Friday, August 31, 2007

Tanecnà mània...

Tak dnes sme boli hviezdu oficiàlne prihlàsit do tanecnej a hudobnej skoly :) Pred odchodom z domu sme jej vysvetlili, kam ideme a na co. Okrem iného sme jej vysvetlili, ze budeme musiet ist kùpit aj veci do tanecnej. Tak hned vybehla na nàs, ze ona chce ruzové :) Tak jej vysvetlujem, ze neviem, pre akù farbu sa skola rozhodla. Totiz, skola si vyberà farbu :) Tak malà hned velké slzy, ze ona chce ruzovù! Tak jej vysvetlujem, ze uvidime. Neprestàva plakat a s "muzikou" sa vydàvame na cestu. Nakoniec sa ukludnila :)

Hned pri dveràch tanecnej sa spytala, ci uz dnes moze zostat :) Berie to zhurta, dùfam, ze ju ten entuziazmus bude drzat pocas celèho roka. Tak sme vyplnili prihlàsku, porozpràvali sa s prijemnou sekretàrkou a odisli so zoznamom veci, ktoré treba kùpit. Ruzové sponovky, vrch a piskotky :)

Kedze sa blizilo k obedu, rychlo sme este zasli do hudobnej a zapisali ju na hodiny klaviru. Vsetko vybavené, az na malickost, bude potrebovat vseobecnù hudobnù pripravu, ktorà sa vyucuje v tanecnej skole a bez ktorej nemoze navstevovat hodiny klaviru. No dobre, tak po obede zàjdeme este raz do tanecnej, vybavit tù hudobnù. Jà viem, ako v kocùrkove :) Bol cas obeda a bolo treba este zbehnùt do banky, ktorù otvàrajù az o pol druhej a vràtit sa do tacnej po o bednajsej prestàvke, cize po 14.00 tej :) Tak vravim, podme kùpit tie veci do tanecnej, ked sme uz tu. Malà radostou celà bez seba, takmer zabudla dychat od vzrusenia. Nastastie obchod je otvoreny cez obed a aspon nàm prejde cas do druhej. Dorazili sme do predajne, nasla som ruzovy vrch a ruzové sponovky. Este tie piskotky. Nevedeli sme ich nàjst, tak sme boli pohladat nejakého pracovnika, nech nàm ich nàjde. Po desiatich minùtach sa nàm podarilo nàjst pracovnika a po dalsej pol hodine aj piskotky. Tak som si ich obzerala v rukàch, také kràsne ruzové... Vzdy som zàvidela baletkàm. Asi ako vacsina dievcat, aj ja som si isty cas zelala byt baletkou. Odjakziva sa mi pàcil balet. Tie ladné pohyby, tutu, balerinky.... Hmmm... Lenze, malà dedina, daleko do mesta, nebol nikto, kto by ma vodil na hodiny tanca. Pamatàm si, ze raz kùpila kamaràtke mama piskotky namiesto papùc. Tak som jej ich zàvidela. Boli také sladké. No piskotky... Tak som si dnes splnila moj dàvny sen. Kùpila som piskotky, aj ked nie pre seba.. Màm vsak z nich dvojnàsobnù radost. Som rada, ze moja dcéra nemusi o nich len snivat :) Dohodli sme sa s jednou znàmou, ze raz pojdeme do Pariza na balet! Drahy nemà vobec zmysel pre takyto druh umenia :) Mozno vdaka malej ho objavi a budem z toho aj ja profitovat:)

Malà sa nahodila do 'ùboru' a vyrùtila sa z kabinky tretou kozmickou. Takmer pritom zhodila radu vystavenych bicyklov a takmer prevalcovala vlastného otca a zacala tancovat cez cely obchod. Uz vyse mesiaca pozerà DVD kolekciu Barbie -Labutie jazero a Luskàcik, tak sa snazila napodobnovat ich tanec. Pripominalo to skor tanec Sv. Vita, ci tanec zapàleného slepého creva, hlavne tie skoky :) Ale nekazili sme jej radost. Ked uz bolo vsetko odmerané a obtancovala pol obchodu, tak sme vyzliekli dres, vyzuli sladké, ruzové piskotky a isli platit. Na to malà zastavi zamestnanca, ktory nàm pomàhal nàjst piskotky a pyta sa ho: 'Kde màte také tie tancovacie topànky, také aké mà barbie?!' Zamestnanec na nu udivene pozerà, o com toci. Tak ja som muzovi vysvetlila, co malà hladà v anglictine a on zamestnancovi vo francùzstine. Este som podotkla, ze také topànky sa robia bud na mieru, alebo sa kupujù v specializovanych predajnach :) No, treba ich objednat, nedrzia ich bezne v obchode :) Malà sa na to postavi na spicky a hovori:'Daddy, pozri, ja uz viem stàt na spickàch, musis mi také topànky objednat!' Videla som, ze drahy sa nad tym vàzne zamysla, tak som jej rychlo vysvetlila, ze také topànky si musi 'zaslùzit' :) Najprv sa naucit tancovat v piskotkach a potom moze zacat tancovat v balerinach, inak by ju velmi boleli nozky (neviem ako inak sa odborne baletàcke topànky volajù). Tak zasa sme isli s muzikou: ' Dadyyy, àle ja chcem také bamalelaliny!' Isli sme sa s drahym potrhat od smiechu. Este sme stihli dovybavovat aj tù hudobnù cast, dozvedeli sme sa, ze ked bude chodit aj do hudobnej, tak to je v cene, takze sme usetrili. Majù tu zaujimavy platobny systém. Vyska poplatku zàvisi od vàsho rocného prijmu. Takto je umoznené studovat hudbu aj niekomu, kto je na tom financne horsie. Bola som prekvapenà nizkou cenou za tanecnù, ktorà je pre vsetkych rovnakà. Hudobnà je rozdelenà do 4 platobnych kategorii, pri com, ak màte dve deti v tej istej hudobnej skole, tak za druhé dieta platite nizsi tarif. Sù tu zohladnené socialne slabsie vrstvy, ako aj viacdetné rodiny.

