Koniec dobry...

... vsetko dobre :°)

Tak, ako som slubila, uz som ako tak zregerenovana a mozem tu chvilu posediet a napisat vam, ako sme dopadli.

V nedelu poobede som nastupila do nemocnice ako bolo dohodnute. Na prijme zistili, ze mam kontrakcie, ja som zasa totiz nic necitila, hoci ich intenzita, podla pristroja bola dost silna. Vravim si, nic vazne, ved zajtra uz bude po vsetkom, hlavne, ze ma nic neboli. No, skoro som sa tesila. Rano o pol druhej ma zobudila bolest v bruchu. Pozeram ako cervik na jablko a cudujem sa, ze co to?! Ved aj predtym boli kontrakcie, ale totoooo, auuu! Tak som zazvonila na sestricku, ze "trochu" ma boli brucho, takych kazdych 8 minut! Ta vybehla von a doviezla stroj na monitorovanie. Zapojila nas a cakali sme. Na garfe krivky ako Vysoke Tatry. Este sme sa nadejali, ze snad sa to ukludni. Prdlajs. Po pol hodine sa bolest zacala stupnovat. Tak mi dala lieky a cakali sme dalej. Bolest sa trochu skludnila, dokazala som aj zaspat velmi lahkym spankom. Monitoring sme este opakovali dva krat. Sestricka volala lekarovi, ze co so mnou. Nastastie to nebolo asi az take vazne, kedze som sa neotvarala :) Do rana daleko... Tak som sa pre istotu rano otretej umyla dezinfekcnou zbrndou, len keby nebolo rano nahodou casu! O siedmej rano este posledny monitoring, babo sa nedalo kontrakciami velmi rusit, bolo mu to sumafuk :) O tristvrte na devat pre mna prisli a vyviezli ma na salu. Drahy s malou nastupeni a cakali. Snad ani nemusim opisovat, ze ma nemohli napichnut, kvoli kontrakciam a ked sa im to konecne podarilo, tak anestezia dost dlho nezaberala. Nakoniec sa vsak podarilo. Prisiel moj lekar, usmial sa, ze hracicka, take sme tu uz mali velakrat. Ja smrt v ociach... Vdaka kontrakciam a myomu "vyprostenie dietata trvalo nehorazne dlhych 20 minut, mna uz zacal oblievat studeny pot, ukludnovak nezaberal, ja sa panicky pytala , co sa deje, ved prvy krat ani nie 10 minut a bolo po vsetkom.Tak doktor stihal este komnetovat a ja som medzitym zamierala strachom. Este ze anestiziolog bol taky zlaty. Ten ma ukludnoval ako sa dalo, nie ze by zaberalo, ale snazil sa, to sa mu musi nechat. :°) 9.25 uzrelo svetlo sveta nase slniecko chlapcek- a urobilo mnauu, mnauuu a ja som si v duchu pomyslela, no uz mozem aj zomriet. Este som si stihla vsimnut, ze je baculko. Sestricka len rychlo povedala, ze vazi 3740g a brala ho ocistit a ukazat nedockavemu otcovi. Mna zatial davali dokopy, co mi bolo srdecne jedno, kedze som bola nadopovana oblbovakmi. Dve hodiny na pooperacnej a konecne ma previezli na izbu. Tatina nikde. Lezala som tam sama zo svojimi zmiesanymi pocitmi, ubolena a taka sama. Az na ten ruzovy, mrnavy uzlicek vedla mna. Sestricka mi ho podala a prilozila som si ho po prvy krat na prsnik. Ten pocit! Vsetok ten stres z poslednych 9tich mesiacov so mna opadol a uvedomila som si, ake neuveritelne stastie mame. Maly bol svetlucky a tak som stiahla ciapocku a tu prekvapenie. Blondak jak das. Normalne som onemela, neschopna reakcie. Cakala som nieco ako bola hviezdicka. Olivova pokozka, tmave vlasy. A tu na mna oci blondacisko :°) Tak ma to vykolajilo, ze som nebola schopna prenho najst meno. Len som pozerala ako mucha puk! A tak po troch dnoch dray s malou rozhodli, ze sa bude volat Dylhan Maximilian. Ja som si nedokazala predstavit ziadne suce meno :°)

Hviezda v pondelok poobede zahlasila, ze mame babo, mozeme ho zobrat domov, ved ona sa postara a ja mozem zostat v nemocnici, nech sa zotavim :°) Na druhy den ho uz chcela krmit chlebom, ved ako moze niekto vyzit len z mliecka a aj to este takeho co tecie z takeho smiesneho miesta?! No tak dokola sme vysvetlovali, ze chlebik nie, mliecko bohate staci a ano, ked bude trosicku vacsi, bude sa s nim moct hrat. Ked sme jej ho dali na ruky, ludia ona mala v ociach take iskry hrdosti, lasky, ze keby mi to niekto rozpraval, asi mu neuverim, ze sestrocne dieta dokaze takto reagovat. Je strasne zlata, vsetko by chcela robit, prebalovat, prezliekat, kupat a keby sa dalo tak snad aj kojit :°)

Otec, to snad ani nemusim opisovat, viete si predstavit. Len v skratke: 5 kytic ruzi mi svietilo na izbe, chodili za mnou s malou kazdy den o nemocnice, hoci bol utahany ako kon, kedze sa pripravoval na sobotu-mali sme zasa tie gastanove slavnosti a na vsetko bol sam. Prvu noc doma, maleho mi nosil na kojenie do postele, nechaval ho odgrgnut, kedze mi robi trochu problem sadnut si z lahu a tak :°) A museli by ste ho vidiet.... Mrzi ma, ze som nemala moznost ho vidiet, ked po prvy krat zbadal svojho syna. Dnes v noci mu hovorim: Ani sa ti nesnivalo, ze budes mat raz svoje vlastne deti. On na to, so slastnym usmevom na tvari: Tak to teda nikdy a ponoril sa do rise snov... Krasne momenty, snazim sa ich vsetky zapamatat, neda sa to vsak, keby mal clovek najaku memory card v moizgu a mohol by si ju prehravat. Spomienky blednu a stracaju na intenzite, skoda...

Takze, este raz vam vsetkym zo srdca dakujem za podporu v tazkych zaciatkoch, kedy ste ma drzali nad vodou svojimi pozitivnymi komentarmi a az do posledneho okamziku ste na mna mysleli a drzali palce. Je to ako jedna velka rodina. Hoci len virtualna, ale je krasne, ze sme schopni sa podrzat, dodat si odvahy a chvaly v spravny cas. Velke Dakujem vsetkym :°)

PS: Maly je velmi dobry, aj sa vyspim pri nom :°)

Som pripravenà?!

