Pred burkou....

Vo stvrtok vecer sa mi podarilo zachytit takyto ukaz. Este som taketo "slahackove baranky" na oblohe nevidela....

Pre leva...

Lev bez hrivy, pozrela som si tvoj clànok o roznofarebnych levoch, tu je jeho plné znenie pre tych, ktori ho este necitali a majù zàujem :) http://levisepot.blogspot.com/2007/09/rznofarebn-levy.html Zaujimavé. V diskusii si pisal, ze by si chcel vediet nejaké informàcie o krizeni levov a tygrov. neviem, ci sa ti uz podarilo nieco nàjst, tak tu sù nejaké zàkladné informàcie: je to preberané z cestiny, inak je to na tej istej strànke ako si uviedol ty, takze nemàm ani pàru, ako to prelozit do slovenciny :)

Lyger (cesky Lygr, tak som predpokladala, ze v slovencine by to mohlo byt tak) je to krizenec levieho samca a tygrej samice. Tito jedinci sù ovela vacsi a je lahsie dosiahnut prirodzené krizenie medzi levom a tygricou.

Tygon je to krizenec tygrieho samca a leviej samice. Jedinci sa v prirode vyskytujù zriedkavo, nakolko pre tygra je vona leviej samice pocas pàrenia nevyraznà a sù ovela mensie ako lygre.

Pre teba lev a pre tych, ktorych tàto téma zaujima hlbsie, tu je vsetko podrobne vysvetlené aj s fotkami. http://www.meredit.cz/content/view/637/142/.

Tak dùfam, ze ta to potesi ;)

Vestenie...

Neviem ako vàs, ale mna odjakziva làkalo vestenie. Tarot, vestenie z ruky, ci iné sposoby vestenia. Ked sa nasi rozviedli, isty cas sme s mamou byvali na ubytovni, ktorà patrila jej zamestnàvatelovi. Okrem inych, boli na nej ubytovani aj nevidomi zamestnanci. Ked mala mama a starsia sestra problemy, chodili sa radit ku jednej nevidomej vestici. Ja som nemohla, kedze som nebola plnoletà! Casto na nu spominali, nakolko sa dost z jej predpovedi naplnilo :) Pred odchodom do zahranicia som sa rozhodla, ze si nechàm vylozit tarotové karty. Kontakt na "vesticu" mi dal kamaràt. Nikdy som nemala odvahu ist len tak na blink. Starsia, nevyraznà pani a vykladala tarotové karty. Isli sme so sestrou. Nemala som velkù doveru, ale vravim si, za skùsku nic nedàm. Uz si napamatàm kto zamiesal karty a ako boli rozlozené po stole. Je to uz viac ako osem rokov.

Z kariet mi vycitala zhruba toto, aj ked presne si to nepamatàm. Hlavné body boli: najdem si partnera o hodne starsieho odo mna a budeme mat kràsny vztah, ale nevydàm sa zanho, nebudem zit v zahranici a budem mat problém splodit dieta. Potom bolo este vela drobnosti, ktoré mi nezostali ulozené v pamati. Ten prvy bod, je starsi odo mna a o dost :), nie som vydatà zanho, s tym splodenim dietata boli problémy no a to posledné, ze nebudem zit v zahranici, tak to celkom nevyslo, ale ktovie, nakoniec mozno zaktovym natrvalo na Slovensku :) Sestre sa tiez tak 80% z jej vykladu naplnilo, poviete si nàhoda :) Dobre, nehàdam sa :)

Manzel mà vsak este hlbsiu skùsenost ako ja. V jednom case mal dva podniky. Chcel jeden predat a druhy si nechat. Nevedel sa rozhodnùt, co spravit. Niekto ho nahovoril, aby zasiel ku vestici. Tak len tak z recesie teda isiel. Dostal sa do rùk zeny, ktorà ho vyviedla z miery. Bez toho, aby jej co len slovo povedal, alebo sa predstavil, mu zacala opisovat jeho rozpolozenie. Hned mu povedala, ze mà dva podniky a ze chce jeden predat. Tak sa ho spytala, ktory. Ten s velkymi oknami alebo ten druhy? Muz nechàpal, nakolko opisala obidva podniky velmi vystizne. Tak pani pokracovala. Podnik s velkymi oknami predà pomerne lahko. Mlady manzelsky pàr ho od neho kùpi. Ten druhy predà tiez, nenechà si ho. Muz sa v duchu pousmial, kedze nemal v plàne predàvat obidva podniky. Pani vsak pokracovala. Vraj bude mat deti. Na co muz zostal ùplne skepticky, kedze vedel, ze deti mat nemoze. Neprerusoval ju, nechal, nech pokracuje. Vestica pokracovala. Ked predà druhy podnik, bude mat nelahké obdobie. Ale po nejakom case kùpi opat bar. Najprv vsak kùpi nehnutelnost a az potom odkùpi licenciu na prevàdzku. Tak tomu sa muz uz ùplne uchechtàval. On totiz nikdy nekupoval nehnutelnost. Vzdy platil nàjom. Vestica ukoncila vestenie tym, ze muz sa dostane po tazkom obdobi opat na kona a bude sa mu darit.

Tak: bar s oknami vyhodne predal mladému manzelskému pàru :) druhy podnik musel tiez predat, nakolko ho zruinovala jeho, dnes uz ex, manzelka :) Po predani podniku mal finacné tazkosti a riesil to odchodom do UK, kde zil 10 rokov. Mà dieta, ci bude aj dalsie, to uvidime :) No a ked sme kupovali nàs spolocny podnik, tak sme najprv odkùpili nehnutelnost a po mesiaci a pol sme kupovali licenciu. Takze, aj to sa splnilo. Krachujùci podnik sme otocili o 180 stupnov a dari sa nàm :) Viac mi z vestenia neprezradil, takze neviem, ci mu povedala este nieco, alebo to ukoncila takto :) Od danej vestby ubehlo 10 rokov... Este stàle nàhoda :))

Pre skeptikov len dodàm, ze to boli pocestni vestci, takze dotycnà vestica ho nepoznala. Cestovali po krajine ako "kolotocàri". Dodnes na tù vesticu spomina a keby mal moznost, urcite by k nej zasiel znova. Tvrdil mi, ze ho len chytila za ruky a zacala rozpràvat. Ziadne otàzky, krystàlova gula, ci karty.

