Ked je hlava unavena...

Vcera, po nedobrovolne prebdetej noci, som stvorila toto:

TUZBA...

padàm

do Teba

cez zavreté dvere

z rozbitého nosa

mi tecie làska

ktorà boli

Tak, neviem ako to so mna vyslo, ale stalo sa. To je tak, ked niekto fici na kakae :)

Sladke snicky...

Nechala som tie moje dve slniecka v izbe chvilu same a zrazu zostalo ticho ako v kostole. Vtrhla som dnu, pripravena zvresknut, ze co sa deje, ked sa "nic nedeje" a naskytol sa mi takyto pohlad..... Maly v spanku stiska prst jeho velkej sestry a ta je tiez uz v risi snov. No nezjedli by ste ich od samej lasky?! Musim si tuto fotku odlozit a ukazat im ju raz, ked tieto sladke casy pominu a tie dve moje Slniecka sa zmenia na planetu Mars a budu sa u nas viest vojny! Tak som tam tisko stala a vychutnavala si ten zazracny moment :) Kiez by im to zostalo...

Pssst, nezobudit :)

Telefonat, alebo...

... nezartujte s vysokopostavenymi sekretarkami :)

Alebo: Aktivny blbec horsi ako triedny nepriatel :)))

11.12.2008, miestny cas 11.00. Do baru vchadzaju dvaja policajti, vzapati sa tlacia dalsi dvaja dnu a piata caka vonku na parkovisku. Slusne pozdravia a spytaju sa draheho, ci s nim mozu hodit slovko niekde privatne. Ja pozeram ako vyhuhela, ze co sa deje! Drahy odisiel s nimi do restiky, aby sa mohli nerusene porozpravat. Jeden zo zakazninkov spoznal najvyssieho komisara bezpecnosti krajskeho mesta a druhy dvaja boli pohlavaci z mensieho mestecka. Tolkej pocty, horela som zvedavostou, preco nas asi poctili svojou navstevou v takom nezvycajnom case! Po zhruba 10 minutach zosli naspat do baru, drahy vyskereny ako orech, policajti na pokraji nervoveho zrutenia slusne pozdravili a pratali sa von. Slusne som im ponukla kavu, ktoru samozejme odmietli a vysli von.

Rano 11.12.2008; 10.00 miestneho casu. Drahy vola na prefekturu, chce sa stretnut s prefektom. Minuly tyzden sme posielali pisomnu ziadost mailom na stretnutie. Dodnes nemame odpoved, tak drahy vola. Najprv nejaka teta, asi vratnicka mu vynada, ze co obtazuje a prepoji ho na dalsiu tetu, ktora sa snazi od neho povyzvedat preco sa chce stretnut prefektom, na co jej drahy slusne odpovie, ze to nie je jej problem, ze on potrebuje hovorit s prefektom. Teta ho teda prepoji priamo na sekretarku prefekta. Ta ma tiez chut vediet skor ako samotny prefekt v com je problem a slusne drahemu povie, ze keby sa prefekt stretol s kazdym kto si o to poziada, tak robi 24 hodin denne 7 dni v tyzdni! Drahy jej miernym hlasom velmi slusne povie, ze je predsa za to plateny nasimi danami! Teta to asi zobrala osobne a snazila sa draheho odbit stylom to sa neda a jednoducho nema cas! Tak drahy este stale kludne s miernou nadsadzkou povie osudnu vetu: "To budem musiet asi zabit aspon styroch ludi, aby som sa dostal pred prefekta!" Teta mu velmi vazne povie, ze za to dostane dvatsat rokov vazenia! Drahy zasa v pohode povie:"Aspon budem v teple a budem mat postarane o jedlo!" Este chvilu sa "dotahovali po telefone" drahy sa podakoval, zazelal prijemny den a zlozil.

11.15 miestneho casu, stale ten isty den. Policajti odisli a drahy sa usmieva stylom a la liska. Tak mila teta sekretarka zalarmovala policajtov, vraj drahy ide zastrelit styroch ludi!!! Tak ti hned polozili otazku na telo,ze ci je polovnik a ci ma pusku a koho sa chysta odstrelit?! Ani jedno ani druhe, pàni aj ked to trtie by som najradsej urobil. Tak sa teda dohodli, ze sa zastavi o pol tretej na stanici a spisu zapisnicu :)

Dostal ma fakt, ze ked sme volali rano o stvrtej, ze sa k nam niekto dobija a opisali auto a oblecenie dvoch dotycnych zlojedov, boli sme vypoklonkovani, vraj ak sa este nevlamali, nema zmysel sa k nam tramtarit!!! Ale ked jedna "teta" sekretarka zacne panikarit, tak hned ich pride aj pat naraz! :) Takze poucenie, ani zartom sa tetam sekretarkam nezdoverujte s faktom, ze by ste najradsej niekoho odstrelili :) Ale, este ze su taki svedomiti a vykonavaju si pracu poctivo ;)

PS: Este ze mna ten policajt minule zobral s rezervou, ked som mu povedala, ze najblizsie, ked sa k nam bude niekto dobijat, tak si len tisko pockam a necham ho vojst a potom u mna (rozumej v mojom dome) uz bude platit moj zakon! Moj dom, moj zakon, kedze oni nie su schopni vo mne zabezpecit pocit istoty, postaram sa sama o to, aby sa na buduce ku mne uz nikto nedobijal :)Nastastie sa len pousmial, ale zapisnicu o tom nerobil :)

Myslim, ze prefekt sa s nami nestretne, co ak by sme ho chceli nahodou eliminovat?! Jednoznacne dam vediet, ako sme dopadli :) Ale predpokladam, ze to bude zasa tvrdy pad priamo na papulu (pardon na hubu)...

Mikulas, Mikulas, co nam das ?!

Kazdy rok, aj ked na poslednu chvilu, oslavujem Mikulasa po "nasom". To jest, kazdy si najde nieco v topanke, ci papuci, samozrejme okrem mna, kedze to organizujem. Nebolo tomu inak ani tento rok. Rano som kupila velkeho "Santu Clausa" pre hviezdu a drobnost pre ocina. Kedze tento rok som mala o budicek postarane, nemusela som saskovat vecer a chodit kontrolovat hviezdu ci uz spi. O stvrtej som nakojila maleho, "vysmrkala som ho" naladovala cizmy a papuce :) Maly mal uz vyse tyzdna nadchu, ale uz druhy den jedol mizerne a to si on lubi "nalozit". Vravim, uvidime, ako bude cez den....

Rano sme mali v dome pochoden, hviezda vysetrovala kto jej to nalozil do ciziem a cele dopoludnie chodila za mnou, ze co je "to" ten Mikulas a preco jej dal cokolady. Ja som bola maximalne unavena, kedze pred kazdym krmenim som malemu cistila nostek, pani, keby sme mali susedov o nieco blizsie, tak urcite zavolaju socialku, ze tyram dieta. Cez to vsetko ze nemal vela energie, na plac si jej vzdy nasiel dost :) Doobedie prespal, napapal sa raz, zvycajne si da desiatu dva krat a obed ako drevorubac. Teplotu vsak nemal. Poobede som to uz nevydrzala a isli sme na pohotovost. Sobota, dve hodiny poobede, vravim si, nebude vela ludi. Nebolo, len lekar asi nevedel citat, lebo vysetrenie kazdeho dietata mu trvalo hodinuapol :( takze dve deti pred nami, tretie vo vysetrovni, to mame tak na tri hodky minimum... Zacalo to mizerne... V cakarni otec so synom, asi 7-8 rocny, ktory lezal na sedadlach a plakal. Drzal si brucho, predpokladam apendicitis. Tri krat sa postavil a prosil sestricky aby ho uz vysetrili, ze cakaju od obeda!!! Preglgla som nasucho a zatocilo sa mi v hlave pri predstave, ze tam budeme sediet do piatej! Drahy to uz chcel vzdat po hodine, instikt mi vsak nedovolil. O stvrtej sme prisli na radu a zistili sme pricinu, preco to tak dlho trva. Prisla prva "pani" v bielom plasti, povypytovala sa, aky mame problem. tak sme obsiazne vysvetlili, co sa nam nepaci. Prikyvla a odisla. Pozreli sme s drahym na seba, ved trpezlivost ruze prinasa. Po hodnej chvilke do vysetrovne vstupil chlapik v bielom plasti, po boku s pani v bielom plasti. Este vzanejsie sa nas pyta, ze co je?! Pozreli sme s drahym este raz na seba a cakali, ze pani teda vysvetli co sa deje, kedze sme jej to uz povedali predtym! Ona sa na nas usmiala a vyzvala nas, nech zopakujeme, co sme jej povedali! Tak sme znovu vysvetlili, v com je problem. Lekar teda zacal maleho vysetrovat a diagnozu urcil takmer okamzite po tom, co som maleho vyzliekla. Po tom ako sa mu dvihal hrudnicek pri dychani a po popocuvani stetoskopom-bronchiolitida! Je potrebna hospitalizacia, kedze neje! Faaaajn, do oci sa mi nahrnuli slzy. Malemu treba spravit odber. Ocina posleme zatial na prijem vybavit papiere. Ocino odisiel aj s hviezdou. Ja som zostala s malym. Napichnut sa im ho podarilo na treti krat a tatino sa akurat vratil v okamihu, ked sa valila krv z ihly a aj spod nej ako pri jatkach. Skoro prefackal sestricku, co robila odber. Radsej ho vyviedli do cakarne. Malemu nechali kanilu, kedze neskor mu bude treba dat infuziu, este predtym treba vsak ist na RTG! Radsej sa nebudem rozsirovat o pani, ktora tam sedela na voziku evidentne so zlomenou rukou, bola sama bez sprievodu a evidentne tam cakala uz dlho. Optimizmus ma presiel. Drahy zaviezol pani na toaletu, kedze nikto iny tam nebol, teda bol, ale vsetci odvratili hlavu, ze nas sa to netyka! Po pol hodine cakania z vysetrovne vybehol stary, dezorientovany pan, cely nahy, mal na sebe len slipy a hladal toaletu, bola vsak obsadena panou na voziku. Tak to vzdal a vratil sa odkial vysiel. Az mi slzy vyhrkli... Spolocnost naozaj nezaujima staroba. Tvaria sa, ze stari ludia tu nie su... Navyse rodina vedla nas s dvomi chlapcami vo veku okolo 14 rokov sa zacala smiat na panovi, ktory vysiel na chodbu v slipoch. Drahy ich spacifikoval, ze aj mi sa to moze raz stat!! Prestali sa smiat, ale bolo vidno, ze aj tak to maju na haku... Po hodine sme vysli z RTG aj so snimkou a zasli na detske oddelenie...

Sedem hodin vecer. Unaveni, hladni a ustrachani sme prisli na izbu. Drahy sa zacal domahat privatnej izby. Vraj nemaju ziadnu volnu, su plne obsadeni. Este zopar pokusov, ale zacala som ho ukludnovat, ze ked nemaju, tak nemaju, mozno sa nejaka uvolni zajtra. Navyse na izbu nas dali s dalsim novym prijmom. Sympaticky mlady par so stvormesacnym chlapcekom. Pytam sa, ze co mu je. Zapal mocovych ciest. Tak som si pristavila sestricku a vravim, ze by nemali miesat bronchitidu so zapalom mocovych ciest, nakolko to male chuda moze od nas "dostat" aj bronchitidu! Sestricka na mna pozrela akoby som padla z mesiaca a presvedcivo povedala, ze to nevadi!!! To sme sa este na prijme museli "bit", ze zostanem s malym, kedze kojim! Pozerali na mna, ze ako to, ze bude mat dva mesiace a ja este kojim! Tak som ich vyviedla z omylu, ze nemienim prestat a ci sa im to paci alebo nie, zostavam aj za cenu, ze budem spat na zachodovej mise! Videli, ze to nevzdam, aj nas skusili odradit, ze nemaju postele a budeme musiet spat na stolickach. Nepomohlo! Zostali sme obidve maminy. Noc bola perna. Nakoniec sa dokonca nasli aj skladacie postele pre nas. Takze to, ze nemaju postele bol len trik, ako nas odradit, aby sme nezostali!!!. Maly bol napojeny na pulzer a kyslik merac, takze ako nahle hladina O2 klesla zapipal alarm! Celu noc som skakala ho vypinat, aby sa aspon ta druha mamina mohla co to vyspat, kedze jej drobcek sladucko buval po tom, co ho na piaty krat napichli!!! Na druhy den rano sme si vsimli cez male okienko, ze izba vedla je prazdna! Drahy rano prisiel a ked uvidel prazdnu izbu isiel za sestrou, ze nech jednu z nas daju do tej volnej izby, ze ani jedna sme sa nevyspali! Nic, len nanho z vrchu pozrela, ze je to pre pripad izolacie!!! Drahy sa nasrdil a doviedol lekara, ktory nas den predtym vysetroval a ukazal mu prazdnu izbu. Ten bol nemilo prekvapeny a najviac ho dostalo, ze zapal mocovych ciest je spolu na izbe s virusovou bronchitidou!!! Mamina sa hned ozvala a zopakovala co som povedala ja den predtym! Vraj som sestricky upozornila na fakt, ze by sme nemali byt spolu na izbe, alel en nas odbili, ze to nevadi! Lekar sa ospravedlnoval, vraj nevedel, ze nas supnu spolu na izbu! Prd to pomoze, ked jej maly ochorie! Tak maminu ihned prestahovali do vedlajsej izby, kedze je vyssia pravdepodobnost, ze prijmu dalsie dieta s tou istou diagnozou ako moj anjelik! Poobede ked bol maly nakrmeny som odbehla domov pre veci. Uz som pisala ako to dopadlo, ked mi niesol drahy veci do nemocnice, ked som bola tehotna :) Ked sme sa vratili, maly bol prestahovany na izolacke a druha mamina naspat v dvojizbe. Bol dalsi prijem so zapalom mocovych ciest! Tak sme spolu komunikovali cez okienko. Doobeda za nou prisla mama aj so starsim synom. Sestricka ich hned sikovala von, vraj deto do 15 rokov maju zakaz na oddelenie, kvoli mikrobom, aby nedoniesli dalsie mikroby. Mali ste pocut, ako so do nej pustil manzel pani. Tak vcera vam nevadilo, ze je v izbe spolu s virusovou bronchitidou a dnes mi idete vyhodit syna von, ze donesie mikrob! Sestricka neprotestovala, len sa otocila na podpatku a odisla. V duchu si hovorim: Tu mas na raketa, konecne sa ti niekto postavil! Sestricky boli profesionalne deformovane. Jednoducho mi rozhodneme co a ako bude a vy sa zariadte. Radsej ani nebudem opisovat, ako som si radsej spravila vsetko sama, lebo o kojeni nemali ani sajnu, ked malemu vyplachovali nostek, tak ho akurat tak zaliali vodou bez toho, aby nieco vyslo von! No hroza a gol bol, ked ho sondovali, aby sa mohol dokrmovat, kedze nevladal jest sam a ked zacal papat, tak ho hamovali, aby tak vela nejedol! Jednoducho prirucky hovoria, ze dvojmesacne dieta je kazde styri hodiny 120ml a tak to musi byt. Ked som povedala, ze on je kazde dve hodiny 60ml, to nebolo to iste! Viete si predstavit, ze by som tam nebola s nim?! Radsej si to nepredstavujem! A tak na moju radost vecer zjedol 140ml a rano o stvrtej dokonca 150ml! Vsetci vytrestovali oci! Rano sondu vyvrhol pri cisteni nosa, tak som ju odhodila a ani sa nepytala na nazor!! Dnes rano prisiel lekar a pyta sa, ako sa mame. Vravim dobre, maly papa. Otazka, preco nema sondu! Vravim: Dokrmovali ho dva krat cez sondu, potom papal sam a dnes rano ju vyvrhol. Tak sa este opytal, ze preco nejedol hned a bolo ho treba sondovat?! Akoby som ja vedela?! Ale nedalo mi nepovedat: Viete, je to chlap, raz darmo! Mozete do nich hucat, nepomoze, az ked zacnete konat, tak im to pride! A s malym to bolo to iste, az ked ho celu noc nadrapovalo na vracanie, lebo sondu mu umelci zaviedli cez usta a nie cez nos, mu prislo, ze bude lepsie, ak zacne jest! Lekar sa poobzeral okolo a kedze mal okolo len babinec, nic nenamietol, len skonstatoval, ze asi nemam rada muzov :) Vravim, naopak, milujem muzov, ale pravda je, ze im treba akciu (a cim neprijemnejsia a bolestivejsia, tym ucinejsia), aby sa dostavila reakcia! Slova nepomahaju a na veku nezalezi :))) Tak sme sa zasmiali a povedal, ze mozeme ist domov, kedze maly papa. Len treba chodit na rehabilitaciu, aby pomohli dostat von hlieny. Som ako zbity pes. Keby ma niekto videl, tak si povie, ze som bola niekde vo vojne! Opuchlo mi oko, asi "jacmen" neviem ako sa to nazyva odborne, ked vam opuchne viecko, hnackujem, maly ma cchrbaty ruky modre od ihiel, ale hlavne ze nam jest chuti :) a to doslova! A tak dnes nas caka po styroch dnoch noc doma, bez pipacieho alarmu, vo svojej posteli a vo svojej kozi :) Dufam, ze sa nebudeme musiet vratit, lebo to by ma asi trafilo!