Tak, realita udrela, rovno medzi oci :°)

Ale pekne po poriadku. Drahy do mna huci uz tyzden, aby som si zbalila tasky, lebo prenho nie je lahké zbalit ma do nemocnice, ako som mala moznost sa presvedcit naposledy, aj ked mohlo to dopadnùt aj horsie :°). Tak pre babo vsetko potrebné zbalené, len ja som sa nevedela nejako odhodlat zbalit kufor pre mna. Tak navela som ho v sobotu poslala kupit vlozky. Isiel aj s asistentkou rézie :°) Nastastie, nekupili plienky, ale vràtili sa z obchodu asi o hodinu a pol s komentàrom hladal som to po celom obchode a presne to, co si mi napisala, ked tam je toho tooolko, kto by sa v tom vyznal! Viete si predstavit chlapa s okuliarmi na nose, s papierikom v ruke a prehrabuje sa medzi vlozkami a hladà tù spràvnu velkost a tvar?! A to vsetko za hlasného komentàra 6 rocnej kibicbaby?! Ja zivo a trhàm sa este dnes pri tej predstave :°) No opytat sa by bolo asi tazké. Podarilo sa im kùpit to, com som im napisala, ale len jeden balik, ale co, hlavne ze màm :°) Zlaticka moje, dakujem :) Tasku som zbalila, este nejaké drobnosti, tento kràt vsak neriskujem a kupujem zubnù kefku, funglovku ;) pastu a hygienické potreby tiez sù uz v taske :) V hlave màm vsak este stàle koooopec casu. Zbytocne sa mi tu povalujù dva kufre, len co na ne padà prach! Ja nie som este READY, tak nech vsetci cakajù! Postielka nie je este zmontovanà, nie sme prestahovani a tak spolieham na to, ze snàd, ked som zbalenà, tak teraz sa nic nestane :) Neviem vsak, ci som to dnes nepos-ala. Vytiahla som kocik z garàze, màm ho este po malej :°), ze nech sa vyvetrà. Naposledy, ked som povedala, ze kocik predàm, tak o dva tyzdne som si robila tehotensky test, ktory bol pozitivny :°) Ja bych ideàlne potrebovala este aspon dva mesiace, aby sme stihli dat vsetko do poriadku a zacali normàlne fungovat. Aj ked pràce sù ukoncené, cakàme na plynàrov, aby zapojili kotol :°) Vzdy sa volaco nàjde. A to nehovorim o tom, ze este nemàme vybraté meno! Ani dievcenské ani chlapcenské! Tu je to tak, ako na Slovensku, treba dat meno hned!!! V Anglicku sme mali sest tyzdnov na to, aby sme na matrike nahlàsili dieta, teda aj meno sme mohli vyberat celych sest tyzdnov :°) Neviem si predstavit, ze mi oznàmia, màte dcéru alebo syna, ako sa bude volat?! A ja budem na nich pozerat ako mucha puk a habkat nieco v zmysle, ze nemàm tucha!

Do toho vsetkého, po tom, co som stràvila dva dni v nemocnici, malà odmieta jest v skolskej jedàlni. Vraj vobec neje a ak, tak len trosku! Pytali sme sa, neodpovedà, jednoducho nechce a hotovo! Schudla, je to dost viditelné, je samà ruka, samà noha, teraz mala mat obdobie kedy naberie a tak o dva mesiace sa vytiahne. My to màme tak. Najprv zje vsetko, co jej neutecie z taniera, potom sa trochu skludni a zrazu je vyssia o tri centimetre :°) Skùsali sme jej vysvetlit, ze treba papat, ale nejako to ignoruje. Doma sa napapà v pohode, nie nejako bez miery, ale zje. Asi sa stresuje, chùda moje malé! Tak dùfam, ze sa to coskoro upravi a zivot sa vràti do kolaji, aj ked s novym prirastkom to bude zasa iné, ale aby sme uz aspon boli vsetci spolu pod jednou strechou :°)

PS: Pustovnicka, gratulujem a prajem vela laskyplnych chvil :°) A to si sa bàla, ze ta predbehnem :°) Tesim sa spolu s vami :°)

Stalo sa...

V piatok som odviezla mamu do baru a zacala s malovanym izieb, kedze ja som indisponovanà :) Ja som odbehla do obchodu a prichystat obed.

Kibic babu som zobrala so sebou, nech majù v bare klud :) Vosli sme do obchodu s nàkupnym vozikom a prvù predavacku, ktorà vykladala tovar, som poprosila, ci by mi mohla do kosika vlozit karton piva. Zvycajne to robi mama, ked je so mnou. Vysvetlila som jej, ze som tehotnà a ona ochotne isla so mnou a nalozila mi to do vozika. Este sme pokupovali drobnosti a isli ku pokladni. Vylozila som na pàs drobnosti, ked som si spomenula, ze mi chyba voda a mlieko. Tak som predavacke v pokladni vysvetlila, ze musim este odskocit po vodu, ale musim aj s vozikom, lebo to v ruke neunesiem. Ona ochotne vysla z pokladne a vlozila mi dve balenia mineràlky do vozika a k tomu este karton mlieka. Za normàlnych okolnosti treba vsetko z vozika vylozit na pàs, lebo ludia sù vynaliezavi. Poschovàvajù na spodok krabic iny tovar, ktory takto prepasujù bez platenia von! Ja som to nemusela vykladat z kosa, hoci tà istà siet obchodov, len v inom meste a museli sme vsetko poctivo vylozit na pàs! Vsetko nablokované a ulozené v kosiku. Predavacka, na moje prekvapenie, zavrela pokladnu a vysla so mnou von s tym, ze mi to vsetko nalozi do auta. Ja mierne soknutà, predsa len, nie som zvyknutà, lepsie povedané, som odvyknutà- v Anglicku je to normàlne, tu nie, ze este sù ludia, ktori sù ochotni pomoct, aj ked to nie je v ich nàplni pràce a bez reci, ci tvàrenia sa, ze ich naozaj velmi obtazujete. Len dodàm, ze je to siet obchodov, ktorà u nàs (na SK) nemà velmi dobrù reputàciu vdaka pràve zamestnancom, teda ich pristupu ku pràci a k zàkaznikom. Ano, je to onà zlto-modrà znacka obchodov :) Cloveku to tak dobre padne ;)

