Pritomnà minulost 2

Minuly piatok nezacal pràve najstastnejsie. K pohodicke potrebujem svojich osem hodin spànku. No ale nezadarilo sa, hoci som bola v posteli uz o desiatej. Najprv ma zo spokojného spànku vytrhol velmi neprijemny sen. Potom zostalo velmi dusno, zacalo hrmiet, ale osviezujùci dàzd nikde. Takto to pokracovalo do tretej ràna, ked som jasne pocula rachot v dome. Akoby niekto narazil do niecoho. Cakàm, ci sa drahy vyrùti na toaletu, ale vsade ticho. Tak som presla cez zàchod, kùpelku az po kuchynu. Ani zivej duse. Zobudila som drahého, hovorim mu, strasi ma :) Zagànil na mna tymi rozospatymi ockami, presiel cely dom este raz a vràtil sa do postele. Privynula som sa k nemu, ale spànok bol na mile vzdialeny. Poznàte ten pocit ked vàm srdce bije v usiach? Ako ozvena: Bum, bum-bum,bum ....... Ako by vàm udieralo priamo na bubienok. Tak okolo stvrtej sa mi hàdam podarilo konecne zaspat. O osmej vstal poklad, maminka brusko je hladné. Tak sme ho isli nakrmit. Slùbila som dievcine uz z opisanej rodiny, ze sa zastavim doobeda a pojdeme na konvalinky. Nechcelo sa mi, ale slùbila som a sluby treba dodrzat. U nich doma to bolo zasa veselé. Matka bola v nàlade. Nezistovala som preco, cim skor sme isli na tie konvalinky. Vràtili sme sa este pred obedom, lebo som musela ist navarit obed. Matka jej vsak neprestala nadàvat a takmer ju vyfackala, keby som tam nebola, asi sa nezrdzi. Neviem. Tak som jej navrhla, ze zoberiem jej dcéru k nàm, nech si trochu oddychnu jedna od druhej. :) Najprv radikàlne zamietla s odovodnenim, ze len na to cakà a preto sa tak "strasne" spràva. No tak som ju este chvilu spracovàvala a nakoniec povolila. Odchàdzali sme o desat dvanàst. Po ceste sa mi rozplakala v aute, ze vsetko doma porobila, poriadila a potom zasla po mamu do pràce na skùtry. Nevie preco na nu ziapala, teda vie, nebol doma alkohol, ani peniaze na kùpu! Tak som ju utesila, spravime si kludné poobedie. No ale nevyslo to celkom tak, ako som si zelala. Po obede sa zapijalo vybùranie podlazi. Malo prist zopàr ludi, ktori nam pomohli a ako vdaku sme zorganizovali mini pàrty. Bolo treba kùpit obcerstvenie a co to na zahryznutie. Tak sme kùpili potrebné nàpoje na takyto typ pàrty a rozhodla som sa, ze spravim fànky a langosiky. Ona sa zabavila s malou, tak som mala volnù kuchynu. Islo mi to od ruky. O stvrt na sest vsetko bolo hotové a tak sme si sadli ku kàve a ochutnali dobrotky. Teda ja nie, ale dievcatàm chutilo. Malà nieco odbehla a zostali sme samé. Rozpràvali sme o jej priatelovi a tak, také babské reci. Ani neviem ako sa zvrtla rec na jej mamu. Tak som zasa zopakovala, ze depresia je zàkernà choroba a urcite ju mà jej matka rada, len nevie ako to dat najavo. Tiez mala tazky zivot. Na co mi ona odpovedala: "Tomu neverim! Vies ako mi ublizila? A nie raz!" Uz som ju nedokàzala zastavit. Rùtilo sa to z nej rychlostou svetla. "Ked som mala osem rokov, bola som zneuzità vlastnym strykom. Musela som ist na policiu a odpvedat na ich otàzky. Potom prebehol sùd, on sa tym ani netajil, ze to spravil! Dostal rok vo vazeni, z toho 8 mesiacov podmienecne." Nadychla sa a pokracovala skor nez som stihla nieco povedat. "To vsak nebolo to najhorsie! Moja matka to verejne preberala v bare u nas v dedine!" Len sa zmozem povedat, ze mi je to strasne lùto a ze si nedokàzem ani predstavit, aké tazké to musi pre nu byt. Este v Uk som videla vela dokumentov o takychto pripadoch a po porode dcéry som nedokàzala uz na nic podobné pozerat. Zostala som velmi citlivà. Mat vsak pred sebou takéto dieta, je ùplne nieco iné. Ani vàm neviem opisat, ako som sa v tej chvili citila. Presla som cez pocit na zvracanie, potom prisiel naval lutosti a nakoniec tupà bolest kdesi za hrudnou kostou. Tlacili sa mi slzy do oci a ani za svet nàjst nejaké slovà, ktoré by boli tie spràvne v dany okamih. Ona vsak pokracovala. "Dostala som "odskodne", neviem ako vie niekto v takychto pripadoch urcit hlbku ujmy a tym priamo ùmerne vyràtat vysku oskodného! "Mama mi vsetky peniaze vybrala! Zistila som to az ked som si chcela kùpit telefon. Prisla som do banky, matka mi podpisala papiere, lebo som mala len 16. Mala som schodzku v banke, prisla som, podala som papiere a chcela som si vybrat 200 eùr na telefon. Pani v banke vsetko overila, ale povedala mi, ze jeden detail nesedi. Nemozeme vàm dat 200 eùr! Zostalo vàm na konte 17.56 eùr. Vies si to predstavit? Ona ma poslala do tej banky vybrat peniaze, nechala ma zo seba spravit hlupanu, hoci vedela, ze tam nic nie je!" Jej oci boli také smutné, nie, boli pràzdne, uz v nich nebol dokonca ani ten smùtok, len akàsi zatrpknutà bolest. Ja som to rozdychavala. Recové centrum ùplne paralizované. Uz viem ako sa citia ludia po poràzke s postihom recového centra. Hlavou vàm viri milion myslienok a nie a nie ich spràvne vlozit do ùst! Este na zàver dodala:"Munile mi vychmatla telefon ked bola opità, volala som s priatelom a aj jemu zacala vyhukovat do telefonu o tom. Ja som mu to povedala, on vie o tom. Stàle ma ponizuje!" Tak a teraz sa vyjadri, hùtam sama sebe. Tak som este raz zopakovala, ze sa nedokàzem ani v myslienkach priblizit k jej pocitom, ktoré musia byt, naozaj neviem aké. Po tom vsetkom, ja sa citim akoby sa na mna zosunul Mount Everest. A to som iba pocùvala. Som prevalcovanà. A to som si myslela, ze mna uz len tak lahko nieco nerozhàdze. Co sa potom odohràva v jej vnùtri? Ako sa mà clovek vyrovnat s takouto vecou v takom prostredi?! Bolo treba vstat a zaniest veci do baru na pàrty. Poviem vàm, presla ma chut niekam ist. Avsak ona vstala a podakovala sa mi za vsetko, ze mohla s nami stràvit popoludnie a ze som si ju vypocula a ze aspon niekde na chvilu nasla klud. Ponosili sme vsetko do auta a prisli pràve v cas. Ten podvecer drahy nezàvisle odo mna navrhol, ze ak chce, moze spat u nàs. S radostou prijala pozvanie. Jej matka nastastie neprotestovala. Stràvili sme kràsne sobotné ràno i poobedie, vybrali sme sa do mesta na zmrzlinu a pobehali po obchodoch. Len tak sa pokochat. O stvrtej jej prisla SMS-ka. Matka ju ziadala, aby prisla domov. Vraj jej dosli cigarety a je sama, tak ju ziadala, aby isla kupit krabicku cigariet. Ona mala dva kràt nehodu na skùtri, tak sa boji jazdit, vsade ju vozi jej dcéra. S nevolou odisla s tym, ze sa vràti. Muz ju zobral domov a ani nie o hodinu boli naspat. Bolo treba aj alkohol, nie len cigarety! Tak sme sa v klude navecerali a o pol deviatej sme ju zaviezli domov. Moj piatok sa skoncil v sobotu vecer. Dodnes sa zamyslam, ako dokazu byt ludia taki kruti a bezcitni? Ak vàm ublizia cudzi, mali by ste mat pri sebe rodinu, ktorà vàs dokàze podrzat. Ak vsak zlyhà aj tà?! Musela som sa s vami podelit o moje pocity, nedokàzem sa nad to len tak povzniest aj ked som si vedomà toho, ze to uz nedokàzem zmenit ani oplyvnit. Zivot nie je fér!