Ako v kazdom remesle, aj u vestcov sa nàjdu podvodnici. Kvoli tomu ku vestcom s tarifom nechodim, ani nevyvolàvam cisla zo zlatych strànok :) Viem, ze tarot, ako taky nemusi byt presny. Zàlezi od osoby, ktorà ho vykladà a jenotlivé vyklady sa mozu odlisovat. Ako vsak vysvetlit, ked vàs niekto len drzi za ruky a vàs zivot sa im odohrà v hlave? Je to vsetko len nàhoda, alebo naozaj mà niekto schopnost vidiet budùcnost? Ako som uz pisala, drahy mà urcité "citenia ci videnia", ale nedokàze ich ovlàdat. Zrejme sù veci medzi nebom a zemou, ktoré zostanu pre nezasvatenych nepochopitelnymi. :)

Asi som paranoidnà...

Myslim, ze uz som vàm naznacila, ze v nasom novom dome nie je nieco s kostolnym poriadkom :) No, mozno som len paranoidnà. Neviem, ved posùdte...

Minule som okolo obeda sedela pri pocitaci. Sùstredim sa na pisanie, ked som jasne pocula zasuchotat zadné dvere. Na spodu majù stetinky, ktoré izolujù a tie vydàvajù typicky suchotavo treci zvuk na dlazbe. Tak som odtrhla zrak od pocitaca a cakala som. Myslela som, ze prisiel muz k obedu. Cakàm zopàr minùt. Nedà mi to, tak som vstala a isla sa pozriet, ci to prisiel on. Nikto v dome, navyse zadné dvere zamknuté! Vravim si: 'To asi z toho "tazkého" sùstredenia my uz vyhràva.' Uz som sa vsak nevedela koncentrovat. Muz prisiel asi tak o pol hodiny :)

Mraziaci box màme z priestorovych dovodov v pivnici, do ktorej je vchod len zvonku. Ked bola u nàs mama, stalo sa nàm raz, ze sme zabudli zhasnùt svetlo v pivnici a prisli sme na to az na druhy den vecer. Teda aspon sme si to tak vysvetlili. Odvtedy si naozaj dàvam velky pozor a vzdy pred tym, nez zavriem za sebou dvere, sa presvedcim, ze som zhasla svetlo. Tak aj minule. Dva dni po tom, co som bola v pivnici nieco hladat, sme prisli domov neskoro vecer. Vsimla som si, ze v pivnici sa svieti. Spytala som sa muza, ci bol v pivnici. Povedal, ze nebol. Som naozaj presvedcenà, ze som za sebou zhasla svetlo! Tak som isla pre klùce, nadàvajùc si do blbcov a zhasla som ho.

Niekedy vojdem do kùpelne a citit tam vonu mydla, ci coho, ktoré nepouzivame. Je to takà zvlàstna vona. Nie je to neprijemnà vona, ale mne tak v kùpelni nic nevonia. Otvàram vsetky flasticky a pricuchiavam si k nim, musim vyzerat ako stopovaci pes pri tom, aby som nasla povodcu. Zatial neùspesne. Ked vyjdem z kùpelne a vràtim sa tam o nieco neskor, vona je prec. Je to stàle tà istà vona, kvety to byt nemozu, kedze to trvà uz od februàra. Nemàme ani susedov vedla nàs , od ktorych by sa vone mohli sirit :) Neviem, velmi tazko sa to vysvetluje :)

Minule, ràno po tom, co som vychystala nasu hviezdu do skolky, som sa este vypelesila do postele a sladko som zaspala. Muz ju zaviezol na autobus a isiel vybavovat veci. Zobudila som sa na to, ze niekto polozil sàlku na vrch nàsho varica, ktory mà na sebe skleneny kryt. Bol to dost ostry zvuk, kedze ma vytrhol zo spànku. Cakala som a myslela som, ze sa vràtil drahy a robi si kàvu. Cakàm... Nikde nikoho. Vstala som a pre istotu som isla pozriet, ci sù dvere do dvora zamknuté. Bola som presvedcenà, ze niekto tam tù sàlku polozil! Boli zamknuté. Takze nikto nemohol vojst. Drahy sa vràtil az ovela neskor :)

Uz som pisala, ze raz v noci, akoby by niekto v "pochodoval" do skrine. Vstala som a presvedcila sa, ci sa nàhodou malà nevybrala na toaletu. Nie, sladko odfukovala v posteli a muz tiez notil tù jeho serenàdu. Neviem, ked poviem muzovi: "Pocul si to?!" Vzdy na mna pozrie tym jeho stylom, co zasa a sucho mi povie: "Jà nic nepocujem!"

Dvere na toaletu ma tiez vedia dostat! Poznàte to, ked nedovriete dobre dvere a "cvakne" vàm jazycek, ktory nezapadol?! Vela kràt som sa postavila vecer od pocitaca s tym, ze prievan ich pootvoril a idem tie dvere zavriet, aby nàm netahalo, hlavne v zime. Dvere zatvorené a jazycek aj tak cvakol! Mne tak ten jazycek cvakà stàle, hoci dvere teraz v lete uz nechàvam pootvorené, aby som predisla spominanému cvaknutiu! :)

Este jedna, na dnes uz poslednà "zàhada". Zacalo to asi v januàry. Presne, o 9:40, kazdé ràno pocujem nieco pipat. Znie to ako budik. Trvà to tak 5 minut a potom sa pomalicky zacne vytràcat. Je to velmi nevyrazny zvuk. Musi byt ùplné ticho v dome, aby ste to poculi. To pipanie dokonca pocul aj moj muz a jeho kamaràt, ktory bol u nàs v tom case na kàve! No aspon, ze nie som paranoidnà len ja! Najhorsie je, ze sa to pipanie "pohybuje" po dome. Raz to pocut jasne pri krbe, potom v nasej izbe a minule sme ho "vypàtrali" v chodbe. Muz otvoril kryt na pojd, ale vyrùtila sa na nàs len hrubà vrstva sklenej vaty :) Najprv som si myslela, ze to pipa kùrenie! Nie, kotol taky zvuk nevydàva, bolo mi potvrdene od instalatora kùrenia neskor. Potom som v pivnici nasla medzi vecami z domu, ktoré neboli ùplne ohoreté, len zacmudené, nàs stary elektronicky budik. Zvonenie bolo vypnuté. Ocistila som ho a ide bez problémov a nepipa, len ked zapnem zvonenie :) Takze ani ten "nepipal"! Logicky, pipanie by sa nepremiestnovalo. Vychàdzalo by z toho istého miesta :) Takze neviem, mozno objavime povodcu toho pipania. Pri najhorsom to bude mys s kardiostimulàtorom :)