PS: Doma som to z auta vynàsala po jednom kuse :) Malà pomàhala o dvestotristo! A konecne som nezabudla kùpit ten alobal!!! Co som pozabùdala, radsej nebudem rozpisovat, lebo by toho bolo na dve strany :)

Tretia tretina :)

To moje tehotenstvo by sa dalo prirovnat k hokejovému zàpasu :) Tiez mà tri tretiny a prebiehajù zhruba rovnako. V prvej tretine otukàvame sùpera. Ako viete, mne ten sùper nahnal poriadne strachu :) V druhej tretine sme to nejako zahrali do 'autu', obcas sa podarilo aj skorovat! Na tretiu tretinu sme dofucali na hraciu plochu uz len z povinnosti, kedze inà volba nezostàva,kazdù minùtu nàmahy rozdychavame pol hodiny! Sùstavné pichanie pod lavym rebrom nàm zneprijemnuje kazdy jeden pohyb, este aj sedenie na trestnej lavicke je namàhavé. Jediné co nàm mihà v hlave je, ako len tù poslednù tretinu v zdravi prezit a ked nevyhrat, tak to aspon na plnej ciare neprehrat! Aj remiza potesi, ak je zaslùzenà! :) Tolko ku sportovym spràvam. Tie ostatné nie sù o nic lepsie.

Fyzicky stav, teda jeho viditelnà strànka! Uz teraz velkost mojho brucha prekonala predchàdzajùce tehotenstvo! S malou som nemala takéto velké 'brusisko' ani v den porodu. A ako som sa stazovala! Vraj obrovskà som a nemotornà! Mali by ste ma vidiet. Velryba uviaznutà v plytkej vode je vrtkejsia ako ja! Najhorsie je, ze mi to brucho zavadzia. Otvàram dvere, buch si do brucha! Drahy nieco podàva, zle odhadne vzdialenost a zasa to schytà brucho! A to este stàle "rastieme" ! Je to cim dalej tym tazsie zmierit sa s mojou roztahujùcou sa telesnou schrànkou, ktorej rychlost roztahovania, sa vyrovnà rychlosti roztahovania sa zohrievaného plynu! Asi by som si mala dat na brucho nàpis:'Pozor! Vysoko vybusné!' kedze màme tridsat stupnové teploty! Asi sa na budùci tyzden pojdem pozriet do obchodu "pre dàmy" a kùpim jeden kus oblecenia à la stan. Do normàlnych veci sa uz len s tazkostami zmestim. Ak to pojde takto dalej, tak o mesiac nabehnem do sportovych potrieb a kùpim stan pre styroch, to aby som sa donho zmestila aj tri dni pred porodom. Inak budem musiet sediet doma a do porodnice ist po len po tme, lebo okrem babkovského pyzama na seba nic iné nedàm! Aj tie nechty na nohàch sù pod vplyvom hormonov a hrajù proti mne. Teraz, ked sa uz nezohnem, tak budù ràst ako divé! Do porodnice pojdem s nechtami na nohàch ako sliepka a navyse oblecenà do stanu pre styri osoby! Také tu este asi nezazili :)

Fyzicky stav, mentàlna strànka nie je na tom o nic lepsie. Asi mi uz aj mozog opuchol, ved uz vsetky ostatné casti tela sù spuchnuté, preco nie aj on! To, ze vypol sa dalo tolerovat, pokial fungoval autopilot! Opuch vsak otupil aj autopilota a som nahratà! Alobal uz kupujem dva tyzdne! Este stàle som ho nekùpila :) Vsetko mi lezie na nervy a hlavne ja sama sebe! Keby sa to dalo, normàlne sa so sebou rozvediem! Dovolenka tohto roku nehrozi, kedze cestovanie màm zakàzané! A tak kazdy vecer pri zàpade slnka, kedy sa konecne na chvilu zastavim, si sadnem a sledujem vlny na mojom bruchu. Aj surfovat by sa dalo, keby som vedela... Na co sa parit okolo 600 km v aute, aby sme si uzili pobrezie?! Najhorsie vsak je, ze to surfovanie nie je vylucne len pri zàpade slnka. Ked "sme" hladni, tak skàceme o dvestotristo. Ked sa teda napapàme, tak 'nàm' to sposobi tolko radosti, ze div vsetko nevyvràtim von, lebo cervickové paty màm az niekde v zalùdku! Lavy bok sa 'nàm' nepàci a tak dokopeme maminku k tomu, aby spala na pravom! Uz zacinam mat dekubity ;) K tomu vsetkému este sestrocnù kibic babu, no nenudim sa :) Zo zaciatku chcela sestricku, kedze chlapci sù pre nu prilis hekticki a 'divi'. Pred tyzdnom sa ma nenàpadne pyta: 'Mami a chlapci sa hrajù s autickami, vsak? Oni sa nehrajù s bàbikami?!' Hovorim, ze vacsinou si vyberù autà na hranie! Malà mudrlantsky pokyve hlavou, stylom, tak som si dobre myslela a potom dodà:'Ak to bude sestricka, to aby som jej poziciavala moje bàbiky, ze?!' Vravim, ze asi bude musiet, ved ich mà neùrekom. Na co malà pochopitelne pokyva hlavou a potom dodà:'Tak to radsej aby to bol bracek!' Priklincované a mozeme sa roztrhat. To uz radsej ani nezachàdzam do podrobnosti, ako uz s otcom vybavuje, ze chce byt pri tom, ked to bàbo bude "vyliezat" von!!! Ona chce vidiet to bàbo ist von!

Pomoooooc!!!! Musim ist rozdychat tù predstavu a vàs tu teda nechàm na pospas tym vasim...

Ultrazvuk...