Beznàdej...

• Tùto bàsen by som chcela venovat najlepsej kamaràtke zo skolskych lavic. 16teho aprila tohto roku sa v ich rodine odohrala tragédia, ktorà poznacila zivot celej rodiny. Jej synovec, 16 rocny chlapec, spàchal samovrazdu. Bàsen som napisala pred desiatimi rokmi a preto je pisanà v zenskom rode....

• Si takà kràsna, takà mladà

a predsa sa nemàs rada.

Vo svojej malej dlani ukryvas,

o com uz dlho snivas.

V usiach ti zneje obohratà pàska,

nie je to zlato, palàc, ci làska.

• Pred seba chvejùcu ruku vystieras pomaly,

bo chces vychutnat posledny okamih.

V hlave premietas spomienky,

do seba zapadajùce mozajkové kamienky,

vydlàzdili cestu pre dusu......

• Si takà kràsna, takà mladà,

a predsa ho nemàs rada.

Zasa raz ùskokom,

zvytazila smrt nad zivotom.

• Bola si takà kràsna, takà mladà,

a predsa si Zivot nemala rada.

Zanechala's po sebe ùdolie zialu,

pre vsetkych, ktory ta radi majù......

Dakujem za respektovanie autorskych pràv :)

Zivé sny

Urcite kazdy z vàs ma z casu na cas sen, ktory, ani neviete preco, sa vàm zapise hlboko do pamati. Este pocas pobytu na Slovensku sa mi zvykli snivat takéto sny. Jeden bol vsak zvlàst "zivy". Aj som so si ho poznacila do mojho zosita na vsetko :)

Prisnil sa mi takyto sen. S byvalou spoluziackou sme isli vyberat svadobné saty. Hoci o svadbe ani chyru ani slychu. Ci jej, alebo mojej. Navyse, nie je moja blizka priatelka. Poznàme sa a chodili sme spolu do tej istej triedy, ale len prvé dva roky na zàkladnej skole. Isli sme si teda vybrat svadobné saty. Nebol to svadobny salon ako ho poznàte. Podobalo sa to skor na pivnicu, bez okien, bez denného svetla. Vsetko bolo velmi ponuré. Rozdelili sme. Ona isla v lavo a ja v pravo. Hladala som cierne romantické saty. Vzdy som snivala, ze sa budem vydàvat v ciernych satàch. Ja som nenasla nic vyhovujùce pre mna. Tak som sa vràtila ku spoluziacke. Ona mala na sebe tie kràsne cierne saty. Uj, ale som jej ich zàvidela! Skoro som od zàvisti pukla! Avsak, ked sa otocila ku mne chrbtom, tà zàvist ma presla. Zo zadu boli tie saty krvavo cervené! Jej sa velmi pàcili, tak si ich dala zabalit. Vràtili sme sa na denné svetlo. Zobudila som sa so zvlàstnym pocitom. Ràno som ten sen zapisala do hore spominaného zosita a bola by som nanho zabudla, nebyt toho, ze mama o dva dni prisla z roboty so spràvou. Byvalà spoluziacka pracovala s mamou v tom istom podniku. Mama mi oznàmila, ze bude mat svadbu. Porozpràvala som jej svoj sen. Povedala len, ze je to zvlastne. Tak sa tusim v màji zobrali. Narodila sa im dcéra. Potom som odisla do UK a uz som nemala moznost sa s nou stretnùt. Dom sa predal a tym sa prerusili styky s dedinou, v ktorej som vyrastala. Z casu na cas mi mama oznàmila nejake tie udalosti, ako, kto sa zo spoluziacok vydal, oznàmili mi i prirastky do rodin :) Dva mesiace pred narodenim dcéry mi zavolala sestra. Manzel spoluziacky v pràcit tragicky zahynul ! Navyse cakali druhé dieta. V juni toho roku sa jej narodil syn, ktory nikdy nespozna svojho otca :( A moj sen sa mi znova odohral zivo pred ocami. Tak bolo to znamenie, ci len zhoda nàhod? Neviem, radsej nad tym velmi nerozmyslam, lebo aj tak na nic nepridem :)

Odchodom zo Slovenska sa moje sny obmedzilili. Snàd pàr kràt sa mi nieco prisnilo. Raz o rybickàch a to sa u nàs traduje, ze to znamenà prirastok do rodiny. Ale bola som tehotnà, takze som si myslela, ze to patri mne. Ale nepatrilo, ten tyzden mi starsia sestra zavolala, ze mladsia bude mat dieta v decembri. Potom sa mi snivalo pocas tehotenstva, ze som mala dcéru. Z ultrazvuku sme sa dozvedeli, ze to bude dievca. Potom este pàr neprijemnych, ale zatial nemàm odozvu, tak to boli snàd len "blbé" sny :)No a potom dlho nic, az pred vcerom. Zasa zivy sen.

Prisiel brat na nàvstevu, boli sme v bare a pozerali, ako to je vsetko vybùrané. Potom si ma odtiahol bokom, trochu sa okùnal a potom to z neho liezlo ako z chlpatej deky. "Nemohla by si mi pozicat peniaze?" spytal sa ma. Vraj mà moznost investovat, potrebuje 9000 eùr, ale do roka mà naspat sumu MILION v korunàch, takze bez problémov mi to vràti :) Tù investiciu mi nestihol povedat, zobudila som sa. V ten den som mu poslala spràvu cez Chat na Skype, kedze uz niekolko dni som s nim nehovorila. Zazelala prijemny den a zartovne som mu napisala, ze ma "strasil" vo sne :). V skratke som mu napisala o com ten sen bol. Na to mi odpisal, vydrz minutku, vybehnem k druhému pocitacu a hned ti zavolàm, na tomto nemam slùchadlà. To je co povedat. On je flegmatik a jeho reakcia ma prekvapila. Tak mi hned zazvonil a hovori mi: "Ty clovece, to je sranda, asi takà suma mi chyba, aby som mohol kùpit byt v celkovej sume milion korun. Hovoril velmi emociàlne, takého ho este nepoznàm :) "To je sila" pokracoval, "ako ti sadli tie sumy!" Potom mi vysvetlil celù situàciu. Podotkol vsak, ze vobec nemal v ùmysle poziadat ma o pozicku, takze telepatia to nebola. Bol to len jeden z mojich snov :) Nastastie tych prijemnejsich :) Este sa k tejto teme vràtim.

Co toto?

