopom-bronchiolitida! Je potrebna hospitalizacia, kedze neje! Faaaajn, do oci sa mi nahrnuli slzy. Malemu treba spravit odber. Ocina posleme zatial na prijem vybavit papiere. Ocino odisiel aj s hviezdou. Ja som zostala s malym. Napichnut sa im ho podarilo na treti krat a tatino sa akurat vratil v okamihu, ked sa valila krv z ihly a aj spod nej ako pri jatkach. Skoro prefackal sestricku, co robila odber. Radsej ho vyviedli do cakarne. Malemu nechali kanilu, kedze neskor mu bude treba dat infuziu, este predtym treba vsak ist na RTG! Radsej sa nebudem rozsirovat o pani, ktora tam sedela na voziku evidentne so zlomenou rukou, bola sama bez sprievodu a evidentne tam cakala uz dlho. Optimizmus ma presiel. Drahy zaviezol pani na toaletu, kedze nikto iny tam nebol, teda bol, ale vsetci odvratili hlavu, ze nas sa to netyka! Po pol hodine cakania z vysetrovne vybehol stary, dezorientovany pan, cely nahy, mal na sebe len slipy a hladal toaletu, bola vsak obsadena panou na voziku. Tak to vzdal a vratil sa odkial vysiel. Az mi slzy vyhrkli... Spolocnost naozaj nezaujima staroba. Tvaria sa, ze stari ludia tu nie su... Navyse rodina vedla nas s dvomi chlapcami vo veku okolo 14 rokov sa zacala smiat na panovi, ktory vysiel na chodbu v slipoch. Drahy ich spacifikoval, ze aj mi sa to moze raz stat!! Prestali sa smiat, ale bolo vidno, ze aj tak to maju na haku... Po hodine sme vysli z RTG aj so snimkou a zasli na detske oddelenie...

Sedem hodin vecer. Unaveni, hladni a ustrachani sme prisli na izbu. Drahy sa zacal domahat privatnej izby. Vraj nemaju ziadnu volnu, su plne obsadeni. Este zopar pokusov, ale zacala som ho ukludnovat, ze ked nemaju, tak nemaju, mozno sa nejaka uvolni zajtra. Navyse na izbu nas dali s dalsim novym prijmom. Sympaticky mlady par so stvormesacnym chlapcekom. Pytam sa, ze co mu je. Zapal mocovych ciest. Tak som si pristavila sestricku a vravim, ze by nemali miesat bronchitidu so zapalom mocovych ciest, nakolko to male chuda moze od nas "dostat" aj bronchitidu! Sestricka na mna pozrela akoby som padla z mesiaca a presvedcivo povedala, ze to nevadi!!! To sme sa este na prijme museli "bit", ze zostanem s malym, kedze kojim! Pozerali na mna, ze ako to, ze bude mat dva mesiace a ja este kojim! Tak som ich vyviedla z omylu, ze nemienim prestat a ci sa im to paci alebo nie, zostavam aj za cenu, ze budem spat na zachodovej mise! Videli, ze to nevzdam, aj nas skusili odradit, ze nemaju postele a budeme musiet spat na stolickach. Nepomohlo! Zostali sme obidve maminy. Noc bola perna. Nakoniec sa dokonca nasli aj skladacie postele pre nas. Takze to, ze nemaju postele bol len trik, ako nas odradit, aby sme nezostali!!!. Maly bol napojeny na pulzer a kyslik merac, takze ako nahle hladina O2 klesla zapipal alarm! Celu noc som skakala ho vypinat, aby sa aspon ta druha mamina mohla co to vyspat, kedze jej drobcek sladucko buval po tom, co ho na piaty krat napichli!!! Na druhy den rano sme si vsimli cez male okienko, ze izba vedla je prazdna! Drahy rano prisiel a ked uvidel prazdnu izbu isiel za sestrou, ze nech jednu z nas daju do tej volnej izby, ze ani jedna sme sa nevyspali! Nic, len nanho z vrchu pozrela, ze je to pre pripad izolacie!!! Drahy sa nasrdil a doviedol lekara, ktory nas den predtym vysetroval a ukazal mu prazdnu izbu. Ten bol nemilo prekvapeny a najviac ho dostalo, ze zapal mocovych ciest je spolu na izbe s virusovou bronchitidou!!! Mamina sa hned ozvala a zopakovala co som povedala ja den predtym! Vraj som sestricky upozornila na fakt, ze by sme nemali byt spolu na izbe, alel en nas odbili, ze to nevadi! Lekar sa ospravedlnoval, vraj nevedel, ze nas supnu spolu na izbu! Prd to pomoze, ked jej maly ochorie! Tak maminu ihned prestahovali do vedlajsej izby, kedze je vyssia pravdepodobnost, ze prijmu dalsie dieta s tou istou diagnozou ako moj anjelik! Poobede ked bol maly nakrmeny som odbehla domov pre veci. Uz som pisala ako to dopadlo, ked mi niesol drahy veci do nemocnice, ked som bola tehotna :) Ked sme sa vratili, maly bol prestahovany na izolacke a druha mamina naspat v