Bez nàzvu...

V podstate som optimistka, avsak ked je toho vela, tak jednoducho rezignujem a utàpam sa v sebalùtosti. Tento rok som dospela k bodu, ked uz ani sebalùtost nestaci na vykompenzovanie tej zumpy, ktorou uz tak ùspesne takmer rok plàvame! Uz mi vadi ten smrad! Spravodlivosti sa nedovolàte ani keby ste mali pri ùstach amplion. Netusim, kolko to v tej zumpe este vydrzime bez ujmy. Obàvam sa, ze ak z nej aj vyplàvame a umyjeme sa, ten smrad nàm bude stàle zneprijemnovat zivot... A tak moja myslienka na ùtek bez slova na rozlùcku je stàle intenzivnejsia a neviem, ci jej raz nepodlahnem a nehodim sa strmhlavo do toho viru bez myslienky na zajtrajsok. Mozno sa nàm vsetkym ulavi....

Tak len takà ùvaha...

Cim dalej tym vtieravejsia je myslienka zbalit si tych zopàr sliviek co mi zostali, mozno by som zaplnila jednu igelitku z tesca, nahàdzat sa do auta, odist a nikdy sa neobzriet spat!

Prvy problém; Co s malou? Vytrhnùt ju zo zabehaného a znàmeho systému a odviest ju do neistoty?! Nechat ju tu s otcom?! Utrpela by, keby som len tak odisla?

Druhy problem; Kam ist?! Bolo by to niekde lepsie?! Co by som asi tak robila, aby som vobec prezila?!

Samé otàzniky! V hlave elektricky skrat a semafory vystrazne blikajù na oranzovo a myslienky sa chaoticky rùtia rychlostou svetla, bez moznosti usmernit ich cervenou stopkou. Na krizovatke Zivota bude velky tresk. Uz len zostàva otàzkou kedy a ci zùcastnené elementy vyjdù bez ujmy...

Oprané spomienky...

Rozhodli sme sa, ze kràsne jesenné pocasie, okrem iného, vyuzijeme aj na pretriedenie veci po poziari. A tak v utorok sme sa vybrali do stodoly za domom, kde je vsetko odlozené pre pripad, ze by poistovna zacala vymyslat. Kusy nàbytku sù celé zacernané a len nemo svedcia o nestasti, ktoré nàs postihlo. Velké cierne vrecia plné veci, na ktoré som uz takmer zabudla. Preberàm vrece po vreci a nazeràm dnu, ci by sa nedali niektoré zo spomienok este predsa len zachrànit. Vela veci bolo odlozenych v krabiciach a skriniach, ktoré aspon kolko tolko ochrànili pred vsade pritomnym dymom. Samotny ohen spàlil len veci v bezprostrednej blizkosti, ale za to dym sa vtisol do vsetkych skàr a podpisal sa na vsetky veci svojim ciernym perom. Otvorila som prvé vrece s pràdlom. Postelné pràdlo, uteràky, oblecenie - nepouzitelné. Vsetko cierne a zasmradené. Druhé vrece nasledovalo za prvym, do pahreby. Tretie vrece bolo plné plysovych hraciek, ktoré boli pravdepodobne v truhlici s hrackami, nakolko boli len minimàlne, ci takmer vobec, zacmudené. Odlozila som ich nabok. Stvrté vrece- topànky. Nepouzitelné... Ruky màm celé cierne a tak sa len tak prehrabàvam vo vreci s topànkami. Nasla som prvé topànocky malej. Malé capusky :) Odkladala som jej ich, kedze boli jej prvé. Velkost 19. Naucila sa v nich chodit. Na rad prisli knihy. Je mi ich velmi lùto, kedze vela z nich boli dary, ale sù celé cierne... Do pahreby. Dalsie vrece s hrackami, ktoré sù nepouzitelné... Paplony, vankùse, obrusy, zàstery, utierky - do pahreby... Postele, kreslo, sedacka - do pahreby... A tak to islo celé poobedie a este sme neskoncili. Drahy je na tom horsie ako ja. Zakazdym sa ma dva kràt spyta, ci to naozaj moze spàlit... Vidim, ze ho velmi boli fakt, ze musi pàlit veci malej.