Tak uz len dùfat, ze ju to bude bavit :) Aj ked nemàm obavy. Minuly rok chodila na gymnastiku a kazdy jeden kràt sa tesila. Nebolo dna, ze by povedala, ze sa jej nechce. No, tak dùfam, ze z nej raz bude BAMALELALINA aspon takà dobrà, ako tà Barbie v Labutom jazere....

PS: No, a az budete nabudùce lùstit krizovku a bude tam Baletka na dvanàst, tak to je urcite Bamalelalina :)))

Monday, August 27, 2007

Den narodenia...

Neviem, ci poznàte riekanky, ktoré sa tradujù v Anglicku. Ja som sa s nimi po prvy kràt stretla, ked sa mi narodila hviezda :) Povedala mi ich znàma ;) Den v tyzdni, v ktorom ste sa pràve narodili, vraj ovplyvni vasu povahu, ci osud, tak ako meno, ktoré vàm matka vyberie. Tak som vàm to prelozila, aby ste sa mohli aj vy trochu pobavit :)

Dieta narodené v...

...pondelok:

je kràsne

...utorok:

je plné milosti

...stredu:

je mrzuté a smutné

...stvrtok:

je veselé a radostné

...piatok:

je dostojné

...sobotu:

tazko pracuje

...nedelu:

nikdy nebude poznat nùdzu

Tak uz len vypàtrat, v ktory den ste sa narodili a budete si vediet vysvetlit dalsie charakteristiky vasej povahy :)) Tak kliknite na link a nàjdete storocny kalendàr, podla ktorého sa vàm podari nàjst den v tyzdni vàsho narodenia http://www.zoubek.cz/homepage/hry/kalendar.html

Tu je este jedna obdoba horeuvedenej riekanky:

Pondelkové dieta je kràsne,

utorkové dieta je plné milosti,

stredové dieta je plné zialu,

stvrtkové dieta daleko zàjde,

piatkové dieta je milujùce a obdarovàvajùce,

sobotné dieta tazko pracuje,

nedelné dieta, narodené v case sabatu je milé, veselé, dobré a culé :)

Tak, ako si nikto z nàs nevyberà svoje meno , nikto si nevyberà ani den prichodu na svet. Mozno pràve preto tà viera, ze je to dané okolnostami, ci osudom, ze to mà vyznam a vplyv na nàs dalsi osud a zivot. Pre matku by malo byt kazdé jedno dieta vynimocné, bez rozdielu, v ktory den sa narodilo. Aj ked ich mà viac, verim, ze kazdé jedno je spojené s nejakou zvlàstnostou pocas prichodu na svet.. :) Tak, ako mne mama povedala vcera do telefonu: 'Ved vies, ty si sa narodila v nedelu (este stàle si to pamatà, pri tom nàs mala styroch) a este si nebola celà vonku a uz si vrieskala,' hovorila mama so smiechom v hlase a potom pokracovala:'aj doktor mi hovoril, ze takéto dieta este nezazil, len povedal sestrickàm, nech mi ju ukàzu a nech ju odnesù prec, aby mohol v klude napisat spràvu o porode, nedokàzal sa sùstredit, co si tak plakala' dokoncila mama a hlasno sa smiala. Potom este dodala:'Doktor hovoril, ze budes spevàcka.' No spevàcka nie som, ale huba mi zato ide stàle :) Mama casto so zartom hovorievala:"Ty si este ani nebola celà na svete a uz si vrieskala," a potom so smiechom vzdy dodala:" no a odvtedy si ani neprestala vrieskat!" Tak sa vzdy smejeme na tom, akà som bola nedockavà dat vsetkym najavo, ze som konecne tu! No a aby to nebolo vsetko také rozpràvkové, tak brat, vtedy stvorrocny, to priklincoval otàzkou, ked ma mama doniesla z porodnice. Najprv si ma poobzeral a kedze som sa narodila v nedelu a nie v pondelok, sa velmi dolezito spytal:"Mami, a to krajsiu nemali?!" Na co sa mama vynasla a odpovedala: "No vies, aké sme mali peniazky, takù sme kùpili!" Brat len chàpavo pokyval hlavou a odisiel :)

Kazdé jedno dieta je vynimocné, jedinecné a neopakovatelné. Kiez by si to vsetci rodicia plne uvedomovali a podla toho sa aj spràvali :)

Wednesday, August 22, 2007

Staré kontakty...

Neviem, co je vo vzduchu, ale dùfam, ze to nie je apokalypsa :) Koncom jùna sa mi ozval stary kamaràt, ktorého som nevidela uz dobrych 7 rokov. Nàhodou objavil moje meno na skype :) Padlo mi to tak dobre, kedze som o nom nepocula uz tak dlho. Pred dvomi dnami som otvorila mailovù schrànku, do ktorej tak sporadicky nahliadnem raz do mesiaca, niekedy ani to nie :) Prekvapenie. List od kamaràtky zo zàkladnej skoly, ktorù som nevidela uz devat rokov. :) Potesilo. Dozvedela som sa, ako sa jej dari, co ma nesmierne tesi :) No a dnes, do trojice vsetko dobré, dalsi mail od nemeckej studentky, ktorà pracovala s drahym v UK. Neozvala sa pat rokov. Dnes som od nej nasla siahodlhy list o tom, ako sa vysporiadala so zivotom :)

Som poctenà tolkym zàujmom a aspon viem, ze si na mna obcas kdesi v dialke niekto spomenie. Tiez casto spominam na kamaràtky a kamaràtov a rozmyslam, ako sa im asi dari. Podarilo sa mi nàjst byvalého priatela. Bolo to len zo zvedavosti. Chcela som vediet, ci sa zmenil. Nemyslim fyzicky, skor mentàlne. Nie, nezmenil, stàle je rovnaky rojko, ktory zije vo svojom vzdusnom palàci :) Obcas sa pozdravime cez skype a ja som rada, ze sa to vtedy skoncilo tam, kde sa to skoncilo :)

Cas je rovnako nemilosrdny ku vsetkym. Vsade ubieha rovnako rychlo a vsetkym nàm nadeluje rovnakù mieru a plynulost.

