Rodinnà kriza

Tak po dlhom case sme si uzivali kludné sobotnajsie doobedie. Vcera nàm ohradili bar a v pondelok sa zacina vsetko robit! Hurààà. Naobedovali sme sa, malà si pustila Shreka a my sme isli "zavazovt sàdielko" :) O pol tretej zazvonil telefon. Kym sme stihli reagovat, bolo neskoro. Tak sme dokoncili nacatù pràcu :) a drahy vytocil cislo, aby zistil, kto nàs skùsal zohnat v sobotu v case siesty :). Cislo bolo so slovenskou predvolbou. Bolo to cislo mojej mamy. Tak som vytocila cislo, zvonilo a zvonilo a zvonilo. Uz som chcela zlozit, ked sa ozvalo velmi tiché: 'Haloo? Noo, kto volà?' Tak som na plné hrdlo zanotila nasim trnavskym nàrecim: 'No gdo asi, dzedo mrààz, ty herecka ! :))))' a rehocem sa na plné kolo. Mama sa rozplace do telefonu! Smiech ma presiel, ako psika autobus. Tak rychlo a tak bolestne! Nikto sa s nou doma este stàle nebavi! Spustila mama. Tak tu to bude trosku ako v Pulp Fiction. Musime sa vràtit v case....

Vsetko to zacalo minuly rok v lete. Najstarsiu sestru som chcela u nàs zamestant, kedze je vyucenà kuchàrka. Financne to nemajù lahké a tak som si povedala, ze namiesto dàvania ryb, naucim ju ich chytat! Rozobrali to so svagrom a dobre. Pride na rok a uvidi sa, ci zostane dlhsie alebo nie. Rok zostane s najmladsou a dvaja starsi budù pokracovat po letnych pràzdninàch na slovenskych skolàch. Mama sùhlasila, ze jej pomoze. Takze sme ich boli zobrat koncom jùna. Prvy mesiac bolo vsetko v poriadku. Po mesiaci, mladsia zacala mat problémy. Teda ona nie, to tà starsia ju strasila, ze ako to bude v skole, ked ona nevie po francùzsky! Este v màji som pisala inspektoràtu skolstva a poziadala, aby sestrinu malù nechali rok v skolke, kedze mala len sest rokov. Odmietli s tym, ze prvy rok, CP, je vlastne ako nasa preskolskà trieda a keby boli naozaj vàzne problémy, zopakuje si rocnik, co tu nie je problém. Aj francùzske deti tu opakujù rocniky bezne. Navyse mala dohodnuté doucovanie jazyka specialnou ucitelkou, ktorà by chodila za nou do nasej skoly, dva kràt do tyzdna. Lenze, jej "velkà" sestra jej nahnala taky strach, ze kazdy vecer plakala a nechcela zostat! To som sa dozvedela az nakoniec. Takze sestra mi druhy augustovy tyzden spravila scénu a ona ide jednoducho domov! A hned! Muz ma zamozrejme obvinil, ze je to vsetko moja chyba! Urcite som jej povedala nieco, co ju odradilo zostat! Naozaj som si nebola vedomà toho, ze by som spravila nieco tak hrozné, aby musela takto na mna vybehnùt a zachovat sa tak, ako sa zachovala! Takze, sme museli vymysliet, ako ich dopravit domov. Ju a jej tri deti. Nakoniec sme to vyriesili autobusom, kedze letenky uz boli nehoràzne drahé. Koniec pràzdnin a lety bud plné, alebo cenovo nepristupné. Deti ani nepozdravili, dokonca ani mojho muza, hoci on naozaj nikomu nic nespravil. Financne som ich podporovala odkedy som bola vonku. Nie len ja, moj muz samozrejme tiez. Nikdy mi nepovedal, ze nemozem poslat peniaze, ci dary pre deti v podobe satstva a obuvi. Ale to zostalo zabudnuté. Nie nechcem, aby boli nesmierne vdacni, pomohla som lebo som mohla a chcela, ale aspon trochu respektu, ak nie ku mne, tak ku mojmu muzovi by sa patrilo. A tak koncom augusta ich muz zaviezol do Pariza na autobusovù zastàvku. Rozlùcili sa velmi milo, dakovali, usmievali sa, skràtka akoby sa nic nestalo. O tyzden ma zrusil brat na skype a celà rodina prestala komunikovat! Vravim si, ok, ja to prezijem, nie je to prvy kràt v mojom zivote. S otcom nekomunikujem uz 9 rokov, nevidela som ho rovnako dlho. Za dobrotu na zobrotu. Jednoducho, to bolo pre nu tazké rozhodnùt sa a chcela sa vràtit domov a nevedela ako mi to povedat. Tak sa za malichernost na mna ocapila a hrala sa na kacirku. Doma mi samozrejme nezostala nic dlznà! Mama mi volala na Stedry Vecer a vycistila mi zalùdok! Nedotklo sa ma to. Smiala som sa, vedela som, odkial vietor fùka :) Tak mi muz vravi, pozvi mamu k nàm. Vo Francùzsku este nebola, tak nech vidi na vlastné oci, raz videné, je desat kràt ùcinnejsie ako ako stokràt povedané :) Tak slovo dalo slovo, aj ked som zo zaciatku nebola nadsenà. Podarilo sa nàm zohnat letenky za korunu! Dokonca brat to bol vyplatit na letisku osobne a sàm jej povedal nech ide. Samozrejme, mojej starsej sestre to nesedelo. Vyslala ju s vetou: "Nech ti povie co chce," to ako ja, "ale ja hovorim pravdu!" Mama stastlivo dostresovala do Francùzska! Malà sa k nej mala, akoby to bolo len vcera, co ju videla naposledy :) Bol to rok, co sme ju navstivili. Bola milo prekvapenà, ako ju malà prijala :) Tych 17 dni ubehlo ako voda a ani sme sa nenazdali, vyprevàdzali sme ju domov. Vracala sa so zlym pocitom. Tusila, co ju doma cakà. No a tu sa vraciame do pritomnosti.