Neviem, co si o tom mysliet. Ignorovat je to dost tazké, kedze ja to jasne pocujem a citim (tù vonu). Mozno som v minulom zivote bola pes a zostal mi psi cuch a sluch :) Muz mi slùbil, ze veci, co tu zostali po byvalych majiteloch odnesie do charity, kedze pre ich deti to boli "neuzitocné" veci. Co sa dalo spenazit, bolo odvezené hned :) Mozno potom zostane pokoj. A mozno by som mala zàjst za psychiatrom ja a bol by pokoj uz na dobro :)

Vdaka

Ani neviem ako zacat. Nie je to jednoduché nàjst vhodné slovà.

Uz dlhsie som sa pohràvala s myslienkou pisat blogy, vzdy ma vsak odradzovali hrubé, agresivne a casto hlùpe reakcie na diskusiach. Mnoho kràt sa ma dotkli reakcie, ktoré ani nepatrili mne. Cez to vsetko boli tak agresivne podané, ze ma odradili dokonca nieco napisat, aby sa dotycny neobràtil proti mne. Vela kràt som poslala osobnù spràvu, aby som aspon takto vyjadrila svoj nàzor a snàd tym aj dodala aspon trochu pozitivnej energie autorovi ci autorke. Naozaj som nebola ochotnà vystavovat sa takemuto sposobu agresie. Cez to vsetko, ze je to neosobne pisané, sa ma to dokàzalo dotknùt.

Potom niekto uviedol na blogoch na poste blogspot. Tak som nazrela do sveta Murphy. Cakalo ma dalsie milé prekvapenie. Cez Murphy sa mi otvorili dvere ku Germe, Femme, Sasanke, Arwe, Pustovnicke, Ostrovanke, Motylovi, Lote a mnoho, mnoho dalsich. Vela clànkov mi neraz vyrazilo dych a mnohé mi zaliali oci slzami radosti, ci smùtku. Prekvapila ma ùprimnost s akou sù napisané. Prekypujù skùsenostami, inteligenciou, ironiou, humorom, hlbkou, citmi a vela kràt bolestou, ktorù ste vsetci v zivote za urcitych okolnosti mali moznost pocitit. Vela kràt je to, akoby som citala moje najvlastnejsie pocity, radosti, starosti ci bolesti. Pràve takto mi vsetci, ktorych navstevujem pomàhate nàjst odpovede skor, nez stihnem spravit dalsiu osudovù chybu. Vela kràt sa cez vase clànky dostàvam o milu vpred bez toho, aby som ju musela pokropit vlastnymi chybami a nàsledne vycitkami. Nejeden kràt humorné clànky sù ùcinnejsie ako psychoterapia. Cez to vsetko, ze mi je naozaj mizerne, ma dokàzu nahlas sa rozosmiat a obdivuhodne mi zdvihnùt nàladu. Smiechom k trvalému stastiu! :)))))) Ako bonus sa mi ràtajù diskusné prispevky. Inteligentne vyberané fràzy, bez nàznaku uràzky, ci povysovania sa a presadzovania si svojej pravdy, ktoré povzbudzujù a dodàvajù silu.

Uvazovala som stàle viac o tom, ze si zalozim svoj blog. Niekolko kràt som zacala, ale nikdy som to nedotiahla do konca, ked bolo treba stlacit enter, vzdala som to. A tak som jeden podvecer skoncila klàvesnicou enter. A som tu. Som nesmierne rada, ze som nabrala odvahu. Inspirovala ma Ivka, ty vies a urcite aj ostatni :), nazvala som ta svojou blogovou krstnou mamou :) Ty si bola prvà, ktorej som sa"pochvàlila". Tvoje blogy mi dodali silu, ked som o sebe pochybovala. Precitala som si ta spatne a skladacka pekne zapadla do seba. Dakujem, ze ma dokàzes svojimi clànockami takto povzbudit, poucit a posunùt vpred a neraz pobavit. Ty si bola prvà, ktorà ma svojimi blogmi oslovila. :)

Vsetci mi pomàhate vyhràvat moje malé, na pohlad bezvyznamné zàpasy o lepsiu matku - zenu - dcéru - sestru; este màm dlhù cestu pred sebou, aby som sa priblizila aspon k lepsiemu priemeru, som si toho vedomà a pracujem na tom. Nie vzdy to vypàli tak, ako by som si zelala, ale naozaj sa snazim viac. Pràve vase ùprimné vypovede ma prinùtili zamysliet sa a urobit vsetko preto, aby sa moja dcéra jedného dna necitila ako mnohé z vàs. Uvedomila som si, ze làsku treba dat najavo, nestaci, ze ju citite vo svojom vnùtri, treba ju pustit von, aby aj ini z nej dokàzali cerpat. Nie, nie je to vsetko ruzové, sù dni, ked mi to nejde, ale citim, ze som pokrocila vpred, odkedy som obklopenà vasou pritomnostou cez clànky, ci komentàre :) Je to tak neosobne doverné. Cloveku sa akosi lahsie prijima pravda a rada od niekoho, kto ho neposudzuje a neodsudzuje, od niekoho, kto vie pochopit, lebo tym presiel sàm, alebo niekoho, kto sa snazi pochopit.

Uprimne vàm zo srdca vsetkym dakujem a zelàm vàm vsetkym co najmenej starosti a co najviac radosti. :))

Iracionàlne 3.

Neviem ci sa vàm niekedy stalo, ze velmi blizky clovek, vàn "nejakym" sposobom dal vediet, ze sa luci s pozemskou pùtou. Nàm sa v rodine stàvali takéto veci casto. Neviem si inak vysvetlit tieto ùkazy, ktoré sa odohrali pràve vo chvilach, ked najblizsi trpeli, ci opùstali nàs.