Vcera vecer sme hrali s dcérou hru. Teda, ona ju navrhla. Mami, budeme hovorit Slojaka? Nevie povedat Slovensko, je to Slojaka :) Potesil ma jej zaujem. Presli sme izbami. Sùstavne sa pytala: "co toto?" Tak som jej trpezlivo odpovedala. Toto je kvetinka, toto je knizka, okno, dvere, postel atd. Potom spokojne zahlàsila "Dobhre" to jej francuzske erko, "ale teraz kakat!" Tak sme teda isli na toaletu. Naliehala na rozpràvani po Slojaka! Vravim si dobre, preco nie. "Co toto?" Odpovedam jej: "obkladacka," radsej to neopakovala:) Potom zasa: "Co toto?" Odpovedam kos a vyzyvam ju, aby to po mne zopakovala. Zopakovala. Kùos. Blizsia je jej fraza 'do kosa'. Potom sa jej zaleskli oci a uz sa hrabala do skrinky pre vec, aby sa ma spytala co to je. Na moje prekvapenie vytiahla krabicku s alldays-kami :). Jej zàujem ràstol, kedze som jej ju nechala vytiahnut. Vzrusene sa pyta:"Co toto?" A prstekami sa hrabe do krabicky, aby som ju nàhodou neodbila odpovedou krabicka. Ju zaujimal jej obsah a patricne to dala na javo. Odpovedala som jej pravdivo "to sù allday-sky," co iné jej na to povedat? "Ahàà, toto nie pre mna!" vytazoslàvne, stylom, ja viem na co to je, mi vysvetli. Ja jej na to: "Nie, to je pre maminku, mas pravdu" Potom vstane zo zàchoda, a ukazuje si na zadok. " Toto tuto!" Odpovedàm àno, ved je toho plnà televizia, tak preco by nevedela kam sa to dàva."Toto nie pre dadinke!" Dadinke je vyraz prebrany od babky. Aby jej malà zo zaciatku rozumela, pouzivala anglicke vyrazy v slovenskom sklonovani. :) Tak, uz je to tu. Moja dcéra, podla dolezite chàpaveho vyrazu na jej tvàri, si urcite mysli: 'jéjda, mama musi nosit plienky!' Ktovie ako dlho jej to uz vrtalo tou malou hlavkou? Verim, ze to nebola len nàhoda, ze vybrala pràve tù "zàhadnu" krabicku. Dalej sme to uz nerozoberali, vràtila krabicku dolezito na svoje miesto, splàchli sme WC, umyli ruky a dcéra uz nemala potrebu komunikovat v slojaka:) Zasa ma raz vyviedla bez rebrika na povalu, ako sa tomu u nas hovori :) Uz sa neviem dockat dalsich kurioznych otazok na telo! :))

Pritomna minulost

Mala som moznost spoznat jednu rodinu. Otec i matka su nasimi zakaznikmi. Maju tri malolete deti. Teda coskoro len dve. Ich dcera bude mat v maji 18 rokov.

Spoznali sme ich na zaciatku. Matka je excentricka a velmi hlucna. Otec je naopak spolocensky, rad sa pobavi, ale tiez mu alkohol nie je cudzi. Avsak nie je hlucny, ci agresivny voci detom. Ona je typ cloveka, ktoremu by som sa za normalnych okolnosti z daleka vyhybala, nebyt jej deti. Ako som spominala, dcera ma takmer 18 rokov, syn 16 a najmladsi 12 rokov. Matka trpi tazkou depresiou, ktoru si lieci antidepresivami a alkoholom. Viete si predstavit vysledok. Su dni, ked je neznesitelna, dokonca aj pre mna je tazke vidiet ju v takom stave. Len raz som ju navstivila vecer. Nikdy viac! Neviem, ako sa musia citit jej deti. Kedykolvek pridem, vecne je tam krik. Dokonca ani normalna poziadavka ako je, nalej pohar vody, sa nezaobide bez kriku. Minule som doviezla jej dceru, bola u nas, rada sa zahra s malou, jej matku sme nasli sediet pred televizorom so sklenenym pohladom. Zmrazilo ma, vedela som, ze sa dlho nezdrzim. Pozdravili sme sa, ale ako keby som hovorila do tmy. Len to cez nu preslo, prikyvla hlavou, ale nic viac. A to inokedy by ma urozpavala k smrti! Tie jej nalady. Jeden nikdy nevie, co jej vrta hlavou. Dnes sa mi doplnila dalsia cast skladacky. Vcera som zobrala najstarsiu a najmladsieho k nam, s tym, ze prespia u nas. Velmi sa tesili. V dedine nemaju vela kamaratov, jej matke sa dari vacsinu pourazat a povyhadzovat z domu. Naozaj len silna natura sa dokaze v ich dome zdrzat a pocuvat ju dlhsie ako pol hodiny. Ja jej poznamky dokazem ignorovat, asi to bude tou mojou fracuzstinou. Navyse sa riadim heslom:"Comu clovek nerozumie, to sa lahko ignoruje":) S jej detmi nemam problem. U nas sa vzdy spravaju slusne, dcera sa s nimi tiez rada hraje. Tak sa vcera ulozili spat a dnes rano som ich budila o stvrt na desat. V klude sme sa spolu naranajkovali, pomohli mi spratat zo stola, zamiest a to som nemusela ani prosit, akosi utomaticky sa zapojili :) Potom sme zasli do zahrady. Mladsi sa zostal hrat s dcerou a starsia sa mi ponukla, ze mi vyplieni zahon kvetov od buriny. Vravim, preco nie, spravime to spolu. Po hodine sme dosli na koniec a tak sme si sadli a naliali si pohar vody. Bolo zamracene a velmi dusno. Ako sa tak kochame kvetinkami, prisla rec na jej matku. Nieco sa postazovala , na co som jej povedala, "vies, su aj horsie mamy. Ta tvoja krici, depresia je ochorenie, proti ktoremu sa tazko bojuje. Bud rada, ze vas nebije, vzdy mate navarene a upratane, oprane a vyzehlene" to by jej bol hriech ublizit, co sa tohoto tyka, vzdy je porobene. "Ved ano, ale ked sme boli mladsi, tak nas bila a dost surovo" odpovedala mi uprimne. "Raz mi dokonca zapichla vidlicku do lakta" Ja KO, co poviete, ze to nevadi, ved je to tvoja matka?! Na druhej strane, nechcem sa miesat do takychto situacii. Viem, ze sa to neoplaca a casto sa to otoci proti vam. Nie som vsak ani v pozicii, aby som niekoho posudzovala alebo odsudzovala, to je to najlahsie. A tak, ked mame prilezitost, kedze teraz neprevadzkujeme, zastavim sa, zoberiem deti von a pomozem im aspon na chvilu zabudnut a ukazat, ze zivot dokaze byt aj iny. Tento tyzden u nas dievca spalo dva krat, a ja sa z toho tesim spolu s nou :) Zostava mi len dufat, ze sa pouci z chyb vlastnej matky a zivot si zariadi inak.....

Neprekvapi ma vsak, ak si zvoli ten isty smer. Tiez som vyrastala s otcom nasilnikom. Hadky a bitky boli na dennom poriadku. Najviac, co sa tyka bitky, si to odniesol moj brat a matka. Ked sa primiesala babka, aj tej sa uslo! Nerespektoval nic a nikoho! Ked sme spali, tak nas zobudil, aby sme mu robili "obecenstvo"! Matka to znasala neuveritelnych 19 rokov! Rozviedla sa s nim, ked som mala 14 rokov. Starsia sestra sa vydala z trucu, aby sa dostala z domu. O rok a pol sa rozvadzala. Vydala sa za takeho tupca ako bol moj otec! Brat je zenaty, nastastie nie je take "hovado" ako moj otec :) Ma dceru, ktora je nanho velmi upnuta. Myslim, ze ju v zivote neudrel. Mladsia sestra sa tiez vydavala, aby dokazala byvalemu, ze ona na to ma! Jej muz tiez postupom casu ukazuje svoju pravu tvar. Sestra tvrdi, vraj ju este neudrel. Tazko sa tomu veri, pred nami sa k nej sprava hulvatsky, co potom doma za zavretymi dverami?! Ale neriesim to, je dospela, musi na to prist sama. Dufam, ze jej to nebude trvat 19 rokov!!