Takze nie len na Slovensku je to tak! Vo Francuzsku sme na tom podobne!!! Lekari su na vysokej urovni, ale personal, no ved som opisala. Na vsetko maju odpoved, sme strasne vytazeni, nestihame! Aby ste si dokazali predstavit "vytazenost": Styri sestricky, tri pomocnice, ktore robia vsetko a nic, dve tri studentky, jedna upratovacka a to na maximalne trinast deti, lebo viac posteli na oddeleni nemaju! Ked si odratate deti s matkami, lebo ako som opisala, radsej som si vsetko robila sama, tak 5 deti maximalne! Spominam si, ked sme robili dve, cez den dve plus vrchna sestra, okrem vikendov, to sme boli dve sestricky cez den aj cez noc, pat izieb a ak sme boli plni tak hned aj 15 deti! Pocas nocnych jedna z nas chodila na pohotovostnu ambulanciu pomahat lekarovi vysetrovat! Nikdy nas nenapadlo stazovat sa, ze nestihame, alebo dozadovat od matiek, ako sa robi to ci ono! Ano vosla sestra a pyta sa ma, ze ako kontrolujem, kolko maly vypil?! Vravim: Odvazis pred krmenim a po krmeni -rozdiel=vypite mliecko! Po tom som sa uz ani neunuvala sestricky volat! Na co?! A keby ste videli ako bohorovne sa spravali! No skoda reci, som rada, ze som doma, aj ked to nebude lahke ....

Co dokaze jedno dakujem...

Streda... Prasi sa mi do oci... A rezu a rezu...

Cely den som ako vysinuta. Vela sme toho nenaspali a aj to malo nestalo za vela. Od rana ficim na adrenaline, ved treba toho tolko porobit a den ma len 24 hodin!!! Poobede mame zatvorene, tuto stredu, vsak ako aj ine stredy, sme zasa prescasovali do pol piatej. O stvrt na sest sme mali stretko so psychologickou. Zavolala pred dvomi tyzdnami z vlastnej iniciativy, popytala sa, ako sa nam vodi a zablahozelala k novemu prirastku do rodiny :) Bola som mierne soknuta... Rozdychala som to a tak mi hned navrhla stretko o dva tyzdne. A tak sme vcera isli. Oci ma palili od unavy, za pol hodinu spanku bych dala pol kralovstva, ale nechcela som to na poslednu chvilu odvolavat. Stacilo, ze som malu nezobrala do hudobky... Prisli sme akurat. Nejakych pat minut v cakarni, ak nebude meskat... V duchu sa tesim na klud, ze si chvilu zavriem oci a aspon na chvilu prestanu palit. No mate ho vidiet, to bu nebola psychologicka poradna, keby tam neboli problemove deti. Zatial sme mali stastie... Vcera tomu tak nebolo...

Mlada matka, dieta, tazko odhadnut vek, nerozpravalo, prejavovali sa znamky hyperaktivity a agresivity s patricnymi decibelmi. Tak som sledovala, co sa dialo okolo, kedze oddychovat sa nedalo :) Chlapec, neskor som sa dozvedela, ze takmer sestrocny, sa "hral" a mamina ho okrikovala stylom: "Ukludni sa, ticho, pospratuj hracky, nerob toto, nerob ono, prestan" prisiel moment, ked ho zacvakla medzi kolena, aby sa ukludnil. S chapavym usmevom sa pozeram, zatial co zvysok sediacich uhyba zrakom, ci sleduje pohorsene "priblemove" dieta. Vyustilo to do situacie, kedy chlapec stiahol celu tacku hraciek na zem a matka po nom vykrikla, aby to po sebe upratal, co sa jemu zjavne nepacilo a dal to razne najavo! Po niekolkych minutach sa vykliesnil z matkinho objatia o nieco kludnejsi. Zasiel ku hrackam a vybral z kuchynky tanieriky a zaniesol jeden mamine, ktora sedela vedla mna. Ta ho prijala bez najmensieho naznaku ucasti, ani nepodakovala... Pozrela som nanho a jeden tanierik som si teda vypytala. Najprv na mna podozrievavo pozrel, ci to myslim vazne a potom mi teda jeden nesmelo podal. Nahlas som mu podakovala a pochvalila ho, aky je mily. Usmial sa na mna. Opatovala som usmev. Do hry sa pridala aj dcera, ktora tiez nahlas podakovala, ked jej podal tanierik. Dokonca tam sedel este jeden chlapec; mohol mat okolo 10 rokov a tomu sa tiez usiel tanierik a nezabudol podakovat. A tu zacala nasa hra. Vratil sa ku hrackam (akasi kuchynka, varic, umyvadlo, hrnce, taniere...) a najprv pozbieral to, co predtym zhodil a pozrel na mna, ci som si to vsimla. Samozrejme, pozrela som nanho a okomentovala to... "Uvaril" nam veceru a kazdemu, kto mal tanierik sa nieco uslo :) Tento krat aj mamina podakovala. Maly este stale hyperaktivne pobehoval medzi "varicom" a nami, ale s usmevom na perach, odprataval postupne hracky, ktore predtym porozhadzoval. Tak som sa prihovorila mamine, kedy som sa dozvedela, ze maly nerozprava a ze bude mat sest rokov.

Casto sa stretavam s ludmi, ktori si myslia, pretoze su to ich deti, ci podriadeni, netreba prosit, ci dakovat! Vela krat nemam chut povedat prosim ta, ci dakujem, ale bez toho sa u nas uz ani jedna fraza nezaobide. Hoci som velakrat nasrdena, nikdy nezabudnem povedat prosim. Napriklad, ked je hviezda naozaj nezvladnutelna fraza vyzera takto: Prestan, prosim ta! Ked nieco spravi, dakujem je automaticke. S drahym to je tak isto. Aj ked je vela veci "samozrejmych" bez prosim ta, ci dakujem sa to nezaobide... Vela ma "naucila anglictina"- Can you help me, please?! Can you......, please.?! Would you like a cup of tea?! Yes, please... No, thank you...

Co dokazalo jedno male, bezvyznamne Dakujem :)

PS: Dakujem anjelovi straznemu, ze som po ceste domov v aute nezaspala :)

Tak sme to rozbehli...

Konecme sme ciastocne prestahovani a byvame na novom, aj ked v bojovych podmiekach, hlavne, ze nam jest chuti :) Beham s pradlom medzi dvomi chalupami, medzi kojenim, prebalovanim a upratovanim lietam v bare, po obchodoch a k tomu este stiham robit ulohy s malou. Ale vychutnavam si chvile kedy kojim, vtedy ocim na ten "maly" zazrak, ktory uz vazi cez 4 kila a obliekame velkost tri mesiace, hoci nemame este ani mesiac :))) Zivot sa vracia do normalnych kolaji az na male zadrhele, ktore budu vzdy.

Vo stvrtok, 27 oktobra sme mali hudobnikov. Hral sa Jazz, ktory mal uspech u posluchacov a cez to vsetko, ze nie som privrzencom jazzovej hudby, hudobnici ma nadchli a organizujeme dalsi vecer na buduci stvrtok, kedy uz rozbehneme konecne aj restiku. Bude to frmol, kedze sme si odvykli, ale mame stastie. Maly spi o to lepsie, cim viac hluku ma okolo seba a teda mozem sa zapojit do pracovneho procesu. Takto sa tvaril naposledy, priamo v sale pri zivej hudbe :) O nieco neskor zacal pokyvkavat v spanku hlavou, no zazitok :) Este ze som ho zvykala na hluk, predsa len ta opera Carmen bola dobra volba, takto sa nemusim bat zapat vysavac, ked drobec spi. V noci spi, len jedna vec, nechce si potrebu urobit do plienky, len v nutnom pripade a aj to len raz, ked je uz plienka spinava, tak zdrza a tak ked menime plienku, musim pockat (niekedy aj pol hodinky) kym si ulavi :) Ja viem, to je fajn, ale nehovorte mi to rano o tretej, kedy sa mi chce najviac spat! A tak cakam a hlava mi kvacka ako sliepke :) Pozorujem ho na pol ocka :) Snad ani nemusim pisat, ze ocikane mame uz vsetko a najradsej si cika na paty :) No a stolica, tu uz sme mali tiez kadetade ;) Ale po troch tyzdnoch to uz zaciname zvladat, uz viem kedy asi a kolko, tak sme pripraveni, ja aj maly, ale tie paty mi vzdy stihne ocikat, alebo omocit v nalozenej plienke skor, nez mu ich chytim :)))

Hviezda sa s nim najradsej hra, ked spi :) a ked place, tak mala krici o to viac, aby ho prekricala, takze si viete predstavit ten duel!! Inak, ochrana u nas funguje. Maly bol nejaky vykolajeny, tak som tak raznejsie hovorila, ze papat sa uz nebude, kedze si chodil ucuckavat kazdych 20 minut a do toho som si hundrala a maly plakal. Mala zbehla dolu do baru za otcom a hovori: "Tatino, rychlo chod hore a povedz mame, nech prestane "kricat" na mojho braceka!!!" No takze, aby som si davala pozor, lebo na mna ta moja hviezba zavola socialku :))

Zivot plynie rychlostou mladeho zrebca a ja nestiham vychutnavat tie vzacne okamihy. Kazdy den mi v hlave znie piesen: What a difference a day made....http://www.youtube.com/watch?v=7s46gMHI2lQ&feature=related a nestacim sa cudovat, ako velmi sa maly meni, ako zacina vsetko okolo seba vnimat a pocuvat....

Koniec dobry...

... vsetko dobre :°)

Tak, ako som slubila, uz som ako tak zregerenovana a mozem tu chvilu posediet a napisat vam, ako sme dopadli.

V nedelu poobede som nastupila do nemocnice ako bolo dohodnute. Na prijme zistili, ze mam kontrakcie, ja som zasa totiz nic necitila, hoci ich intenzita, podla pristroja bola dost silna. Vravim si, nic vazne, ved zajtra uz bude po vsetkom, hlavne, ze ma nic neboli. No, skoro som sa tesila. Rano o pol druhej ma zobudila bolest v bruchu. Pozeram ako cervik na jablko a cudujem sa, ze co to?! Ved aj predtym boli kontrakcie, ale totoooo, auuu! Tak som zazvonila na sestricku, ze "trochu" ma boli brucho, takych kazdych 8 minut! Ta vybehla von a doviezla stroj na monitorovanie. Zapojila nas a cakali sme. Na garfe krivky ako Vysoke Tatry. Este sme sa nadejali, ze snad sa to ukludni. Prdlajs. Po pol hodine sa bolest zacala stupnovat. Tak mi dala lieky a cakali sme dalej. Bolest sa trochu skludnila, dokazala som aj zaspat velmi lahkym spankom. Monitoring sme este opakovali dva krat. Sestricka volala lekarovi, ze co so mnou. Nastastie to nebolo asi az take vazne, kedze som sa neotvarala :) Do rana daleko... Tak som sa pre istotu rano otretej umyla dezinfekcnou zbrndou, len keby nebolo rano nahodou casu! O siedmej rano este posledny monitoring, babo sa nedalo kontrakciami velmi rusit, bolo mu to sumafuk :) O tristvrte na devat pre mna prisli a vyviezli ma na salu. Drahy s malou nastupeni a cakali. Snad ani nemusim opisovat, ze ma nemohli napichnut, kvoli kontrakciam a ked sa im to konecne podarilo, tak anestezia dost dlho nezaberala. Nakoniec sa vsak podarilo. Prisiel moj lekar, usmial sa, ze hracicka, take sme tu uz mali velakrat. Ja smrt v ociach... Vdaka kontrakciam a myomu "vyprostenie dietata trvalo nehorazne dlhych 20 minut, mna uz zacal oblievat studeny pot, ukludnovak nezaberal, ja sa panicky pytala , co sa deje, ved prvy krat ani nie 10 minut a bolo po vsetkom.Tak doktor stihal este komnetovat a ja som medzitym zamierala strachom. Este ze anestiziolog bol taky zlaty. Ten ma ukludnoval ako sa dalo, nie ze by zaberalo, ale snazil sa, to sa mu musi nechat. :°) 9.25 uzrelo svetlo sveta nase slniecko chlapcek- a urobilo mnauu, mnauuu a ja som si v duchu pomyslela, no uz mozem aj zomriet. Este som si stihla vsimnut, ze je baculko. Sestricka len rychlo povedala, ze vazi 3740g a brala ho ocistit a ukazat nedockavemu otcovi. Mna zatial davali dokopy, co mi bolo srdecne jedno, kedze som bola nadopovana oblbovakmi. Dve hodiny na pooperacnej a konecne ma previezli na izbu. Tatina nikde. Lezala som tam sama zo svojimi zmiesanymi pocitmi, ubolena a taka sama. Az na ten ruzovy, mrnavy uzlicek vedla mna. Sestricka mi ho podala a prilozila som si ho po prvy krat na prsnik. Ten pocit! Vsetok ten stres z poslednych 9tich mesiacov so mna opadol a uvedomila som si, ake neuveritelne stastie mame. Maly bol svetlucky a tak som stiahla ciapocku a tu prekvapenie. Blondak jak das. Normalne som onemela, neschopna reakcie. Cakala som nieco ako bola hviezdicka. Olivova pokozka, tmave vlasy. A tu na mna oci blondacisko :°) Tak ma to vykolajilo, ze som nebola schopna prenho najst meno. Len som pozerala ako mucha puk! A tak po troch dnoch dray s malou rozhodli, ze sa bude volat Dylhan Maximilian. Ja som si nedokazala predstavit ziadne suce meno :°)