Zacalo sa to dedkovou smrtou. Dedko utrpel mozgovù poràzku, po ktorej ùplne stratil zrak. Odvtedy to s nim slo dolu vodou. Mal 79 rokov. Starala sa onho babka s mamou. O nemocnici ani pocut. Vzdy hovoril: "ked som prezil koncentràk, prezijem aj toto!" Bol to osudom skùsany clovek. Nikdy nezabudnem, ked mladsej sestre vyrobil kolisku. Bol stolàr. Zanechal nàs pràve v den narodenin mojej najmladsej sestry. Mama mi vravela, ze sa pri nom striedali celù noc, citili, ze nadisiel cas. Ràno bola na rade mama, na desat minùt velmi tuho zaspala. Ked sa zobudila, dedko uz nedychal. Najstarsia sestra v tom case byvala na opacnom konci republiky. Pracovala v kuchyni. Ràno sa jej zastavili hodinky. Vsimla si to zhruba o desiatej, ze hodinky zastali na osmej hodine. Nic zvlàstne si nemyslela, vybila sa baterka, treba ju vymenit. Zlozila ich a odlozila si ich nabok, nakolko jej pri pràci prekàzali. Poobede si ich isla zalozit na ruku. Na jej prekvapenie hodinky isli a co viac, nemeskali ani minùtu hoci o desiatej meskali celé dve hodiny! Po obede jej volala mama, aby jej oznàmila, ze dedko zomrel ràno o osmej. Hodinky nepotrebovali vymenit baterku dalsieho pol roka. Sestra veri, ze takto jej dedko oznàmil svoj odchod.

Dalsia takàto prihoda sa stala starej mame. Jedna z jej sestier zila pri Ceskych Budejoviciach. Babka, este pokial jej zdravie dovolovalo, chodila ju pravidelne raz za dva roky navstevovat. Bolo leto, pomerne teplo. Babka presla chodbickou do vedlajsej izby. Este ani nezavrela dvere a lampa, ktorà na strope visela niekolko rokov spadla a rozbila sa na tisic drobnych kùskov. Neviem, videli ste rozbit sa "duritku"? Presne tak sa sklo rozprsklo, vsade. Babka zostala akàsi nesvoja. Bolo to hned po obede. Do vecera sa ukludnila. Na druhy den prisiel telegram, ze jej sestra zomrela na nàsledky infarktu. Az ovela neskor sa dozvedela, ze v case, ked u nàs spadla tà lampa, prevàzali ju vo vrtulniku do nemocnice. Avsak nepodarilo sa im ju uz zachrànit.

Dalsia prihoda, snàd ani nie je prihodou. Je to snàd len "nàhoda"? Uz som opisala ako zomrela babka. Ked sme ju mali nachystanù, zavolal sa pohrebny ùstav, ktory ju prisiel vyzdvihnùt. Ja som si isla nad rànom este pospat, nakolko som mala nocnù sluzbu ten vecer. Ako som prechàdzala okolo izby sestrinych deti, nazrela som na nich, ci spia, ako ma poziadala sestra. Jej dcéra mala vtedy dva roky. Starà babka (prababka) ju mala velmi rada. Bola takà vsetecnica :) Ked som otvorila dvere, obidve deti tuho spali. Avsak skor, nez som stihla za sebou zavriet dvere, som jasne pocula, ako sestrina dcéra zo sna lùtostivo zvolala: "Kapkà, kapkà". Ona, kedze prababka bolo pre nu tazké vyslovit, volala ju kapka. Moju mamu volala babka. Tak v tom nemala misung ani ona, ani my a vedeli sme, o kom je rec. :) Zretelne som pocula, ze zvolala Kapka. No tak som sa otocila a isla som si dat kàvu, kedze ma spànok presiel.

Na dnes uz poslednà. Raz v noci ma prisla zobudit velmi rozrusenà sestra. Cez to vsetko, ze mala pri sebe dve spiace deti, velmi sa bàla. Muz mal nocnù sluzbu. Opisala mi, co sa jej stalo. Zobudila sa na strasny buchot v izbe. Opisala mi to takto: ako by sa gùlala po zemi obrovskà kovovà gula a pod nou praskal beton podlahy. Spali sme na prvom poschodi, preto ten praskot drviaceho sa betonu pod vàhou tej "gule". V lakovanej skrini videla odraz ràdio budika. Ukazovali dve hodiny ràno. Vravela mi, ze celé telo jej strplo, nebola sa schopnà pohnùt. Bola ùplne paralizovanà od strachu. Deti spali. Tvrdila mi, ze takto paralizovanà sa citila iba na moment, ked vsak pozrela na odraz hodin v skrini, ukazovali styri hodiny! Tak zazala lampicku vedla postele a opatrne nakracovala na dlàzku, lebo sa domnievala, ze je urcite celà popraskanà a bàla sa, ze sa ocitne na prizemi aj s kusom betonu. Presla a nic, dlàzka ani nevrzla. Tak ma prisla zobudit, aby som sla spat k nej. Deti pocas celého "rachotu" tuho spali. Ja som bola vo vedlajsej izbe, tiez som nic nepocula. Ale isla som si k nej lahnùt, lebo naozaj bola vystrasenà. Pred obedom im zazvonil telefon. Svagor zomrel. Ràno o druhej ho zrazili autom opiti mladici vracajùci sa z diskotéky. Isiel domov na bicykli z pràce. Pracoval na smeny. Zostali po nom 3 deti a zena v osmom mesiaci tehotenstva. Na pohreb prisla matka dotycného "mlàdenca", ktory ho zabil a ziadala manzelku zosnulého, aby stiahla zalobu, vraj jej dobre zaplatia! Odmietla z odovodnenim, keby to bolo opacne a moj muz zabije za takychto okolnosti vàsho syna, tiez by ste si nechali zaplatit?! Matka nadalej naliehala, az ju svagor nevyviedol slusne von z cintorina.

Iracionàlne 2

Toto je dalsi pribeh, ale uz z hotela, kde sma mali vlastny dvojizbovy byt.

