Uz som si povedala dost!

Pisala som vàm este minuly rok, ze som mala v skolke s malou problémy. Tak som to bola riesit, na chvilu bol pokoj a potom znovu zapadlo vsetko do starych kolaji. Tento rok sa ucitelka ukazovala, ze bude vsetko v poriadku. Zo zaciatku aj bolo, len po tom, co sa odohralo so starostom minuly rok v oktobri, jej pristup sa zasa zmenil. Netusila som nic, az ked sa ma ucitelka pytala, ze ci by malà nemohla chodit v stredu do skolky. Na zaciatku roka som uviedla, ze v stredu do skolky nebude chodit, lebo bude chodit na tanecnù. V poriadku. Ked som jej teda povedala, ze bohuzial to nie je mozné, nakolko sa to nedà zmenit, len na mna vymrdzila ùsta. Nic som si z toho nerobila. Odignorovala som to, ved nepotrebujem, aby zasa robila problémy malej. Myslela som si, ze je to vyriesené. Az pred dvomi tyzdnami...

Drahy bol malù zaviest na klavir a po ceste naspat mu malà lutostivo hovori: "Tato, vies a ja som takà dobrà skolke, aj viem, ked sa ma ucitelka spyta a nikdy mi nedà obràzok!" Zrejme dostanù nejakù odmenu vo forme obràzku. Este pred tym spominala, ze nie je nikdy "zodpovednà" skupiny a ani nemeni dàtum na tabuli. Ale nevenovala som tomu pozornost, ved deti casto vnimajù veci citlivejsie ako my, dospeli. Tàto poslednà poznàmka ma vsak uz dozrala! Keby ste vsak malù poznali, je naozaj vnimavà, citlivà, pozornà aj ked urecnenà, ale vsetko v normàch jej detského veku. Srdce ma z toho boli. Tak som malù zobrala k lekàrke a pytala som sa jej, ako to je, ked treba dieta zobrat k psychologovi. Vraj cakacie listy sù tu dlhé a najlepsie je ist cez skolského psychologa, bude to rychlejsie! Ja vsak uz neverim nikomu. Kazdy tu poznà kazdého a nechcem, aby zasa zmanipulovali vysledky. Vraj je to najrychlejsia cesta. Vravim dobre, skùsim. Nedalo mi to vsak a na druhy den som si v zlatych strànkach nasla detského psychologa. Samozrejme, ze som to prediskutovala s drahym. Nebol nadseny, ale povedala som mu, ze ja uz nemàm silu ist hlavou proti mùru! Nemienim to dalej znàsat. Zavolala som teda psychologicke, ani neviem, ci som hovorila s nou, alebo jej sekretàrkou. Vysvetlila som jej, ze màm podozrenie, ze malà je svojim sposobom "diskriminovanà" a potrebovala by som, aby ju vysetrila. Povedala len tolko, ze je to mozné, ze je diskriminovanà a dala termin. Na budùci utorok, 22.04., ale najprv sa potrebuje porozpràvat s nami, rodicmi. Vravim, ze to nie je problém, pre istotu som sa este spytala, ze ak by drahy nemohol, ci by to vadilo. Vraj nie, staci ak pridem len ja. No, poviem vàm, to bude pohovor :) Mne ide francùzstina ako v lete na saniach, tak bude veselo. Je mi jedno, aj ked si bude o mne mysliet, ze som tupà, lebo u nàs v dedine, ked neviete komunikovat, tak si myslia, ze ste idiot, ale stoji mi to za to, aby som nenechala malù znechutit, poznacit na cely zivot a trpiet pocitom menejcennosti len preto, ze sù tu zadubenci, ktori v zivote nevytiahli paty z domu dalej ako po humnà! V septembri pojde do prvej triedy a nechcem zaspat na vavrinoch a cakat, ked skody budù ovela rozlahlejsie. Mozno som len precitlivelà, ale jednoducho som si povedala: "Uz màm toho dost! Nebudem na vàs minat svoj dych. Aj tak moje slovà dopadajù na chluché usi! Az moje obavy psychologicka potvrdi, poviem vàm, taky vietor este v skole nezazili, aky tam ja narobim!!!" Znesiem vela, ale ked sa niekto msti a uplatnuje svoju tupost na detoch a je mi jedno na akych, nemusia to byt len moje, je mi z toho na grc! Doma sme vzdy boli vychovàvani v duchu, ze deti nemozu za to, akych majù rodicov a treba sa k nim spràvat s citom! Tu im to asi nikto nepovedal a nenaucil!

Prvoaprilovy....

Tak, ako som slùbila, hlàsim sa s novinkami z domova :)

Vcera bol magicky dàtum 31vého marca :) Den D. Nàvsteva u gynekologa... Nie ze by som tieto nùteno-povinno-dobrovolné nàvstevy nejak mala v làske, ale momentàlne nemàm na vyber :( No a to by som nebola ja, keby sme este aj tùto nàvstevu neobràtili na kopu stresu pocukrovaného humorom :) Takze...