Hviezda v pondelok poobede zahlasila, ze mame babo, mozeme ho zobrat domov, ved ona sa postara a ja mozem zostat v nemocnici, nech sa zotavim :°) Na druhy den ho uz chcela krmit chlebom, ved ako moze niekto vyzit len z mliecka a aj to este takeho co tecie z takeho smiesneho miesta?! No tak dokola sme vysvetlovali, ze chlebik nie, mliecko bohate staci a ano, ked bude trosicku vacsi, bude sa s nim moct hrat. Ked sme jej ho dali na ruky, ludia ona mala v ociach take iskry hrdosti, lasky, ze keby mi to niekto rozpraval, asi mu neuverim, ze sestrocne dieta dokaze takto reagovat. Je strasne zlata, vsetko by chcela robit, prebalovat, prezliekat, kupat a keby sa dalo tak snad aj kojit :°)

Otec, to snad ani nemusim opisovat, viete si predstavit. Len v skratke: 5 kytic ruzi mi svietilo na izbe, chodili za mnou s malou kazdy den o nemocnice, hoci bol utahany ako kon, kedze sa pripravoval na sobotu-mali sme zasa tie gastanove slavnosti a na vsetko bol sam. Prvu noc doma, maleho mi nosil na kojenie do postele, nechaval ho odgrgnut, kedze mi robi trochu problem sadnut si z lahu a tak :°) A museli by ste ho vidiet.... Mrzi ma, ze som nemala moznost ho vidiet, ked po prvy krat zbadal svojho syna. Dnes v noci mu hovorim: Ani sa ti nesnivalo, ze budes mat raz svoje vlastne deti. On na to, so slastnym usmevom na tvari: Tak to teda nikdy a ponoril sa do rise snov... Krasne momenty, snazim sa ich vsetky zapamatat, neda sa to vsak, keby mal clovek najaku memory card v moizgu a mohol by si ju prehravat. Spomienky blednu a stracaju na intenzite, skoda...

Takze, este raz vam vsetkym zo srdca dakujem za podporu v tazkych zaciatkoch, kedy ste ma drzali nad vodou svojimi pozitivnymi komentarmi a az do posledneho okamziku ste na mna mysleli a drzali palce. Je to ako jedna velka rodina. Hoci len virtualna, ale je krasne, ze sme schopni sa podrzat, dodat si odvahy a chvaly v spravny cas. Velke Dakujem vsetkym :°)

PS: Maly je velmi dobry, aj sa vyspim pri nom :°)

There is a God...

Prace v bare a v byte su takmer hotove, az na par detailov, s ktorymi sa da zit. Uz len dokoncit komin z kotla a zapojit ho a mozeme sa stahovat. Dnes som kupila zaclony. Uz to zacina byt vazne realne! Takmer po dvoch rokoch sa mozeme vratit do nasho domu c.1 :°) Niekde som tu uz pisala, ze danovy urad nam dlzi peniaze- DPH v celkovej hodnote 22k+eur a ich meskanie s platenim nas stoji peniaze v banke, kedze tuto sumu sme si museli pozicat, aby sme mohli pokracovat v pracach a banka nam ju pozicala s tym, ved do troch mesiacov nam DPHcku vratia!!! Uz je to vyse roka, co cakame!

No a dnes bol big bang!!!! Ono to teda zacalo asi pred tromi tyzdnami, kedy sa k nam dostala novina. Aj ked, netesim sa z toho, ze sudca, ktory je (bol)velmi dobry kamarat so sefom stavebnej firmy a ktory mu vsemozne pomahal preplavat zakonom, kedze poznal ludi na spravnych miestach, zomrel. Po chorobe to jeho telo vzdalo. Nie sme jedini, ktori vdaka jeho znamostiam, nedokazu pohnut systemom. Ano, budete si mysliet, ze si vymyslam, ale kedysi pracoval na danovom urade a pozna tam ludi dost vysokopostavenych na to, aby nam vyse roka drzali peniaze bez jedineho slovka vysvetlenia preco!! Ako kazdy urad, ked vam zamietne ziadost, musi vas doporucenym listom oboznamit z akych dovodov bola ziadost zamietnuta! Nam nic neprislo, ani po tom, co nas danovnik poslal doporuceny list, v ktorom ziadal vysvetlenie. Nic sa nedialo ani po troch faxoch odoslanych danovnikom! Jednoducho niekto (vieme kto) sa postaral o to, aby sme peniaze nedostali a ak, tak co s najdlhsim odstupom casu! Rok aj tri mesiace im to trvalo a ktovie ako dlho este, keby dotycny pan nebol zomrel. Takze, dnes volala banka a drahemu oznamila radostnu spravu: Danovy urad nam konecne poslal 18k plus nejake drobne z povodnej sumy 22k+priamo na ucet. Predvcerom som oznamila drahemu, ze v piatok idem na danovy, priputam sa ku zabradliu a nepohnem sa, dokial nezavolaju hoci aj ministra vnutra, aby mi vysvetlil, preco nemam svoju DPHcku po vyse roku vyplatenu. Aj za cenu, ze tam v pondelok rano porodim! Asi ma poculi :°) a radsej to poslali. Presne to iste sa mi stalo, ked som povedala drahemu, ze zavolam tomu sudcovi (je povodom Poliak) a nemam zabrany mu z mosta do sprosta vysvetlit a povedat, co si o nom myslim. O dva dni mi volal zasa drahy, vraj zomrel, uz to nestihnem!!! To bolo pred troma tyzdnami a cuduj sa svete, vsetko sa akosi hybe. Ani si neviete predstavit, kolko hadok a nervov sme si kvoli tomu uzili a ako sa nam konecne ulavilo.

A tak ma zasa raz napada: Bozie mlyny melu pomaly, ale isto. Na kazdeho z nas raz pride. No a ja sa chystam napisat list ministrovi vnutra o tom, ako sa k nam danovy urad zachoval. Viem, ze mi to prd pomoze, ale aspon budem mat dobry pocit :°) Totiz stavaju sa tu aj horsie veci. Bol tu policajt, ktory sa rozhodol, ze zacne cistit Augiasov chliev. Vela deti vysokopostavenych ludi ma namocene prsty v drogach. No a to nemal zacat robit. Spachal samovrazdu, strelil si dve gulky do hlavy!!! Ano, aj to je mozne. Sudcova dcera bola namocena v predaji a uzivani tvrdych drog, jedno dieta mu dokonca zomrelo na predavkovanie! Takychto ludi neviem pochopit a nikdy nepochopim. Doma chodi v srackach po kolena a cez to vsetko este dokaze ublizovat druhym! Neviem, ci ho to tesi, ze niekomu ublizil alebo mu to pomaha zabudat na jeho vlastnu bolest?! Odpoved sa nedozviem, ale co si tu vsimam, cim horsi neporiadok maju ludia doma o to zakernejsie sa spravaju k druhym. Je to len bleda zavist?! Naozaj neviem.

Je to napisane trochu chaoticky, nedokazala som si nejako zocelit a usporiadat myslienky, ale aby som dosiahla aspon nejaku uroven tohoto post-u musela by som to tu rozpisovat a to by ste urcite cele necitali. Bolo by to tak na pat stran, minimalne :°) Ale musela som sa niekde "pochvalit" a viem, ze vy ma pochopite a nechytite sa slamky a neodsudite ma, ze sa tesim zo smrti nejakeho choreho nestastnika.

Tak a teraz idem relaxovat, vylozim nohy a budem sa nablblo usmievat a mentalne sa pripravovat na pondelok. Uff, este ze nemusim ist rodit na danovy urad :°)

Ze by uz?!

Nie, este nie, len ma vcera rozosmial jeden zazitok...

Kedze mozem, rano vozim malu na zastavku, je to len niekolko sto metrov od domu a takto nemusi drahy pre nu chodit skoro rano a ona nasledne cakat takmer hodinu v bare, kym ju odvedie do skoly. Poobede ju idem vyzdvihnut, dozorkyna mi ju odvedie az do auta, takze ja len nastupim pred domom a potom opat vystupim z auta, ked prideme domov.

Vcera rano, ako obycajne, sme mali modry pondelok. Nie a nie sa vykotulat z postele. Na desiaty krat som to uz vzdala a malu tahala za nohy z postele :°) V polospanku odisla na toaletu, spravila som rychlo ranajky a kakao. Este precitat domacu ulohu, pri ktorej ma ide vzdy porazit, ten ich uzasny system, pred mesiacom zacinali s celymi frazami a teraz pokracuju so slabikami!!! Na hlavu postavene! Ale co uz, nic s tym nenarobim, treba splynut s davom, malej citanie zatial ide, keby ste vsak videli pisanie, cinsky kocur je krasopisec. Navyse plati to iste, ako s citanim. Namiesto toho aby, zacali s pismenkami, tak zacinaju s celymi slovami a navyse pisane pismo, je odlisne ako to, na co som bola zvyknuta ja zo skoly!!! Ale co uz, asi bude z nej lekarka!!! Pismo na to urcite ma :°) No ale odbocila som. Takze modry pondelok. Precitali sme dany text dva krat, ukladam pisanku do tasky a peracnika nikde! Tak hviezde vravim, hladaj si moja zlata, kde si si ho dala, tam ho najdes! Samozrejme, NIEKTO jej ho vytiahol z tasky po tom, co si ho tam ona vecer spratala!!! Ano, tatino urcite potreboval pera a on jej ho niekde zapatrosil. Potom na vas pozera tymi svojimi ocami akoze, co odo mna chces, ja som okolo neho ani nesla!!! Celu sobotu a nedelu si kreslila a peracnik sa povaloval kade tade. Uz mi rupli nervy, nevydrzala som to a nasla som ho. Povodne som ju chcela nechat ho hladat, hoci by to trvalo aj do obeda, nech sa pouci! Nedalo mi a dala som jej ho. Frcime do auta, musela som zobrat tu nasu velku kravu (inokedy chodim malou 106), volant tak na centimeter od pupku, ledva, ledva, kedze sedadlo musim mat takmer na prednom skle, aby som dociahla na pedale :°) Na zastavku sme dorazili, autobus tam uz stal a cakal. Neboli sme sami. Dobiehali viaceri, asi sme nemali len mi modry pondelok vcera :°) Pointu celeho rana som sa vsak dozvedela az na obed, ked prisiel drahy domov k obedu, kedze mu uz obed nevozim :°)

Sofer autobusu rano prisiel na kavu, kedze parkuju oproti baru a hovori drahemu: "No, dnes rano som si pomyslel: A, hotovo! Nevidel som tvoju zenu, tak si vravime spolu s dozorkynou, uz je to tu! Maju babo!" No, ale skrt cez rozpocet, dostavila som sa a este stale dva v jednom :°D Potom mi drahy hovori, ako sa kazdy den, skalni zakaznici, vypytuju; TAK CO, UZ?! No a kedze nie, tak sa scenka kazdy den opakuje! To je tak, ked ste sucastou "verejneho" zivota :°) Nasi zakaznici su nedockavejsi ako my. Kedze nevieme, ci je to chlapec, alebo dievca, vsetci cakaju na to, co to bude a drahy ma slubene, ze az to bude chlapec, tak ho opiju :)))

Este jedna zabavna :) Asi pred tyzdnom sme mali este vecer o deviatej otvorene, vacsinou okolo osmej zatvarame a sused oproti baru, ked videl, ze sa svieti a mame ludi, dobehol cely nateseny, ze hotovo, uz sa zapija novorodenec! Sme sa smiali, ze ti "nasi", lebo mame aj takych, co su proti nam ;), su horsi ako nasa hviezda, ta sa kazde rano pyta, tak co mami, uz mame babo?! Kedy uuuuuz?! Zajtra?! Tak sme jej povedali, ze najneskor v nedelu vecer idem do nemocnice a uz v pondelok rano, bude mat braceka alebo sestricku. Drahy zoberie aj malu, budu cakat vedla v miestnosti, zakial lekar "porodi" nase slniecko cisarskym. Mrzi ma, ze drahy nemoze byt priamo so mnou na sale tak, ako v UK. Pridem o ten pohlad nanho, ked prvy krat zbada svoje novonarodene dieta. A som strasne zvedava, co zahlasi hviezda na ten drobucky uzlicek :°) Uz zasa chce sestricku, hoci sa bude musiet delit o hracky ;)

Takze, ja uz zacinam panikarit a zaroven sa tesit, ze uz sa nebudem musiet tocit ako na grile, ako sa vyjadrila pustovnicka :°) Takze dvanasteho vecer nastupujem a trinasteho rano rusime dva v jednom :°)

Som pripravenà?!

Tak, realita udrela, rovno medzi oci :°)

Ale pekne po poriadku. Drahy do mna huci uz tyzden, aby som si zbalila tasky, lebo prenho nie je lahké zbalit ma do nemocnice, ako som mala moznost sa presvedcit naposledy, aj ked mohlo to dopadnùt aj horsie :°). Tak pre babo vsetko potrebné zbalené, len ja som sa nevedela nejako odhodlat zbalit kufor pre mna. Tak navela som ho v sobotu poslala kupit vlozky. Isiel aj s asistentkou rézie :°) Nastastie, nekupili plienky, ale vràtili sa z obchodu asi o hodinu a pol s komentàrom hladal som to po celom obchode a presne to, co si mi napisala, ked tam je toho tooolko, kto by sa v tom vyznal! Viete si predstavit chlapa s okuliarmi na nose, s papierikom v ruke a prehrabuje sa medzi vlozkami a hladà tù spràvnu velkost a tvar?! A to vsetko za hlasného komentàra 6 rocnej kibicbaby?! Ja zivo a trhàm sa este dnes pri tej predstave :°) No opytat sa by bolo asi tazké. Podarilo sa im kùpit to, com som im napisala, ale len jeden balik, ale co, hlavne ze màm :°) Zlaticka moje, dakujem :) Tasku som zbalila, este nejaké drobnosti, tento kràt vsak neriskujem a kupujem zubnù kefku, funglovku ;) pastu a hygienické potreby tiez sù uz v taske :) V hlave màm vsak este stàle koooopec casu. Zbytocne sa mi tu povalujù dva kufre, len co na ne padà prach! Ja nie som este READY, tak nech vsetci cakajù! Postielka nie je este zmontovanà, nie sme prestahovani a tak spolieham na to, ze snàd, ked som zbalenà, tak teraz sa nic nestane :) Neviem vsak, ci som to dnes nepos-ala. Vytiahla som kocik z garàze, màm ho este po malej :°), ze nech sa vyvetrà. Naposledy, ked som povedala, ze kocik predàm, tak o dva tyzdne som si robila tehotensky test, ktory bol pozitivny :°) Ja bych ideàlne potrebovala este aspon dva mesiace, aby sme stihli dat vsetko do poriadku a zacali normàlne fungovat. Aj ked pràce sù ukoncené, cakàme na plynàrov, aby zapojili kotol :°) Vzdy sa volaco nàjde. A to nehovorim o tom, ze este nemàme vybraté meno! Ani dievcenské ani chlapcenské! Tu je to tak, ako na Slovensku, treba dat meno hned!!! V Anglicku sme mali sest tyzdnov na to, aby sme na matrike nahlàsili dieta, teda aj meno sme mohli vyberat celych sest tyzdnov :°) Neviem si predstavit, ze mi oznàmia, màte dcéru alebo syna, ako sa bude volat?! A ja budem na nich pozerat ako mucha puk a habkat nieco v zmysle, ze nemàm tucha!