Prvy kràt ma prisiel niekto "navstivit", ked som bola asi tri mesiace tehotnà; sedela som v spàlni pri pocitaci, zabratà do pràce. Chystala som papiere pre banku pre muza. O tri dni mal ist do Francùzska poziadat o pozicku, aby sme mohli kùpit jeden bar. Bolo treba vsetko napisat a vytlacit. Tak som tam sedela uz dobre vyse hodiny. Bol zaciatok novembra. Mali sme elektrické kùrenie, ktoré bolo priamo za mojim chrbàtom. Mala som ho pustené naplno a hrialo ako sialené. Zrazu z nicoho nic ma zacalo chladit. Po chrbte mi prebehol mràz a chlpky na krku sa mi znovu zjezili, cez to vsetko, ze som za sebou mala horùce kachle. Dvihla som hlavu od obrazovky, pozrela sa okolo seba a zasa nezàvistle odo mna, z hrdla sa mi vydrala tàto veta:"No, co potrebujes, ako ti pomozem?" Zostala som zaskocenà sediet a cakala. Nic. Len ten neprijemny chlad, ako by vàm niekto jemnùcko fùkal na krk studeny vzduch. V klude som vypla pocitac, zhasla a vysla z izby. Zavrela som za sebou dvere, sadla si do obyvacky a pustila si televizor. Cakala som na muza, kym skonci. Prisiel okolo polnoci. Bol prekvapeny, ze ho este cakàm, kedze prvé mesiace tehotenstva by som dala kràlovstvo za spànok, navyse ràno do pràce na 7 dmu. Povedala som mu, co sa mi stalo. Vosiel do izby, tam horùco ako v saune, v tej "pohodicke" som zabudla stiahnut kùrenie a chvilu sa tam pomotkal. Potom mi vravi, "nech to bolo co to bolo, co si citila, ja tu uz necitim ziadnu energiu." Az potom som vosla do spàlne.

Muz mi vysvetlil, vraj niekedy citi takyto druh "energie". Asi to patri k jeho zdedenim vlastnostiam:) Jemu sa casto stàvalo, ked isiel pozamykat vsetky dvere vecer, ze nebol sàm. Niekto (nieco) ho sprevàdzalo. Tak isto ako v castiach, kde neboli ubytovani hostia z nenazdania bolo citit dàmsky parfém. Velmi vyrazny, akoby dotycnà stàla vedla vàs. A potom, tak necakane, ako sa tà vona objavila, tak isto zmyzla, bez toho aby postupne tà vona vyprchala. Jeden moment tu bola, potom nie! To sa stàvalo aj s cigaretovym dymom.

V restauràciu mali jeden gulaty stol, hned pri dveràch. Neraz sa hostia pytali, aky pàr to tam sedi, nakolko ten stol bol rezervovany pre nich :) Ked muz prisiel, aby to vyriesil a presadil pàr ignorujùci "RESERVE", pri stole nikoho nenasiel. Hostia sa dusovali, vraj pàr cely v ciernom, v strednych rokoch :) Raz dokonca prisla studentka a pyta si od muza povolenie obsluzit pàr pri stole pri dveràch, muz jej vravi, to nie je mozné aby tam niekto sedel, este som neodomkol dvere. Kym sa vràtili z kuchyne do restauràcie, nikoho tam uz nebolo a dvere boli stàle zamknuté.

Potom ma strasilo este raz. To uz bola na svete malà. Dvere na spàlni som nechàvala vzdy pootvorené, pokial som ja sedela v obyvacke, aby som pocula, ked malà zamrnci. V ten vecer mal muz volno a bol doma so mnou. Sedeli sme v obyvacke malà uz dàvno spinkala. V hoteli klud. Bol pondelok, na to nezabudnem. Stàle som pocula suchot za vchodovymi dverami. Akoby opadàvalo listie. Muzovi hovorim, "pocujes to, co je to za zvuk?" "Jà nic nepocujem" odbil ma. Aj som tri kràt vstala od pocitaca a isla sa pozriet cez sklo na vchodovych dveràch, ci nàhodou nejakà macka alebo pes nie sù pred dverami. Stvrty kràt som pozrela cez sklo a nic. Ako som sa vsak otocila, v skàre pootvorenych spàlnovych dveri som jasne videla, ze sa nieco mihlo a suchotalo presne ako to padajùce listie. Z hrdla sa mi vydral vykrik a skocila som k muzovi, aby ihned isiel pozriet do izby! Zarucene nieco v tej izbe je. Cez to vsetko, ze tam spala moja dcéra, nebola som schopnà do tej izby vojst! Strach mi nedovolil. Moj pud sebazàchovy vyhral, nad materinskym pudom! Povodne som si myslela, ze to bola veverica alebo potkan; veveric sme mali strasne vela a nemali strach z ludi. Do kuchyne bezne chodili "kradnùt" chlieb:) Potkan sa tiez drzi pri kuchyni, takze ani ten by ma nebol prekvapil. Bolo to vsak vo vyske mojho muza. Potkan by sa drzal pri zemi a veverica asi tiez. Vtrhli sme do izby za mojho statného bojového pokriku, este stàle som sa nespamatala z toho soku a strachu o malù. Malà spala spànkom spravodlivych, dokonca ani moj vykrik ju nezobudil. Izbu sme prehàdzali hore nohami. Nenasli sme absolutne nic. ja som vsak naliehala na muza, ze v tej izbe spat nebudem. Preniesli sme madrac z postele do obyvacky na zem a tù noc sme spali tam.

Na druhy den ràno muz zasiel do kniznice a doniesol so sebou koràn napisany v originàlnom jazyku. Nie je moslim. Jeho matka bola katolicka, otec moslim. Nenutili ho ani k jednej viere. Naucili ho vsak citat koràn. A tak odriekol nejakù tù stat z korànu a vlozil ho do nocného stolika. Odvtedy ma uz nastastie nestrasilo. Nikdy nazabudnem, ako velmi som sa bàla o dcéru. To bol moj posledny osobny zàzitok. Po prestahovani do Francùzska bol pokoj. Az teraz sa mi "zazdalo" pàr veci v nasom novom dome, ktory sme kùpili v novembri. Patril starsej pani.... Uvidime, ci to je len docasné, alebo to nejako vyvrcholi :)

Iracionàlne 1

Mozno niektori z vàs màvajù obcas dojem, akoby niekto pri vàs bol, hoci ste v izbe sami. Mne sa takéto veci stàvali v Anglicku a znova zacali v nasom novom dome, ktory sme kùpili po tom, co nàm vypàlili bar, aby sme mali kde hlavu sklonit. Najprv by som sa chcela vràtit k tym zàzitkom z Anglicka.

Ked som sa nastahovala k muzovi, do starého hotela, musel odist na niekolko tyzdnov mimo krajiny. Dohodla som sa so znàmimi, ze tento cas stràvim u nich, aby som nebola 4 tyzdne sama. Prvé dva tyzdne prebehli hladko. Ich dom bol stary, velky a bolo v nom vela izieb. Bola som v malej izbicke, ktorà mala svoje vlastné umyvadlo, velké okno cez ktoré mi do izby prenikalo vela slnecného svetla.