dvojizbe. Bol dalsi prijem so zapalom mocovych ciest! Tak sme spolu komunikovali cez okienko. Doobeda za nou prisla mama aj so starsim synom. Sestricka ich hned sikovala von, vraj deto do 15 rokov maju zakaz na oddelenie, kvoli mikrobom, aby nedoniesli dalsie mikroby. Mali ste pocut, ako so do nej pustil manzel pani. Tak vcera vam nevadilo, ze je v izbe spolu s virusovou bronchitidou a dnes mi idete vyhodit syna von, ze donesie mikrob! Sestricka neprotestovala, len sa otocila na podpatku a odisla. V duchu si hovorim: Tu mas na raketa, konecne sa ti niekto postavil! Sestricky boli profesionalne deformovane. Jednoducho mi rozhodneme co a ako bude a vy sa zariadte. Radsej ani nebudem opisovat, ako som si radsej spravila vsetko sama, lebo o kojeni nemali ani sajnu, ked malemu vyplachovali nostek, tak ho akurat tak zaliali vodou bez toho, aby nieco vyslo von! No hroza a gol bol, ked ho sondovali, aby sa mohol dokrmovat, kedze nevladal jest sam a ked zacal papat, tak ho hamovali, aby tak vela nejedol! Jednoducho prirucky hovoria, ze dvojmesacne dieta je kazde styri hodiny 120ml a tak to musi byt. Ked som povedala, ze on je kazde dve hodiny 60ml, to nebolo to iste! Viete si predstavit, ze by som tam nebola s nim?! Radsej si to nepredstavujem! A tak na moju radost vecer zjedol 140ml a rano o stvrtej dokonca 150ml! Vsetci vytrestovali oci! Rano sondu vyvrhol pri cisteni nosa, tak som ju odhodila a ani sa nepytala na nazor!! Dnes rano prisiel lekar a pyta sa, ako sa mame. Vravim dobre, maly papa. Otazka, preco nema sondu! Vravim: Dokrmovali ho dva krat cez sondu, potom papal sam a dnes rano ju vyvrhol. Tak sa este opytal, ze preco nejedol hned a bolo ho treba sondovat?! Akoby som ja vedela?! Ale nedalo mi nepovedat: Viete, je to chlap, raz darmo! Mozete do nich hucat, nepomoze, az ked zacnete konat, tak im to pride! A s malym to bolo to iste, az ked ho celu noc nadrapovalo na vracanie, lebo sondu mu umelci zaviedli cez usta a nie cez nos, mu prislo, ze bude lepsie, ak zacne jest! Lekar sa poobzeral okolo a kedze mal okolo len babinec, nic nenamietol, len skonstatoval, ze asi nemam rada muzov :) Vravim, naopak, milujem muzov, ale pravda je, ze im treba akciu (a cim neprijemnejsia a bolestivejsia, tym ucinejsia), aby sa dostavila reakcia! Slova nepomahaju a na veku nezalezi :))) Tak sme sa zasmiali a povedal, ze mozeme ist domov, kedze maly papa. Len treba chodit na rehabilitaciu, aby pomohli dostat von hlieny. Som ako zbity pes. Keby ma niekto videl, tak si povie, ze som bola niekde vo vojne! Opuchlo mi oko, asi "jacmen" neviem ako sa to nazyva odborne, ked vam opuchne viecko, hnackujem, maly ma cchrbaty ruky modre od ihiel, ale hlavne ze nam jest chuti :) a to doslova! A tak dnes nas caka po styroch dnoch noc doma, bez pipacieho alarmu, vo svojej posteli a vo svojej kozi :) Dufam, ze sa nebudeme musiet vratit, lebo to by ma asi trafilo!

Takze nie len na Slovensku je to tak! Vo Francuzsku sme na tom podobne!!! Lekari su na vysokej urovni, ale personal, no ved som opisala. Na vsetko maju odpoved, sme strasne vytazeni, nestihame! Aby ste si dokazali predstavit "vytazenost": Styri sestricky, tri pomocnice, ktore robia vsetko a nic, dve tri studentky, jedna upratovacka a to na maximalne trinast deti, lebo viac posteli na oddeleni nemaju! Ked si odratate deti s matkami, lebo ako som opisala, radsej som si vsetko robila sama, tak 5 deti maximalne! Spominam si, ked sme robili dve, cez den dve plus vrchna sestra, okrem vikendov, to sme boli dve sestricky cez den aj cez noc, pat izieb a ak sme boli plni tak hned aj 15 deti! Pocas nocnych jedna z nas chodila na pohotovostnu ambulanciu pomahat lekarovi vysetrovat! Nikdy nas nenapadlo stazovat sa, ze nestihame, alebo dozadovat od matiek, ako sa robi to ci ono! Ano vosla sestra a pyta sa ma, ze ako kontrolujem, kolko maly vypil?! Vravim: Odvazis pred krmenim a po krmeni -rozdiel=vypite mliecko! Po tom som sa uz ani neunuvala sestricky volat! Na co?! A keby ste videli ako bohorovne sa spravali! No skoda reci, som rada, ze som doma, aj ked to nebude lahke ....