Tuesday, June 12, 2007
Ked neviem...
Neviem, co sa deje. Stràcam kontrolu. Zem sa toci prilis rychlo a mne sa uz z toho toci v hlave. Vsetko navokol je rozmazané. Chce sa mi vrieskat z plného hrdla, avsak nechcem ublizit, tak to dusim v sebe... Obklopenà ludmi, a predsa sama. Pocity... Klopem... Nikto mi neotvàra. Stojim vonku v dazdi a som premoknutà na kozu. Trasiem sa od zimy a strachu. Nieco vo mne zomiera a ja neviem, ako To zachrànit... Netusim, co sa stane, az To zomrie... Màm strach z toho, co pride, z toho co neprislo... Màm strach sa pytat. Odpovede nikdy neprichàdzajù .. Som ako flasa so spràvou, vyvrhnutà na pustom ostrove. Niet nikoho, kto by ju otvoril a precital si odkaz. 'Som tu, pri tebe'.... Dnes som mala zasa zly den...
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
8 comments:
neboj, vlny zoberú so sebou aj depresiu...
germa, dùfam :)
vyhovor sa na počasie, občas to pomáha...:)
alebo na PMS, aj to zabera:)
morningdew, no zeby vela slnka? :)
germa, ten PMS, asi skor, kedze ako obycajne zasa mà meskanie :)
...:(.. je uz lepsie? dufam..
sasanka, hej trochu to ustùpilo, ale snàd ked pride tà zenskà zàlezitost, tak bude snàd lepsie, uz meskà statne :)
Post a Comment