Do toho vsetkého, po tom, co som stràvila dva dni v nemocnici, malà odmieta jest v skolskej jedàlni. Vraj vobec neje a ak, tak len trosku! Pytali sme sa, neodpovedà, jednoducho nechce a hotovo! Schudla, je to dost viditelné, je samà ruka, samà noha, teraz mala mat obdobie kedy naberie a tak o dva mesiace sa vytiahne. My to màme tak. Najprv zje vsetko, co jej neutecie z taniera, potom sa trochu skludni a zrazu je vyssia o tri centimetre :°) Skùsali sme jej vysvetlit, ze treba papat, ale nejako to ignoruje. Doma sa napapà v pohode, nie nejako bez miery, ale zje. Asi sa stresuje, chùda moje malé! Tak dùfam, ze sa to coskoro upravi a zivot sa vràti do kolaji, aj ked s novym prirastkom to bude zasa iné, ale aby sme uz aspon boli vsetci spolu pod jednou strechou :°)

PS: Pustovnicka, gratulujem a prajem vela laskyplnych chvil :°) A to si sa bàla, ze ta predbehnem :°) Tesim sa spolu s vami :°)

Takmer mama...

Konecne sa mi trochu ulavilo a mozem sediet chvilu za pocitacom a nieco rychlo napisat. . .

Minuly tyzden zo stredy na stvrtok som vélmi zle spala.Kazdé otocenie v posteli ma stàlo neuveritelnù nàmahu a ràno som vstala ako zbity pes. Rebrà dokopané, zaludok vykrùteny a nakopnuty az kdesi na chrbtici! Vravim si, ze uz muselo byt aj horsie, len si nepamatàm kedy presne, ved nie som len tak nejakà padavka, rozchodim to, hlavne, ked ma cakà upratovanie. Navyse, dohodnuté so znàmou, ze mi pride pomoct. Tak sme o desiatej zacali. Trochu som sa pomotala, viacej sedela ako robila! Nedalo sa. Ràno som chcela zavolat svojmu gynekologovi, len tak, pre strycka prihodu. Ordinoval az od devat tridsat, tak som to vzdala :) Cez obed sa moj brucha -rebro bol vystupnoval a este som stihla umyt schody pred tym, nez som predsa len zavolala gynekologiu. V hlave svietila akasi kontrolka! Prikaz jasny: ukàzte sa na pohotovosti! Tak som isla domov, osprchovat sa a pockala na znàmu, ze ma odvezie, predsa ma nenechà vykrùcat sa za volantom samù :) Vykrùcali sme sa po ceste dve :) Ona od nervov, ja od bolesti! Drahého sme nechali v bare, ved bude treba ist aj pre malù a urcite sa nestihneme otocit pred pol piatou, kedze bolo uz pol tretej! Dorazili sme na porodnictvo, kedze som uz pred terminom a zacal krizovy vysluch :) Aké bolesti, kde, ako, kedy, kolko?! Ja pozeràm ako puk :) A co ja viem, ci sù to kontrakcie?! V zivote som ziadne nemala! Ano, mam dieta, ale narodilo sa cisàrskym rezom, bez moznosti citenia kontrakcii, takze zbytocne sa ma pytate, neviem :) Nakoniec ma napojili na CTG a cakali sme. Ja nerozumela nicomu, len znàmej sa akosi prevracali oci stlpkom. Vraj: Teraz ta to boli?! Odpovedam, ze len krize, ale dà sa to zniest :) Prisla porodnà baba (teda ujo v tomto pripade). Tvàril sa velmi dolezito a zacal nieco blabotat a ja sa akosi nechytala ;) Doviezol infuzny stojan a nejakù injekciu. Este sa spytam, ze ked infuzka vykvapkà mozem ist domov, nie?! Ved kopec roboty cakà a kto sa bude starat o malù, ked drahy cely den makà?! No, pozrel na mna tym svojim kukuc a skoro mu oci vypadli! Tak mi vééélmi jemne oznàmil, ze dnes urcite domov nepojdem a zajtra tiez nie! Rozdychala som to a v duchu si myslim: Uff, este ze som stihla vsetko oprat v pondelok a utorok, len nemàm este veci kùpené do porodnice pre mna. Kuà, ako to stihnem. Pri predstave, ze drahého poslem kupit hygienické potreby sa mi zatocila hlava, urcite mi kùpi plienky, lebo malà ho presvedci, ze mama si dàva plienky, ked mà svoje dnicky! Znàma odisla s tym, ze drahému oznàmi vysledok nasej nàvstevy.

Drahému som uz z lozka zavolala, ze co mi mà doniest. Nieco na prezlecenie, uteràky, pyzamo, hygienické potreby. Jasné, zvlàdame a kde to nàjdem?! Skoro ma trafilo. Tak veci asi v skrini, a ostatné v kùpelni! Ale ved snàd nieco donesie! Doniesol :) Zubnù kefku, ktorù som nechala na cistenie flakov a bola uz neviemkolkokràt namocenà v save, vsetky vyradené nohavicky, az na jedny pouzitelné, nejaké ponozky a to vsetko vo velkom, obludnom kufri, hlavne ze màme malé cestovné kufriky :) Ale, hlavne ze nieco doniesol :) Malà celà bez seba, aj si poplakala. Zostala som sama. Prvà noc, strach a hroza. Zasa ten maly konik v bruchu robil saltà a nozky som mala az kdesi v zalùdku. Vacsinu noci som prebdela nad knihou a snazila sa zabudnùt, ze ma niekde nieco boli :) Nedarilo sa. Zaspala som az o pol siedmej ràno....

Piatok sa niesol v znameni, ze ak infuzka pomoze, budem moct ist cez vikend domov, ale absolutne NIC nerobit!!! Lezat, lezat a lezat!!! Tak som cakala ako na spasenie na masinku, co povie. Masinka sa tento kràt nepriecila a odpojili mi infuzku. Este vecer prezit tù nechutnù injekciu a sme v suchu. Prisiel moj gynekolog, popytal sa co a ako a potvrdil, ze dnes (piatok) musim este zostat :) Piatok bol kludnejsi. V bruchu sa to ukludnilo a ja som oddychovala. Drahy mi cez obed doniesol, co pozabudal prvy kràt a hodili sme rec :) Malà bola v skole. Takze malà nastahovanà v mojej posteli :) Ked sa mu znami ponùkli, ze malà moze zostat u nich cez vikend, tak zahlàsila, ze ona nemoze, lebo kto bude zastupovat mamu?! No, takze sa nemusim bat, ze by si drahy "vyhadzoval" z kopytka :)))) O dozor màm postarané :) Vecer sa este zastavil s malou a potom isli spolu do cinskej na veceru :) Malà celà bez seba, ze bude jest s palickami :)

V sobotu som dostala od sefa gynekologie zelenù ;) Vraj ten moj myom, ktory je niekde dolu na zadnej stene maternice, spolu s jazvou po predchàdzajucom cisàrskom sa dohodli, ze zatarasia vychod! A tak, ked prisiel cas pre malé zosunut sa dolu vdaka mojim predcasnym kontrakciàm, nebolo miesta. Preto ten tanec harmatanec v mojom bruchu! Malé sa asi snazilo udrzat na rebràch, aby nemuselo zist do toho ùzkeho tunela :D Pri odchode z nemocnice si sestricky prikvacili drahého a hustili donho, ze nesmiem nic robit, ani riad umyt, ci poriadit byt. Drahy na to sucho skonstatuje: No tak a je to tu! Pre toto sa mozu moslimovia ozenit viac kràt! Ked sa jedna zena "pokazi", tak ju zastupi druhà!!! Sestricky sa smiali ale poviem vàm, este dnes mi nie je do smiechu. Tanec pokracuje veselo dalej, ja màm svalovicu na celom bruchu a brànici. Dnes v noci som nespala dobre. Akuràt, ze tie kontrakcie màme zatial pod kontrolou (teda dufam), vdaka liekom, samozrejme.

Musim pochvàlit tatina. Na to, ze veci do nemocnice doniesol na dva kràt a aj to polovicu od veci :) som mala obavy, ze v akom stave nàjdem chalupu. Bol tu riadny binec, ked som naposledy odchàdzala, nemala som cas nieco urobit. Doma upratané, riady umyté, vecko cisté, kùpelna bez skvrnky, no som nestihala! V nedelu navaril obed (co nie je problém, kedze je kuchàr) aj veceru, poumyval riad, no ziram. Tak mu hovorim, ze ked mu to ide tak od ruky, odteraz to moze robit stàle :) Skoro ma preklial pohladom :) Vcera dokonca vesal pràdlo, prvy kràt v zivote :) Ale islo mu to. Sàm povedal, vsetko spravi, len to pranie, takze pustit pràcku, nie je az takà pràca a to zvlàdnem aj v mojom stave :) Dnes "budeme" asi zehlit, tak uvidim, ako mu to pojde :) No takto mal tatino aspon rozcvicku a mà predstavu, ako to bude, ked pojdeme na ostro,kedze lekàr rozhodol, ze tento kràt to bude tiez cisàrsky rez spojeny s tyzdnovym pobytom v nemocnici ako bonus k tomu, aby sme zbytocne neriskovali :(

Tak drzte palce, aby sme este aspon dva tyzdne vydrzali, lebo potom uz bude malé za vodou a i ked sa narodi skor, ako bolo plànované, bude to bez zdravotnych problémov! A ja sa musim ist hrosit do postele, ale uz som takà otlacenà, ze mi je zle uz len z tej predstavy, ze si màm ist lahnùt :(

Psycholog a chlapi...

Neviem preco, ale tak ako ziadny chlap (cest vynimkàm) sa nechce spytat na cestu, ked sa stratia v spleti uliciek, tak ziadny z nich (cest vynimkàm)neuznàva psychologa! Ten moj este zastavi, aby som sa spytala na cestu, ale co sa tyka psychologa, tak tam ma prekvapil. Jedna veta a mne zostala visiet sànka. "Neviem, na co beries malù ku psychologovi, ale je to ùplne zbytocné. Ja psychologov neuznàvam!" Ked som sa spytala, ze preco a ci bol uz u nejakého, dostala som odpoved, ze nie, ale aj tak ich neuznàva! O com je tàto ich nedovera, priam panicky strach?! Boja sa snàd, ze psycholog z nich dostane nieco, co nechcù nikomu povedat, ci snàd sa citia ohrozeni, lebo by o nich niekto vedel nieco, co sa im dari skryvat az kdesi na dne duse!? Alebo je to fakt, ze by ukàzali svoje citové vnimanie okolitého sveta a tym vlastne oslabili svoju poziciu chlapa v spolocnosti?! Neviem, odpoved som nedostala. Len zanovité mlcanie na znak nesùhlasu s mojim rozhodnutim a tvrdà poznàmka: "Karate dà malej do zivota viac, ako nejakà nàvsteva u psychologa!!!" Tak a ja teraz bojujem so svojim vnùtrom, ci je naozaj spràvne a nàpomocné brat malù ku psychologovi, alebo ju jednoducho dat na to karate a verit, ze to je to spràvne riesenie v dnesnej dobe, preplnenej agresivitou?! Aj po deviatich rokoch prejdenia kadecoho spolocne, ma ten moj chlap este stàle dokàze prekvapit! Skoda len, ze to nie je niecim pozitivnejsim, ako predsudkami spojenymi s nàvstevou psychologa :(

Koniec pràzdnin...

Od dnes je nasa hviezda oficiàlne prvacka :) Na to, ze uz po dvoch tyzdnoch pràzdnin sa ma pytala, kedy uz pojde do skoly, dnes ràno sa jej velmi nechcelo! :)Ono, vlastne, zacalo to uz vcera vecer...

Sedime pri veceri a malà zahlàsi, ze ju boli brusko. Nezvykne màvat nevysvetlitelne bolesti brucha. Tak sme to nejako ukecali a isla si teda lahnùt. Na dnes ràno som si nadstavila budik, kedze zvyknem v poslednej dobe vstàvat okolo obeda (v noci sa mi zle spi, tak dohànam zameskané ràno). Budik zanotil nejakù zvucku a do toho sa ozvalo stebotavym hlasom: "Good mooooorning!" viac som nepocula, vypla som ho. Celù noc som nespala! Tento kràt to nebolo moje brucho, ale fakt, ze malà ide do skoly, ktory mi nedal spat spànkom spravodlivych! Este si v duchu nadàvam do blbych, ved malà ide do skoly a nie ja, ale nezaberalo to. Budim malù, ktorà mi zahlàsi: "Mami, ved je este hlbokà noc!" Tak inokedy sa uprostred noci zobudi a za ùplnej tmy dojde do obyvacky, kde sedi otec, a povie mu, aby jej spravil kakao! Dnes za ùplneho svetla, ràno o pol osmej, mi zahlàsi, ze je este hlboka noc!!! No nazdar, hovorim si, zaciname dobre :) Bez vacsich problémov sme sa obliekli, najedli, hodili nabliskanù tasku na chrbàt a vyrazili...

Neviem preco, ale nemala som chut vobec ist, asi som tù moju nechut preniesla aj na malù :( Citila som sa, akoby som mala ist do jamy levovej. Zasa vsetky tie pohlady, stupidné otàzky na ktoré musite odpovedat s ùsmevom, aj keby ste najradsej hryzli! Ale zvlàdli sme to. Malà stretla kamaràtky a mne zavesila na krk skolskù tasku a ona sa odbehla hrat na dvor. Tak som tam stàla ako kol v plote, usmievala sa ako blbà a tvàrila sa, ze je vsetko v poriadku! V hrdle navretà hrca, ktorù nie a nie prehltnùt. Ucitel vyzerà na prvy dojem prijemny, jediné co sa mi nepàci je, ze su zmiesanà trieda!!! Jedenàst prvàkov a osem druhàkov! Bojim sa, ze malà bude pozerat na pràcu tych starsich ako na jej vlastnù, teda bude sa rozptylovat. Este k tomu dostali do triedy chlapca, ktory stvàra psie kusy na zastàvke, tak dùfam, ze v skole je aspon o nieco kludnejsi! Ja teda kludnà nie som. Cakàm s napatim, co zahlàsi hviezda dnes poobede. Jedinà vec, ktorà ma potesila je, ze nedostali triedu bez okien! Ano, u nàs v skole majù jednu triedu bez okien, teda denného svetla a slnecnych lùcov! Aspon, ze o to sa nemusim starat ;) Neviem, asi som prehnane nàrocnà a robim z komàra somàra, ale màlokedy ma sklame moj prvy dojem. No a ten dnes ràno nebol velmi dobry. Ak by sme to bodovali, tak dàm: 3 body z desiatich!!! Ale, v tom lepsom pripade to budù len moje vzbùrené hormony a cas ukàze, ze moje obavy boli zbytocné :) Preco si ja vzdy musim zbytocne komplikovat zivot?! Akoby sme toho nemali dost :)

Tak zelàm vsetkym mamàm skolàkov, nech sa nemusia zbytocne "nervovat" tak ako ja :) Ucitelkàm pevné nervy a vydrzte to s nami, vecne nespokojnymi mamami :) HOWG!