Akoby to bolo vcera, ked som si zbalila moj obrosky kufor a k tomu pribalila zopàr snov do kabelky a odisla do zahranicia. Bolo to na dobu neurcitù, avsak nie na stàlo :) Uz je to 8 a pol roka, co zijem v zahranici.

Màm z toho vsetkého zmatok v hlave :) Srdcom som Slovenka a nikdy nou neprestanem byt :) Cim dlhsie som vsak mimo domova, tym viac sa citim ako cudzinec, ked pridem na Slovensko. Velmi vela sa zmenilo za ten cas, co nie som doma. Ked idem do UK, tak hovorim, ze tiez idem domov. Je to pochopitelné. Anglicko je spojené s mojou zivotnou làskou, narodenim mojho pokladu a velmi dobrymi spomienkami a este ùzasnejsimi ludmi a priatelmi, ktori mi vela kràt pomohli prekonat tazké chvile :) No a Francùzsko, tak to je kapitola sama o sebe. Jedinà krajina, do ktorej som prisla bez znalosti jazyka, ale za to s plnym kufrom ilùzii a chute zacat od nuly. Integràcia o to tazsia a drastickejsia. Dnes uz som schopnà komunikovat, ako tak, na ùrovni 5 rocného dietata, ani to snàd nie, dcéra rozpràva lepsie ako ja :) Ked treba dohovorim sa, ci obhàjim svoj nàzor. No a ked sa jednà o malù, tak to ani sama neviem, skade tahàm vyrazy na jej obhajobu a popripade ochranu :)

Cim som starsia, tym viac si uvedomujem, kto som. Som Slovenka, ktorà sa stratila vo vire Europy a snazi sa zit svoj zivot podla pravidiel ludskosti. Zi a nechaj zit! Kdekolvek pridem, respektujem zvyky, kultùru, aj ked sù na prvy pohlad nepochopitelné a nedàvajù ziadny zmysel. V mojom dome sù sviatky opradené slovanskymi zvyklostami a tradiciami, v ktorych som vyrastala. Pamatàm si, ze ako dieta som vela kràt prevracala oci, ked babka urobila nieco tradicné a pre nàs, vtedy deti, velmi zastaralé. Dnes si na tieto zvyky s radostou spominam a este radsej si nimi pripominam moje korene, ktoré nie sù uz zapustené v zemi, ale vznàsajù sa niekde vo vzduchopràzdne. Takze Vianoce màme uz tradicne 8 rokov slovenské. Nesmie chybat zemiakovy salàt, kapustnica, ryba, ci mince pod obrusom :) Hoci sa citim ako cudzinec, ked pridem na Slovensko, tesne pred pristàtim lietadla mi navrie v krku hrca a tlacia sa mi slzy do oci a chce sa mi z plného hrdla zakricat: "Konecne doma!"

A tak aj znovuobjavené, staré kontakty mi pripominajù, ze este stàle niekam patrim, a ze som zanechala v niektorych ludoch stopy, ktoré ani cas neotupil :) Ja si tie svoje vo mne tiez stràzim a nedovolim ani casu, aby ma o ne okradol :)

Sunday, August 19, 2007

Rozpràvkové ràno...

Dnes sa mi podarilo vstat skor ako drahému, tak som vystartovala do kuchyne a spravila pre vsetkych ranajky. Kàvu, kakao a vianocku natretù lekvàrom z vlcich makov. Vravim si, nech màme nedelné ràno ako z rozpràvky :) Lezali sme v posteli a ranajkovali. Malà tradicne zjedla ranajky pri rozpràvkach a po hodinke sa vràtila za nami do izby. Hrali sa hru s drahym. On hovoril vyrazy vo francùzstine a malà prekladala do anglictiny. Konecne zacala chàpat preklad. Predtym jej nedochàdzalo, ze sa dà prekladat z jedného jazyka do druhého :) Potom som nàm precitala rozpràvku ;) Hovorim nàm, lebo aj nàm chvilu trvalo, nez sme pochopili pointu :) No a potom zacala divocina. Malà zacala skàkat, vyskat a jasit sa. Tak drahy, aby ju trochu ukludnil jej velmi vàzne hovori: "Raz mi jedna carodejnica povedala, ze budem mat jednu dcéru a jednu obludu, len neviem, ci ty si tà dcéra, alebo tà obluda!" a usmial sa na malù. Malà sa nanho zahladi a rozmysla, ako to myslel. Potom si podoprela bradu palcom a zamyslela sa. Asi po dvoch minùtach ùplne vàzne zahlàsi: " No daddy, to je lahké. Ja som dcéra a mama je tà obluda!" Vyriesené... Obidvaja sa na tom dobre bavili...

V duchu si vravim ' no dobré ràno aj vàm, vy dve opice! To màm za to, ze som vàm spravila ranajky do postele! No mozete vy cakat na budùce, ze sa ja budem unùvat! :D' Takze, tam je nase rozpràvkové ràno a là Monsters inc. :) No a ja màm dalsie meno do zbierky, uz som aj obluda ;)

Thursday, August 16, 2007

Zena alebo muz?