Dnes som priniesla domov mech s plysàkmi a zacala vytahovat z neho "spomienky". Maly fialovy slonik, ktorého som kùpila, ked som bola v tretom mesiaci tehotenstva. Este som ani nevedela, co budeme mat, ale slonikovi som neodolala. Zavesila som si ho nad postel a bol tam, az kym sa malà nenarodila. Putoval za nami do porodnice. Malà ho velmi rada zula. Nahlas rozmyslam: nie je taky spinavy, hàdam sa mi ho podari zachrànit... vytahujem dalsiu hracku, velky pes, dar od znàmej, s ktorou som stàle v kontakte. Zasa sa na mna vyruti more spomienok. Onuchàvam ho, nie je to také zlé. Do vane s nim. Teddy bear, tiez sa rozhodnem, ze ho skùsim vyprat. Dalsi maco, bol biely... V labkàch mà srdiecko a na nom nàpis U R Special... Drahy dostal odo mna. Len tak, ziadna speci prilezitost. Smutne nanho pozeràm, optimizmus ma opùsta pri pohlade nanho, odstrihnem srdce a vlozim ho do vane, ved uvidime... A tak pokracujem. Màm asi 15 plysàkov vo vani. Pùstam sa do prania. Striekam na ne pripravok na skvrny a sypen strààààsne vela pràsku a zacinam drhnùt kefickou. V zàpale zachrànit nase spomienky si zoderiem aj kozu na rukàch. Ale nevzdàvam sa... Po hodine drhnutia, màm ruky vysusené od pràsku a pripravku, ak ma z toho nesekne v krizoch bude dobre, ale aj tak pokracujem dalej! Ja sa len tak lahko svojich stastnych spomienok nevzdàm! Po hodine a pol som ich hodila do pràcky, vyplàchala a vyzmychala. Stojim nedockavo nad prackou a cakàm, co v nej nàjdem po otvoreni. Vytahujem jednu hracku po druhej. Ani stopy po dyme a zàpachu. Sù ako nové. Tesim sa ako malà. Keby som mala chvost, tak nim od radosti krùtim ako susedov labrador :) Viem si predstavit, ako bude 'vyvàdzat' malà, ked si nàjde staronovych kamaràtov.

Ako sa tak pozeràm na tie 'nové' vypraté hracky, tak si tak dumàm. Keby sa aj spomienky dali oprat a vybielit ako tie hracky. Vyprat skvrny a tesit sa z vone cistych spomienok. Keby sa dala dusa cloveka vybrat z tela von a dobre ju nastriekat pripravkom proti skvrnàm, nasypat poriadne pràsku a drhnùt kefkou, kym by vsetky skvrny nevybledli, ci ùplne nezmyzli. A tak sedim na slnku, rozmyslam a usmievam sa pri predstave, ze som zachrànila zopàr kràsnych spomienok, ku ktorym sa budem vracat, ked zivot bude zasa raz sivù farbu mat...

PS: Malà sa nevytesuje staronovymhrackàm, je totàlne vybità, prisla s teplotou 38.6 :) Tak som dala sirup proti teplote a uvidime, co prinesie vikend :) Aby som si isla zobrat nejakù 'zachrànenù' spomienku a snàd ten vikend nebude sivy, aj ked to vyzerà, ze malà bude chorà :) Vsetkym zelàm prijemny vikend

Cirkus...

Zaciatok skolského roku sme ùspesne zvlàdli :) Novà ucitelka je velmi prijemnà. Nerozpràva s detmi z pozicie nadriadenà- debilkovia, minulorocnà ucitelka nerozpràvala, ona nepretrzite vrieskala! Raz dokonca zacala vrieskat i na mna, tak som ju velmi rychlo usmernila a odvtedy bol ako taky pokoj :) Aj s rodicmi vie komunikovat na ùrovni. Minuly piatok sme mali v zosite oznam. Vraj uz tri deti si do skoly so sebou priniesli cirkus. Cirkus ako sa patri :) Cirkus so vsami. Vraj sù velmi dobre vycvicené a dokàzu skàkat neuveritelne daleko a rychlo. Tak som malù prezrela. All clear :) Len ja sa odvtedy osivam, akoby som mala blchy (vsi). Tak pravidelne kontrolujem malej hlàvku. Desim sa pri predstave, ze mi pride domov zavsivavenà! Akà je citlivà na svoje vlàsky, ani si nechcem predstavit, ze ju budem musiet precesàvat vsivàkom :) To by bolo vresku! Kazdy rok tu majù na skole problém so vsami. Vsimla som si na dcérinej znàmej, ze mà vlasy plné hnid! Oni im tu len umyjù vlasy samponom a hnidy nechajù vo vlasoch. Ved to odrastie. Tak tu chodia s dekoràciou ùcesu im vlastnou. Pamatàm si, ze ked sme doniesli vsi zo skoly, tak to bolo nekonecné vycesàvanie vsivàkom a pokial mama nepoodlepovala vsetky hnidy, ani do skoly nàs nepustila. Pri cesani som revala ako tur! Tak dùfam, ze budeme usetreni tohoto ortielu a ak nie, tak si tie vsi vytrénujem a otvorim si cirkus :)

Ako som sa mala moznost presvedcit na vlastnej kozi, na osviezenie pamati kliknike na link, http://palculienka.blogspot.com/2007/04/novy-domov.html hygiena je tu v mnohych pripadoch tabu. Aj ked nie u vsetkych, este stàle je tu dost ludi, u ktorych je hygiena na hranici limitu. Podla akejsi statistiky, vo Francùzsku sa predàva najmenej mydla :) Po mojich osobnych skùsenostiach na tom asi nieco bude, aj ked statistiky sa casto falsujù, v tomto pripade je mozné, ze je pravdovravnà :D

Zber...