Na zasmiatie...

Aj ked mne zrovna do smiechu nie je, ale nedà mi nepotesit aspon vàs.

Situàcia:

Vstala som s neprijemnym pocitom v bruchu a obvolala lekàrov. Najprv gynekologa, ktory je na dovolenke a potom teda obvodnù lekàrku. Treba prist co najskor. Tak rychle ficim do sprchy a v behu malej ordinujem, nech sa rychle oblecie, ideme k lekàrke, kedze ju samu doma nemozem nechat. Malà vystrelila, otvorila skrinu, ze si ide nieco vytiahnut obliect a do oci jej udrel vesiak s kravatami. Zaujala ju kravata s vianocnym motivom, ktoru mà drahy este z Anglicka. Malà na mna vzrusene krici: "Mamiiiii, tato si mohol vcera dat tu krevetu s vianocami, co mu visi v skrini!" Rozmyslam, o com malà toci, aké krevety to màme v skrini?! Navela ma dotiahne ku skrini a ukazuje mi Kravatu- nie krevetu s vianocnym motivom. Len z tazkostami som zadrziavala smiech, aby som nàhodou tie kontrakcie este neumocnila. Potom sme uz ficali k lekàrke, ktorà potvrdila, ze sù to kontrakcie, takze zasa klud na lozku a lieky proti spazmom. Ak bude malà pokracovat s takymito hlodmi, pridu vhod (tie lieky) :)

Celà scénka s 'krevetami' sa zopakovala, ked sme sa zastavili v bare, aby som drahému oznàmila nasu rannù 'rozcvicku', ked otcovi odusevnene vysvetlovala, ze mà v skrini vianocné krevety! Ten zlaknuty, pri predstave, ze nàm v skrini visia staré smradlavé krevety este kdesi od vianoc nakoniec pochopil, ze nie krevety, ale kravaty sù to! Takze dàvajte si pozor na tie vase "krevety" v skriniach, aby vàm tam nenarobili sarapatu ;)

Stalo sa...

V piatok som odviezla mamu do baru a zacala s malovanym izieb, kedze ja som indisponovanà :) Ja som odbehla do obchodu a prichystat obed.

Kibic babu som zobrala so sebou, nech majù v bare klud :) Vosli sme do obchodu s nàkupnym vozikom a prvù predavacku, ktorà vykladala tovar, som poprosila, ci by mi mohla do kosika vlozit karton piva. Zvycajne to robi mama, ked je so mnou. Vysvetlila som jej, ze som tehotnà a ona ochotne isla so mnou a nalozila mi to do vozika. Este sme pokupovali drobnosti a isli ku pokladni. Vylozila som na pàs drobnosti, ked som si spomenula, ze mi chyba voda a mlieko. Tak som predavacke v pokladni vysvetlila, ze musim este odskocit po vodu, ale musim aj s vozikom, lebo to v ruke neunesiem. Ona ochotne vysla z pokladne a vlozila mi dve balenia mineràlky do vozika a k tomu este karton mlieka. Za normàlnych okolnosti treba vsetko z vozika vylozit na pàs, lebo ludia sù vynaliezavi. Poschovàvajù na spodok krabic iny tovar, ktory takto prepasujù bez platenia von! Ja som to nemusela vykladat z kosa, hoci tà istà siet obchodov, len v inom meste a museli sme vsetko poctivo vylozit na pàs! Vsetko nablokované a ulozené v kosiku. Predavacka, na moje prekvapenie, zavrela pokladnu a vysla so mnou von s tym, ze mi to vsetko nalozi do auta. Ja mierne soknutà, predsa len, nie som zvyknutà, lepsie povedané, som odvyknutà- v Anglicku je to normàlne, tu nie, ze este sù ludia, ktori sù ochotni pomoct, aj ked to nie je v ich nàplni pràce a bez reci, ci tvàrenia sa, ze ich naozaj velmi obtazujete. Len dodàm, ze je to siet obchodov, ktorà u nàs (na SK) nemà velmi dobrù reputàciu vdaka pràve zamestnancom, teda ich pristupu ku pràci a k zàkaznikom. Ano, je to onà zlto-modrà znacka obchodov :) Cloveku to tak dobre padne ;)

PS: Doma som to z auta vynàsala po jednom kuse :) Malà pomàhala o dvestotristo! A konecne som nezabudla kùpit ten alobal!!! Co som pozabùdala, radsej nebudem rozpisovat, lebo by toho bolo na dve strany :)

Tretia tretina :)

To moje tehotenstvo by sa dalo prirovnat k hokejovému zàpasu :) Tiez mà tri tretiny a prebiehajù zhruba rovnako. V prvej tretine otukàvame sùpera. Ako viete, mne ten sùper nahnal poriadne strachu :) V druhej tretine sme to nejako zahrali do 'autu', obcas sa podarilo aj skorovat! Na tretiu tretinu sme dofucali na hraciu plochu uz len z povinnosti, kedze inà volba nezostàva,kazdù minùtu nàmahy rozdychavame pol hodiny! Sùstavné pichanie pod lavym rebrom nàm zneprijemnuje kazdy jeden pohyb, este aj sedenie na trestnej lavicke je namàhavé. Jediné co nàm mihà v hlave je, ako len tù poslednù tretinu v zdravi prezit a ked nevyhrat, tak to aspon na plnej ciare neprehrat! Aj remiza potesi, ak je zaslùzenà! :) Tolko ku sportovym spràvam. Tie ostatné nie sù o nic lepsie.

Fyzicky stav, teda jeho viditelnà strànka! Uz teraz velkost mojho brucha prekonala predchàdzajùce tehotenstvo! S malou som nemala takéto velké 'brusisko' ani v den porodu. A ako som sa stazovala! Vraj obrovskà som a nemotornà! Mali by ste ma vidiet. Velryba uviaznutà v plytkej vode je vrtkejsia ako ja! Najhorsie je, ze mi to brucho zavadzia. Otvàram dvere, buch si do brucha! Drahy nieco podàva, zle odhadne vzdialenost a zasa to schytà brucho! A to este stàle "rastieme" ! Je to cim dalej tym tazsie zmierit sa s mojou roztahujùcou sa telesnou schrànkou, ktorej rychlost roztahovania, sa vyrovnà rychlosti roztahovania sa zohrievaného plynu! Asi by som si mala dat na brucho nàpis:'Pozor! Vysoko vybusné!' kedze màme tridsat stupnové teploty! Asi sa na budùci tyzden pojdem pozriet do obchodu "pre dàmy" a kùpim jeden kus oblecenia à la stan. Do normàlnych veci sa uz len s tazkostami zmestim. Ak to pojde takto dalej, tak o mesiac nabehnem do sportovych potrieb a kùpim stan pre styroch, to aby som sa donho zmestila aj tri dni pred porodom. Inak budem musiet sediet doma a do porodnice ist po len po tme, lebo okrem babkovského pyzama na seba nic iné nedàm! Aj tie nechty na nohàch sù pod vplyvom hormonov a hrajù proti mne. Teraz, ked sa uz nezohnem, tak budù ràst ako divé! Do porodnice pojdem s nechtami na nohàch ako sliepka a navyse oblecenà do stanu pre styri osoby! Také tu este asi nezazili :)

Fyzicky stav, mentàlna strànka nie je na tom o nic lepsie. Asi mi uz aj mozog opuchol, ved uz vsetky ostatné casti tela sù spuchnuté, preco nie aj on! To, ze vypol sa dalo tolerovat, pokial fungoval autopilot! Opuch vsak otupil aj autopilota a som nahratà! Alobal uz kupujem dva tyzdne! Este stàle som ho nekùpila :) Vsetko mi lezie na nervy a hlavne ja sama sebe! Keby sa to dalo, normàlne sa so sebou rozvediem! Dovolenka tohto roku nehrozi, kedze cestovanie màm zakàzané! A tak kazdy vecer pri zàpade slnka, kedy sa konecne na chvilu zastavim, si sadnem a sledujem vlny na mojom bruchu. Aj surfovat by sa dalo, keby som vedela... Na co sa parit okolo 600 km v aute, aby sme si uzili pobrezie?! Najhorsie vsak je, ze to surfovanie nie je vylucne len pri zàpade slnka. Ked "sme" hladni, tak skàceme o dvestotristo. Ked sa teda napapàme, tak 'nàm' to sposobi tolko radosti, ze div vsetko nevyvràtim von, lebo cervickové paty màm az niekde v zalùdku! Lavy bok sa 'nàm' nepàci a tak dokopeme maminku k tomu, aby spala na pravom! Uz zacinam mat dekubity ;) K tomu vsetkému este sestrocnù kibic babu, no nenudim sa :) Zo zaciatku chcela sestricku, kedze chlapci sù pre nu prilis hekticki a 'divi'. Pred tyzdnom sa ma nenàpadne pyta: 'Mami a chlapci sa hrajù s autickami, vsak? Oni sa nehrajù s bàbikami?!' Hovorim, ze vacsinou si vyberù autà na hranie! Malà mudrlantsky pokyve hlavou, stylom, tak som si dobre myslela a potom dodà:'Ak to bude sestricka, to aby som jej poziciavala moje bàbiky, ze?!' Vravim, ze asi bude musiet, ved ich mà neùrekom. Na co malà pochopitelne pokyva hlavou a potom dodà:'Tak to radsej aby to bol bracek!' Priklincované a mozeme sa roztrhat. To uz radsej ani nezachàdzam do podrobnosti, ako uz s otcom vybavuje, ze chce byt pri tom, ked to bàbo bude "vyliezat" von!!! Ona chce vidiet to bàbo ist von!

Pomoooooc!!!! Musim ist rozdychat tù predstavu a vàs tu teda nechàm na pospas tym vasim...

Zadarilo sa...

Uz sa budem opakovat, ale nedà mi; Ked sa dari, tak sa dari!

Presne pred dvomi tyzdnami drahy isiel kùpit vino pre zàkaznicku na jej velkolepù oslavu narodenin. Kedze hladala dobré, sudové vino, ktoré by sa capovalo priamo so sùdkov, drahy sa rozhodol ist pon do oblasti z ktorej originàlne pochàdza a je od nàs vzdialenà do 300 km. Na spiatocnej ceste, tri kilometre od domu mu do cesty skocila srna. Potesi! Predny nàraznik zlomeny, svetlà vkopnuté dovnùtra, chladic poruseny, plus nejaké pràce na karosérii. Odhad skody okolo 1500 eùr! Este ze auto zostalo pojazdné. Cely vikend sme ho potrebovali na prevàzanie potravin a surovin na pripravu svédskych stolov pre sto ludi. Este v piatok bol v poistovni, aby nahlàsil nehodu. Minuly utorok zaviezol auto do garàze, aby ho teda dali do povodného stavu :) Vcera ràno isiel pon. Ja som ho zaskocila v bare. O pol desiatej mi zvoni telefon. Dvihnem a drahého hlas, prerusovany vravou v pozadi mi sucho oznàmi, ze na ceste bol nejaky kus zeleza a prepichol obidve pneumatiky na lavej strane!!! Samozrejme, ze uz na svojom aute, nie na vypozicanom! Este mi stihol oznàmit, ze nevie kedy pride, lebo treba pockat na odtahovac a vybavit vymenu pneumatik! Fàjn, hovorim si sama pre seba. 'Co este?!?!' To je uz druhà 'nehoda' ani nie za dva tyzdne! Neviem, ci si màm vydychnut a tesit sa, ze sa nic horsie nestalo, alebo sa obàvat znàmeho: Do trojice vsetko dobré! a cakat este nieco horsie!

Pneumatiky sù vymenené, jedna zalepenà, kedze nebola este ojazdenà a auto zatial pojazdné! Na to, kolko to stàlo, radsej ani nemyslim, kedze neviem, ci toto poistovna uhradi, kedze ten kus zeleza bol odpadnuty z nejakého hospodàrskeho vozidla a pàchatel je neznàmy. Vyzerà to ako takà minikotva! Este aj pristaveni policajti skonstatovali, ze mal drahy stastie, ze sa tà 'kotva' neodrazila pod jeho podvozok, lebo tam by to este len zasarapatilo! Aj ked nevedeli pochopit, ako sa mu podarilo prepichnùt obidve pneumatiky! Jeden sofér pred nim si prepichol pneumatiku, nestihol vsak to zelezo zobrat dolu z cesty, lebo drahy uz nanho medzitym stihol nabehnùt!

Takze tak sa nàm dari posledne! Ale aspon ze restika sa uz hybe a hàdam uz v polovici augusta budeme v plnej paràde fungovat :) Len aby sa zasa nieco neposr-lo!!! Ale treba mysliet pozitivne, co pri nasej momentàlnej karme nie je lahké :) Ale, nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byt este horsie ;)

Zelàm prijemné dovolenky vsetkym citatelom :)

Zivot so strachom...

Pràve som docitala clànok Tvrdou pastou od Ninky, velmi vystizne napisané a opisané pocity v danej situàcii ... http://ninkainka.blogspot.com/2008/06/tvrdou-psou.html

Vyvolal vo mne spomienky, ktoré boli ulozené kdesi na polici a dàvno zapadnuté prachom... Stàle sù vsak pritomné a prilezitostne sa zjavia ako zombies a strasia...