To je otàzka, ktorù som si polozila viac kràt. Co je lepsie v zivote? Byt muzom, ci zenou? Tazko nàjst odpoved, kedze poznàm aspekt len jedného pohlavia a aj to nie ùplne :) Vela veci este stàle objavujem a snazim sa pochopit nejaké tie "nàdielky" zenskosti :)

Jedna z 'nàdielok' zenskosti je nàs mesacny cyklus. Raz, ked som sa stazovala na nàdielku zenskosti, mi jeden pacient povedal: "Radsej by som mal raz do mesiaca menzes, ako sa kazdy den holit!" Zamyslela som sa a vravim mu: "No stavim sa, ze po prvej skùsenosti by ste menili nazad!" Nestihla som vysvetlit preco, lebo prax sa koncila a museli sme ist.

Tak hned vysvetlim, pre vsetkych, ktori si myslia, ze zenskost mà len pozitivne strànky :) Normàlny cyklus trvà od 28 do 30 dni. Stastnà to zena, ktorà si moze nadstavit kalendàr bodla jej cyklu :) Ten moj cyklus ide podla nejakych starych kukuckovych hodin, ktoré obcas aj zastavia, no a ked zistia, ze prilis zameskali, tak sa rozbehnù cvalom, aby dobehli zameskané. Takze kadeco od 28 dni az po 45 dni. Nic pravidelné, jeden mesiac tak, potom onak a treti, tiez ako sa mu zachce :) To by mi neprekàzalo, aspon si uzijem viac "slobody" a usetrim na hygienickych potrebàch :D Keby vsak moj problém bol len v casovani, bola by som to ja stastnà zena :) Zàlezi od toho aky dlhy je moj cyklus, zhruba tak tyzden pred, ma zacnù boliet moje zenské "ozdoby" (ak sa to tak dà nazvat v mojom pripade). Bolest to riadna. Ked ich oràmikujem potrebnou bieliznou, aby som obmedzila silu gravitàcie Zeme, tak màm vzdy pocit, ze idù vybuchnùt! A takto to ide tyzden, ak je cyklus mimoriadne dlhy, tak aj dva! Potesi :( Vzàpati ma chytajù chute, ze ani tehotnà zena by sa za ne nemusela hanbit :) Najlepsie mi chuti ràno o druhej a co sa tyka jedla, najlepsie vsetko naraz- sladké, slané, kyslé, horké v jednom. Uz sa mi podarilo skonbinovat lekvàr s tatàrskou. :( Ani by ste neverili, ako mi to chutilo! Minule som posielala drahého ràno o druhej do pivnice, aby isiel vytiahnut maso z mraziaka! Odmietol :) Ked sa uz blizime blizsie, tak spànok v noci je naozaj prerusovany a nepohodlny. Potim sa ako somàr v kufri. Pot mi stoji na chrbte a stekà cicerkom po krku. Menim pyzamo dva kràt za noc! A to moze byt aj -5 stupnov v izbe, nezmenim to. Potit sa budem aj tak! Takze ràno vstàvam ako vykùpanà. Takto to je celych 5 dni tesne pred mojou "nàvstevou". Poviete si, konecne dorazila nàvsteva, relax! Ha, no nie tak zhurta. Najprv si pride v najmenej vhodny cas! Ked màm suknu a tangà a som niekde v meste a toalety sù vzdialené tak tri svetelné roky, este ze to nie je pravidlom! Takze, prvy den krce v bruchu, bolest chrbta a nauzea. Màm vyhràno :) Aby sa mi nemàlilo, tak si prvé dva dni odhnackujem a obcas obzriem aj toaletnù misu z blizka :( O nàladàch vàm snàd ani nemusim hovorit. Na treti den, tak ako prislo, tak odislo. Spim ako nemluvna, hladina hormonov na normàle a akoby sibnutim carovného prùtika, nic ma neboli :) Ak màm stastie, tak to bude trvat 4 tyzdne, ak nie, smola, o tri tyzdne nanovo!

Ked som zostala tehotnà, tak som sa tesila, ze sa to upravi. Kazdy mi tvrdil, ze je to vacsinou tak. Sestra màvala problémy, pravidelne sme volàvali pohotovost, kedze tabletky nezaberali. Nie som az taky extrémny pripad. Po porode sa problémy vyparili. Mne bolo chvilu lahsie, najlahsie mi bolo prvych sedem mesiacov, ked som kojila, nàvsteva sa totiz nedostavila vobec :) No a teraz sa to postupne graduje. Cim dalej, tym horsie :( Fyziologické vysetrenia nepotvrdili ziadnu poruchu, hormonàlne to vraj tiez nie je. Hormonàlna antikoncepcia to vsetko este vygradovala a to som skùsala viac druhov! Uz mi len zostàva dùfat, ze sa hàdam podari vybavit este raz toho bociana a potom sa to upravi. Nemyslite si, ze budem rodit ako jablon, dokedy sa to neupravi! Toto vsetko ma priviedlo k ùvahe, aké divoké to asi bude pocas menopuazy. :(

Tak co, pàni, este by niektori z vàs menili denné holenie za menzes? Predsa ste len na tom lepsie. Ak sa vàm nechce holit, nechàte si naràst bradu ;) Ale co ja, ak nechcem nàvstevu? Mne nestaci len zavriet dvere! ;)

Monday, August 13, 2007

Nàkupy...