Tak ked sa ukludnila, vysvetlila mi, co sa deje doma. Nikto s nou nerozpràva, ani nepozdravia. Byvajù v jej byte a dàvajù jej pocitit, ze je tam navyse. Dnes ju dostala ùplnà malickost. Len ono ich je uz asi vela. Chcela ist vyvesat pràdlo na balkon a dvere do izby, cez ktorù treba prejst , aby ste sa na ten balkon dostali, boli zamknuté na klùc! Dorazilo ju to. Nezvlàdla to, zrùtila sa a zavolala mi! Viem, ze mama nie je lahkà povaha, kazdy màme svoje muchy, ale toto je uz fakt vela aj na vola! Uz s nou viac ako dva mesiace nerozpràvajù, jedine najmladsia pozdravi -Ahoj babka- a inak ma zakàzané s nou komunikovat. Svagor tiez len medzi zuby pozdravi, asi aby sestra nepocula a to je ich celà komunikàcia. Sestra totiz mame narozpràvala, ze som tu nacierno, nemàm poistku a nic nie je moje, navyse muz nie je este rovedeny! Tak ked tu bola, som jej na stol vylozila moju Carte Vitale a moju visa kartu. Vravim jej, ze keby som tu bola nacierno, nikto mi neotvori bankovy ucet a nedà mi kartu poistenca, kedze je tu podobny systém zdravotnych poistovni ako u nàs! Tak sa ukludnila a zvysok som jej uz nemusela vysvetlovat. Pochopila aj sama.....

Neviem ako jej pomoct. Mà este rok do dochodku a musi si to odrobit, inak by stratila dost velkù ciastku z tej almuzny, ktorù jej vymerajù :) Dùfam, ze nevyvedie nieco hlùpe! Pokùsim sa nàjst riesenie skor, nez sa zblàzni. Musim obvolat ambasàdu, ako to je tunak, ak ju zamestnàm, ci jej to budù ràtat do dochodku. Ak màte niekto informàcie tohto druhu, bola by som rada, keby ste mi dali vediet. Aj ked som sa zaprisàhavala, ze uz nikdy! Ale ako sa vravi, nikdy nehovor nikdy!