Ja som to vyriesila radikalne. Byvali sme u otca po rozvode, kedze neboli s matkou majetkovo pravne vyrovnani. Otec bol opity a fyzicky ma napadol, ked som mala 19 rokov. Zasla som na policiu, chodila som po lekaroch, vsetko treba mat potvrdene na papiery. Zastihla ho vsak amnestia na male priestupky. Avsak, odvtedy bol pokoj. Ked zacali huky, stacilo vytocit cislo a hned bol kludny, aj ked skrany mu cukali! Dom sa predal mesiac po tom, co som odisla zo Slovenska. Neplanovala som zostat zit v zahranici. Stretla som muza, ktory ma naucil davat a prijimat lasku. Otca som nevidela 8 rokov. Z casu na cas, aj mna dobehne ta moja minulost a da mi pocitit svoju moc. Minulosti sa nikdy nezbavime, je len na nas, ako sa s nou vyrovname...........

Dokonalost

• Jemna siet pavuka,

utkana medzi konarmi krika,

pre oko pozorovatela,

vo svojej nedokonalosti dokonala.

Vyzerajuc slaba a bezmocna,

predsa vsak pruzna a odolna.

• Utkana s preciznou presnostou,

vynimajuc sa elegantnou krehkostou,

znamena bezpecny priechod nad priepastou,

ktora je medzi Zivotom a Smrtou.

• Kazda jedna ciara svoj vyznam ma,

osobitne ani jedna nic neznamena.

Spolu vytvorili harmoniu,

vo svojej nedokonalosti dokonalu.

• Dvaja nedokonali ludia

dokazali vytvorit harmoniu krasnu;

A to, LASKU...

• Existuje dokonala laska?

Ano, vo svojej nedokonalej krehkosti je uplne,

bezvyhradne dokonala....

Vopred dakujem za respektovanie autorskych prav:)

Zazrak

S manzelom uz bude osem rokov, co sme spolu. Prezili sme toho spolu vela dobreho, ale aj toho tienisteho nebolo malo. Utuzilo to nas vztah a spajaju nas kazdonne radosti a starosti coraz viac.

Zaciatky neboli lahke, je medzi nami dost vysoky vekovy rozdiel a spolocnost len s tazkostami akceptuje taketo vztahy. Nepytajte sa ma preco. Mame prihodu z pohotovosti, kedy som ho tam zaviezla s urazom kolena. Natiahnute slachy, ale lekar ho pre istotu poslal na rentgen. Sestricka sa snazila byt mila, tak ma uistila, neboj otecko bude v poriadku :) ja jej len, ja sa nebojim, ja som uz velka, muzom to otriaslo. Ale nebolo to myslene dvojzmyselne, ani urazlivo, tak to bolo stravitelne. :) Ale stretavali sme sa aj s horsimi reakciami! To mate tak, ked som prisla s malou prvy krat do skolky, tak si mysleli, ze som jej aupair, navyse tak maximalne 20 rocna :) Ale chcela som o zazraku:)

Od zaciatku som vedela, ze manzel je neplodny. Pricinu som presne nepoznala. Boli sme spolu u lekara, ale zakladne vysetrenia neviedli k objasneniu priciny, bolo treba vysetrenia za 1000 lybier. No vravime si, porozmyslame. Je to vela penazi a nakoniec to nemusi viest nikam. Tak sme to nechali tak. Po dvoch rokoch bol manzel nieco vo Francuzsku. Vratil sa a povedal mi, ze navstivil lekara odbornika a nieco mu dal. Neviem co to bolo. Navyse ja, s mojimi nepravidelnymi menstruaciami som tiez bola kandidatka na nelahke oplodnenie. Takze sme sa dvaja nasli:)

Zivot plynul dalej a zabudli sme na lekara, na deti. Koncom augusta toho isteho roku ako manzel navstivil lekara mi meskala menstruacia. Nic nezvycajne. Dva tyzdne hore dole, nic vynimocne. Ale ked ani treti tyzden nic, vravim si, co zasa?! Ani vo sne ma nenapadlo, ze by som mohla byt tehotna. Ked sme isli von, prve co som hladala boli zachody. Trebalo mi zasa cikat, hoci pred odchodom som bola na zachode. Muz zartoval, co draha sme v tom? No urcite by to bolo take lahke! Odpovedala som mu rovnako zartovne. Ked ani druhy mesiac nic, tak som si kupila tehotensky test. V nedelu rano som vstala a urobila si test. Skoro mi oci vypadli! Pozitivny. Tak som si to zopakovala, ved tie vecicky niekedy nefunguju spolahlivo. Zasa pozitivny. Tak som si sadla na vanu, ruky sa mi triasli, krv sa mi hrnula do spankov. Tak som tuzila po tomto okamihu a zrazu ten nevysvetlitelny pocit strachu. Neviem vam vysvetlit preco ma zachvatil taky neopisatelny strach. V pondelok som navstivila lekara a povedala som mu, ze som asi tehotna. Automaticky sa spytal, ci mienim v tehotenstve pokracovat, kedze nepoznal moju osobnu situaciu, na co som mu prikyvla, ze samozrejme ano. Neviem, ci sa mi to len zazdalo, ale akoby sa tomu potesil :) Tak sa musim nahlasit u midwife na pravidelne kontroly. Tehotenstvo prebehlo v celku hladko. Muz sa nevedel dockat, kedy mi uz narastie brucho. Chcel hmatatelny dokaz. Na brucho si pockal. Nie a nie sa vypucat. Od siesteho mesiaca som vsak bola evidentne tehotna:) Tesil sa z kazdeho pohybu nasej dcery. Bol so mnou na ultrazvuku i na pripravke pred porodom. Zdalo sa mi, ze to vychutnaval viac ako ja:)

V osudny den, ani sme nevedeli, ze je osudny, to sa ukazalo az neskor. Rano som bola u midwife a nezdalo sa jej nieco. Srdiecko malej bilo prilis rychlo. Tak ma poslala do nemocnice na CTG. Ani tam to nedopadlo lepsie, sestra nas vsak nevystrasila, len nam vysvetlila, ze oni tu nemaju lekara a tak nas odporucila s pribalenym CTG do vacsej nemocnice. Po ceste sme zartovali, ze mala stresuje, nevie ako von, predsa nema pribalenu mapu so sebou. Podotykam, ze ja nijake bolesti, skratka super den. Normalne som mala dva tyzdne pred porodom. Prisli sme do nemocnice bez veci pre malu , ci pre mna, ved ide len o kontrolu, ja mam este minimalne dva tyzdne! No ale, ked sa zacali zbiehat lekari, vystriedalo sa ich hodne a vysvetlili nam situaciu, presiel nas smiech i zarty. Mala je v strese a porod sa neda odlozit. Navyse jediny bezpecny sposob v takejto situacii je porod cisarskym rezom. Dali nam cas na rozmyslenie. Ziadne berieme vas a hotovo. Urcite keby to bolo az take naliehave, tak by asi konali inak. Tak sme teda odsuhlasili, ked sa inak neda.... Prisiel chirurg, ktory sa mi osobne predstavil, v rychlosti ma informoval ako to prebehne, manzela zobrali sestricky prezliect sa, zakial mne zavadzali epiduralnu anesteziu. Ludia, v zivote sa mi tak netriasli kolena a nedrkotali zuby, neviem ci od strachu alebo od soku. Sestra mi drzala kolena, aby som sa nemykala pocas zavadzania epiduralky, naozaj som ich nedokazala udrzat v klude. Epiduralna anestezia vysla na prvy krat, prisiel muz, cely v zelenom, uzasne mu svedcalo to zelene, uz viem, preco zeny tuzia po muzoch v uniformach:) Ja viem, este aj to som si stihla vsimnut:) Presne o piatej sa zacala moja sekcia. Muz ma celu dobu drzal za ruku, kolena sa mi prestali triast v dosledku anestezie, zuby vsak drkotali dalej. Ja som sa ho sekano pytala: "Co sa deje, ja ju nepocujem plakat!" Neboj, uistoval ma, ale aj tak to nepomahalo. O 17:12 sa narodil nas uzlicek stastia. Hned ju zobrali pediatri, odsavali a pomahali jej prebrat sa. O tri minutky som zacula jej nesmely plac. Slzy sa mi nahrnuli do oci, od radosti i ulavy. Tak sme to zvladli. Mala pupocnu snuru omotanu okolo krku, ktora ju dusila. Pocas prirodzeneho porodu by sa na nej obesila. Dodnes neviem opisat vdaku celemu personalu porodnickeho oddelenia v Southampton, ktori konali velmi profesionalne, ale pri tom tak ludsky. Vsetko to vysvetlovanie pred zakrokom, clovek naozaj citi, ze im na vas zalezi.