Po dvoch tyzdnoch sa mi vecer, ked som sa ulozila do postele, zacala v izbe ozyvat kvapkajùca voda. Tak som vstala, zazala svetlo a chcela som dotiahnut kohùtiky, aby som zastavila tù kvapkajùcu vodu. Na moje prekvapenie, kohùtiky boli dotiahnuté a umyvadlo suché. Ani stopy po kvapkajùcej vode. Tak som zhasla a lahla si s tym, ze màm bujnù fantàziu :) Kvapkajùca voda sa vsak zacala ozyvat znova. Zazala som a v izbe zostalo ticho. Niekolko dni to pokracovalo a privàdzalo ma to do rozpakov. Nikomu som nic nehovorila. Az raz vecer, bolo to uprostred horùceho leta, vonku klud, bezvetrie, citala som si casopis na posteli, ked sa jemne zacala hybat zaclona, akoby sa s nou pohràval jemny vànok. Mala som otvorenu malù vetracku. Dvihla som oci od rozcitanych riadkov a pristihnem sa pri tom, ako nahlas hovorim:"No vitaj!" Prekvapila som tou vetou samu seba, dodnes neviem, co ma viedlo k tomu, aby som to povedala. Zrazu sa mi zjezili chlpky na krku a zostalo mi chladno. Este aj dnes po tolkych rokoch, pri pisani tychto riadkov citim ten isty chlad ako vtedy. Od toho vecera som nevedela v tej izbe nàjst klud. Spàvala som pri svetle a zatvorenom okne.

Po troch dnoch domàca zaregistrovala moju ùnavu a jemne sa ma spytala, ci som v poriadku. Vravim, ze àno, len neviem akosi zaspat a opisala som jej, co sa mi stalo. Nevysmiala ma, naopak, rozpovedala mi pribeh, ktory sa stal jej.

Prisla ju navstivit suseda. Bolo zamknuté, tak nakukla cez okno do izby, kde poobede odpocivala moja domàca. Ked ju suseda videla spat, odisla a vràtila sa neskor. Ked sa suseda vràtila, povedala jej, ze ju videla po obede spat aj s dcérou, tak ich nebudila a vràtila sa neskor. Domàca zostala pekvapenà, lebo jej dcéra v ten den ràno odisla s otcom na tri dni navstivit znàmych. Suseda vsak trvala na tom, ze ich videla spolu spat v jednej posteli. Potom dodala, ze kedysi v dome zomrelo malé dievcatko v dosledku vàznej choroby a jej dcéra bola v tom case priblizne vo veku toho dievcatka, tak preto bola suseda presvedcenà, ze pri nej spi jej vlastnà dcéra. Vraj predtym v dome zila maliarka. Namalovala obraz malého dievcatka stojace na konci jej posteli, ktoré sa jej jedného dna zjavilo. Neskùmala som to dalej, dokonca ani neviem, ci to bolo v tej izbe, kde som spala ja. Nikdy som nic nevidela, aj cez to vsetko som vsak presvedcenà, ze som v tej izbe nebola sama.

Dar?

Sù veci, ktoré sa tazko vysvetlujù a este tazsie chàpu. Veci, medzi nebom a zemou. Najlepsi sposob ako pochopit v takychto pripadoch, je zazit "na vlastnej kozi". Mozno je to vsetko len zhoda okolnosti a geomagnetickych ciar. Neviem, ja nie som odbornicka na takéto javy, preto vàm mozem len laicky opisat moju skùsenost;

V rodine mojho muza sa dedi akàsi schopnost predvidania a odovzdàvania energie. Neviem vàm to presne vysvetlit. Jeho ruky majù neuveritelny vydaj "tepelnej" energie. Je to nieco podobné ako ludovi liecitelia. Nenaucil sa vsak svoj, nazvyme to, dar ovlàdat. Je to v ich rodine uz niekolko generàcii. Starà matka, ktorà vedela tento dar vyuzivat v prospech ludi a aj jeho matka. On ho nerozvijal. Bol si vedomy, ze sa v jeho rodine vyskytuje nieco, ale viacmenej mu to potvrdila nàvsteva u "ludového liecitela". Zasiel za nim s akymsi problémom a ten zacal seansu. Po niekolkych minùtach vsak tùto seansu prerusil s odovodnenim, ze moj muz mà silnejsie energetické pole ako on sàm a z toho dovodu mu nemoze pomoct.

Myslim, nie som si celkom na cistom, ze moja dcéra zdedila tùto vlastnost po otcovi. Prinùtil ma zamysliet sa nad tym jeden okamih, na ktory nezabudnem. Stahovali sme sa do nàsho nového domova. Bol april, presli sme kanàlom na ferry s plne nalozenym nàkladnym autom. Od pristavného mesta do nàsho posobiska nàm zostàvalo 370 km cesty. Kedze to bolo nàkladné auto, malà sedela v predu, vedla mna. Po niekolkych kilometroch ju zacala premàhat ùnava. Pohodlne sa usadila v sedacke a pritiahla si blizsie svoju decku, bez ktorej sme nemohli ani na krok:) Znenazdajky si polozila jej teplù rùcku na moje predlaktie, aby si dodala pocit istoty v neznàmom prostredi. V momente, ked zacala zatvàrat ockà a ukladat sa do rise snov, moja ruka mi celà zacala trpnut a neuveritelne boliet. Neviem to presne opisat, ale bolo to, akoby vàm niekto vysàval z nej silu. Svaly ako by boli napnuté v nejakom krci. Najprv som sa mierne pomrvila, myslela som si, ze mozno nejako zle sedim a tlacim si na nerv, alebo co. Nic, bolest bola coraz silnejsia. Nezostàvalo mi nic iné, ako zlozit dcérinu ruku z mojho predlaktia. Bolo mi to cudné, ze by dokàzala nieco také, aj ked o muzovych schopnostiach som vedela. Na moje prekvapenie bolest okamzite ustùpila, avsak malàtnost tej ruky bola evidentnà, ale o niekolko minùt ùplne ustùpila. Dcérke som pekne polozila rucicky na decku, aby si mojkala radsej tù :) Muzovi som opisala, co som pocitila. Vysvetlil mi to takto, neviem ci je to pravda, tiez sa mi tazko tomu verilo v dany okamih, ze ked bol velmi unaveny ako dieta, tiez takto "docerpàval" energiu. V tom veku to deti nerobia vedome a nevedia tieto procesy kontrolovat. Vravim si, to je vsetko milé, ale keby to spon tak nebolelo. Malà o niekolko minùt zaspala tuhym spànkom. Odvtedy sa to nezopakovalo. Avsak, vela ludi komentuje jej velmi teplé rùcky. Musim priznat, pri mojich ladovych, sù ako zehlicky. Ked sme boli v UK naposledy, po nàvrate sme nasli nàs dom vypàleny, ako som uz opisala. Dcéra pocas tychto troch dni stàle cosi splietala o "daddy, there is no fire in my house?!". Nevedeli sme o com hovori, kedze sme na dvore sem tam nieco spàlili, domnievali sme sa, ze to asi to mà na svedomi jej bujnù fantàziu. Tak sme sa k tomu vyjadrili, ze preco by mal byt "ohen" v nasom dome?! Avsak, ju to nejako neukludnilo a stàle dokola sa pytala na poziar v jej dome. Az ked sme sa vràtili, tak sme sa zamysleli nad jej vetou. Neviem, co si o tom mysliet. Mozno je to len dalsia zhoda nàhod :)