Chodit s nasou hviezdou po obchodoch, nosi so sebou urcité riziko. ;)

Zacalo to velmi dàvno. Hviezdicka si este stastlivo visela na ockovych pleciach v klokanke, ked zacala ùradovat jej nicivà sila. Novopeceny, zabehnuty ocinko, si hrdo vykracuje po obchode s dcérkou v klokanke, hviezdicka si s radostou hompàla nozickami, ja za nimi tlacim kosik, ked tu zrazu drahy urobi prudky predklon, ruky v rychlosti zasùva do vreciek a ratuje si svoju muzskù hrdost. Keby sa nehanbil, tak sa asi hodi do kolien a zvija sa od bolesti ako brusnà tanecnica a huci ako raneny lev. Rozdychal to, malà sa chechtala nad ockovym tanecnym vykonom a hrdy otecko odvtedy drzal nozky malej v dlaniach. Bolo po radosti. Malà si nasla inù zàbavku. Ked boli v obchode deti a pràve mali zàchvaty zùrivosti a vrieskali z plného hrdla ako paviani, nasa hviezda si zapchàvala usi a pytala sa, ci ich nemozem utisit! Mali ste vidiet tie pohlady okoloidùcich a rodicov danych deti. Pratali sme sa kade lahsie. Vysvetlovanie nepomàhalo. Odbila ma vetou: "Ale mna z toho revu bolia usi!"

Najnovsie màme pocas prechodou cez ulicky obchodu komentàre typu: "Tatoooo, prdla som si!" a vzapati nasleduje velky rehot. "Fùùùj, tu to smrdi, tu nic nekupujem!" To sa este dà. Rychle prchàme. Potom, ked stojime v rade a ùnikovà cesta zabarikàdovanà kosikmi, malà na plné hrdlo zahlàsi: "Héj, kto si tu prdol, je tu smrad ako na zàchode!" Potom si velmi transparentne zapchà nos, aby to bolo vsetkym jasné, aj tym v zadu, co nepoculi! S muzom sme cerveni ako feferonky a musime to vydrzat, kedze je nàkup vylozeny na pàse.

Vysvetlujeme, prosime, ziadame. Nie, jednoducho, co na srdci, to na jazyku. Fakt je, ze pri psacom zràdle je smrad a mnoho nasich spoluobcanov tiez poznà sprchy len z katalogov. Nazivo este v sprche neboli. Tak pred kazdym vstupom do obchodu vysvetlujeme, ze nebudeme na hlas vrieskat ak niekto smrdi, ale sa tisko vytratime do vedlajsej ulicky :) "Dobre mami", odsùhlasi nàs komentàtor voni. Tak najnovsie chodi so zapchatym nosom, alebo si dlanou robi vejàr na znak protestu, ze je tu smrad a ked nikto nie je naokolo, tak si este nahlas ulavi: "Fùùùj, tu to ale smrdi! Mami, tu nic nekupuj, ja to jest nebudem!" a demonstrativne si odtlaci svoj maly vozicek nabok :)

Saturday, August 11, 2007

B & B

alebo Bed and Breakfast :) Urcite kazdy poznàte B&B. Je to ubytovanie, ktoré mà v cene zahrnuté aj ranajky :) No a my màme jeden takyto "hotel". Ze som este o nom nepisala? No, totiz prisla som na to dnes ràno. Nasi hostia sù trosku odlisni. Vstali sme ako obycajne o deviatej, teda pre mna neobycajne, ja vacsinou vstàvam ovela neskor. Dnes ràno sme isli na nàkupy. Vcera som uvidela kos na pràdlo a kedze este ziadny nemàm, rozhodla som sa, ze si jeden kùpim :) Nie som impulzivny kupca, tak som si to nechala prejst hlavou a dnes som pre istotu kùpila tri! Takze stojim pri dveràch a cakàm na moje privesky nez sa vychystajù, ked tu zrazu, popri stene, pomalicky cupità mysicka. Bola som takà prekvapenà, ze som zo seba nestihla vydat ani hlàska. Len som s ùzasom pozerala ako zaliezla pod vchodové dvere a zmizla. Otvorim dvere a myska si cupità dolu schodikmi do zàhradky. Hovorim, tak to teda nie! Ja tu nebudem vykrmovat celù mysiu rodinku! Pytam sa drahého:'Videl si ju?' On na to: 'Koho?!' Nevsimol si ju. Dnes ràno o druhej sme sedeli pri stole a kecali, ked sa mi zamarilo, ze som videla prejst cez kuchynu mys. Potom bolo kopec sramotu v sufliku pod stolom. Muz ho cely vysypal, ale nenasiel nic. Tak si vravim, ze bud som paranoidnà, alebo som sfetovanà z tej farby :) No a dnes ràno som nasu malù klientku videla na vlastné oci. Vobec sme jej neprekàzali. Presla popri stene stylom: 'Nedajte sa rusit, ja sa ukàzem neskor! A s klùcami si tiez nerobte starosti, ja sa dnu dostanem!' Takze, musim vymysliet ako zablokovat tù ich cesticku :) Nebudù to hocijaké mysi, ale urcite nejaké z kràlovského rodu. Ved takà obycajnà mys polnà by si takùto drzost nedovolila.

Uz viem, ako Beatrix Potter prisla na nàpady pisat také ùzasné rozpràvky o zvieratkàch. Jednoducho ich ùplne nàhodou vymàkla pri ich rituàloch. Po dnesku si zivo dokàzem predstavit tie divé mysie pàrty v nasej kuchyni. Mozno napisem aj ja nejaké rozpràvky o Mysacom B&B :)

Takze tam je moje strasenie. Mne sa chodia do kuchyne mysi pàst! No a nakoniec to bude pravda aj s tou mysou, ktorà mà naistalovany pipajùci kardiostimulàtor :D

Thursday, August 09, 2007

Malujeme...