Mama mala odjakziva "pàku" na chlapov! Prvy ju nechal, ked zostala tehotnà a rozhodnutie, ze si dieta nechà, nebolo v tych rokoch také jednoduché ako dnes! Natahovala sa po sùdoch, aby dokàzala otcovstvo dotycného chmula! Otcovstvo bolo dokàzané, co vsak nezmazalo bilak "prespanky". Po roku sa vydala za "muza svojich snov". Hned po svadbe ukàzal svoju pravù tvàr. Agresivny, despoticky, zakomplexovany trpàk, ktory si potreboval dokazovat svoju nadradenost neprimeranou agresivitou, neviem, ci vobec existuje primeranà agresivita! Navyse si ràd vypil a alkohol len umocnil jeho tùzbu dokàzat, ze on je ten najlepsi! Nic mu nebolo svaté! Ani svokrovci! Nemal ùctu pred nikym a nicim. Vobec sa mu netazilo vymlàtit ako zito, vtedy uz svoju tehotnù zenu! Z detsva si nepamatàm, ze by sme boli na dovolenke, ktorà by neskoncila hàdkami, ci bitkou! Nelenilo sa mu a este nàs zobudil, aby sme mu robili obecenstvo! Ak sa ho starsi sùrodenci pokùsili zastavit, uslo sa aj im a ked ich mama kryla, tak sa jej uslo dva kràt viac. My mladsi sme vela kràt nechàpali co sa deje! Takze sme sa museli bezradne prizerat vycinaniu nàsho despotického otca. Pamatàm si stres, ked som dostala prvù dvojku v druhom polroku prvej triedy! Kedze tatko vyvàdzal ako idiot za horsie znàmky starsich sùrodencov, ja som v skole plakala a myslela si, ze ma doma cakà bitka! Starsiemu bratovi sa uslo asi najviac bitky, kedze v skole mu to neslo tak, ako si tatko predstavoval. Nieco spravil v skole, uz si presne nepamatàm co, ale my sme stàli na chodbe a cakali kym on skonci. Zavrel sa do izby a tam brata dobil a dokopal ako psa! Mama stàla s nami na chodbe a nemala odvahu do tej izby vojst a zastavit ho! Neodsudzujem ju, lebo bola tak mentàlne ubità a zmanipulovanà, ze sa uz nedokàzala vzopriet! Dnes som aj ja matkou, ale viem s urcitostou, ze nie je toho pàna, aby som ja nevbehla dnu, hoci s malou dusickou a nezastavila ho, aj ked by ma to malo stàt zivot! Radsej by som zniesla tù bitku ja, ako za dverami trpnut, ci mi moj muz nezabije mojho syna! Nechàpem to, ani to nikdy nepochopim! Nedalo sa s nim. Odporovali ste mu, bolo zle, mlcali ste, este horsie! Ja osobne som nebola fyzicky bità, kedze v skole mi to islo dobre! Ubijal ma fakt, ze sa k ostatnym spràval ako hovado! Samozrejme, ze som bola odsùvanà nabok, lebo som bola "tatkov milàcik"! Jedinà som mu mohla nieco povedat bez toho, aby sa mi za to usla bitka. Prinajhorsom mi vynadal! Po devatnàstich rokoch mama konecne nabrala odvahu a rozviedla sa. Mala som strnàst rokov. Zostali sme s makou v ubytovni, zatial co tatko byval sàm v patizbovom dome! Vobec ho to netrhalo! Mamka si nasla priatela a stahovali sme sa k nemu. Nestàlo to za vela. Aj ked nebol agresivny, mamu dalej deptal mentàlne! Pred maturitou sme sa stahovali spat do domu s tatkom. Kedze nasi neboli majetkovo-pràvne vyrovnani, dohodli sa, ze skusia zit pod jednou strechou kym sa dom nepredà. Nebolo to az také hrozné ako som predpokladala. Vsetko sa zmenilo, ked si tatko nasiel frajerku. Chcela cely dom pre seba. Potencionàlni kupci boli poslani prec, ze dom nie je na predaj!! A tak sa to tahalo tri roky. Raz vecer prisiel tatko domov opity a zasa zacal vyvàdzat. Prisiel za mnou a nieco sme sa zacali hàdat! Napadol ma, zacal ma skrtit a chcel ma vyhodit von oknom. Ako naschvàl nikoho nebolo doma, vsetci niekde v tramtàrii. Ked sa u nàs zacalo vyvàdzat, tak kazdy sa bral kade lahsie, aby sa ani jemu neuslo. Zvyk je zeleznà kosela! Po nejakom case si asi uvedomil co robi a prestal. Ja som sa zobrala a isla k susedovi a poprosila ho, ci by ma nezaviezol na policiu. Tam som podala zalobu, na druhy den k lekàrovi, nahànat potvrdenia a potom mesiac u psychologa, kvoli papierom. Este sa ma policajt, ktory spisoval zàpisnicu pytal, ci si to nerozmyslim, vraj je to kopec papierovacky a obet v 95% zalobu nakoniec stiahne. Povedala som mu, co si myslim a zàpisnicu spisal. Ked sa tri mesiace nic nedialo, tak som isla na policiu osobne! V tom obdobi sa stal Meciar predsedom vlàdy (alebo nieco podobné, nesledovala som politickù scénu presne) a udelil amnestiu na vsetky malé priestupky! Na policii som urobila "bordel", ze ako je to mozné, ze sa ma ani neràcili o tom informovat!!! Ospravedlnovali sa, ale mne to bolo prd platné! Avsak zmenilo sa dost odvtedy! Ked zacal vyskakovat, tak stacilo spomenùt policiu a bol okamzite klud! Mama to mala urobit dàvno! Vtedy, ked mala dolàmané rebrà a on jej povedal, ze si nepamatà, ze ju zbil, alebo krk modry, lebo bil ju tade, kde to prekrylo satstvo. Ked sa rozviedla, tak ju vela ludi odsudzovalo! Vraj taky dobry clovek a kamaràt! Nikto vsak nevidel za zavreté dvere, alebo nechcel! Nikdy nezabudnem na Vianoce, ktoré pravidelne "okorenil" hàdkou, nadàvkami a poveceri sa tvàril akoby sa nic nestalo a my sme sa museli tvàrit, ze je vsetko OK, lebo sme sa bàli dalsieho despotického vycinu! Nespocetné narodeniny, ktoré nikdy neboli bez hàdok a bitky pred tym, nez hostia prisli! Dovolenky vecne pretkané jeho agresivitou a alkoholickymi vypadmi! V destve som stràvila vela casu vonku! Tùlala som sa po potoku, len aby som nemusela byt doma a pocuvat zvady a hàdky a tlmené ùdery...

A propo... Dnes nemàm vobec ziadne vycitky, ze som nanho podala zalobu za fyzické napadnutie! Mrzi ma fakt, ze mu padla vhod a zachrànila ho amnestia! Neprekàzalo by mi dotiahnut to do konca! Ako som spominala, odtvedy sa kontroloval, kedze raz uz bol zaregistrovany! Konecne sa mu niekto vzoprel! Nerozpràvala som sa s nim uz viac ako desat rokov a vobec mi nechyba. V zivote nevidel moju dcéru a ani ju neuvidi! Nikto z rodiny sa s nim nestretàva ani nerozpràva. Ozenil sa a mà syna, to je vsetko, co o nom viem!

Mama v sebe nikdy nenasla odvahu. Odisla od nieho pàr kràt, ale zakazdym, co sa k nemu vràtila, len umocnila jeho absolùtnost! Vzdy bol dovod! Deti! Co by si sama pocala so styrmi detmi!!! A on isty si toho, ze ju mà v hrsti, to nadalej zneuzival. Uz to budù takmer dve desatrocia, co sù rozvedeni, mama vsak stàle trpi komplexom strachu z toho, co bude, ak nieco neurobi! Je u nàs od januàra. Boli sme nakupovat a vràtili sme sa neskoro, nebol cas navarit. Mama celà nervozna, ze co povie moj drahy, ze nie je navarené!!! Ja na nu nechàpavo pozeràm a vravim, ze drahy mà dve ruky, je kuchàr a postarà sa! A keby aj, tak povie mne a nie jej! Az potom mi zaplo, ze je v nej este stàle zakoreneny strach s pred dvatsiatich rokov! Pri tatkovi musela byt vzdy v pozore! Tak som ju upokojila, ze drahy nie je tatko! A takéto banàlne zivotné situàcie v jej podvedomi zobùdzajù strach, v ktorom zila takmer dvatsat rokov...

Az teraz chàpem, preco mà "pàku" na chlapov v zivote. Jednoducho tyranà zena mà v podvedomi zakodovany strach a ked aj nàjde silu z takéhoto zvazku vykrocit von, jej podvedomie je tak zmanipulované, ze sa snazi za kazdù cenu dat zo seba vsetko, aby tomu druhému nedala dovod sa hnevat. No a chlap, ten ked to vyciti, tak to zacne zneuzivat (cest vynimkàm). Takàto zena, bude vzdy obvinovat seba zo vsetkého, co sa v zivote "pos-re"! A to nezmeni ani dvatsat slobodnych rokov... Màm to pred ocami kazdy bozi den, odkedy je tu mama.

Kazdy jeden z nàs je poznaceny, len jeden sa s tym vie vyrovnat lepsie ako ten druhy. Obcas nàs vsak nasa minulost pristihne nepripravenych a vtedy sa treba zamysliet a rychle zastavit hroziacu lavinu... Velmi mi pomàha fakt, ze som tak daleko od vsetkého, co by mi pripominalo prezité peklo! Jedno vsak viem, nezniesla by som, aby niekto otlkal moje deti a to ani ich vlastny otec!

Ultrazvuk...

Vcera, ako som spominala, sme boli na ultrazvuku. Polhodinovà prechàdzka snimacom po mojom bruchu. Zacalo sa z rezka :) Zasli sme do vysetrovne, isla som si lahnut na stol a malà sa tlaci hned za mnou :) Zbadala vàhu, tak sa na nu hned postavila a krici: "Mama, aha, ja màm 20 kilometrov!!!" Skoro som to malé vysmiala von prvy kràt! Pohodlne som sa ulozila, zhasli sme svetlo, naco malà zahlàsi, ze sme ako v kine, a s mamou stàli vedla mna. Vcera sme mali babskù jazdu ;) Drahy bol pracovne niekde v Tramtàrii :) Tak a predstavenie mohlo zacat. Lekàr trpezlivo vysvetloval kde co je, mama sa tesila a malà komentovala :) Vsetko je v najlepsom poriadku, len tento kràt si drobec necucal palec. Minule ked bola malà s nami, tak si cucal palec a malà hned spustila, ze to nemà robit!!! Tak teraz striehla, ci si ho nebude nàhodou znovu zut, aby mohla "zalovat" tatinovi, aké je to bàbo 'neposlusné', kedze si cucà palec! Potom sme zbehli na tvàr a ùsta, ci nàhodou nemà ràzstep pery a malà zahlàsi, ze podla ùst to vyzerà na chlapca; potom po minùtke dodà, alebo aj na dievca :) Lekàr sa usmeje a hovori, no bud jedno alebo druhé, iné to ani byt nemoze :) pozreli sme nozky, na ktorych mà velmi dlhé palce a ruky mà celé po tatinovi, ako uhliarske lopaty, tiez obrovské v porovnani so zàpastim. Potom na nàs zazival(a) a prekryl(a) si tvàr pastou, akoby sa nàm vyhràzal(a), pockajte co spravim az mi nedàte pokoj!!! Tak sme po pol hodine vybehli von, malà celà bez seba, mama zbavenà slov :) Drzala sa, neplakala, hanbila sa pred lekàrom :) To bola poslednà nàvsteva u mojho lekàra. Od prvého jùla ide do dochodku. Musim ist ku druhému, tak uvidime, ci bude tiez takà veselà kopa :)

Este mi nedà nenapisat hlàsky mojej hviezdy :) Sedime na dvore, malà hrà softenis s loptickou o stenu. Na to pride ku dveràm a pyta sa ma: "Mama potrebujes centrimetr?!" Pozeràm na nu, ze o com toci. Netrpezlivo mi vysvetli, ze v skolke sa im pokazil a potrebujù pozicat do konca roka! No cetrimetr! Napadlo by vàs, ze je to teplomer?!

Sedime so znàmou u nàs v bare a malà sa zamiesa do rozhovoru: "A ja doma hràm golf o stenu!!" Namiesto tenis s loptickou o stenu, zahlàsi golf o stenu. Musim podat novy nàvrh na Sportovy pohàr: GOLF O STENU! Mozno by sa to ujalo ako sportovà disciplina, ak by som k tomu dodala, ze kto 'sejme' viacej spoluhràcov s golfovou loptickou vyhràva :)) Tak zatial tolko na potesenie a posteklenie brànice :)

Vcera zacali u nàs vypredaje, tak idem pozriet nejaké drobnosti do satnika, kedze ja sa nezadrzatelne rozsirujem, moj satnik sa tym pàdom cim dalej tym viac zuzuje :) Takze prijemny den vsetkym :)

Zivot ide dalej...

... len my akosi postàvame a nestacime sa divit ako ten cas plynie...

Tak v skratke opisem nase peripetie so stavebnou firmou! Najprv sme si najali experta, ktory skusil oslovit onù firmu, avsak firma nejavila zàujem. Naopak, ked nas jej majitel stretol v meste, este nàs verbàlne napadol! Myslel si, ze nàs zastrasi. Tak po styroch mesiacoch nàm expert povedal, ze treba s nasim pripadom ist na sùd. Drahy vybral pràvnika, ktory nevàhal a uz o tyzden sme mali sùdne konanie. No, mali ako mali :) Majitel firmy poslal odvolanie, vraj je na dovolenke, kedze to padlo akuràt pocas skolskych pràzdnin. V poriadku, odrocené o dva tyzdne. O dva tyzdne drahy dofrcal na sùd, hoci pràvnik povedal, ze nemusi. Tento kràt majitel sa neunùval poslat ani list, ani pràvnika, ani sa dostavit osobne. Sudca si urobil svoj nàzor a prisùdil nàm experta na stavby, aby prisiel zhodnotit jeho pràcu! Ten poslal doporuceny list majitelovi firmy, aby sa dostavil a obhàjil si svoju pràcu. Prisiel inkriminovany den, nàs expert, pràvnik, expert prisùdeny sùdom a drahy cakali, ci sa dostavi. Este to tak! Co by asi obhajoval! Takze expert skonstatoval to, co mi uz vieme dàvno :) Pràca je odflàknutà a navyse nebezpecnà. Sùdne trovy, vydavky na pràvnika a experta pojdu z jeho vacku! Takze, az teraz mozeme zacat dokoncovat to, co on zacal. Predtym sme sa nemohli pohnùt! Preco?! No keby prisiel majitel firmy, tak este on nàs zazaluje a vymàha odskodné! Ja viem, postavené na hlavu, ale tak to tu je. Tak sme v pondelok osmirglovali interiérové dvere a namorili ich, lebo sa na ne podpisala vlhkost. V izbàch, kde sù dlazby mozeme vymalovat. Takze padol nàm velky kamen zo srdca. Teraz uz len vysùdit odskodné. Nemal by to byt problém, kedze mà dom a firmu. Aj ked sme poculi, ze sa snazi dom predat! Takze pràvnik musi zacat konat aby sa pozastavil jeho ùcet. Hlavné je, ze mozeme zacat dokoncovat a coskoro fungovat naplno! Do toho vsetkého ma este zacali boliet zuby! Tak vcera som uz musela ist pozriet mojho zubàra. Mily to clovek, skoda ze je zubàr :) Kedze chcel zminimalizovat RTGovanie, tak teda chytil do ruky sondu! Ha, to nemal robit. Pichol mi do zuba a mne automaticky vyletela ruka, nastastie lavà a takmer mu odleteli okuliare z nosa! Trapas! Na svoju obranu hovorim, ze som ho upozornovala, ze som nervozny pacient! Potom si na mna radsej zavolal posilu. Sestricka stàla vedla, keby bolo treba nàhodou zasiahnut :) Takze od povodného plànu neumrtvovat upustil a zub opichol. Na hrudnik mi polozil servitku a milo mi povedal, aby som si ruku polozila na nu a keby som citila bolest, tak màm dvihnùt prsty, nie celù ruku :) Poslusne som si co najkludnejsie ruku polozila na hrudnik a druhu zarila do operadla. Este sme sa trochu zasmiali, ked sa pytal, ze kde je, tahal mi nerv. Tak som ukàzala az kdesi na celo. Na co pohotovo odpovedal, ze az tam nie, kedze vlasy este cez zubny kanàl von netahà :)Potom som sa uz len hodinu potila v kresle, malé v bruchu to tiez prezivalo intenzivne, som myslela, ze vyskoci von :) Po hodine bol problém dorieseny. Nakoniec RTG, ktory odhalil, ze màm hlboké kanàliky (korene) a este navyse pokrùtené! Takze ziadna slàva, tie moje zubàky! Ale, hlavne ze nàm jest chuti :) Dnes ideme na polhodinovy ultrazvuk, beriem aj malù a mamu. Tak dùfam, ze malà nebude zasa sklamanà, ze ona nevidela ako ide to bebecko von! :) Zasa bude veselo, az na to, ze mama bude urcite plakat od dojatia :) Prvy kràt v zivote bude vidiet ultrazvuk dietata. V jej casoch sa este ultrazvuky nerobili :) Takze, tak nàm plynie cas a my len sucho konstatujeme, ze zasa klopù letné pràzdniny na dvere :)

Predstavenie...