Vcera, ako som spominala, sme boli na ultrazvuku. Polhodinovà prechàdzka snimacom po mojom bruchu. Zacalo sa z rezka :) Zasli sme do vysetrovne, isla som si lahnut na stol a malà sa tlaci hned za mnou :) Zbadala vàhu, tak sa na nu hned postavila a krici: "Mama, aha, ja màm 20 kilometrov!!!" Skoro som to malé vysmiala von prvy kràt! Pohodlne som sa ulozila, zhasli sme svetlo, naco malà zahlàsi, ze sme ako v kine, a s mamou stàli vedla mna. Vcera sme mali babskù jazdu ;) Drahy bol pracovne niekde v Tramtàrii :) Tak a predstavenie mohlo zacat. Lekàr trpezlivo vysvetloval kde co je, mama sa tesila a malà komentovala :) Vsetko je v najlepsom poriadku, len tento kràt si drobec necucal palec. Minule ked bola malà s nami, tak si cucal palec a malà hned spustila, ze to nemà robit!!! Tak teraz striehla, ci si ho nebude nàhodou znovu zut, aby mohla "zalovat" tatinovi, aké je to bàbo 'neposlusné', kedze si cucà palec! Potom sme zbehli na tvàr a ùsta, ci nàhodou nemà ràzstep pery a malà zahlàsi, ze podla ùst to vyzerà na chlapca; potom po minùtke dodà, alebo aj na dievca :) Lekàr sa usmeje a hovori, no bud jedno alebo druhé, iné to ani byt nemoze :) pozreli sme nozky, na ktorych mà velmi dlhé palce a ruky mà celé po tatinovi, ako uhliarske lopaty, tiez obrovské v porovnani so zàpastim. Potom na nàs zazival(a) a prekryl(a) si tvàr pastou, akoby sa nàm vyhràzal(a), pockajte co spravim az mi nedàte pokoj!!! Tak sme po pol hodine vybehli von, malà celà bez seba, mama zbavenà slov :) Drzala sa, neplakala, hanbila sa pred lekàrom :) To bola poslednà nàvsteva u mojho lekàra. Od prvého jùla ide do dochodku. Musim ist ku druhému, tak uvidime, ci bude tiez takà veselà kopa :)

Este mi nedà nenapisat hlàsky mojej hviezdy :) Sedime na dvore, malà hrà softenis s loptickou o stenu. Na to pride ku dveràm a pyta sa ma: "Mama potrebujes centrimetr?!" Pozeràm na nu, ze o com toci. Netrpezlivo mi vysvetli, ze v skolke sa im pokazil a potrebujù pozicat do konca roka! No cetrimetr! Napadlo by vàs, ze je to teplomer?!

Sedime so znàmou u nàs v bare a malà sa zamiesa do rozhovoru: "A ja doma hràm golf o stenu!!" Namiesto tenis s loptickou o stenu, zahlàsi golf o stenu. Musim podat novy nàvrh na Sportovy pohàr: GOLF O STENU! Mozno by sa to ujalo ako sportovà disciplina, ak by som k tomu dodala, ze kto 'sejme' viacej spoluhràcov s golfovou loptickou vyhràva :)) Tak zatial tolko na potesenie a posteklenie brànice :)

Vcera zacali u nàs vypredaje, tak idem pozriet nejaké drobnosti do satnika, kedze ja sa nezadrzatelne rozsirujem, moj satnik sa tym pàdom cim dalej tym viac zuzuje :) Takze prijemny den vsetkym :)

Predstavenie...

Hlàsim sa az teraz, dostaneme sa k tomu preco neskor ;)

Utorok 27 màja mala malà vystùpenie. Nevedela som presne co to malo byt, nieco chystali v hudobnotanecnej skole. Dohodla som sa so znàmou, ze pre nu pridem a pojdeme spolu, kedze mama tu mala priatela a na druhy den mal ist domov, tak chceli zostat este naposledy spolu. Drahy robil, tak som isla teda sama a znàmu vyzdvihla v meste. O jednej sme dorazili do skoly, lebo som nevedela, kde to mà presne byt a potom sme isli spolu do nejakej sàly v centre mesta. Vonku tridsat stupnov, sparno, vlhkost vzduchu 95%nà, no na porazenie! V ruke stativ na kameru, na jednom pleci zavesenà kamera a kabelka na druhej mi visela hviezda a v predu trcalo brucho. Ledva som sa terigala, kedze brucho mi statne podràstlo, màm co robit sama so sebou, nie to este s takymi priveskami a v takych klimatickych podmienkach. Stastlivo sme dorazili, skoro som dusu vyplula! konecne sme sa usadili na stolicky, malù som prezliekla do tanecného dresu a pozeràm, ze vsetky deti sa obliekajù do nejakych pestrych blùzok, triciek s kvetinkovou potlacou! pozeràm zmatene okolo seba a cakàm kym pride ku mne ucitelka a làskavo mi povie, ze bolo treba malej priniest nieco kvetinkové na vrch a nieco jednofarebné naspodok! Tak sa malej pytam, ze preco mi nepovedala, ze si mà doniest nieco také! Jedna mamina vedla mna mi vravi, ze to bolo napisané v papieroch! No kto by tie litanie cital a este k tomu vo francùzstine! Tak tehotnà - netehotnà, tridsat stupnov, netridsat stupnov, zle- nezle, hajde do obchodu nieco kùpit! Malù som nechala na starosti znàmej a ficala do obchodu zhànat kvetinkové tricko a nejakù suknu. Dofucala som hore kopcom do prvého obchodu ktory som nasla, rozdychala som ten kopec a isla nieco vybrat. Nemala som vela casu, tak rychle som vybrala kvetinkovy vrsok a suknove nohavice! V penazenke pàr drobnych, tak prehrabem celù kabelku, kym konecne slàvnostne vytiahnem karticku, najprv poisteneckù a vzàpeti platobnù! Uff! Teraz sa co najrychlejsie skotùlat dolu kopcom do sàly a prezliect hviezdu. Nasla som ju takmer hned, v ociach vyraz paniky, ked vsak zbadala, ze màm v ruke tasku, tak ozila. Prezliekla som ju a celà rozziarenà sa zaradila do chorusu a zacalo sa ladenie orchestra. Brrr, to uz drobec v bruchu neskàkal len od toho tlaku vo vzduchu ale aj od tych zvukov, co vydàvali nàstroje niektorych deti :) Miesta v prvom rade sme museli prenechat divàkom. Na predstavenie sa prislo pozriet asi 80 skolkàrov :) Tak som si zbalila caky paky a isla do zadu do satne. Hladala som miesto, odkial by bol dobry vyhlad a dalo sa v klude rozlozit stativ. Nasla som, na satnovom pulte. Uz len, ako sa nanho vyskriabat! V predu mi vadilo brucho, zadom som sa zasa nevyzdvihla, kedze ruky nedokàzali uniest moju vàhu! Tak som sa tam asi pat minùt tocila ako ventilàtor a potom dalsich pat minùt podskakovala ako trojdnové kozla. Nakoniec som to vzdala a vyskriabala som sa hore! Zostala som trcat na bruchu, ako ten chrobàk v Troch chrobàkoch, ibaze on bol na chrbte a ja na bruchu- hompàlala som sa tam tak dobrù chvilu, kym sa mi podarilo dostat nohy pod seba a sadnùt si! Rozlozila som stativ, nadstavila kameru a fucala ako prasa ked ide z bukvic :) Predstavenie zacalo. Kamera zapnutà a ja som sa osivala, lebo drobec ma v bruchu tlacil. Nevedela som si nàjst polohu a drobec tiez asi nie! Myslela som, ze mi vytlaci zalùdok von cez krk! Takze z predstavenia som vela nemala, pamatàm si akuràt vykrik malého skolkàra, ktory na plné hrdlo vykrikol, ze sa zlakol! Sàlou sa ozyval huronsky smiech! O pol stvrtej sa moj ortiel skoncil! Pobalila som veci a uz len zliest dolu z pultu, ovesat sa, prezliect malù a absolvovat cestu do auta! Vonku este stàle sparno a maximàlna vlhkost! Konecne som si sadla do auta, podakovala bohu, ze som to zvlàdla bez ujmy a ficala domov za stàleho recnenia hviezdy! Malà vytesenà, ze mà nové tricko a ja, ze màm zasa pokoj az do zajtra, kedy ju treba zasa zobrat do tanecnej a na klavir! Drobec este stàle divy(à), asi nacvicoval(a) "brusné" tance v mojom bruchu! A tak to bolo az do vecera. Spat sa nedalo, vzduch bol nedychatelny, elektricky vyboj iskril a v dialke sa bliskalo. Stàli sme vonku a obdivovali blesky. Celà obloha sa osvecovala a bolo vidno, ze nad nami je jasno. Lahli sme si a este sme sa rozpràvali, ked bliskanie a hrmenie bolo pocut kdesi za rohom. Drahy chcel ist zavriet okno, ale nedovolila som mu, kto by tam spal! Ani nie o desat minùt obrovsky zàblesk a vzàpati na to ohromujùci zvuk. Myslela som, ze susedova borovica to schytala! Drahy predsa len zavrel to okno! Zacalo liat, napatie sa uvolnilo, drobec sa ukludnil, ja tiez a zaspala som spànkom spravodlivych. Akoby ste otocili gombikom. Vsetko to napatie zmizlo. Na druhy den pozeràm von oknom, borovica stoji. Neskor mi drahy povedal, ze nedaleko od nàs (100m) udrel blesk do domu a spàlilo ho. Nastastie tam nikto nebyval. Mama hovorila, ze sa jej pri tom udere rozsvietil mobilny telefon, ako by prijala hovor. No a nàm odisiel internet! Teda nie internet, ale karta v pocitaci! No a podarilo sa nàm to spravit az vcera. Na dnes sme chystali svedske stoly pre tridsat ludi, plus aperitiv, tak si viete predstavit ako vyzeràm. Vyzmychany citron je pri mne fesàk ;)Dùfam, ze zajtra, alebo este dnes vnoci neskoncim na pohotovosti ako minuly tyzden. Diagnoza-prepracovanost a pretazenost! (Robili sme narodeninovù oslavu pre hviezdu!) Zatial ma boli len chrbàt :) pokial to nie je brucho ako minuly tyzden, vsetko OK :)