Tak sme rozbehli malovku. Teda len takù zàcvicnù. Ale pekne po poriadku. V pondelok poobede som bola u znàmej, tej co som jej "vyriesila" tù dilemu s oknom :) Sedime v kuchyni a kecàme. Zapodievame sa tapetami, ktoré majù uz najlepsie roky za sebou. Boli velmi, nooo, ako to povedat a pritom sa nevyjadrit hrubo, unavené. Na miestach sa "cerili", boli dost tmavé-depresivne a velmi poznacené kuchynskymi vyparmi a dymom z piecky. Slovo dalo slovo a vravim, ze preco teda kuchynu nevymalujù. Ved to nie je ziadna veda, kedze som si musela cely byt v UK najprv dekorovat a az potom sa donho nastahovat. Dekoràcia nebola nutnà preto, ze by sa mi dany dizajn nepàcil, ale najma z hygienickych dovodov. Neràtam spàlnu, ktorà bola celucickà celà cerstvo natretà hràskovozelenou farbou. Tù som musela zmenit koli tomu, ze po 5 minùtach v nej som sa citila ako kravicka Milka :) Tak sme sa teda dohodli, ze pre mna pridu v utorok doobeda okolo desiatej a pojdeme do obchodu kùpit bielu farbu. Prvà ùloha bola vybielit plafon, kedze bol akejsi hnedej farby! Utorok o jedenàstej konecne prisla znàma aj s dcérou. Vypili sme kàvu a isli do mesta kùpit farbu. Prisli sme do obchodu a hned medzi dverami nàm fesny chlapik vravi, ze o pat minùt zatvàrajù! Ano, vo Francùzsku este stàle majù prezitok-poludnajsie prestàvky. Medzi dvanàstou a druhou je predajna zatvorenà! Fàjn, este ze hladàme len bielu farbu a nie nejaky odtien ruzovej, inak by nàs museli zamknùt v obchode, aby sme si mohli do druhej vybrat. Tak sa co najrychlejsie presunùt do oddelenia farieb! Ha, biela, ako lahko to znie! Tak som hned podchytila chlapika a vravim, hladàm dobrù farbu na plafon, aby prekryla aj nedostatky! Nooo, zamyslel sa a pozeral do blba. Potom nàm ukàzal na regàl z asi 15 druhmi bielej farby s komentàrom, ze vsetky sù dobré! Fàjn, to je milé, tak sme rychlo vybrali 10 litrové vedro bielej farby, nejaky ten valcek na nanàsanie a hajde k pokladni. Zaplatili a vytesené vybehli von, s pocitom, ze aké sme len sikulky. Tak rychlo nakùpit sa nàm uz dàvno nepodarilo. Zasli sme do dalsieho obchodu, ktory na prezitok poludnajsej prestàvky uz dàvno zabudol a kùpili sme dalsie farby. Nastastie mali len jeden odtien zltej-tzv. zltà broskyna a modrej, ktorù sme hodlali pouzit v predsieni. Dorazili sme domov a pekne si to rozvrhli. Najprv plafon, potom strhnùt tapety zo stien a malovat. Z tapiet nàm zosla dolu len vrchnà vrstva:) Myslim si, super, aspon nàm zostanù pozakryvané nedostatky. Avsak tapety, ked sa trosku namocili, celé zliezli dolu! Takze spongia a màcat tapety a potom ich zoskrabkàvat dolu. Nastastie isli dolu lahko. Stena pripravenà, nàbytok poodsùvany, policky pozvesované, rebrik pripraveny v pozore a moze sa zacat. Zacala som plafon. Kuaa, tak to bola drina. Robila som to malym valcekom, kedze velky bol pre mna tazky a velmi z neho prskala farba. Obcas ma vystriedala jej dcéra. Znàma ma problémy s chrbticou a navyse trpi zàvratami. Takze ona nemalovala vobec. Po dvoch hodinàch 8 m2 plafonu sa tesilo prvému nerovnomernému nàteru. Ja som vyzerala ako lienka milion bodkovà. Urcite som mala na sebe viac farby, ako ten nestastny plafon :) Potom sme namalovali jednu zvyslù stenu vedla okna tiez na bielo. Predpokladala som, ze farba je vodou zmyvatelnà. Certa starého, treba na nu riedidlo. To sme si ani v tej rychlosti v obchode nevsimli. Tak znàma rychlo odbehla do obchodu kùpit aspon jednu flasku, nech màme cim ocistit valcek a stetec, inak budù zajtra nepouzitelné. Nastastie mali :) V stredu na obed ma vyzdvihli a zacinalo sa znova. Najprv treba plafonu dopriat viac farby. Tak som si to zasa nacvicila. Trvalo mi to kratsie. Potom som zltou natrela plochy okolo vypinacov a kachliciek a jej dcéra urobila zvysok steny velkym valcekom. Vodou rieditelnà farba sa nanàsala takmer sama :) Ja som zatial natierala tou bielou pandravou chodbu pri WC a kùpelni, kedze tie steny v zivote nevideli farbu z blizka :) Este ze plafony sù oblepené polystyrénom :) Brblala som sa s tym vyse dvoch hodin. Obcas ma vystriedala jej dcéra a tak dokola. Stastlivo bola vecer chodba dokoncenà s trochou modrej na ozivenie a celà jedna stena zltà v kuchyni. Uspech. Zajtra dàme pauzu a dokoncime to v piatok. Dnes sa poobede zastavili a vsetky tri sme vyzerali ako by sme pràve vysli z ringu. Ledva sme za sebou tahali hnàty a ruky tie len tak pozvolna hompàlali vedla tela, skràtka ako opice. Tak sme sa teda isli pozriet, ako pokracujù pràce u nàs v bare, reku trochu motivacie omrknùt "profikov". Uz màme dlazbu v jednej izbe, tak sme sa boli pokochat :) Dorazili sme ku znàmej asi o stvrtej. No co, budeme sediet ako cibule?! Ziadne také. Odsunuli sme kredenc, teda najprv sme ho vypràzdnili, lebo plnym sme nim ani nepohli, hrdinky :) A zacali strhat tapety. Nastastie isli odlepovat lahko. Trochu vody a vzdàvali sa pomerne lahko :) Stena asi tak po hodinke pripravenà a moze sa malovat. Tak ja stetcom hrany a kùty a jej dcéra valcekom. Dva kràt :) Preniest kredenc naspat, poumyvat, poukladat naspat riady a kochat sa, zakial sa nàm robili plnené paradajky v rùre. Tak sme si pochvalovali. Strop je este stàle flakaty, ale je to lepsie ako to bolo, steny sù naozaj pekné. Kuchyna je ovela svetlejsia a cistejsia :) Vecerali sme o pol jedenàstej. Zajtra uz len dorobit ten zvysok kuchyne. Ani vàm snàd nemusim hovorit, ako ma boli chrbàt a ruka. Na ruke màm pluzgiere od valceka :) Cely clovek ma boli :) Na to mi drahy dnes zahlàsil:"Milàcik, len sa zacvic, lebo budeme si malovat sami!" Prehltla som, kuaaa, co si to predstavuje, ze je to ako so sportom? Cim castejsie sportujes, tym màs lespiu kondicku! S malovkou to tak nie je! To sa musi len v urcitych, nevelkych dàvkach a s velkym casovym odstupom! Cim castejsie sa takémuto druhu cinnosti vystavujete, tym horsie sa s tym vase telo zmieruje! Do certa, este ked si k tomu predstavim 2x100m2 obytnej plochy, radsej ani nepocitam kolko priecok, plafonov a najhorsie bude malovat plafon medzi rahnami! Uz sa neviem dockat!!! A to som sa zapovedala, ze farbu, stetce a valceky nechcem uz ani vidiet, ked sme pred dvomi rokmi konecne domalovali tù fasàdu! Ale, zasa sa raz naplnilo ludové porekadlo:'Nikdy nehovor nikdy!' ci este jedno vystiznejsie: 'Zariekaného chleba sa najviac najes!' A tak tlacim do hlavy chlieb a zariekam sa, ze sa uz nikdy chleba ani nedotknem! :)

