Thursday, November 20, 2008

Co dokaze jedno dakujem...

Streda... Prasi sa mi do oci... A rezu a rezu...

Cely den som ako vysinuta. Vela sme toho nenaspali a aj to malo nestalo za vela. Od rana ficim na adrenaline, ved treba toho tolko porobit a den ma len 24 hodin!!! Poobede mame zatvorene, tuto stredu, vsak ako aj ine stredy, sme zasa prescasovali do pol piatej. O stvrt na sest sme mali stretko so psychologickou. Zavolala pred dvomi tyzdnami z vlastnej iniciativy, popytala sa, ako sa nam vodi a zablahozelala k novemu prirastku do rodiny :) Bola som mierne soknuta... Rozdychala som to a tak mi hned navrhla stretko o dva tyzdne. A tak sme vcera isli. Oci ma palili od unavy, za pol hodinu spanku bych dala pol kralovstva, ale nechcela som to na poslednu chvilu odvolavat. Stacilo, ze som malu nezobrala do hudobky... Prisli sme akurat. Nejakych pat minut v cakarni, ak nebude meskat... V duchu sa tesim na klud, ze si chvilu zavriem oci a aspon na chvilu prestanu palit. No mate ho vidiet, to bu nebola psychologicka poradna, keby tam neboli problemove deti. Zatial sme mali stastie... Vcera tomu tak nebolo...

Mlada matka, dieta, tazko odhadnut vek, nerozpravalo, prejavovali sa znamky hyperaktivity a agresivity s patricnymi decibelmi. Tak som sledovala, co sa dialo okolo, kedze oddychovat sa nedalo :) Chlapec, neskor som sa dozvedela, ze takmer sestrocny, sa "hral" a mamina ho okrikovala stylom: "Ukludni sa, ticho, pospratuj hracky, nerob toto, nerob ono, prestan" prisiel moment, ked ho zacvakla medzi kolena, aby sa ukludnil. S chapavym usmevom sa pozeram, zatial co zvysok sediacich uhyba zrakom, ci sleduje pohorsene "priblemove" dieta. Vyustilo to do situacie, kedy chlapec stiahol celu tacku hraciek na zem a matka po nom vykrikla, aby to po sebe upratal, co sa jemu zjavne nepacilo a dal to razne najavo! Po niekolkych minutach sa vykliesnil z matkinho objatia o nieco kludnejsi. Zasiel ku hrackam a vybral z kuchynky tanieriky a zaniesol jeden mamine, ktora sedela vedla mna. Ta ho prijala bez najmensieho naznaku ucasti, ani nepodakovala... Pozrela som nanho a jeden tanierik som si teda vypytala. Najprv na mna podozrievavo pozrel, ci to myslim vazne a potom mi teda jeden nesmelo podal. Nahlas som mu podakovala a pochvalila ho, aky je mily. Usmial sa na mna. Opatovala som usmev. Do hry sa pridala aj dcera, ktora tiez nahlas podakovala, ked jej podal tanierik. Dokonca tam sedel este jeden chlapec; mohol mat okolo 10 rokov a tomu sa tiez usiel tanierik a nezabudol podakovat. A tu zacala nasa hra. Vratil sa ku hrackam (akasi kuchynka, varic, umyvadlo, hrnce, taniere...) a najprv pozbieral to, co predtym zhodil a pozrel na mna, ci som si to vsimla. Samozrejme, pozrela som nanho a okomentovala to... "Uvaril" nam veceru a kazdemu, kto mal tanierik sa nieco uslo :) Tento krat aj mamina podakovala. Maly este stale hyperaktivne pobehoval medzi "varicom" a nami, ale s usmevom na perach, odprataval postupne hracky, ktore predtym porozhadzoval. Tak som sa prihovorila mamine, kedy som sa dozvedela, ze maly nerozprava a ze bude mat sest rokov.