Takze zatial sa drzim, ak to pojde takto dalej, tak dlho asi nebudem! Viem, setrit sa, ale ako, ked drahy od ràna do vecera robi v bare, tak ja lietam s malou a aj bez nej :) A potom oddychujte a odpocivajte! Ale snàd cez pràzdniny si oddychnem, nebudem musiet malù vodit do mesta na tanecnù a do hudobnej a potom uz len zvlàdnut pripravu narodenin pre 80 ludi, tiez svedske stoly no a potom si uz vylozim nohy a budem na materskej!!! Teda, taky je plàn...

U lekàra :)

Minulù stredu som mala ist k lekàrovi na kontrolu. Kedze malà mala ist po obede do hudobnej, tak sme ju teda zobrali s nami s tym, ze ak lekàr bude sùhlasit, malà moze pozriet na bàbatko na monitore :) Malà celà bez seba, ona ide pozriet na mamine bebecko (tak to hovori po slovensky). Lekàr mal niekolko minùtovy casovy sklz a tak sme sedeli v cakàrni dlhsie ako sme predpokladali. Po nejakom case vosiel do cakàrne manzelsky pàr so synom vo veku nasej malej. Nieco màlicko starsi. Mali ste vidiet nasu hviezdu! Mala oblecenù suknu, sandàlky a tricko. Akonàhle vosiel do ordinàcie ten chlapec, jej spràvanie sa ako carovnym prùtikom zmenilo. Isla si na stol zobrat casopis pre tehotné zeny. Prelozila si nohy a dolezito listovala v casopise a naoko ignorovala chlapca. Bokom vsak pokukovala, ci si ju vsima. Ked zaregistrovala, ze sa chytil na jej lep (predstieranà, totàlna ignoràcia) tvàrila sa este dolezitejsie. V duchu som sa usmievala a rozmyslala na instiktom dievcat (resp. zien). Uz od ùtleho detstva vedia ako na to. Dùfam, ze jej tà ostychavost (aj ked predstieranà) vydrzi co najdlhsie :) Potom sa dolezito postavila a prehrabala sa v kope casopisov a kedze nic zaujimavé nenasla, tak zacala chodit po cakàrni po ciare na dlàzke. Zabralo, chlapec si ju s neskryvanym zàujmom obzeral a bolo vidno, ako to malej lahodi. No skràtka podivanà :) Konecne bol nàs cas ist do ordinàcie. Lekàr bol ochotny urobit ultrazvuk v pritomnosti malej. Celà natesenà pozerala na obrazovku, ale bolo vidno, ze jej to akosi nic nehovori. Tak lekàr hodil obràzok do 3D a zazreli sme akuràt jàrok na zadku. Bebecko nàs malo na hàku :) Lekàr este teda malej ukàzal kde je hlavicka, ruka, nozka a malà sa stàle tvàrila nejako neisto. Nakoniec na nu lekàr zaposobil, ked obràzok ozvucil a bolo pocut tlkot srdiecka. To uz malù presvedcilo, ze predsa len mà maminka v brusku bebecko :) Potom vysli von, aby lekàr mohol dokoncit vysetrenie. Neochotne, ale poslùchla a vysla s otcom do cakàrne. Vràtili sa o niekolko minùt, ked som sa uz obliekala a malà spusti "krik", ze ona nevidela, ako to bebecko ide von! Tak sme jej potom cestou domov vysvetlovali, neviem preco màm pocit, ze màrne, ze to bebecko von neslo a ani tak skoro nepojde. Malà je presvedcenà o svojej pravde. Jednoducho lekàr si ho vytiahol von, pozrel a vlozil naspat bez toho, aby jej ho ukàzal! Na druhy den ucitelke v hudobnej povedala, ze àno, bola s maminou a videla bebecko na obrazovke, potom vysli von s tatinom, potom sa vràtili naspat, zaplatili sme a isli sme domov! Keby ste poculi akym tonom to hovorila, no skràtka, ùplne zbytocne zabity cas!!! A este sme za to aj zaplatili! Ja som sa len chichotala. A ja som sa tak tesila, ze ako potesim tù moju hviezdu a ju to jednoducho sklamalo! Neviem co cakala, ale urcite to nebolo to, co videla :) Ale snàd sa jej to rozlezi v hlave a raz pride na to, ze to co videla, bolo naozaj bebecko ;)

