Ked je hlava unavena...

Vcera, po nedobrovolne prebdetej noci, som stvorila toto:

TUZBA...

padàm

do Teba

cez zavreté dvere

z rozbitého nosa

mi tecie làska

ktorà boli

Tak, neviem ako to so mna vyslo, ale stalo sa. To je tak, ked niekto fici na kakae :)

Viera

Zo zrkadla sa nemà tvàr diva,

v ociach hlboky smùtok skryva.

Tak dobre ukryty pred cudzim zrakom,

dusa podobà sa vlcim makom,

krehkà jak kvet v rozpuku,

ked slnko zmeni sa na bùrku.

* * * * * * * * * *

Nemà detskà tvàr,

ukryva v sebe zial.

Svoje oci obràtiac k nebu,

predstiera svoju tùzbu Bohu.

Nie na hlas, len septom,

mu rozpràva o vsetkom.

Prosbou ukonci modlitbu svoju;

"Vràt mi, prosim, mamu moju.

Ty màs v nebi vela màm,

mohol by si poslat jednu k nàm."

* * * * * * * * * *

Ràno zobùdza sa s nàdejou,

ze mama sklàna sa nad postelou,

a nezne septom ho zobùdza,

presne tak si to pamatà.

* * * * * * * * * *

Ràno vsak nad postelou je otec,

v ruke z cerstvych kvetov veniec.

Ruka v ruke vykroci smutnà dvojica,

opustenà a pràzdna je ulica,

ktorà na to miesto vedie,

tam, kde hasnù posledné nàdeje.

* * * * * * * * * *

Fotku drziac v ruke, na ktorej sa zena usmieva,

cez mihalnice sa tisko slza prediera,

prosi vrùcne Boha este raz:

"Ty màs v nebi vela màm,

tak posli, prosim, jednu k nàm..."

* * * * * * * * * *

S vrùcnou vierou v srdci usina,

dùfajùc, ze dnes ho Boh pocùva,

nevie sa dockat ràna,

az k posteli pride mama....

Beznàdej...

• Tùto bàsen by som chcela venovat najlepsej kamaràtke zo skolskych lavic. 16teho aprila tohto roku sa v ich rodine odohrala tragédia, ktorà poznacila zivot celej rodiny. Jej synovec, 16 rocny chlapec, spàchal samovrazdu. Bàsen som napisala pred desiatimi rokmi a preto je pisanà v zenskom rode....

• Si takà kràsna, takà mladà

a predsa sa nemàs rada.

Vo svojej malej dlani ukryvas,

o com uz dlho snivas.

V usiach ti zneje obohratà pàska,

nie je to zlato, palàc, ci làska.

• Pred seba chvejùcu ruku vystieras pomaly,

bo chces vychutnat posledny okamih.

V hlave premietas spomienky,

do seba zapadajùce mozajkové kamienky,

vydlàzdili cestu pre dusu......

• Si takà kràsna, takà mladà,

a predsa ho nemàs rada.

Zasa raz ùskokom,

zvytazila smrt nad zivotom.

• Bola si takà kràsna, takà mladà,

a predsa si Zivot nemala rada.

Zanechala's po sebe ùdolie zialu,

pre vsetkych, ktory ta radi majù......

Dakujem za respektovanie autorskych pràv :)

Dokonalost

• Jemna siet pavuka,

utkana medzi konarmi krika,

pre oko pozorovatela,

vo svojej nedokonalosti dokonala.

Vyzerajuc slaba a bezmocna,

predsa vsak pruzna a odolna.

• Utkana s preciznou presnostou,

vynimajuc sa elegantnou krehkostou,

znamena bezpecny priechod nad priepastou,

ktora je medzi Zivotom a Smrtou.

• Kazda jedna ciara svoj vyznam ma,

osobitne ani jedna nic neznamena.

Spolu vytvorili harmoniu,

vo svojej nedokonalosti dokonalu.

• Dvaja nedokonali ludia

dokazali vytvorit harmoniu krasnu;

A to, LASKU...

• Existuje dokonala laska?

Ano, vo svojej nedokonalej krehkosti je uplne,

bezvyhradne dokonala....

Vopred dakujem za respektovanie autorskych prav:)