Klasicky, meskàme! Prisli sme dve minùty pred terminom, to sme vsak este len na parkovisku a ziadne volné miesto. Klasika, drahy mà vecne kopu casu, hlavne, co sa tyka mojich stretnuti! Na tie jeho ide vzdy minimàlne v hodinovom predstihu! Ved, co by si o nom ludia mysleli, keby prisiel neskoro!!! Stastlivo sme dorazili na recepciu a nahlàsili sa! Zobrali sme aj mamu, lebo povodne som mala ist sama a stretnùt sa s drahym na mieste cinu :) a potom ist s mamou do obchodu, ved ked som sa uz konecne takmer po dvoch tyzdnoch dostala von, treba to vyuzit! Ktovie, kedy sa naskytne dalsia sanca :) Tak sme sa usadili a cakali. Po niekolkych minùtach dorazil drahy a do ordinàcie vosla pani, ktorà tam uz cakala pred nami. Casovy sklz, ved nic neobycajné pri remesle, ak ho chce clovek vykonàvat poctivo :) Po hodnej chvili sa postavim, podàm drahému kabelku a idem na WC. Po tretom pokuse dobyt sa donho sa len tak spytam, ci tam nàhodou niekto nie je! Samozrejme obsadené! Tak vyklusem von, pozeràm a drahého nikde! Mama ma poslala do ordinàcie, vraj uz vykecàva s gynekologom! Tak sme strucne opisali lekàrovi nase dve nàvstevy na pohotovosti, aké lieky mi podali a co este stàle beriem! Kedze na pohotovosti prisli na to, ze tà placenta sa oddelila este viac! Tak si vsetko pozorne vypocul, poznacil a bolo treba pozriet na cervicka, ako sa mu dari :) Po zahrani sa na skovàvacku ho lekàr konecne nasiel. Skovàval sa kdesi v kùte. Uz mà asi dost tych zvedavcov, co ho utlàcajù tymi ich nàstrojmi. Tiez by som sa schovala, keby mi to pomohlo :) Lekàr potvrdil, ze placenta sa dàva na miesto. Cervicek rastie a prosperuje, takze mozem si trochu vydychnut a uvolnit sa! No ale zasa aby som to s tym vydychnutim neprehnala, tolko stastia naraz, este do budùcej kontroly si vydychovat v posteli bez nejakej fyzickej nàmahy!!! Takze do 23 aprila mozem hnit v posteli! Tieto necelé dva tyzdne "hnitia" mi stacili az az. Uz neviem, na ktorom boku lezat, obidva ma bolia, co sù otlacené od neustàleho vyvalovania sa na gauci! Televizny program poznàm uz naspamat a màm obavy, ze po tych dvoch tyzdnoch zacnù vsetko opakovat! Ani von sa ist prejst! Ale, este musim ist na krvné testy, tak si to uzijem! Choré, vsak, aby sa niekto tesil na krvné testy!!! Ale ked to je jediny dovod, pre ktory mozem opustit zàkladné stanovisko-gauc pri krbe!!!

Na zàver vàm este opisem situàciu v cakàrni gynekologa. Len z rozpràvania mamy, rada by som to vsak videla na vlastné oci :))) Ked som isla na WC, tak som drahému nechala kabelku, ved sa s nou nebudem tatàrit na wecko, nie! Ked som bola v nùtri, tak gynekolog zahlàsi do ordinàcie: 'Mlle. Pééé..' Na to sa postavi 1.80 chlap s kabelkou v ruke a hrnie sa do ordinàcie, ako by mu slo o zivot. V cakàrni to vraj ozilo a vsetky oci ho prenasledovali, az kym nevosiel dnu a potom sa cakàrnou rozlahol susot. Mama sa usmievala popod fùzy a ked mi to opisovala, tak som zivo predstavovala drahého "hrnutie" sa do ordinàcie! Musel byt pohlad pre bohov :)))

PS: Dakujem vsetkym za povzbudivé slovà v komentàroch k predchàdzajùcemu clànku. Verim tomu, ze vase myslienky (modlitby) mi pomohli prejst tymto nelahkym obdobim. Aj ked este nemàme vyhraté, sme na najlepsej ceste k cielu. Uprimne, dakujem a toto nebol prvoaprilovy zart :))

Dilema vyriesenà...

... docasne...

A tak to vsetko dobre zacalo... Bar sa dàva pomaly dokopy, aj pràvnik je pozitivny, proces s firmou vraj màme naisto vyhrany. Zaujimavà pràca v skole, aj ked som si nebola celkom ista, bol uz len krok k tomu, aby som povedala àno. Vo stvrtok som chcela ist za riaditelom skoly a podiskutovat o jeho a mojich predstavàch... To by vsak nebol zivot, keby mi zasa nieco nevymrskol do tvàre, ked to najmenej cakàte a potrebujete.