Casto sa stretavam s ludmi, ktori si myslia, pretoze su to ich deti, ci podriadeni, netreba prosit, ci dakovat! Vela krat nemam chut povedat prosim ta, ci dakujem, ale bez toho sa u nas uz ani jedna fraza nezaobide. Hoci som velakrat nasrdena, nikdy nezabudnem povedat prosim. Napriklad, ked je hviezda naozaj nezvladnutelna fraza vyzera takto: Prestan, prosim ta! Ked nieco spravi, dakujem je automaticke. S drahym to je tak isto. Aj ked je vela veci "samozrejmych" bez prosim ta, ci dakujem sa to nezaobide... Vela ma "naucila anglictina"- Can you help me, please?! Can you......, please.?! Would you like a cup of tea?! Yes, please... No, thank you...

Co dokazalo jedno male, bezvyznamne Dakujem :)

PS: Dakujem anjelovi straznemu, ze som po ceste domov v aute nezaspala :)

6 comments:

slonica said...

Palculienka, naco ty chodis k psychologovi? Ved ty si psycholog ako vysity! :D

germa said...

palculienka, neprepinaj! Aby nakoniec ti tvoji nechoievali za tebou na psychiatriu!
A k chlapcovi - mnohe deti by nemuseli chodit k psychologom, keby ich rodicia nezabudli, ze sa ako deti aj oni radi hravali....

Anonymous said...

slonica :) no kvoli malej, ale obcas by sa zislo aj mne :)))alebo to by uz spadalo pod psychiatra?! ;)

Anonymous said...

germa, no ja viem, ale naozaj nemam na vyber, ta psychiatria by bol ten lepsi pripad, sa bojim, ze zaspim za volantom, to by bol ten horsi pripad, keby museli chodit za mnou do nemocnice, ci na cintorin :( drahy nie je na tom o nic lepsie, navyse vcera vykradli susedu, doteraz som spavala na pol oka a odteraz uz vobec, natrcam usi, ci nam nahodou niekto nelabzuje po bare!!! :(

nigina said...

tak dufam, ze tento raz sa koment ulozi, lebo ...

to,na co poukazujes v svojom clanku velmi casto to vidiet. je to tupe od dospelakov-rodicov, ked sa k svojmu vlastnemu decku spravaju takto,bez kuska slusnosti. asi si myslia, ze dieta je ich majetkom.slusne sa vedia spravat iba voci cudzim, ale takto len zakotvuju v detskej psychike a vedomi take vidlacke spravanie, ako maju oni sami. a ked to spravanie nakoniec uvidia v "plnej krase" u potomka, hnevaju sa, ake maju vidlacke decko!!!
Asi poznas "sorry- seams to bee the hardest word" (Blue) ... plati aj o "dakujem" a "prosim"...a to je fakt smutne. Ved ku komu by sme sa mali spravat slusnejsie, ako k tym, ktorych mame najradsej, s ktorymi zijeme pod jednou strechou, ktorych vychovavame?
Zda sa, ze najprv mala ist na vysetrenie mater toho chlapca, lebo ak 6rocny chlapec nehovori, moze to byt vselico.ale prve, co mi napada, ze s nim asi doma velmi nekomunikuje, o com svedci aj to, ze ked jej podal "kolacik", ona nic, ani dakujem, ani muuu ani buu!
toto su hnusne veci...
motýľová

Teraz trochu i ja, i ked sa mozno na mna hnevas :( Chcem sa ospravedlnit, ked som toto precital, uvedomil som si, ze som asi poriadne zlahcil tvoj nedostatok spanku, o ktorom bola rec v diskusii u mna na blogu :(
Tak prosim ta, s tym sa nehazarduje,este si nejako ublizis.Nech manzel namontuje nejaky alarm do vasich priestorov. A inak nepisala si, akeho mate noveho starostu. Ci aj to je taky typek ako ten stary? Nemoze nejak zakrocit proti tej kriminalite, co tam u vas? Ved to je male mestecko, ci dedinka, nie?
motýľ

Anonymous said...

motylovci :) pani motylova vystihla si podstatu lepsie ako ja v blogu :)
motylik, nie nehnevam, ten komentar bol mysleny s humorom a pochopil si ho spravne, beriem s rezervou tieto "narocne" tyzdne, ubehne to a este si budem priat, aby som ich mohla vratit :)kazda matka trpi stratou pamati, lebo inak by kazda mala maximalne jedno dieta ;) :))))))