Hlàsim sa az teraz, dostaneme sa k tomu preco neskor ;)

Utorok 27 màja mala malà vystùpenie. Nevedela som presne co to malo byt, nieco chystali v hudobnotanecnej skole. Dohodla som sa so znàmou, ze pre nu pridem a pojdeme spolu, kedze mama tu mala priatela a na druhy den mal ist domov, tak chceli zostat este naposledy spolu. Drahy robil, tak som isla teda sama a znàmu vyzdvihla v meste. O jednej sme dorazili do skoly, lebo som nevedela, kde to mà presne byt a potom sme isli spolu do nejakej sàly v centre mesta. Vonku tridsat stupnov, sparno, vlhkost vzduchu 95%nà, no na porazenie! V ruke stativ na kameru, na jednom pleci zavesenà kamera a kabelka na druhej mi visela hviezda a v predu trcalo brucho. Ledva som sa terigala, kedze brucho mi statne podràstlo, màm co robit sama so sebou, nie to este s takymi priveskami a v takych klimatickych podmienkach. Stastlivo sme dorazili, skoro som dusu vyplula! konecne sme sa usadili na stolicky, malù som prezliekla do tanecného dresu a pozeràm, ze vsetky deti sa obliekajù do nejakych pestrych blùzok, triciek s kvetinkovou potlacou! pozeràm zmatene okolo seba a cakàm kym pride ku mne ucitelka a làskavo mi povie, ze bolo treba malej priniest nieco kvetinkové na vrch a nieco jednofarebné naspodok! Tak sa malej pytam, ze preco mi nepovedala, ze si mà doniest nieco také! Jedna mamina vedla mna mi vravi, ze to bolo napisané v papieroch! No kto by tie litanie cital a este k tomu vo francùzstine! Tak tehotnà - netehotnà, tridsat stupnov, netridsat stupnov, zle- nezle, hajde do obchodu nieco kùpit! Malù som nechala na starosti znàmej a ficala do obchodu zhànat kvetinkové tricko a nejakù suknu. Dofucala som hore kopcom do prvého obchodu ktory som nasla, rozdychala som ten kopec a isla nieco vybrat. Nemala som vela casu, tak rychle som vybrala kvetinkovy vrsok a suknove nohavice! V penazenke pàr drobnych, tak prehrabem celù kabelku, kym konecne slàvnostne vytiahnem karticku, najprv poisteneckù a vzàpeti platobnù! Uff! Teraz sa co najrychlejsie skotùlat dolu kopcom do sàly a prezliect hviezdu. Nasla som ju takmer hned, v ociach vyraz paniky, ked vsak zbadala, ze màm v ruke tasku, tak ozila. Prezliekla som ju a celà rozziarenà sa zaradila do chorusu a zacalo sa ladenie orchestra. Brrr, to uz drobec v bruchu neskàkal len od toho tlaku vo vzduchu ale aj od tych zvukov, co vydàvali nàstroje niektorych deti :) Miesta v prvom rade sme museli prenechat divàkom. Na predstavenie sa prislo pozriet asi 80 skolkàrov :) Tak som si zbalila caky paky a isla do zadu do satne. Hladala som miesto, odkial by bol dobry vyhlad a dalo sa v klude rozlozit stativ. Nasla som, na satnovom pulte. Uz len, ako sa nanho vyskriabat! V predu mi vadilo brucho, zadom som sa zasa nevyzdvihla, kedze ruky nedokàzali uniest moju vàhu! Tak som sa tam asi pat minùt tocila ako ventilàtor a potom dalsich pat minùt podskakovala ako trojdnové kozla. Nakoniec som to vzdala a vyskriabala som sa hore! Zostala som trcat na bruchu, ako ten chrobàk v Troch chrobàkoch, ibaze on bol na chrbte a ja na bruchu- hompàlala som sa tam tak dobrù chvilu, kym sa mi podarilo dostat nohy pod seba a sadnùt si! Rozlozila som stativ, nadstavila kameru a fucala ako prasa ked ide z bukvic :) Predstavenie zacalo. Kamera zapnutà a ja som sa osivala, lebo drobec ma v bruchu tlacil. Nevedela som si nàjst polohu a drobec tiez asi nie! Myslela som, ze mi vytlaci zalùdok von cez krk! Takze z predstavenia som vela nemala, pamatàm si akuràt vykrik malého skolkàra, ktory na plné hrdlo vykrikol, ze sa zlakol! Sàlou sa ozyval huronsky smiech! O pol stvrtej sa moj ortiel skoncil! Pobalila som veci a uz len zliest dolu z pultu, ovesat sa, prezliect malù a absolvovat cestu do auta! Vonku este stàle sparno a maximàlna vlhkost! Konecne som si sadla do auta, podakovala bohu, ze som to zvlàdla bez ujmy a ficala domov za stàleho recnenia hviezdy! Malà vytesenà, ze mà nové tricko a ja, ze màm zasa pokoj az do zajtra, kedy ju treba zasa zobrat do tanecnej a na klavir! Drobec este stàle divy(à), asi nacvicoval(a) "brusné" tance v mojom bruchu! A tak to bolo az do vecera. Spat sa nedalo, vzduch bol nedychatelny, elektricky vyboj iskril a v dialke sa bliskalo. Stàli sme vonku a obdivovali blesky. Celà obloha sa osvecovala a bolo vidno, ze nad nami je jasno. Lahli sme si a este sme sa rozpràvali, ked bliskanie a hrmenie bolo pocut kdesi za rohom. Drahy chcel ist zavriet okno, ale nedovolila som mu, kto by tam spal! Ani nie o desat minùt obrovsky zàblesk a vzàpati na to ohromujùci zvuk. Myslela som, ze susedova borovica to schytala! Drahy predsa len zavrel to okno! Zacalo liat, napatie sa uvolnilo, drobec sa ukludnil, ja tiez a zaspala som spànkom spravodlivych. Akoby ste otocili gombikom. Vsetko to napatie zmizlo. Na druhy den pozeràm von oknom, borovica stoji. Neskor mi drahy povedal, ze nedaleko od nàs (100m) udrel blesk do domu a spàlilo ho. Nastastie tam nikto nebyval. Mama hovorila, ze sa jej pri tom udere rozsvietil mobilny telefon, ako by prijala hovor. No a nàm odisiel internet! Teda nie internet, ale karta v pocitaci! No a podarilo sa nàm to spravit az vcera. Na dnes sme chystali svedske stoly pre tridsat ludi, plus aperitiv, tak si viete predstavit ako vyzeràm. Vyzmychany citron je pri mne fesàk ;)Dùfam, ze zajtra, alebo este dnes vnoci neskoncim na pohotovosti ako minuly tyzden. Diagnoza-prepracovanost a pretazenost! (Robili sme narodeninovù oslavu pre hviezdu!) Zatial ma boli len chrbàt :) pokial to nie je brucho ako minuly tyzden, vsetko OK :)

Takze zatial sa drzim, ak to pojde takto dalej, tak dlho asi nebudem! Viem, setrit sa, ale ako, ked drahy od ràna do vecera robi v bare, tak ja lietam s malou a aj bez nej :) A potom oddychujte a odpocivajte! Ale snàd cez pràzdniny si oddychnem, nebudem musiet malù vodit do mesta na tanecnù a do hudobnej a potom uz len zvlàdnut pripravu narodenin pre 80 ludi, tiez svedske stoly no a potom si uz vylozim nohy a budem na materskej!!! Teda, taky je plàn...

U lekàra :)

Minulù stredu som mala ist k lekàrovi na kontrolu. Kedze malà mala ist po obede do hudobnej, tak sme ju teda zobrali s nami s tym, ze ak lekàr bude sùhlasit, malà moze pozriet na bàbatko na monitore :) Malà celà bez seba, ona ide pozriet na mamine bebecko (tak to hovori po slovensky). Lekàr mal niekolko minùtovy casovy sklz a tak sme sedeli v cakàrni dlhsie ako sme predpokladali. Po nejakom case vosiel do cakàrne manzelsky pàr so synom vo veku nasej malej. Nieco màlicko starsi. Mali ste vidiet nasu hviezdu! Mala oblecenù suknu, sandàlky a tricko. Akonàhle vosiel do ordinàcie ten chlapec, jej spràvanie sa ako carovnym prùtikom zmenilo. Isla si na stol zobrat casopis pre tehotné zeny. Prelozila si nohy a dolezito listovala v casopise a naoko ignorovala chlapca. Bokom vsak pokukovala, ci si ju vsima. Ked zaregistrovala, ze sa chytil na jej lep (predstieranà, totàlna ignoràcia) tvàrila sa este dolezitejsie. V duchu som sa usmievala a rozmyslala na instiktom dievcat (resp. zien). Uz od ùtleho detstva vedia ako na to. Dùfam, ze jej tà ostychavost (aj ked predstieranà) vydrzi co najdlhsie :) Potom sa dolezito postavila a prehrabala sa v kope casopisov a kedze nic zaujimavé nenasla, tak zacala chodit po cakàrni po ciare na dlàzke. Zabralo, chlapec si ju s neskryvanym zàujmom obzeral a bolo vidno, ako to malej lahodi. No skràtka podivanà :) Konecne bol nàs cas ist do ordinàcie. Lekàr bol ochotny urobit ultrazvuk v pritomnosti malej. Celà natesenà pozerala na obrazovku, ale bolo vidno, ze jej to akosi nic nehovori. Tak lekàr hodil obràzok do 3D a zazreli sme akuràt jàrok na zadku. Bebecko nàs malo na hàku :) Lekàr este teda malej ukàzal kde je hlavicka, ruka, nozka a malà sa stàle tvàrila nejako neisto. Nakoniec na nu lekàr zaposobil, ked obràzok ozvucil a bolo pocut tlkot srdiecka. To uz malù presvedcilo, ze predsa len mà maminka v brusku bebecko :) Potom vysli von, aby lekàr mohol dokoncit vysetrenie. Neochotne, ale poslùchla a vysla s otcom do cakàrne. Vràtili sa o niekolko minùt, ked som sa uz obliekala a malà spusti "krik", ze ona nevidela, ako to bebecko ide von! Tak sme jej potom cestou domov vysvetlovali, neviem preco màm pocit, ze màrne, ze to bebecko von neslo a ani tak skoro nepojde. Malà je presvedcenà o svojej pravde. Jednoducho lekàr si ho vytiahol von, pozrel a vlozil naspat bez toho, aby jej ho ukàzal! Na druhy den ucitelke v hudobnej povedala, ze àno, bola s maminou a videla bebecko na obrazovke, potom vysli von s tatinom, potom sa vràtili naspat, zaplatili sme a isli sme domov! Keby ste poculi akym tonom to hovorila, no skràtka, ùplne zbytocne zabity cas!!! A este sme za to aj zaplatili! Ja som sa len chichotala. A ja som sa tak tesila, ze ako potesim tù moju hviezdu a ju to jednoducho sklamalo! Neviem co cakala, ale urcite to nebolo to, co videla :) Ale snàd sa jej to rozlezi v hlave a raz pride na to, ze to co videla, bolo naozaj bebecko ;)

Tehotni otcovia... :)

... alebo, ako to vyzerà u nàs :) Urcite existuje viacero exemplàrov tehotnych otcov, tak ja to len zhrniem tak vseobecne. Milé dàmy a pàni, budte pripraveni na mozné odchylky a varianty jedného, ci viacerych syndromov naraz az sa to bude tykat vàs :D

Oboznàmenie otca, ze je v ocakàvani. Podàvam mu tehotensky test, ved vhodné slovà sa hladajù tak tazko. Hlavne ked sa snazite uz takmer dva roky. Chyti to nechàpavo do rùk a pyta sa ma: 'Co to je?!' Reagujem strucne: 'No co asi?!' Smrtelne vàzna odpoved drahého: 'No teplomer to asi nie je!' Do mna sto certov! Namiesto toho, aby vyskocil od radosti a buchol si hlavu o strop, on zahlàsi toto! To je tak, ked zijete so srandickàrom :) Tak som mu to musela vysvetlit polopatisticky. Srandicky ho presli... ako toho susedovho psika autobus... Dva dni aj vyzeral akoby ho zrazil autobus :) Po dvoch dnoch sa mu to rozlezalo v hlave, opadol prvotny sok a postupne zacal dàvat najavo svoju radost. A este ako!