Ako som uviedla, muz sa nenaucil tùto silu ovlàdat. Obcas mu jeho podvedomie vysiela signàly, ktoré nedokàze rozsifrovat. Jedného vecera prisiel do baru nàs stàly zàkaznik. Ako je tu zvykom, ked sa dlhsie nevidite, podàte si ruky na znak pozdravu. Vypil si chladenu Stellu a odisiel do pràce. Muz mi povedal, ze nieco mu prebehlo v mysli, ked mu podal ruku, ale nevie, co to malo znamenat. Na druhy den sme sa dopoculi, ze pocas vecera, pracoval ako vyhadzovac na diskotéke, ho nejaky "dobràk" dorezal. Tvàr a krk, no skràtka nic pekné. Nastastie to nebolo smrtelné, krcnicu a oko minul len milimetrami. Vyviazol z asi 50timi stychmi. Muz mi povedal, ja som tusil nieco zlé, len som nevedel presne identifikovat, co. Neviem, ci by bolo dobré rozvijat to dalej, alebo to nechat tam, kde to je. Pri obcasnych nàvaloch "vizii". Vyjadril sa k viacerym nasim zàkaznikom, ze im nezostàva vela casu. Vela casu je vsak relativny pojem. Tàto myslienka (vizia) mu prebehne hlavou, ked sa dotycného dotkne. Nevie mi opisat, co presne citi v takychto chvilach, ked sa niekoho dotkne. Len sa vyjadri, ze im uz nezostàva vela casu. Viem, ze mu to vrta hlavou, rozhodnut sa vsak musi sàm.

No a ja aspon budem vediet, az sa ma raz dotkne a na moment oci dostanu skleneny vyraz, ze uz nemàm vela casu a treba sa podla toho zariadit :))

Povercivost v praxi

Urcite kazdému z vàs sù znàme povery. Ja som sa s nimi stretàvala celé moje detstvo vdaka babke. "Uhni, nech ta nepodmetiem, lebo sa nevydàs" som pocula asi tisic kràt. "Neprekracujte sa navzàjom, lebo nevyrastiete" bolo dalsie. O ùreku a "cemeri" vàm snàd ani nemusim hovorit. Tak s cemerom màm osobné skùsenosti :) Cemer ziskate tak, ze nieco strààsne z chuti "zozerete". Potom vàm je zle od zalùdka ako svadobnému psovy :) Trù sa hrcky na predlakti a je to strasne bolestivé, ako by vàm chceli zlàmat kosti. Ale bud sa vàm ulavi alebo to sustnete do zàchodovej misy, v pripade, ze nestihnete dobehnùt, tak na koberec pred zàchodom :) Tà ùlava je vsak neopisatelnà :)

Chcem vsak o inej povere. Babka ich mala v zàsobe neùrekom. Na jednu vsak nezabnudem. Nedàvajte topànky na stol, lebo niekto z rodiny zomrie. Zrejme to vzniklo z hygienickych dovodov. Predsa len, z topànkami sa potùlate kade tade a polozit ich potom na stol, nie je pràve najhygienickejsie. Tak aby sa deti odstrasili, zrejme sa motivovali touto poverou :)

Babka mala kràsne, na mieru sité topànky kedysi este v padesiatych rokoch. Co cert nechcel, moda sa v devadesiatych rokoch vràtila k tomuto stylu. So sestrou sme si pravidelne jej topànky poziciavali, kedze ona ich aj tak nenosila. Nohy sa jej vekom zdeformovali a topànky pre nu neboli pohodlné. Aj cez to vsetko si ich stràzila ako oko v hlave. V sobotu bola diskotéka. Sestra si chcela "pozicat" babkine topànky. Babka ju vsak "vymàkla" a bola z toho vymena nàzorov. Sestra tie topànky, ako spràvna pubertiacka, z odhodlanim polozila na stol, ze ona si ich berie a nic jej v tom nezabràni. Na co babka vyskocila, akoby by si na ihly sadla a z plného hrdla zakrici:" Nikdy neklad topànky na stol! Niekto z rodiny zomrie!" Sestra len prevràtila oci a neochotne ich zlozila na zem. Vecer sa islo na dizu (ako sa u nàs familàrne nadàvalo diskotéke). Zàbava bola ùzasnà. V nedelu sme doobedie prespali. V nedelu vecer babka chodila po dvore, v ruke jej spolocnik, ruzenec. Bez pàtriciek, ako ona volala ruzenec, sa nepohla. Len tak sa motkala po dvore. Mama sa jej pyta:"Mama, co robis?" Babka jej kludne odpovedala:"Nic, dcéra moja, len sa tak pozeràm." Mala kràsny zàhon kvetov. Tak sa tak este pomotkala, navecerala a ulozila sa spat.

