Ked je hlava unavena...

Vcera, po nedobrovolne prebdetej noci, som stvorila toto:

TUZBA...

padàm

do Teba

cez zavreté dvere

z rozbitého nosa

mi tecie làska

ktorà boli

Tak, neviem ako to so mna vyslo, ale stalo sa. To je tak, ked niekto fici na kakae :)

Ked neviem...

Neviem, co sa deje. Stràcam kontrolu. Zem sa toci prilis rychlo a mne sa uz z toho toci v hlave. Vsetko navokol je rozmazané. Chce sa mi vrieskat z plného hrdla, avsak nechcem ublizit, tak to dusim v sebe... Obklopenà ludmi, a predsa sama. Pocity... Klopem... Nikto mi neotvàra. Stojim vonku v dazdi a som premoknutà na kozu. Trasiem sa od zimy a strachu. Nieco vo mne zomiera a ja neviem, ako To zachrànit... Netusim, co sa stane, az To zomrie... Màm strach z toho, co pride, z toho co neprislo... Màm strach sa pytat. Odpovede nikdy neprichàdzajù .. Som ako flasa so spràvou, vyvrhnutà na pustom ostrove. Niet nikoho, kto by ju otvoril a precital si odkaz. 'Som tu, pri tebe'.... Dnes som mala zasa zly den...