Dnes je od ràna nàdherny den. 25 stupnov, slniecko, tak som sa rozhodla, ze sa potesime zberom. Najprv sme isli obzriet lieskovce a vlasské orechy. Lieskovce dozrievajù postupne, tak ich chodime kazdé dva-tri dni kontrolirovat :) Dnes sme nazbierali zasa pol kosika. Ja som bola vylezenà na rebriku, ked sa hviezda kdesi vyparila. Vràtila sa celà natesenà, vraj: "mama, aha kolko som ja nasla lieskovcov a akych obrovskych!" Chvàlila sa malà. V duchu si myslim, sikulka si, plny kosik a za takù chvilu. Zleziem z rebrika a idem sa od smiechu popucit. Kosik plny bukvic. :D Kràsne, velké, zrelé bukvice :) Nezaprie sa, ze je tatinkova dcéra. Ten mi uz minuly tyzden hlàsil, ze sù kràsne lieskovce po zemi, hned pri aute, len ich nenazbieral, lebo sù celé mokré. Hovorim mu, ze mu nazbieram z nich aj za mech, ak ich zje vsetky :D Samozrejme, ze mi hovoril o bukviciach, ktoré dnes malà s takym zàpalom zbierala. Uz len zacat chrochtat a podaktori sme jasni :) Tak sme vysypali kosik a preberali sme ako popoluska, ibaze lieskovce od bukvic :)Potom sme sa presunuli z predzàhradky do zàhrady. Na rad prisli vlasské orechy. Malà si za sebou tahala rebrik, lebo ona chce ist oberat s rebrikom. Hundre si popod nos, preco len sù tie orechy tak vysoko, ze ich ona nemoze dociahnut zo zeme. (Rebrik je len hlinikovy, taky dvojschodikovy, aby ste si nemysleli, ze som ju nechala tahat 5 metrovy rebrik) Vyzerala ako slimàk s domcekom na chrbte :) k tomu este tie hlody typu ' a preco nemozeme nazbierat aj z tych druhych, velkych lieskovcov, ked sù dobré pre vevericky a prasiatka, preco by sme ich nemohli aj my jest?'Pucila som sa druhy kràt. Nieco sme poobijali s hrablami a podarilo sa nàm nazbierat plny kosik. Malà sa vyskriabala na rebrik a rozculovala sa, ze aj tak nic nedociahne! Potom sme objavili jablon. Kedze sme ju na jar neostrihali, jablcka boli velmi dobre ukryté v strede koruny. Mala som plné ùsta listov, pavucin a neviem coho este, kym som sa k nim predrala cez hustù splet konàrov. Na ceste zo zàhrady sa malej rozsypal kosik s lieskovcami. Tak sme zbierali druhy kràt. Jablcka som umyla a malà uz chrùme ako kràlik. Pocas umyvania sa ma malà pyta: "Mami, mozem ist pozerat TV, hovorim TV nie DVD, rozumies!" Upresnovala, lebo som jej uz odmietla pozerat DVD, kedze je vonku tak nàdherne, tak som ju presvedcila, ze zber 'ùrody' je zàbavnejsi :) Odpovedàm, ze nie, rozkràjam jej jablcko a mozeme ist citat a pozriest sa trochu na noty :) Malà sa vsak nevzdàva lahko: "Mami, ale ja sa pytam TV, nie DVD, vies co je to TV?" Az mi slzy vyhrkli, co som v sebe zadrzala smiech. Vysvetlovala mi to s takym zàpalom a presvedcenim, akoby som bola kompletny idiot. Len s velkou nàmahou, som v sebe dusila smiech. Hovorim, ze viem co je to TV, ale aj tak pozerat nebudeme :) "No dobre, ale pustis mi aspon hudbu z internetu?" dobiedza dalej. Viem, ze ani nie o minùtku by to mala na youtube a pozerala by 'Macka a Kopka' (Matka a Kubka). Tak zasa odpoviem nie a podàvam jej jablko s vysvetlenim, ze tieto sù lepsie ako tie z obchodu a dùfam, ze zabudne na TV. Zabralo, pretrhla som jej myslienky. Malà na mna podozrivo pozrie a potom zahlàsi: "No, ale aj tie z obchodu sù dobré, vies také tie cervené" No, uz viem, ale stavim sa, ze tieto sù aj tak najsamlepsie :) Na budùci rok na jar, nesmieme jablon zabudnùt ostrihat, aby som nemala zasa plné ùsta pri zbere, ani radsej nechcem mysliet na to, coho :) A aj malà sa k nim bude moct lahsie dostat a jej radost bude este vacsia, ked si ich oberie sama... Ukazuje sa kràsna jesen. Este stàle je co zbierat. A ked nebude, tak budeme chodit na bukvice a pri tom chrochtat :)