Streda, poobedie. Citila som sa zle uz od ràna. Malù som este zaviezla do tanecnej, vyzdvihla som ju pred obedom a vràtili sme sa domov. Poobede som radikàlne odmietla zaviest ju na klavir. Musel ist drahy, aj ked nebol nadseny! Iné mu neostàvalo. Ulozila som sa na gauci a oddychovala som...

Teraz sa vràtite so mnou v case. 15 februàra. Menzes meskà uz tyzden. Nerobim si z toho velkù hlavu, ved to nie je nic nezvycajné. Tak si pre istotu urobim tehotensky test. Negativny. Ved co ak by. Nedalo mi to a po pol hodine ho vytahujem z kosa. Neviem, ci sa mi to mari, alebo je tam takà slabà druhà ciarka. A tak to chodim okukovat. Nie som si istà, ci tam tà ciarka je naozaj, alebo ju tam chciem vidiet. No nic. Pockat do pondelka a urobit si dalsi test. Vikend sa vliekol ako 90 rocny starec po zlomenine bedrového klbu. Konecne pondelok. este tak nàjst nejakù lekàren otvorenù! Podarilo sa a kùpila som dalsi test. Urobila som si ho hned, ako sme prisli domov, ziadne také, ze pockat az do druhého dna, aby boli vysledky istejsie. Druhy test bol jasne pozitivny. V utorok som to vysypala na drahého, ten chudàk nevedel co povedat! Vraj uz je objednany u lekàra! No vravim, ze uz ani nemusi ist :) Tak to dva dni vstrebàval a potom sa zacal tesit. Vsetko v pohode, az po piaty tyzden. Trochu krvàcania, nic vàzne, pre istotu sme isli na pohotovost. Vraj embryo je dobre zahniezdené a odisla som s liekmi proti krcom, ktoré som nebrala, kedze nebolo treba. No a potom som zacala jest aj to, co by som v zivote pred tym do ùst nedala :) Vsetko v poriadku, dokonca ani nevolnosti sa nehlàsili, super.

Teraz skok do reality. Nepisala som o tom, ze cakàme prirastok do rodiny, chcela som pockat az po prvom ultrazvuku, ktory som mala mat vcera (piatok). Mala, lebo v stredu, ako mi bolo zle, zasa som krvàcala a hned som volala svojmu gynekologovi. Teda asistentke, ktorà mi odporucila okamzite prist. A tak som o pol piatej poobede ficala do ambulancie. Mala som stastie, lekàr tam este bol. Je to viacej ambulancii a ujal sa ma moj lekàr, ktory jediny o tejto dobe este ordinoval. Tak sme presli rutinnymi otàzkami, pozreli krvné testy a nakoniec ultrazvuk. Najprv ma vystrasil, ze ziadne tehotenstvo nevidi! Potom si zobral druhy nàdstavec ultrazvuku a uz sa na obrazovke mihal taky maly "cervicek" :) Tu sa hovori, ze krevetka :) Srdiecko bilo, malé sa tam mihalo, ako by zàvodilo s ultrazvukovymi vlnami o preteky :) Vsetko v poriadku az na to, ze sa ciastocne oddelila placenta a preto krvàcanie! Takze, naordinoval mi klud na lozku, ziadne divé jazdy autom, ani také kludnejsie! Tanec neprichàdza vobec do ùvahy no a tym pàdom, ze nemozem jazdit, ani ucenie! No a som tam, kde som bola! V ri-i!!! Ked sa jeden problém podari ako tak poriesit, "vyskytne" sa druhy! To aby som si zasa velmi nezvykla na dobré veci v zivote!!! Takze od stredy lezim na gauci ako velryba, snazim sa mysliet pozitivne, co nie je lahké a netrpezlivo cakàm do budùceho pondelka na dalsi ultrazvuk, ktory hàdam potvrdi, ze tà placenta sa umùdrila a bude nadalej pomàhat tomu malému cervickovi ràst. Este ze tu je mama a mozem sa na nu spolahnùt. So vsetkym mi pomoze, takze mozem lebedit (hrosit) na pohovke od ràna do vecera :) Ked to bude musiet takto pokracovat o chvilu budem naozaj ako velryba, nie len takà nemotornà ale aj takà obrovskà!

Ak by ste mali nejakù tù volnù myslienku v tom Velkonocnom zhone, tak "nàm" ju venujte, ti co sa modlite, obetujte jednu modlitbu za nàs :) Prajem vàm prijemné Velkonocné sviatky, uzite si ich v klude, pohode a zdravi. Ja sa idem "vylodit" na gauc a zachovat klud(-nù paniku), aj ked ma tam uz mrle zerù! Najradsej bych vybehla do zàhrady a isla narùbat dreva, alebo vybehat sa, az by som od ùnavy prestala mysliet na vsetko, co sa moze stat! Tak nàm drzte palce... Dakujem :)

Byt, ci nebyt ucitelkou?!