Takze tu je opis stastného (aj ked nie vzdy, vsetci sme len ludia, dostanem sa k tomu neskor)tehotného otca. Vravim, ze ich je viacero exemplàrov (napr. prekvapeny, nestastny, okabàteny a dalo by sa pokracovat), ja som mala moznost sledovat len toho stastného, zatial :) Najprv chodia asi tyzden vkuse s nablblym ùsmevom. Este netusia, ako sa veci vyvinù a aky dopad to bude mat na ich zivot, netreba im ani kazit radost. To sme sa radostne prehupli do piateho tyzdna tehotenstva. Siesty-siedmi tyzden, zàlezi od priebehu tehotenstva, prvotnù euforiu vystrieda zadumanost az nasrdenost! Nejde vàm to do hlavy?! Tak k tomu len v skratke: Prvé tyzdne telom zeny prebiehajù také hormonàlne zmeny, cudujem sa, ze este ani jednej z toho neprdlo v bedni, ze sex a veci ùzko spojené s fyzickou làskou sù nàm (zenàm) na mile vzdialené! A tak i na tom najtolerantnejsom a najmilsom muzovi dlhodobà sexuàlne abstinencia zanechà volnému oku viditelné zmeny ;) ked sa vàm este zadari tak ako nàm a lekàr naordinuje mesiac bez akejkolvek (prizvukujem akejkolvek) fyzickej nàmahy, potesenie na obidvoch stranàch :(

Stastlivo sme sa prehupli cez kriticky dvanàsty tyzden. Hormony sa ustàlili na obidvoch stranàch. Muzsky testosteron sa vybil na nocnych vyjazdoch na pohotovost a koktail zenskych sa ideàlne zmixoval ( v tych lepsich pripadoch, sù zeny, ktorych koktail hormonov ostàva nezmixovatelny pocas celych 9tych mesiacov) a tehotny otec sa moze koncne uvolnit. Do slova a do pismena :) Najhorsie obdobie je za nami, aspon to si mysli tehotny otec :) Este netusi, ze teraz bude musiet zvlàdnut sexuàlny maraton bez ujmy, ktory, v tych najnekomplikovanejsich pripadoch, bude trvat pat mesiacov. Hormony tocia vesmirom! Anglicania na to majù jeden ùzasny vyraz, ktory sa mi pàci: I am so HORNY! Presne vystihuje rozpolozenie tehotnej zeny bez toho, aby sme sa museli o niecom nemiestne vyjadrovat :) Tu vsak treba uviest, ze hormonàlne variàcie sa odlisujù u kazdej zeny, takze potenciàlny otcovia budte pripraveni aj na variantu B, kedy hormony sposobia, ze zene klesne libido a je po maratone :) Takze az uvidite v obchode zenu tak v siedmom, osmom mesiaci, velmi stastnù a pri nej kràcat fyzicky ubytého, schudnutého tehotného otca, nemajte obavy, ona ho netyra doma po veceroch :) Jednoducho "dva kràt za den" na nich zanechàva evidetné zmeny... Drahy mi raz hovoril prihodu. Este ked bol také mladé ucho mal bar a jeden z jeho zàkaznikov mu zacal chodit do baru velmi utahany. Tak si ho zacali doberat chlapi v bare, ze ci tahà aj nocné :) Nakoniec z neho vyslo, ze mà tehotnù zenu. Este mu na posmech hovoria: 'Ved ona je tehotnà a nie ty :)!' Tak im vysvetlil, ze nemà pokoja. Vraj ho zobudi aj dva kràt za noc... Vsetci hned zborovo skonstatovali, ze sa mà! A tak mi drahy pri prvom tehotenstve rozpovedal tùto prihodu a dorazil to: ' Uz chàpem o com hovoril! A tàk som mu vtedy zàvidel!' Stavim sa, ze to bolo prvé, co ho napadlo; ked som mu podala "teplomer"! Chudàk, uz vedel co ho cakà :)

Dalsi syndrom tehotného muza je- syndrom skrecka. Vidite muza panicky pobehovat po obchode s obrovskym kosikom, do ktorého bezcielne hàdze enormné mnozstvo najroznejsich druhov potravin. A hned niekolko baleni naraz! Napr: 6 balickov klobàs, 3 baliky cvikly, vo februàry dve krabice zmrzliny, jablkà, pomarance a hlavne nezabudnùt na slivkovy dzùs :) Nàhodni okoloidùci urcite zapinajù doma spràvy aby zistili, ci nie je krajina obsadenà zasa Rusmi a netreba robit zàsoby! K tomu si este prihodte nàhodné potraviny, ktoré padnù do oka pocas panického prebehu okolo regàlov, ved co keby nàhodou prisla na to chut a nebolo by to doma! A tak staci vo februàry spomenùt, ze màte chut na ceresne, ci jahody a tehotny otec je ochotny ist hladat ako Maruska jahody, ceresne ci melon. A ked sa podari nàjst, tak potom sa kùpi ako pre rotu vojakov! A tak je to so vsetkym. Mali by ste vidiet nasu kuchynu a chladnicku. Màme zàsoby na tri zimy. Neviem, kto to vsetko poje!

Ztial, co ja evidentne priberàm, moj tehotny tatino chudne. Asi mu prospieva fyzickà nàmaha. Po porode budem musiet kùpit bic a pokracovat s prehànanim po dvore, aby zasa nezlenivel, kym sa ja dostanem do formy :) Mozno mu pomàha aj moja nàladovost, ktorà ho dokàze vystresovat az do maxima.

No a zàverecny syndrom, ktory sa prejavi az po absolvovani pripravného skolenia o porodnom procese. Skolenie zacina koncom osmeho mesiaca. Ked opadne prvotny sok s odvysielaného detailného videa, snazia sa rozpaky, mozno strach, prekryt humorom. Tehotni otcovia zoberù na seba ùlohu roztlieskàvacky, dokonca sa s-team-ujù s kolegami zo skolenia a s bojovym pokrikom povzbudzujù potencionàlnu rodicku: E-ste raz, E-ste raz... Hu-rà Hu-rà Hu-rà korunovanà je hlava!!! (ked sa dieta zosùva kontrakciami do porodného kanàlu, tak sa to popisuje ako Crowning- korunovanie) A vy neviete, ci sa màte smiat, ci saliet od zùrivosti! Ale, aspon niekto to berie s humorom :)

No a to sù moje postrehy. Uz sme presli syndromami nadurdenosti, skrecka a momentàlne sme sa vydali na maraton :) Tak dùfam, ze tento rok to bude bez roztlieskàvania, hoci si ho neuzil ani prvy kràt pri cisàrskom reze :) No a verit, ze sa nàm spolocne podari dobehnùt ten maraton do ciela bez ujmy...

Stastlivo...

Ako viete, po mesiaci hrosenia na pohovke som konecne dostala povolenie, ze sa mozem hybat tak ako predtym. Ultrazvuk potvrdil, ze je vsetko v poriadku a mozem zacat vychutnàvat zivot tak ako predtym. Teda aj by som, keby ...

....keby som nebola tehotnà :D Nie, nestazujem sa, ti co ma citavajù pravidelne vedia, ako to u nàs je :) No a aby ste mali predstavu o tom cim prechàdzam, ùplne dobrovolne, dodàvam, aby to niekto nepochopil ako staznost, tu je pàr postrehov, zdaleka nie vsetkych :)

Po prvé: Moje chutové bunky sa ùplne zblàznili! Okrem toho, ze im chutia veci, ktoré by som v zivote do ùst nevlozila, neznesù veci, ktoré som tak milovala!!! Tak napriklad: Ja nejem, ale zeriem! A to doslova a do pismena. Klobàsy som nejedla dobrych desat rokov, teraz sa ich neviem "dozrat" :) Cokolàdu, ci kolàc som nemala v ùstach tiez dobrych 8 rokov. Teraz neprejdem okolo bez toho, aby som si "nezobla" aspon polovicu krabice! A ludia moji, mne neuveritelne chutia hranolky! Ja som schopnà vymenit svojho chlapa za misku dobrych hranoliek!!! Viem, zùfalé, ale co sa zabijem, ked som tehotnà?! :) Na druhej strane sù potraviny, na ktoré nemozem ani pozriet. Zvykla som pit cikorkovù kàvu, lebo obycajnà kàva bola pre mna silnà. Teraz, ani pomysliet! Mlieko, mliecne vyrobky tiez nemusim, vypijem mlieko len s velkym sebazaprenim, aby som mala aspon nejaky prisun kalcia. Vsetky zdraviu prospesné jedlà mi akosi odpadli od chuti. Asi preto, ze som nimi bola preplnenà. Pamatàm si, ze ked som bola tehotnà prvy kràt, tak som kazdy den MUSELA mat konzervu sampinonov, nie cerstvé, to nebolo ono, ja som musela mat hnusné, konzervové sampinony! No a potom vone, tie ma vedia dostat. Vsetci v mojom blizkom okoli majù zakàzané pouzivat vonavky. Jednoducho mi pride nevolno. Dokonca aj vonku, ked prejde okolo mna navonavkovanà zena, ci muz, musim odvràtit hlavu, lebo mi zostane zle. Tak mama je uz poucenà. Raz sa tak dobre navonavkovala, ze sme museli ist s otvorenym oknom do koràn na aute, vonku 8 stupnov. Viete si predstavit, ale inà moznost nebola. Keby som neotvorila okno, tak ranajky budù na prednom skle. Odvtedy sa nevonavkuje :)

Po druhé: Zvykat si na zmeny tela a zàkonov gravitàcie. Okrem toho, ze brusko je uz evidetné, musela som si zvyknùt na zmenu zàkonu gravitàcie. Uz nie je na mojom tele najtazsia hlava! Takze na moje nastupovanie a vystupovanie do auta musi byt velmi zaujimavy pohlad. Zadok sa az prilis rychlo "zastrci" do sedadla, zatial, co hlava a nohy bezcielne trcia von z dveri. Tie zasuniem do auta az po chvili, ked si uvedomim, ze este stàle sa nedajù zavriet dvere. Co sa tyka vystupovania, no to stoji za pohlad. Najprv odkopnut dvere, aby sa otvorili do koràn a potom vystrcit nohy, na to hned hlavu a potom musim dalsich pat minùt presviedcat brucho- zadok, ze musi tiez von, lebo inak do toho obchodu neprideme. Nakoniec ho presvedcim a mozeme ficat. Nadobro som sa rozlùcila so spànkom na bruchu. A coskoro aj so spànkom na chrbte. Zostane len lavy a pravy bok, to bude radosti :) Pamatàm si, pri prvom tehotenstve hovorim drahému, ze az ma v noci uvidi, ze spim na chrbte, nech ma pretoci. Taky bol z toho vyvedeny z miery, ze hned, akonàhle som si lahla na chrbàt, uz ma aj podvedome roloval na bok. Casto kràt som nespala, len som chcela dat chvilu pausu mojim otlacenym bokom. Tentokràt ho radsej nebudem na to upozornovat. Dùfam, ze si to nebude uz po siestich rokoch pamatat :) Germa, pamatàs na vtip o konkurze na asistentku?! Tak uz by som nim presla :))) Pre nezasvatenych, prsia sa nedajù zahanbit rastùcim bruskom! Zatial drzia prim :) V pripade potreby by vyborne splnili funkciu aerbag-ov :) No a kedze som pubertou presla bez zjavnych znàmok na tvàri v podobe vyràzok, tak si to dobieham teraz :)

Po tretie: K neodmyslitelnym radostkam tehotenstva musim jednoznacne zaradit zhànanie adekvàtneho oblecenia! Kedze doteraz som nakupovala v detskom oddeleni, konecne som si mohla dopriat radost a vybehnùt do Obchodu pre dàmy :) Nie ze by sa zo mna stala dàma odkedy som tehotnà, ale myslela som si, ze oblecenie na moju deviatkovitù postavu uz v detskom nedostanem. (Ano, vyzeràm ako devina, hrudnik- brucho sa zlievajù postupne do jednej masy, ktoré tvoria brusko deviny a potom nozicka.) Tak som sa zaradila do regàlu s konfekcnou velkostou 36 a isla si teda nieco vybrat. Tvàrila som sa velmi dolezito, ved uz som v dàmskom a tam sa netoleruje detinské spràvanie :) Prvé chytim do ruky nohavice. Velkost?! Ved to okolo 36tky ani neslo! Pozeràm na tie nohavice na vesiaku a prvé co ma napadne je: Preboha, ved ja nejdem s celou rodinou stanovat!!! Ja som len tehotnà! A tak to pokracovalo. Vsetko oblecenie à-la stan. Takze, pozdravila som predavacku a zavrela som za sebou dvere a povedala si, ze radsej do Obchodu pre dàmy uz nepojdem a skùsim nàjst nieco adekvàtne v detskom. Zatial mi staci velkost vrchu na 16 rokov. No a nohavice?! budù musiet stacit nejaké elastické! Nech zije lycra a vsetci jej elasticki pribuzni :D

Po svrté: Moj mozog to vzdal! Neviem cim to je, ale ja màm o tom takùto predstavu. Urcite sa marinuje v nejakom vysokopercentnom hormonàlnom roztoku a labuznicky pri tom popija sampus a potahuje si z tucnej Havany. Nieco ako datle, tie majù mozog v tekutine, aby predisli ùrazom z otrasov, ktoré sposobuje ich dobanie do stromov. Tak moj mozog si spokojnùcko plàva v nejakom takomto roztoku, plny hormonov stastia a pohody a na vsetko ostatné sa moze vykaslat. Zàkladné zivotapotrebné funkcie sù zabezpecené, asi sa v takychto pripadoch zapina autopilot, a on si tam na vrchu jednoducho lebedi. Tak uz som tri kràt volala zubàrovi, lebo po kazdé som zapatrosila listocek, na ktory som napisala dàtum a cas schodzky. Stvrty kràt som zasla osobne a sestricka mi napisala na listok dàtum a cas. Dùfam, teda myslim, ze je v penazenke. Zorganizovat nieco, je takmer nemozné. Minimàlne polovicu veci pozabùdam. Pisat si po kazdé zoznam, by bolo ùplne zbytocné, lebo aj ten by som zapatrosila, alebo zabudla, kde som ho polozila :) Jednoduché operàcie, ako je spocitanie sumy na kalkulacke sa mi podari tak na treti kràt. Ak niekto kupuje dva baliky cigariet, musim to zràtat na kalkulacke! A to som nikdy problém s matematikou nemala! Jednoducho mozog to mà vsetko na hàku! Spocitavanie nie je zivot ohrozujùce- cinnost eliminovanà! Dalsia vec, asi tiez spojenà s centràlnym nervovym systémom, je spànok ako taky, hlavne, co sa tyka dlzky a intenzity. Ja, zvyknutà chodit spàvat neskoro a vylihovat do obeda, nie vylihovat, ale tvrdo spat do obeda, teraz som uz o pol desiatej vecer KO a spim tak maximàlne do osmej! Okolo druhej poobede mi zacnù oci klipkat a musim sa ist natiahnut a zdriemnut nejakù tù hodinku. Pri prvom tehotenstve, dlho do noci hore a potom chrniet do obeda, kym neprisiel drahy z roboty, to som sa naranajkovala a isli sme si lahnùt znovu, on v noci asi dobre nespàval, kedze bol na stràzi, aby ma mohol v pripade potreby prerolovat na bok :) A tak by som mohla pokracovat o zmenàch CNS! Keby som si len vedela spomenùt!

Po piate: Kde rodit! Otàzka, ktorej odpoved je hodnà milion. V okresnom meste mà porodnica velmi zlù reputàciu. Najblizsie velké mesto s porodnicou priblizne 100 km. Reputàcia, tiez diskutabilnà. Zostàva Pariz alebo Dijon. Co sa tyka reputàcie je ovela lepsia, lenze trasa 150 km! Ale, este màm necelych sest mesiacov, tak uvidime, mozno to stihnem aj doma, bez toho, aby som musela do porodnice :) Zatial sa tym nezatazujem, len obcas ma na to autopilot upozorni (zaziari cervenà, vystraznà kontrolka, ktorà o chvilocku zhasne, tak zatial sa to dà ignorovat). Ako sa poznàm, tak sa tym zacnem zatazovat pri prvych kontrakciàch :)

Takze, to sù moje drobné tehotenské radosti. No a starosti, tak tych sme si uz uzili az-az za tie dva mesiace, takze teraz sa budem uz len vytesovat a az bude o co, tak sa rada s vami podelim :)