Ked mi ju prvy krat polozili na ruky, zaregistrovala som tmave vlasky a velke oci dokoran otvorene, olemovane krasnymi, dlhymi, hustymi mihalnicami. Rucky s tak dokonale formovanymi nechtikami, nozky, uska, cloveku sa az verit nechce, ze je len a len vasa. Bola ako z rozpravky. Pre muza to bola laska na prvy pohlad. Tak hrdeho som ho dovtedy este nevidela. Moj maly uzlicek, za vydatnej pomoci mojho muza, rastol ako z vody. Je to muz hodny mojho obdivu. Aby som sa mohla vyspat, spaval s nou v noci v hupacom kresle a rano do roboty. U nas sa prve dva mesiace krmilo kazdu hodinu, hlavne v noci. Maju krasny vztah. Dcera veli, tatinko poslucha:) Tento rok v maji bude mat nas zazrak uz 5 rokov. Asi to bude nas prvy a aj posledny zazrak. Ale ktovie, mozno nam este raz Boh zosle na zem anjela v podobe dietatka:) Nadej zomiera posledna....

Zaviate snehom....

Nie, nebyvame na lazoch, ani vysoko v horach. Centralne Francuzsko, januar 2007, a predsa. 15 cm pokryvka snehu a chaos je na svete.

Avsak pekne od zaciatku............

Pondelok 22ho januara poludnajsie spravy a predpoved pocasia. Hlasia vyrazne ochladnie a v juznejsich regionoch snezenie, ktore v stredu zabludi az k nam. Super, informacie sme spracovali, teraz plan. Takze, utorok rano prebehne nasledovne:mala- skolka, doobeda nakupit chlieb a zakladne veci, aby sme nemuseli vychadzat von v snehu.

Utorok rano 7:50. "Draha, je osem hodin, treba nachystat malu do skolky" budi ma drahy. "Este pat minut, zlato" odpovedam z polospanku. Navela sa vykotulam z postele a este si stihnem uvedomit, ze malu treba teplo obliect, kedze sa ochladilo a oni maju v skolke taku super ladovo studenu nerezovu smyklavku:) Toaleta, kupelna, cizmy, bunda, ciapka, rukvice, sal. Hotovo. 8:20 cas ist na zastavku. Muz otvori dvere a vonku Sodoma-Gomora! Fujavica, vsetko biele. Muz to chcel vzdat okamzite, ale do planu mi vzdat sa nesedelo. Vysiel von, po 10 minutach sa vratil, ze auto sa nechce "vysmykat" von z garaze. Ja vzdy pohotova, mam na porudzi moje preslavene plany Bee. Zastavka nie je daleko, maximalne 7 minut chodze, malu odvedies peso, nie je z cukru! Samozrejme namietol, naozaj fucalo statne a do toho sneh... Tak som vyhlasila bojovu pohotovost, ak nie ty, tak ju odvediem sama! Predsa 15 cm snehu nevyradi z premavky cele centralne Francuzsko! Keby som len tusila, ako som sa mylila. Vzdal to a odisiel s nou na zastavku peso. Po 20 min. ma entuziazmus presiel. Po 25 min. sa rozletia dvere a do vnutra sa vruti muz aj s malou. Hlava cela biela, na ustach pena zurivosti, v ociach smrtiaci pohlad. Mala zavesena okolo krku otca, drzala len slinami primrznutymi na jeho golieri. Naspat sli proti vetru. Na moment mi ten vyjav pripomenul rozpravku O dvanastich mesiacikoch :) V duchu ma napadla otazka;Kde su moje jahody?! Som to ja ale macocha, uz len Holenu mi do paru! Vzapati mi ich prislo luto, malu zme zvesili a dali "rozmrazit" ku krbu. O 5 min. stebotala ako radio. "Hm, tak tatinko toto o mne povedal" usmiala som sa, lebo ma informovala hned, ako dokazala hybat perami. Oni maju tajne kody. Nie ze povies mame = hned akonahle vstupime do izby jej to zaves na nos, zarucene funguje. Detska uprimnost nesklamala ani tento krat. No nic, nevzdavame sa, cestari tvrdili, ze su pripraveni, tak hadam do obeda odhrnu cestu a pojdeme nakupit neskor. Ale clovek mieni, cestar meni ... Obednajsie spravy sme zajedali polievkou a trojdnovym chlebom. Snezilo cely den, cesta nasim autom nezjazdna. Cely region vyradeny z premavky. Dialnicny usek A6 Avallon - Macon neprejazdny. Ludia nocovali v telocvicniach, hlasili v spravach. V utorok sme nenakupovali. Streda rano, po nocnej teplote minus 10 stupnov cestu pokryva 10 cm ladu. Cesta viac suca na korculovanie ako jazdenie. Ale obetavy otec za pomoci soli "vykorculuje" auto z garaze a "odsmyka" sa na nom do obchodu. Hodinu a pol trpnem, a ulavi sa mi, az ked sa vrati bez ujmy. Tento krat to bol jeho plan. Poobedie sme stravili s malou vonku.Vo stvrtok sme dufali, hadam uz nieco podniknu. Po cestaroch ani chyru ani slychu. A tak dalsi den doma. V piatok rano, mala nas uz mala dost, a pod psychyckym natlakom ju muz odviezol do skolky, kedze skolska doprava este nebola obnovena. Pred obedom sme isli kupit chlieb, cesta bola miestami velmi nebezpecna, o com sme sa presvedcili na vlastnej kozi, ked sme nabehli na ladovu plochu a zacalo nas mierne tocit. Manzel ma skusenosti a zvladol to na jednotku. Za to ja som sa poctivo riadila svojim heslom: Zachovajme paniku! Co sa tyka krizovych situacii v aute som panikar. Krizova situacia v aute a moje riesenie:

1. pustit volant
2. dupnut na plyn (podotykam omylom v ramci paniky)
3. chytit si hlavu, treba ochranit tvar v pripade nehody
4. dufat, ze pri tom nevyzeram trapne! Dekorum za kazdu cenu :)

Nastatsie nemavam casto krizove situacie pocas riadenia. Cestu ani neracili odhrnut, cim vydatne znizili aj unik CO2 plynov do atmosfery, kedze vyrazne obmedzili premavku. Netusila som, ze francuzsky cestari maju take vysokoekologicke citenie:) Po 20tich rokoch som mala pripomenute kalamitove prazdniny. Ale sme sa im vedeli tesit :)