Tehotni otcovia... :)

... alebo, ako to vyzerà u nàs :) Urcite existuje viacero exemplàrov tehotnych otcov, tak ja to len zhrniem tak vseobecne. Milé dàmy a pàni, budte pripraveni na mozné odchylky a varianty jedného, ci viacerych syndromov naraz az sa to bude tykat vàs :D

Oboznàmenie otca, ze je v ocakàvani. Podàvam mu tehotensky test, ved vhodné slovà sa hladajù tak tazko. Hlavne ked sa snazite uz takmer dva roky. Chyti to nechàpavo do rùk a pyta sa ma: 'Co to je?!' Reagujem strucne: 'No co asi?!' Smrtelne vàzna odpoved drahého: 'No teplomer to asi nie je!' Do mna sto certov! Namiesto toho, aby vyskocil od radosti a buchol si hlavu o strop, on zahlàsi toto! To je tak, ked zijete so srandickàrom :) Tak som mu to musela vysvetlit polopatisticky. Srandicky ho presli... ako toho susedovho psika autobus... Dva dni aj vyzeral akoby ho zrazil autobus :) Po dvoch dnoch sa mu to rozlezalo v hlave, opadol prvotny sok a postupne zacal dàvat najavo svoju radost. A este ako!

Takze tu je opis stastného (aj ked nie vzdy, vsetci sme len ludia, dostanem sa k tomu neskor)tehotného otca. Vravim, ze ich je viacero exemplàrov (napr. prekvapeny, nestastny, okabàteny a dalo by sa pokracovat), ja som mala moznost sledovat len toho stastného, zatial :) Najprv chodia asi tyzden vkuse s nablblym ùsmevom. Este netusia, ako sa veci vyvinù a aky dopad to bude mat na ich zivot, netreba im ani kazit radost. To sme sa radostne prehupli do piateho tyzdna tehotenstva. Siesty-siedmi tyzden, zàlezi od priebehu tehotenstva, prvotnù euforiu vystrieda zadumanost az nasrdenost! Nejde vàm to do hlavy?! Tak k tomu len v skratke: Prvé tyzdne telom zeny prebiehajù také hormonàlne zmeny, cudujem sa, ze este ani jednej z toho neprdlo v bedni, ze sex a veci ùzko spojené s fyzickou làskou sù nàm (zenàm) na mile vzdialené! A tak i na tom najtolerantnejsom a najmilsom muzovi dlhodobà sexuàlne abstinencia zanechà volnému oku viditelné zmeny ;) ked sa vàm este zadari tak ako nàm a lekàr naordinuje mesiac bez akejkolvek (prizvukujem akejkolvek) fyzickej nàmahy, potesenie na obidvoch stranàch :(

Stastlivo sme sa prehupli cez kriticky dvanàsty tyzden. Hormony sa ustàlili na obidvoch stranàch. Muzsky testosteron sa vybil na nocnych vyjazdoch na pohotovost a koktail zenskych sa ideàlne zmixoval ( v tych lepsich pripadoch, sù zeny, ktorych koktail hormonov ostàva nezmixovatelny pocas celych 9tych mesiacov) a tehotny otec sa moze koncne uvolnit. Do slova a do pismena :) Najhorsie obdobie je za nami, aspon to si mysli tehotny otec :) Este netusi, ze teraz bude musiet zvlàdnut sexuàlny maraton bez ujmy, ktory, v tych najnekomplikovanejsich pripadoch, bude trvat pat mesiacov. Hormony tocia vesmirom! Anglicania na to majù jeden ùzasny vyraz, ktory sa mi pàci: I am so HORNY! Presne vystihuje rozpolozenie tehotnej zeny bez toho, aby sme sa museli o niecom nemiestne vyjadrovat :) Tu vsak treba uviest, ze hormonàlne variàcie sa odlisujù u kazdej zeny, takze potenciàlny otcovia budte pripraveni aj na variantu B, kedy hormony sposobia, ze zene klesne libido a je po maratone :) Takze az uvidite v obchode zenu tak v siedmom, osmom mesiaci, velmi stastnù a pri nej kràcat fyzicky ubytého, schudnutého tehotného otca, nemajte obavy, ona ho netyra doma po veceroch :) Jednoducho "dva kràt za den" na nich zanechàva evidetné zmeny... Drahy mi raz hovoril prihodu. Este ked bol také mladé ucho mal bar a jeden z jeho zàkaznikov mu zacal chodit do baru velmi utahany. Tak si ho zacali doberat chlapi v bare, ze ci tahà aj nocné :) Nakoniec z neho vyslo, ze mà tehotnù zenu. Este mu na posmech hovoria: 'Ved ona je tehotnà a nie ty :)!' Tak im vysvetlil, ze nemà pokoja. Vraj ho zobudi aj dva kràt za noc... Vsetci hned zborovo skonstatovali, ze sa mà! A tak mi drahy pri prvom tehotenstve rozpovedal tùto prihodu a dorazil to: ' Uz chàpem o com hovoril! A tàk som mu vtedy zàvidel!' Stavim sa, ze to bolo prvé, co ho napadlo; ked som mu podala "teplomer"! Chudàk, uz vedel co ho cakà :)