Sunday, August 05, 2007

Ked vàm sen takmer znici den!

'Kràcame po strkovom vale, ktory z oboh stràn obmyva kalnà voda. Uz len z pohladu do nej màm zly pocit. Malà bezi kùsok pred nami, ked sa zrazu z celej sily rozbehne, nekricim na nu, kedze viem, ze by nieco také hlùpe ako je skocit, neurobila. Mylim sa. Na konci valu sa hodi do vody! Muz sa rozbehol za nou a bezhlavo skàce do vody. Prvé co mi prejde hlavou je: "Jezisi, sak on nevi plàvat, blb! Aby som ich tahala z vody von oboh!' (to bolo moje trnavské nàrecie, aby to bolo autentické, v skratovych situàciàch reagujem tak, ako mi zobàk naràstol) Dobieham ku okraju a zùfalo ich hladàm na hladine. Vo vode je obrovsky mrtvy strom s korenmi. Konecne sa vynàra muz, malù vsak nemà, nikde ju nevidim. Vyzùvam si topànky a dàvam dolu bundu a skàcem do ladovej vody. Ponàram sa a zamotàvam sa v korenoch. Po malej ani slychu ani chyru. Zùfalo sa ponàram este raz, kricim na muza, nech ju hladà aj on! Na dne je vela blata a zelin. Voda je ovela hlbsia ako sa zdalo z valu. Uvedomujem si, ze cas ubieha a musime ju okamzite nàjst, inak....' Zobùdzam sa! Do pekla so snami! Preco sa mne nemozu snivat normàlne veci?! Len mne sa mozu snivat takéto hovadiny .

To bol tùto noc uz treti sen. Tie dva predtym sa este ako tak dali, ale tiez v nich bolo dost vody, ryb a psov. A jedla som hrozno, ktorého bobule boli velké ako slivky :)

Vstala som, celà stastnà, ze to bol len sen. Urobila som si kàvu a naranajkovala som sa. Zazvonil telefon a muz zodvihol. Vraj ci nezavezie deti znàmej na kùpalisko. O druhej som malù dala do plaviek a natrela faktorom 60, neriskujem, aj ked mà malà olivovù pokozku, s tym, ze ked sa vràtia, zavolàm susede a pojdeme ku nej na bazén. Dobre. Ja som sa zatial opalovala na dvore. Konecne màme letné pocasie. Ale len do zajtra:) Asi po hodine a pol sa vràtil muz a malej nikde! Povedal mi, ze ju nechal s detmi na kùpalisku. No s detmi, dievcina mà 18 rokov. Do mna sto certov. Hned sa mi vyjavil sen z ràna. Zachvàtila ma panika a nahucala som na drahého, chudàk ani nevedel za co. Trochu kludnejsie som mu vysvetlila, co sa mi snivalo a vravim mu, nech ide malù zobrat! Najprv sme sa pohàdali, samozrejme. Nakoniec som sa hodila do plaviek a kricim nanho, nech mi vysvetli, kde je to kùpalisko. Bol statne vytoceny, tak mi povedal, nech ho nasledujem autom, on ma tam zavedie. Cas sa tahal a nevedela som sa koncentrovat na jazdu. Po nekonecnych desiatych minùtach jazdy som dorazila, este zaplatit vstupné a zaparkovat. Bezim ku bazénu a nàhodou som zastavila pri uteràkoch deti, s ktorymi bola moja hviezda. Malà nebola na deke. Hladim smerom ku bazénu. Ostrim, ostrim, nic nevidim. Skladàm si slnecné okuliare a konecne ju zbadàm. Hviezda celà stastnà, vrhà sa do vody, ktorà jej siaha po kolenà. V bazéne je sama, bez dozoru. Uf, stihla som to. Nic sa nestalo, teda okrem tej hàdky s drahym, ktorà bola zbytocnà. Tak som celé poobedie sedela v chlàdku a sledovala hviezdu. Jej radost bola obrovskà. Pery od zimy fialové, ale dostat ju z vody von bolo, ako vyhnat blchu z kozucha :) Nakoniec o pol siedmej sme to zabalili a islo sa domov. Hviezda zabalenà v mojej koseli, kedze v tej rychlosti som nestihala zbalit veci, ci jedlo. Len uteràky, vestu na plàvanie a vodu na pitie. Stastlivo sa nalodit do auta a ficat domov. Rychlo som pripravila veceru. Malà si nalozila tri kràt :) No, je desat hodin a este stàle nespi. Momentàlne odtrhla pol bagety a zuje chleba, lebo ju vraj hlad kvàri. Ale idem zasiahnut, lebo uz vyjednàva, ze bude spat s tatinkom :)