Novy domov 3

Tak sme zacali stastlivo prevadzkovat bar 17. jula 2005. Busines sa rozbehol pomaly, ale iste. Restauraciu sme slavnostne otvorili az koncom augusta, kedze bolo treba najprv vsetko v kuchyni poumyvat a premiestnit. Rano manzel otvoril ako obycajne a okolo jedenastej chcel ist zacat varit. No aj zacal, len po desiatch minutach dosiel plyn. Na dvore mame velku cisternu na plyn, ktoru byvali prevadzkovatelia vyprazdnili :) Jednoducho nechali otvoreny kohutik a plyn unikol do atmosfery. Mili to ludkovia. Muz zacal panikarit, kedze bola sobota, plyn nedovezu, a ak, tak najskor v pondelok! Tak ako obycajne mam plan Bee. Uvari sa u suseda. Ako na potvoru, aj tam dosiel plyn! No na paradu! To uz som mala nervy v tekutom stave. Kupili sme "bombu", vymenili, ale plyn nesiel. Az potom nam sused vysvetlil, ze ono je tam taka poistka v kuchni, ktoru treba najprv zatvorit a znovu otvorit, aby sa obnovil privod plynu do varica :) Nic, muz vravi, nebude sa podavat obed. A to sme mali styridsat ludi k obedu! Nakoniec sa to vyriesilo, dalsi sused odmontoval sporak z jeho kuchyne a preniesli ho k nam a na nom manzel pripravil obed pre styridsat ludi. Tri rozdielne hlavne jedla, dve predjedla a kolac som upiekla u susedov. Truba bola nastastie elektricka :)

Vsetci zakazici boli k spokojnosti zasyteni. Nemusim vam ani vysvetlovat kolko nervov nas toto "slavnotne" otvorenie restauracie stalo:) Po doplneni zasob plynu sa prevadzkovalo hladko. Rok ubehol ako voda. Presne na prve vyrocie 17.jula 2006 nas rano zobudili zakaznici. Okno rozbyte a zistili sme, ze nas vykradli. Co mohli, to pobrali. Tabak, peniaze, material a co nemohli zobrat, aspon znicili. Prisli sme nie len o peniaze, ale nechali vytiect, len tak z pasie, 50 litrov piva na zem. Dlazka z drevotriesky rozmocena, pivo pozatekane pod barom a flasa CO2 vyfucana! Zavolala sa policia, ktora sa dostavila do 5 minut, nakolko bol vykradnuty bar aj v susednej dedine a obchod vedla nas, ten vykradli uz druhy krat v priebehu dvoch tyzdnov! Policia sa zdrzala celych 5 minut, fakt len skonstatovali, ze sme boli vykadnuti, nejake zaistovanie stop, to im ani nenapadlo :) Prva otazka: Ste poisteni? Odpoved: Ano. A tym ich napln prace skoncila. Tak sme museli upratat ten neporiadok a otvorit bar o dve hodiny neskor. Avsak to nebol koniec. Odvtedy som akosi lahko spavala. Pri kazdom podozrivom zvuku som sa strhala zo spanku a budila muza, aby isiel pozriet, ci sa zasa niekto k nam nechce vlamat. Viac krat sme ich vyplasili, ale po vacsine to bol plany poplach. Po mesiaci vstavania tri krat za noc, muzovi uz zo mna tiekli nervy a prischol mi titul paranoidna. Dobre sa im povodilo, navnadili sa a nechceli sa vzdat takej koristi. Avsak, moj lahky spanok sa mi vyplatil. Este v oktobri som spavala pri otvorenom okne, jeden nikdy nevie a nastastie bolo este dost teplo. 17 oktobra rano o stvrtej sa zobudim na podozrivy zvuk. Pozriem cez okenicu, hore su fugy medzi latkami a vidim osobu kracajuc k susedom. Najprv som myslela, ze sused je vonku so psom. Maju stareho psa a niekedy ho treba vyvencit aj rano o stvrtej. Ale nedalo mi to a pockala som. Preslo auto a tu z poza domu vyjde osoba a zassska na komplica, v zmysle, vzduch cisty! To uz som zobudila muza a hovorim mu, co som videla. Mam co robit, aby som nezacala hystericky jacat od strachu. Nevedela som, ci uz su v bare a zasa nam tam okrem ineho"upratuju", alebo este len pracuju na "volnom" vstupe. Muz vytiahol brokovnicu a zacal ju co natichsie nabijat. Nenechavali sme ju nabytu, kedze mame v dome dieta. Nechcel ich vyplasit hrmotom. Ja som zatial sledovala situaciu, buzerovala muza, ze co mu tolko trva. Srdce mi bilo az v sluchach. Zakazdym, ked prechadzalo auto, tak sa ukryli medzi domami. Cez okenicu som mala velmi obmedzeny vyhlad. Ked islo dalsie auto, rychlo sme pootvorili okenicu, vystrcili hlaven brokovnice a cakali, kym sa dotycni objavia. Nieco sa im asi nepozdavalo, tak vahali, postavali na ceste a nieco sa dohadovali. Na to muz vystrelil do vzduchu. Namestickom sa ozval vystrel. Dvaja rychle odtlacili auto dolu kopcom, aby sa im nezasvietili znacky a aby sme ich neskor nemohli identifikovat. V dedine vypinaju svetla vecer o 22:00 hodine a zapinaju rano o 6:00, takze tma cierna ako smola. Nedalo sa vsak nezaevidovat, ze jeden z nich mal biele nohavice a druhy biele rukavy na bunde. To asi aby sa spoznali v tej tme. Jeden nikdy nevie:) Tak sme volali policiu. Pocas telefonatu som "vykypela". Muz zavolal a povedal, co sa stalo, teda okrem toho vystrelu. Opisali sme auto, male biele auto a dvaja takto obleceni... Nic, on sa len sucho spytal, ci vnikli dnu. Muz povedal, ze nie. No a "ujo" policajt len sucho zahlasi, ze to nema zmysel prist, kedze nevnikli :) Na co ja som uz kypela ako sumienka a ziapala: Snad sa nenecham aj s celou rodinou zabit, aby ste pohli tym svojim zadkom a vykonali si pracu tak ako sa patri! Zlozili sme, nemalo to zmysel pokracovat. Potom sme pozerali, okenne sklo prasknute a gyt pomaly odlupeny, aby sa dalo sklo len vybrat a potom nasadit naspat. Profesional od fachu. Policajti prisli rano o desiatej zkonstatovat pokus o vlamanie. Nezdrzali sa ani 5 minut. Najzaujimavejsie bolo, ze cigarety nam doviezli v ten den na poludnie, takze vela toho na ukradnutie nebolo. Bolo nam to divne, preco by niekto riskoval pre 200 eur. Vysvetlilo sa to o dva tyzdne neskor. Odisli sme na tri dni do Anglicka. Co to nakupit a navstivit znamich. Tazko sme pracovali, tak sme si "dopriali" tri dni oddychu. Po navrate domov v piatok, nas pri dome cakala policia. Vrhli sa na muza ako supy a zacali krizovy vysluch. Kde ste boli, kedy ste odisli, kedy ste sa vratili .... Ja som len pozerala, co sa deje! Az potom z nich vyliezlo, ze nas niekto vypalil! Az ked ho doverne vypoculi, nechali nas vojst dnu. Spust. Vsetko cierne od dymu. Navyse mna si policajt, ktory aspon trochu ovladal anglicky, zavolal bokom, vytiahol cierny mech a v nom veci. Priamo na namesti, ved treba pobavit aj ostatnych, sa ma pytal, ci su to moje nohavice, primeriaval ich ku mne, kedze som dost drobna a obcas nakupujem v detskom, ci je ta velkost skutocne moja, to mi az tak neprekazalo, ale ked zacal vytahovat moje spodne pradlo, neoprate, nemala som cas to vsetko spravit pred odchodom, tak uz mi to az tak fuk nebolo. Urcite som horela od hanby ako hromnicna svieca. Mne museli vybavit prekladatela na vypocuvanie, kedze sme hlavni podozrivi :) Take su tu praktiky. Ide sa na to vylucovacou metodou. Overovali si, ci sme boli skutocne mimo krajiny a navyse si overili aj ten posledny telefonat na policiu, za postoj dotycneho sa ospravedlnili, kedze mal zareagovat aspon trochu pohotovejsie. Skody v dome obrovske. Zhorel nosny tram prveho podlazia, tym padom sa cela statika podlazia narusila. No a potom nasledovali bezsenne noci a boj s poistovnou. Mesiac v hoteli, nakoniec sme nasli vhodne ubytovanie. Vsetky veci cierne od dymu a nepouzitelne. Vsetky hracky malej znehodnotene, fotografie, nabytok, oblecenie, obuv no vsetko skoncilo v kosi. Dnes teda zaciname od znovu. Vsetka moja krvopotna praca vysla nazmar. Uz su vyburane plafony, zostali len vonkajsie steny. Z vnutra muselo vsetko von, koli bezpecnosti a zacat od znova. Ale s tym sa uz budu vyrovnavat profesionali. Tam uz moj plan Bee nesiaha:) Len stale rozmyslam, ako by to bolo skoncilo toho 17teho oktobra, keby som sa nezobudila?! Takto dakujem Bohu, ze sme v poriadku a vyviazli sme bez ujmy na zdravi, ci na zivotoch. Ten dym by nas bol urcite pridusil, ak nie zabil. Malej sme to davkovali po troske. Ked prvy krat vysla hore, zalomila rukami a pohorsene zahlasila: "Tato, a to preco nam policajti pokazili dom?!" Odvtedy kazdemu vysvetlovala, ze to policajti nam pokazili dom :) Vyvodila si zavery z toho osudneho piatka, ked sme sa vratili a vsade plno policajtov. Vykradacky v dedine nadalej pokracuju. A policiu to nejako velmi nevzrusuje, ved co, sme poisteni...