Dalsi syndrom tehotného muza je- syndrom skrecka. Vidite muza panicky pobehovat po obchode s obrovskym kosikom, do ktorého bezcielne hàdze enormné mnozstvo najroznejsich druhov potravin. A hned niekolko baleni naraz! Napr: 6 balickov klobàs, 3 baliky cvikly, vo februàry dve krabice zmrzliny, jablkà, pomarance a hlavne nezabudnùt na slivkovy dzùs :) Nàhodni okoloidùci urcite zapinajù doma spràvy aby zistili, ci nie je krajina obsadenà zasa Rusmi a netreba robit zàsoby! K tomu si este prihodte nàhodné potraviny, ktoré padnù do oka pocas panického prebehu okolo regàlov, ved co keby nàhodou prisla na to chut a nebolo by to doma! A tak staci vo februàry spomenùt, ze màte chut na ceresne, ci jahody a tehotny otec je ochotny ist hladat ako Maruska jahody, ceresne ci melon. A ked sa podari nàjst, tak potom sa kùpi ako pre rotu vojakov! A tak je to so vsetkym. Mali by ste vidiet nasu kuchynu a chladnicku. Màme zàsoby na tri zimy. Neviem, kto to vsetko poje!

Ztial, co ja evidentne priberàm, moj tehotny tatino chudne. Asi mu prospieva fyzickà nàmaha. Po porode budem musiet kùpit bic a pokracovat s prehànanim po dvore, aby zasa nezlenivel, kym sa ja dostanem do formy :) Mozno mu pomàha aj moja nàladovost, ktorà ho dokàze vystresovat az do maxima.

No a zàverecny syndrom, ktory sa prejavi az po absolvovani pripravného skolenia o porodnom procese. Skolenie zacina koncom osmeho mesiaca. Ked opadne prvotny sok s odvysielaného detailného videa, snazia sa rozpaky, mozno strach, prekryt humorom. Tehotni otcovia zoberù na seba ùlohu roztlieskàvacky, dokonca sa s-team-ujù s kolegami zo skolenia a s bojovym pokrikom povzbudzujù potencionàlnu rodicku: E-ste raz, E-ste raz... Hu-rà Hu-rà Hu-rà korunovanà je hlava!!! (ked sa dieta zosùva kontrakciami do porodného kanàlu, tak sa to popisuje ako Crowning- korunovanie) A vy neviete, ci sa màte smiat, ci saliet od zùrivosti! Ale, aspon niekto to berie s humorom :)

No a to sù moje postrehy. Uz sme presli syndromami nadurdenosti, skrecka a momentàlne sme sa vydali na maraton :) Tak dùfam, ze tento rok to bude bez roztlieskàvania, hoci si ho neuzil ani prvy kràt pri cisàrskom reze :) No a verit, ze sa nàm spolocne podari dobehnùt ten maraton do ciela bez ujmy...

Stastlivo...

Ako viete, po mesiaci hrosenia na pohovke som konecne dostala povolenie, ze sa mozem hybat tak ako predtym. Ultrazvuk potvrdil, ze je vsetko v poriadku a mozem zacat vychutnàvat zivot tak ako predtym. Teda aj by som, keby ...

....keby som nebola tehotnà :D Nie, nestazujem sa, ti co ma citavajù pravidelne vedia, ako to u nàs je :) No a aby ste mali predstavu o tom cim prechàdzam, ùplne dobrovolne, dodàvam, aby to niekto nepochopil ako staznost, tu je pàr postrehov, zdaleka nie vsetkych :)

Po prvé: Moje chutové bunky sa ùplne zblàznili! Okrem toho, ze im chutia veci, ktoré by som v zivote do ùst nevlozila, neznesù veci, ktoré som tak milovala!!! Tak napriklad: Ja nejem, ale zeriem! A to doslova a do pismena. Klobàsy som nejedla dobrych desat rokov, teraz sa ich neviem "dozrat" :) Cokolàdu, ci kolàc som nemala v ùstach tiez dobrych 8 rokov. Teraz neprejdem okolo bez toho, aby som si "nezobla" aspon polovicu krabice! A ludia moji, mne neuveritelne chutia hranolky! Ja som schopnà vymenit svojho chlapa za misku dobrych hranoliek!!! Viem, zùfalé, ale co sa zabijem, ked som tehotnà?! :) Na druhej strane sù potraviny, na ktoré nemozem ani pozriet. Zvykla som pit cikorkovù kàvu, lebo obycajnà kàva bola pre mna silnà. Teraz, ani pomysliet! Mlieko, mliecne vyrobky tiez nemusim, vypijem mlieko len s velkym sebazaprenim, aby som mala aspon nejaky prisun kalcia. Vsetky zdraviu prospesné jedlà mi akosi odpadli od chuti. Asi preto, ze som nimi bola preplnenà. Pamatàm si, ze ked som bola tehotnà prvy kràt, tak som kazdy den MUSELA mat konzervu sampinonov, nie cerstvé, to nebolo ono, ja som musela mat hnusné, konzervové sampinony! No a potom vone, tie ma vedia dostat. Vsetci v mojom blizkom okoli majù zakàzané pouzivat vonavky. Jednoducho mi pride nevolno. Dokonca aj vonku, ked prejde okolo mna navonavkovanà zena, ci muz, musim odvràtit hlavu, lebo mi zostane zle. Tak mama je uz poucenà. Raz sa tak dobre navonavkovala, ze sme museli ist s otvorenym oknom do koràn na aute, vonku 8 stupnov. Viete si predstavit, ale inà moznost nebola. Keby som neotvorila okno, tak ranajky budù na prednom skle. Odvtedy sa nevonavkuje :)