Dnes som tak vynervovanà a unavenà, ze dùfam, ze mi uz nezostane ziadna energia na trhlé sny! Navyse ma pàlia plecia, kedze som sa neopalovala uz viac ako tri roky a krém na opalovanie som v tej rychlosti zabudla pribalit :) Ano, som jeden z tych stastlivcov, ktori sa priskvaria i v chlàdku!

PS: Hladàm zaklinadlo na dobré sny :)

Thursday, August 02, 2007

Ked sa praktickost vyplàca...

Dnes poobede som sa zastavila v bare. Vcera som stratila nàusnicu, tak som sa bola spytat robotnikov, ci nàhodou nenasli nàusnicu. Ani nàhodou, najradsej by som sa vyfackala za to, ze som ju stratila. Priniesla som si ich z dovolenky a boli naozaj kràsne, uz je len jedna! Tak sa snazim stràvit moju bolestivù stratu :(

Na spiatocnej ceste som sa zastavila u znàmej, ktorej boli "majstri" merat to "unavené" okno :) Uz mala rozpocet hotovy. Vraj 1200 eùr, jedno okno, ale ked si budù moct dat reklamnù tabulu na jej plot pocas vymeny okna, tak jej dajù zlavu 150 eùr! Ha, a to chcù to jedno okno menit tyzden, ci co?! Najprv sme spekulovali. Vravim, v obchodoch sa dà obcas nàjst okno robené na mieru, ktoré zàkaznik odmietne, lebo rozmery presne nesedia a mozno nàjde jedno, ktoré sa bude hodit. Takéto odmietnuté zàkazky sa predàvajù za babku, kedze nàjst niekoho, komu presne sadne takéto okno, je velmi tazké. Nedà mi to pokoj a poziadala som ju, nech mi ukàze to okno. Zaviedla ma k oknu. Nic moc, dve okienka, ktoré boli v strede oddelené listou. Tak som si vypytala meter a rozmerala som si to. Poznacila som si ùdaje a vypytala si katalog nemenovaného obchodu so stavebnym materiàlom. Pytam sa jej:'nepotrebujete tam mat na mieru robené dve oknà, ak nàjdem jedno standartné, ktoré bude sediet?!' Potvrdila mi, ze jej to je jedno, ak tam bude jedno okno a nie dve. Na mieru robené oknà sù velmi drahé, pretoze sa nevyràbajù v pàsovej vyrobe, teda aj nàklady sù ovela vyssie. Ak nie aj presne, tak sa dokùpi drevo a vyplni sa medzera medzi mùrom a ràmom! Tak mi to vysvetloval "séf", ktory nàm renovuje bar. Vzdy som bola dobrà v pocùvani a nàslednom pouziti danych informàcii. Asi som bola v minulom zivote opica. Opicenie mi ide velmi dobre :))) Dobre, odobrila mi moj myslienkovy pochod. Nalistovala som si strànku v katalogu s oknami a hladàm. Takze okno aj s ràmom mà rozmer 100x156 cm. Hladàm prislusné okno. Màm 95x140cm bez ràmu, s ràmom 98x145cm. Takze potrebujem vyplnit 11cm fugu. Nad tabulkou si vsimnem vyznacené akési drevené hranoly. Potom citam, zvacsovace! Heuréka! Zvacsovacie listy 57 mm! Super, takze ak dàm z kazdej strany jednu listu, màm to 114 mm. Diskutujeme a nahlas premyslame. Takze màme 4 mm navyse. Vravim, ziadny problém, z kazdej listy zbrùsit, ci ohoblovat 2mm a màme to perfekt! No a tie dva centrimetre, s tym sa tiez bude dat nieco spravit, to tiez nie je problém. Takze cena okna- drevené, dvojsklenné okno, rozmer 95x140 cm- 116.00 Eùr, cena listy-12.00 Eùr, potrebujeme dve, takze 24.00 Eùr. Celkovà cena za materiàl 140.00 Eùr, plus nejakych 6.00 Eùr za izolacnù penu. Ak sa spytam znàmeho, tak hàdam sa vmesti do 200.00 Eùr aj s fixàciou okna, vràtane materiàlu. Usetrili sme cca 800.00 Eùr. Obidve sme sa usmievali a zapili to kàvou. Uz len dotiahnut toho znàmeho, ktory to premeria, omrkne a snàd potvrdi, ze je to mozné takto spravit! Som to ja ale sikula! Kam sa hrabù taki umelci zo seriàlu "A je to"!

PS:Pockajte, ako mi moju bublinu (som to ja ale sikula) zajtra znàmy praskne, ked zahlàsi, ze to nie je také jednoduché, ako si to ja predstavujem. Mi hned povie:"Dievca, si to predstavujes jako Hurvinek vàlku!" Urcite majù francùzi ekvivalent aj na toto prirovnanie! :) No ale, ked som sa pochvàlila drahému s mojim geniàlnym riesenim, tak mi to potvrdil. Vraj to je mozné! No, ale na drahého sa radsej nespolieham, kedze nevedel pustit pràcku :) Zajtra sa spyta znàmeho a uvidime, ale dnes sa tesim z toho, akà som ja len neuveritelne praktickà a sikovnà :)