Joann

Snad vam ani nemusim hovorit, ze sa u nas vystrieda hodne ludi. Mili, zhovorcivi, tichi, drzi, hulvati, arogantni, vzdelani, jednoduchi no dalo by sa pokracovat na dalsie dve strany. Nasa prva, stala zakaznicka. Pani Joann. Zena v rokoch, upravena a celkovo velmi prijemna. Kazde rano pride na velku kavu, je takmer vzdy prva. Zastavi sa aj poobede na kavicku a dokupi cigarety. Este v zaciatkoch, ked som svoje jazykove (ne)vedomosti len rozsirovala, postupili sme od dobry den a dovidenia ku ako sa mate a co si zelate, nadviazala viac krat rozhovor, aj ked vacsina z neho zostala pre mna nepochopitelnou zahadou, vdaka mojej jazykovej bariere. Postupom casu som vsak zacinala viac viac rozumiet, aj vdaka zakaznikom, ktori boli nadmieru trpezlivi a tolerantni, cest vinimkam, ale tie sa najdu vsade, na tych mam svoju osobitnu zbran. Akonahle mi zacne niekto davat na javo, aka som len nevzdelana, kedze nerozpravam po francuzsky, tak hned vykuzlim usmev a usmernim ich, ze rozpravam 4 jazykami, avsak nie francuzsky, ale pracujem na tom. No a potom ich tym najsladsim usmevom poziadam, ked su taky chytri, nech pekne po mne zopakuju napr. ZMRZLINA alebo ZTVRDNUTY. Potom ich smiech prejde a to uz sa usmievam ja :). Este sa to zatial nepodarilo ani jednemu na prvy krat! Avsak dlho mi trvalo naucit sa vyrovnavat s takymito tipmi ludi. No ale odbocila som od temy. Pani Joann. Jej pribeh nadobudol uplne farby az po roku, kedy som bola schopna komunikovat aspon na akej takej urovni 5 rocneho dietata :). Jedno Oktobrove popoludnie prisla ako obycajne na kavu. Nikde ani zivej duse. Spravila som jej kavu a vsimla som si, ze je nejaka zadumana. A tak sme sa dali do reci. Teda ona na mna spustila, aky mala den. Rano som spravila to, potom hento a pokracovala. Potom tichsie povedala, ze bola na cintorine. Pred dvomi rokmi jej zomrel 14 rocny syn na leukemiu. Bolo to rychle, necakavane, rana pod pas, s ktorou sa dost tazko vyrovnava. Tak som sa jej spytala, ci bola zaniest kvety, na co ona mi suverenne odpovie, ze nie. Spravila uz vianocnu vyzdobu. Hm, zahmkam, a ona pokracuje. "Zaniesla som mu tam taky, ten malinky stromcek, vies asi tak 30 cm" Ja sa zmozem len na "aha", nejako ma jej uprimnost zaskocila, nerozoberam denne so zakaznikmi taketo temy. Ona vsak neskoncila, naopak, potrebovala sa asi vyrozpravat. "Pekne som mu ho ozdobila, ma to tam uz vianocne" neprestavala ma bombardovat svojou uprimnostou "Ja viem, ze vela ludi si o mne mysli, ze mi preskocilo, ale ja to tak citim, a nie som schopna riadit sa podla bontonu, len aby ma ludia neodsudzovali" a oci jej zosmutneli este viac. Mne sa hrnula krv do spankov, citiact, ze by bolo vhodne povedat nieco povzbudive, len som tam stala, zatial co sa ona na mna smutne usmievala. Nakoniec som sa zmohla len na chaby usmev a onu osudnu vetu, na ktoru asi nezabudnem, pokial budem ziva! " Viete co, keby mne moje dieta zomrelo, tak sa stavim, ze ja na ten stromcek zavesim aj cokoladovu kolekciu na tom cintorine, a bolo by mi srdecne fuk, kto si co o mne mysli" Odmenila ma sprisahaneckym usmevom, ktory by sa dal vysvetlit, ze ta cokoladova kolekcia tam na tom stromceku uz davno visi. Srdecne sa podakovala a odisla do sychraveho popoludnia. Zostala som sama so svojimi pocitmi a myslienkami; Ako velmi musi asi trpiet matka, ktora strati dieta?! Z mojich myslienok ma vytrhol vesely pozdrav:"Dobry den, jednu kavu si prosim"........