Po druhé: Zvykat si na zmeny tela a zàkonov gravitàcie. Okrem toho, ze brusko je uz evidetné, musela som si zvyknùt na zmenu zàkonu gravitàcie. Uz nie je na mojom tele najtazsia hlava! Takze na moje nastupovanie a vystupovanie do auta musi byt velmi zaujimavy pohlad. Zadok sa az prilis rychlo "zastrci" do sedadla, zatial, co hlava a nohy bezcielne trcia von z dveri. Tie zasuniem do auta az po chvili, ked si uvedomim, ze este stàle sa nedajù zavriet dvere. Co sa tyka vystupovania, no to stoji za pohlad. Najprv odkopnut dvere, aby sa otvorili do koràn a potom vystrcit nohy, na to hned hlavu a potom musim dalsich pat minùt presviedcat brucho- zadok, ze musi tiez von, lebo inak do toho obchodu neprideme. Nakoniec ho presvedcim a mozeme ficat. Nadobro som sa rozlùcila so spànkom na bruchu. A coskoro aj so spànkom na chrbte. Zostane len lavy a pravy bok, to bude radosti :) Pamatàm si, pri prvom tehotenstve hovorim drahému, ze az ma v noci uvidi, ze spim na chrbte, nech ma pretoci. Taky bol z toho vyvedeny z miery, ze hned, akonàhle som si lahla na chrbàt, uz ma aj podvedome roloval na bok. Casto kràt som nespala, len som chcela dat chvilu pausu mojim otlacenym bokom. Tentokràt ho radsej nebudem na to upozornovat. Dùfam, ze si to nebude uz po siestich rokoch pamatat :) Germa, pamatàs na vtip o konkurze na asistentku?! Tak uz by som nim presla :))) Pre nezasvatenych, prsia sa nedajù zahanbit rastùcim bruskom! Zatial drzia prim :) V pripade potreby by vyborne splnili funkciu aerbag-ov :) No a kedze som pubertou presla bez zjavnych znàmok na tvàri v podobe vyràzok, tak si to dobieham teraz :)

Po tretie: K neodmyslitelnym radostkam tehotenstva musim jednoznacne zaradit zhànanie adekvàtneho oblecenia! Kedze doteraz som nakupovala v detskom oddeleni, konecne som si mohla dopriat radost a vybehnùt do Obchodu pre dàmy :) Nie ze by sa zo mna stala dàma odkedy som tehotnà, ale myslela som si, ze oblecenie na moju deviatkovitù postavu uz v detskom nedostanem. (Ano, vyzeràm ako devina, hrudnik- brucho sa zlievajù postupne do jednej masy, ktoré tvoria brusko deviny a potom nozicka.) Tak som sa zaradila do regàlu s konfekcnou velkostou 36 a isla si teda nieco vybrat. Tvàrila som sa velmi dolezito, ved uz som v dàmskom a tam sa netoleruje detinské spràvanie :) Prvé chytim do ruky nohavice. Velkost?! Ved to okolo 36tky ani neslo! Pozeràm na tie nohavice na vesiaku a prvé co ma napadne je: Preboha, ved ja nejdem s celou rodinou stanovat!!! Ja som len tehotnà! A tak to pokracovalo. Vsetko oblecenie à-la stan. Takze, pozdravila som predavacku a zavrela som za sebou dvere a povedala si, ze radsej do Obchodu pre dàmy uz nepojdem a skùsim nàjst nieco adekvàtne v detskom. Zatial mi staci velkost vrchu na 16 rokov. No a nohavice?! budù musiet stacit nejaké elastické! Nech zije lycra a vsetci jej elasticki pribuzni :D

Po svrté: Moj mozog to vzdal! Neviem cim to je, ale ja màm o tom takùto predstavu. Urcite sa marinuje v nejakom vysokopercentnom hormonàlnom roztoku a labuznicky pri tom popija sampus a potahuje si z tucnej Havany. Nieco ako datle, tie majù mozog v tekutine, aby predisli ùrazom z otrasov, ktoré sposobuje ich dobanie do stromov. Tak moj mozog si spokojnùcko plàva v nejakom takomto roztoku, plny hormonov stastia a pohody a na vsetko ostatné sa moze vykaslat. Zàkladné zivotapotrebné funkcie sù zabezpecené, asi sa v takychto pripadoch zapina autopilot, a on si tam na vrchu jednoducho lebedi. Tak uz som tri kràt volala zubàrovi, lebo po kazdé som zapatrosila listocek, na ktory som napisala dàtum a cas schodzky. Stvrty kràt som zasla osobne a sestricka mi napisala na listok dàtum a cas. Dùfam, teda myslim, ze je v penazenke. Zorganizovat nieco, je takmer nemozné. Minimàlne polovicu veci pozabùdam. Pisat si po kazdé zoznam, by bolo ùplne zbytocné, lebo aj ten by som zapatrosila, alebo zabudla, kde som ho polozila :) Jednoduché operàcie, ako je spocitanie sumy na kalkulacke sa mi podari tak na treti kràt. Ak niekto kupuje dva baliky cigariet, musim to zràtat na kalkulacke! A to som nikdy problém s matematikou nemala! Jednoducho mozog to mà vsetko na hàku! Spocitavanie nie je zivot ohrozujùce- cinnost eliminovanà! Dalsia vec, asi tiez spojenà s centràlnym nervovym systémom, je spànok ako taky, hlavne, co sa tyka dlzky a intenzity. Ja, zvyknutà chodit spàvat neskoro a vylihovat do obeda, nie vylihovat, ale tvrdo spat do obeda, teraz som uz o pol desiatej vecer KO a spim tak maximàlne do osmej! Okolo druhej poobede mi zacnù oci klipkat a musim sa ist natiahnut a zdriemnut nejakù tù hodinku. Pri prvom tehotenstve, dlho do noci hore a potom chrniet do obeda, kym neprisiel drahy z roboty, to som sa naranajkovala a isli sme si lahnùt znovu, on v noci asi dobre nespàval, kedze bol na stràzi, aby ma mohol v pripade potreby prerolovat na bok :) A tak by som mohla pokracovat o zmenàch CNS! Keby som si len vedela spomenùt!

Po piate: Kde rodit! Otàzka, ktorej odpoved je hodnà milion. V okresnom meste mà porodnica velmi zlù reputàciu. Najblizsie velké mesto s porodnicou priblizne 100 km. Reputàcia, tiez diskutabilnà. Zostàva Pariz alebo Dijon. Co sa tyka reputàcie je ovela lepsia, lenze trasa 150 km! Ale, este màm necelych sest mesiacov, tak uvidime, mozno to stihnem aj doma, bez toho, aby som musela do porodnice :) Zatial sa tym nezatazujem, len obcas ma na to autopilot upozorni (zaziari cervenà, vystraznà kontrolka, ktorà o chvilocku zhasne, tak zatial sa to dà ignorovat). Ako sa poznàm, tak sa tym zacnem zatazovat pri prvych kontrakciàch :)

Takze, to sù moje drobné tehotenské radosti. No a starosti, tak tych sme si uz uzili az-az za tie dva mesiace, takze teraz sa budem uz len vytesovat a az bude o co, tak sa rada s vami podelim :)