Prax

Neviem, ci som vàm uz spominala, ze som detskà sestra, aj ked uz dlhé roky sa tomuto kràsnemu poslaniu nevenujem. Ako praktikantky sme si zazili svoje :) Niektoré pribehy mali stastné konce, iné nie.

Chcela by som sa vràtit k tym krajsim, aj ked mozno nie stastnym. Ako tretiacke, pocas praxe na pooperacnom oddeleni, sa mi naskytla moznost zùcastnit sa operàcie srdca. Bola to prvà a poslednà, ktorù som videla. Nechcem vàm tu opisovat presny postup. Chcem sa vràtit ku pocitom, ked som prvy kràt uvidela bijùce ludské srdce.

Chirurg vosiel do miestnosti az ked bol otvoreny hrudny kos. Obràtil sa ku nàm a povedal skor sebe, ako nàm: "A màme tu nové tvàre!" Nechàpali sme, nakolko sme boli celé v zelenom, este aj "nàhubky" nàm dali. Ani vlastnà matka by nàs asi nespoznala :) Potom dodal:"Vase oci vàs prezràdzajù. Zrenice rozsirené od vzrusenia a ocakàvania;" potom si navliekol rukavice a zacal sa venovat tomu krehkému, bijùcemu srdcu.

Vidiet ludské, bijùce srdce na zivo, je ako by ste stàli vedla Stvoritela. Ten pohyb je taky elegantny, presny a bezchybny. Neviem to prirovnat k nicomu pozemskému. Este som nevidela pohyb, ktory by sa podobal tej elegantnej sùhre svalov. Necudujem sa, ze làska sa spàja pràve s tymto orgànom. Citite tù energiu a zranitelnost zàroven, jeden chybny pohyb a vsetko je stratené. Prekvapilo ma, ked zaviedli mimotelovy krvny obeh, ktory umoznil srdce zastavit a tak napravit chybu, ktorej sa "Stvoritel" dopustil, ako sa z toho kràsneho, ladného svalu vytratila vsetka energia a zmensilo sa takmer o polovicu a bezhybne odpocivalo v hrudnom kosi. "Aky to je asi pocit, dotknùt sa ludského srdca? Musi to byt, ako by ste si podali ruku s Bohom." A tak som tam dve hodiny fascinovane stàla s rozsirenymi zrenicami a myslienkami, ùprimne "zàvidiac" tomu chirurgovi, ze mà moznost sa ho tak dotykat. Obdivovala som jeho sikovnost s akou napràval tù chybu, ktorà uberala na kvalite zivota toho chlapca.

Po dvoch hodinàch sme museli opustit sàlu, nakolko nàm koncila prax. Operàcia bola len v polovici. Pocas tejto prvej polovice sa vyskytli problémy u pacienta, avsak podarilo sa to stabilizovat. Chirurg sa vyjadril, ze obvodny lekàr to nemal nechat zàjst tak daleko. Mal diagnostikovat tento problém ovela skor a tym zvysit sance na ùspech. Bolo mi smutno. Neviem, ci sa chlapca podarilo zachrànit, uz sme sa na pooperacné nevràtili a nepàtrala som dalej. Chcela som si zachovat myslienku, ze vsetka tà pràca, nevysla nazmar a dùfam, ze dnes je to dospely muz, ktory sa tesi zo zivota :)