Uz som vàm urcite spominala, ze dàvam trom dievcatàm kurz anglictiny. Konenecne sa dostavili prvé ùspechy. Jedna z trojice si vylepsila testy. Dva testy napisala tak, ze mala 9.5 boda z desiatich a druhy sa jej podarilo napisat na 5.5 boda zo 7 bodov. Som nesmierne rada, ze nase spolocné ùsilie mà pozitivne vysledky. Druhà z trojice, po dvoch mesiacoch absencie mala konecne ucitelku, ktorà po dvoch mesiacoch odisla. Takze sù zasa bez ucitelky. Tu sa nesupluje, takze riaditel im oznàmil, ze do konca roka ucitelku nezozenie. Zostàvajù styri mesiace bez ucitelky a bez moznosti napredovania v ucive. Len v skratke vàm opisem, ze po 7 rokoch anglictiny ziacka nie je schopnà utvorit jednu jednoduchù fràzu v anglictine! Horko tazko mi povie kde byva, kolko mà rokov a do akej skoly chodi. No a to je celà ich konverzàcia. Na otàzku, co robili cez vikend, nedokàzu odpovedat! Druhà mà anglictinu uz siesty rok, ale je na tom este horsie, kedze ich ucitelka pravidelne chyba minimàlne 4 mesiace v roku! No a najmladsia, tà s anglictinou len zacala, takze tà je na tom najlepsie. Slovnà zàsoba nulovà. Jednoduché slovà ako ruka, nos, oci, kuchyna, stol ci slnko im nic nehovoria! Ano, poràza ma z toho! Ale nepomozem si. Jednoducho sù napchaté teoriou, ktorù v praxi nevedia absolùtne vobec pouzit. No a prizvuk a vyslovnost, to by bolo na dalsie dve strany! Samozrejme, ze dievcatà v skole povedali, ze chodia na doucovanie a vdaka tomu teraz musim riesit dilemu ...

Riaditel skoly mi odkàzal po mame jednej zo ziacok, ci by som nechcela ucit na ich skole! Vraj treba nejakù licenciu na ucenie. Tak som odkàzala po dievcatàch, ze licenciu nemàm, ale màm certifikàty z anglického jazyka, ktoré som si urobila pocas pobytu v Anglicku. Zrejme to nestacilo, tak zostalo ticho. Az vcera, mi dievcatà povedali, ze ci by som nemohla poslat fotokopie certifikàtov riaditelovi skoly. Asi by sa dal tolerovat fakt, ze nemàm licenciu a certifikàty z ùspesne urobenych skùsok by boli postacujùce na to, aby som mohla vyucovat na skole. Je to skola, ekvivalent nàsho druhého stupna. A tak riesim dilemu. Ist ucit a ci nie! Pravdu povediac vàham, nakolko si plne uvedomujem vysku mojej zodpovednosti a Syfizovsku ùlohu. Otec jedného ziaka prisiel za drahym, tiez sa spytat, ci by som nemohla ist ucit anglictinu, kedze jeho syn je v triede, kde nemajù anglictinàrku a najlepsie hodnotenie v triede je 6 bodov z 20tich! Takze, co by som asi tak mohla ja s tym spravit?! Nie som pedagog, aj ked zàklady psychologie a vychovy sme na strednej skole ako detské sestry mali, predsa len, ucenie je o niecom inom. A tak vàham. Certifikàty som nasla a sù vylozené na stole. Musim si to nechat prejst hlavou, kedze cesta naspat bude nemoznà. Ak poviem raz àno, tak budem musiet ist a bojovat a to hned do prvej linie :) Obàvam sa aj toho, ze màm ùplne iny systém vyucby, aky sa prevàdzkuje na skolàch tu vo Francùzsku. Netusim, kolko tried, ani vek ziakov, kedze deti sù v skole od veku 11 do 15 rokov. Neviem, co spravit, este som v zivote nestàla pred takym tazkym rozhodnutim a ani pred triedou plnou deti. V Anglicku som pomàhala ucitelke so slabsimi ziakmi, ale to bolo tak vsetko. No a teraz tento kurz. Ale najlepsie asi bude este sa na to skùsit vyspat a ist sa porozpràvat s riaditelom skoly, akù mà on predstavu o anglictinàrke. Ved vzdy mozem povedat, ze potrebujem cas na rozmyslenie a oznàmim mu svoje rozhodnutie o niekolko dni. Takze to mi teraz vrta hlavou. Byt, ci nebyt ucitelkou?!