Ràno o stvrtej ma prisiel zobudit svagor:"Vstàvaj, s babkou je zle." Zo spànku zavrcim nieco v zmysle: "Zavolajte sanitku, ja jej nepomozem!" Som zdravotnà sestra a predpokladala som, ze ocakàvajù, ze jej nejako pomozem. Neochotne som zisla do zadu, kde mala postaveny ona svoj domcek. Ked som vkrocila do izby, lekàrka tam uz bola a babka sa evidentne dusila. Iniekcie uz nezabrali. Jej srdce uz nemalo silu vzdorovat ochoreniu. Tak som tam len stàla, ako taky tlk, totàlne paralizovanà a sokovanà. Svoj boj prehrala. Bolo prvého aprila. Pomohla som ju mame umyt, obliect a pri tom vsetkom nezabudnùt, ze na hlavu nechce cierny rucnik. Vzdy to prizvukovala. Saty mala starostlivo vybrané. Tmavo modré a na hlavu sme jej teda dali tmavo modry rucnik. Vyzerala akoby len spala. Takà kludnà, vyrovnanà. Mladsia sestra to dlho tazko znàsala, kedze tà scénka s topànkami sa odohrala len v sobotu. Mozno, keby tam bol odstup viacej dni, bola by zabudla na tie topànky na stole a nepripisovala by tomu taky vyznam. Tak sa nàm dostalo lekcie. Odvtedy sa z povier nevysmievame, aj ked to urcite bola len vsetko zhoda nàhod. Radsej neriskujeme :) Co ak by mal chut zasa nàm "niekto" dokàzat opak?

Zivé sny

Urcite kazdy z vàs ma z casu na cas sen, ktory, ani neviete preco, sa vàm zapise hlboko do pamati. Este pocas pobytu na Slovensku sa mi zvykli snivat takéto sny. Jeden bol vsak zvlàst "zivy". Aj som so si ho poznacila do mojho zosita na vsetko :)

Prisnil sa mi takyto sen. S byvalou spoluziackou sme isli vyberat svadobné saty. Hoci o svadbe ani chyru ani slychu. Ci jej, alebo mojej. Navyse, nie je moja blizka priatelka. Poznàme sa a chodili sme spolu do tej istej triedy, ale len prvé dva roky na zàkladnej skole. Isli sme si teda vybrat svadobné saty. Nebol to svadobny salon ako ho poznàte. Podobalo sa to skor na pivnicu, bez okien, bez denného svetla. Vsetko bolo velmi ponuré. Rozdelili sme. Ona isla v lavo a ja v pravo. Hladala som cierne romantické saty. Vzdy som snivala, ze sa budem vydàvat v ciernych satàch. Ja som nenasla nic vyhovujùce pre mna. Tak som sa vràtila ku spoluziacke. Ona mala na sebe tie kràsne cierne saty. Uj, ale som jej ich zàvidela! Skoro som od zàvisti pukla! Avsak, ked sa otocila ku mne chrbtom, tà zàvist ma presla. Zo zadu boli tie saty krvavo cervené! Jej sa velmi pàcili, tak si ich dala zabalit. Vràtili sme sa na denné svetlo. Zobudila som sa so zvlàstnym pocitom. Ràno som ten sen zapisala do hore spominaného zosita a bola by som nanho zabudla, nebyt toho, ze mama o dva dni prisla z roboty so spràvou. Byvalà spoluziacka pracovala s mamou v tom istom podniku. Mama mi oznàmila, ze bude mat svadbu. Porozpràvala som jej svoj sen. Povedala len, ze je to zvlastne. Tak sa tusim v màji zobrali. Narodila sa im dcéra. Potom som odisla do UK a uz som nemala moznost sa s nou stretnùt. Dom sa predal a tym sa prerusili styky s dedinou, v ktorej som vyrastala. Z casu na cas mi mama oznàmila nejake tie udalosti, ako, kto sa zo spoluziacok vydal, oznàmili mi i prirastky do rodin :) Dva mesiace pred narodenim dcéry mi zavolala sestra. Manzel spoluziacky v pràcit tragicky zahynul ! Navyse cakali druhé dieta. V juni toho roku sa jej narodil syn, ktory nikdy nespozna svojho otca :( A moj sen sa mi znova odohral zivo pred ocami. Tak bolo to znamenie, ci len zhoda nàhod? Neviem, radsej nad tym velmi nerozmyslam, lebo aj tak na nic nepridem :)

Odchodom zo Slovenska sa moje sny obmedzilili. Snàd pàr kràt sa mi nieco prisnilo. Raz o rybickàch a to sa u nàs traduje, ze to znamenà prirastok do rodiny. Ale bola som tehotnà, takze som si myslela, ze to patri mne. Ale nepatrilo, ten tyzden mi starsia sestra zavolala, ze mladsia bude mat dieta v decembri. Potom sa mi snivalo pocas tehotenstva, ze som mala dcéru. Z ultrazvuku sme sa dozvedeli, ze to bude dievca. Potom este pàr neprijemnych, ale zatial nemàm odozvu, tak to boli snàd len "blbé" sny :)No a potom dlho nic, az pred vcerom. Zasa zivy sen.

Prisiel brat na nàvstevu, boli sme v bare a pozerali, ako to je vsetko vybùrané. Potom si ma odtiahol bokom, trochu sa okùnal a potom to z neho liezlo ako z chlpatej deky. "Nemohla by si mi pozicat peniaze?" spytal sa ma. Vraj mà moznost investovat, potrebuje 9000 eùr, ale do roka mà naspat sumu MILION v korunàch, takze bez problémov mi to vràti :) Tù investiciu mi nestihol povedat, zobudila som sa. V ten den som mu poslala spràvu cez Chat na Skype, kedze uz niekolko dni som s nim nehovorila. Zazelala prijemny den a zartovne som mu napisala, ze ma "strasil" vo sne :). V skratke som mu napisala o com ten sen bol. Na to mi odpisal, vydrz minutku, vybehnem k druhému pocitacu a hned ti zavolàm, na tomto nemam slùchadlà. To je co povedat. On je flegmatik a jeho reakcia ma prekvapila. Tak mi hned zazvonil a hovori mi: "Ty clovece, to je sranda, asi takà suma mi chyba, aby som mohol kùpit byt v celkovej sume milion korun. Hovoril velmi emociàlne, takého ho este nepoznàm :) "To je sila" pokracoval, "ako ti sadli tie sumy!" Potom mi vysvetlil celù situàciu. Podotkol vsak, ze vobec nemal v ùmysle poziadat ma o pozicku, takze telepatia to nebola. Bol to len jeden z mojich snov :) Nastastie tych prijemnejsich :) Este sa k tejto teme vràtim.