Novy domov 2

Tak po strasti plnom zaciatku sme sa odhodlane vrhli na obytnu cast nasho domu. Ako som uz spomenula, najprv sme ho museli odblsit. Zacalo to nevinne. Objavila som na nohe nieco cierne, hopsave. Prikuknem lepsie a to blska. Vravim si, ked len jedna, mozno sa doniesla z vonku. Nevenovala som tomu viac pozornost. Potom som nasla dalsiu na malej, tak si hutam, mozno vsi. Hanba, nehanba, hajde do lekarne a rukami nohami vysvetlovat co hladam. Po francuzsky som zvlada akurat tak dobry den a dovidenia. No podarilo sa vysvetlit, alebo lepsie povedane pochopit, kupila sampon a o sto sest odvsivovala dceru, ktora mala vtedy tri roky. Na druhy den rano som nasla dalsiu v posteli, ale to uz bolo privela aj na mna. Na to vstupim do cincilej izby a tam spust. Kym som sa stihla spamatat co sa deje, nohy som mala po kolena cierne. Vybehla som von ako zmyslov zbavena, nevedela ci ist na zachod vracat, alebo ratovat dceru! Schmatla som dceru, so zaludkom ako na vlnach, uz uz sa to dralo so mna von, a utekala placuc k susedom. Ty na mna strastiplne pozreli a sused sa isiel presvedcit, ci som len nahodou nespanikarila. Tiez som tomu chcela verit, ze to bola len vidina. Nie nebola a sused ma v tom utvrdil. Tak mi pomohol ist kupit povestnu "bombu" proti blcham. A zasa do lekarne, totizto tam ich predavaju. Ti si tam uz o mne museli mysliet svoje. Vcera sampon na vsi, dnes "bombu" proti blcham :)! Zarucene to vykynozi tu haved. Uviedli na aku plochu je ta bomba. Lenze zabudli uviest na aku hustotu blch. U nas bola hustota tak 10 000 na meter stvorcovy. Po prvej "bombe" sa blchy veselo liahli nadalej. Nasledovali dalsie dve a bez zmeny. Po tyzdni uz asi dosli vajicka v blsacej liahni a my sme mohli zacat s dezinfekciou. Muz bol pocas nasich blsich dni na stazi, takze som to musela zvladnut sama. Este dnes sa mi dviha zaludok pri tej predstave toho mnozstva blch. Najprv sa opravil odtok zachoda, co bola neuveritelna ulava. Nasledovalo umyvanie stien so savom, kedze klietka s divymi kackami bola priamo v obyvacke pri stene, takze stena si to odniesla tiez a bolo treba poumyvat aj tie macacie feromony, ktorym si jej kocurikovia znackovali teritorium. Postrhat tapety, teda skor koberce, zo stien, ktore za tie roky v sebe nahromadili hory prachu. Najhorsie bolo vytrhat drevenu dlazku, kedze bola napustena macacim a cincilicim mocom! Tak sme pekne zacali od cincilej izby, ako sme ju pomenovali, kedze v nej boli ubytovane tieto rozkosne zvieratka a navyse ten smrad zamoroval cely byt. To drevo bolo tak prestane, ze sme museli pracovat v maskach, lebo ten zapach bol neznesitelny. Dosky sa spalili na dvore. Pod doskami boli krasne bordove,originalne dlazdice, bohuzial nasiaknute mocom a tym padom nepouzitelne. Okrem originalnych dlazdic z 19 st. sme nasli neuveritelne vela mysich hniezd aj s osadencami, avsak na stastie pre mna, uz v mysom raji. No nic, pokracovali sme do predsiene, detskej izby a dalsia predsien. Kedze dlazky boli nerovne, dalo by sa na nich lyzovat, museli sme to vylievat betonom a tak to zarovnavat. Ale to uz sme si najali miestneho majstra, tak na betonovanie fakt nemam plan Bee. Ked sa skoncilo vyrovnavanie dlazok, vsetko sa este raz umylo savom a potom sa tapetovalo a malovalo. Detsku izbu mi kamarat ostierkoval, Danko, velmi pekne ti aj touto cestou este raz dakujem za vsetku pomoc :), umyt okna, ktore boli poolizovane od psa a maciek, rozmiestnit nabytok, poukladat veci, ale to sa robilo postupne. Uf, normalne som narobena len pri tej predstave, ako sme sa tam nadreli. Po mesiaci a pol to bolo aspon ako tak obytne, urcite z hygienickej stranky to bolo lepsie ako predtym. Este dnes sa pozastavujem nad tym, ako mlada rodina dokazala takto zit v 21. storoci!

Novy domov

V maji 2005 sme sa stahovali do nasho noveho "pracovneho" domova. Po siestich rokoch v UK sme sa prestahovali do rodnej krajiny manzela. Ocitli sme sa na francuzskom vidieku. Dom je stary a navyse je na prizemi nase pracovisko. Prevadzkujeme dedinsku krcmicku. Teraz by som sa chcela vratit k nehnutelnosti, v akom stave nam ju zanechali predchadzajuci najomnici. Mlada rodina s 10 rocnym synom a dva roky nefungujucou toaletou, nechcite si predstavit ten zapach, siedmimi mackami, polovnickym psom, dvomi divymi kacicami v klietke v obyvacke, dve cincili, skrecok, dve korely a isty cas aj diva liska. To vsetko bolo ubytovane na prvom poschodi. Pre macky ziadna toaleta,chodili sa odlahcit pod schody, na co sme prisli az neskor, ked sme stade vynasali dve vedra vykalov. Dva tyzdne po nastahovani sa nam okotili blchy! Bolo ze to radosti! Boli ich miliony! Sedela som na dvore a rumazgala ako skolacka. Nevedela som, co od zufalstva robit prv. Ratovat veci, kupovat postreky alebo sa zbalit a odist. No nic, invaziu blch sme prezili, oni nie, a mohlo sa zacat s upratovanim. Najprv bolo treba dat do poriadku bar, aby sa mohlo zacat co najskor prevadzkovat. Mali sme dva tyzdne. Postavit nove WC, umyt dlazku vodnou dizou, vymalovat. To by sa este dalo. Potom prisla na rad kuchyna! Za olej vo friteze by sa nemusel hanbit ani dieslovy motor po 25000 kilometroch. Mastnota na obklade, friteze a sporaku sa dala okrajovat. Prisiel dealer s profesionalnymi cistiacimi prostriedkami na mastnotu. Nastriekal na fritezovy kosik, vravi, dam si kavu a malo by to pustit! Kavu dopil, isiel pozriet do kuchyne, vysiel, objednal si druhu kavu, dopil, znovu isiel pozriet do kuchyne.. Vysiel von a vravi:"Viete co, ja vam tu ten prostriedok necham, ono to tym ani nepohlo a to je to najsilnejsie co mam." Tak hura do toho! Dvaja sme tu kuchynu cistili dva tyzdne. Zakladne pomocky na cistenie kuchyne boli:gumenne rukavice, maliarske spachtle, samorezne skrutky na cistenie fritezoveho kosika, ihlica na prepchavanie odpadu, potom tie bezne, spongie, drotenky, smirgel a litre sava a inych zieravin! Po dvoch nekonecnych tyzdnoch kuchyna bola cista,bolo treba upravit fasadu domu. Profesionalny maliar si pytal nehorazne peniaze za omalovanie dvoch stien . Tak samozrejme ja mam plan Beee. Kupime farbu a natrie sa, ved su to len dve steny! To by sme nezvladli, no na to by som sa pozrela! Kupila sa farba, vraj staci jeden nater, a zacalo sa. Ziadne lesenie! Rrebriky a pekne hore, dole, hore, dole.... Nikto mi nepovedal, ako sa na prd maluje fasada so vsetkymi tymi pormi. Aby ich cert uchitil! Ale ked sme sa uz dali na boj, tak treba dobojovat. Pomahal mi dobry kamarat, za co som mu do dnes vdacna, ak nie jeho pomoci, tak tam este dnes visim kdesi na rebriku a malujem! Samozrejme jeden nater nestacil, zopakovali sme si to dva krat. Cela dedina chodila pozerat na tych "tupcov", co maluju fasadu na rebrikoch! No stastlivo, prsalo nam len jedno poobedie, sme to na piaty den dokoncili. Manzel zatial pracoval v bare, kedze moje jazykove (ne)znalosti mi nedovolovali venovat sa zakaznikom, a pomahal nam po zaverecnej, ked som od vycerpania padala na nos. Aj tak chuti francuzsky vidiek :) A to este zdaleka nie je vsetko. Nabuduce ako sme dezinfikovali a deratizovali v byte!

Kompliment

Ako zenu, kazdy kompliment ma dokaze potesit, samozrejme, ak je mysleny uprimne. Moj muz sa nevie vyjadrovat kvetnato, ani ked sa jedna o komplimenty. Ked nieco povie, co by mohol aj byt kompliment, tak to povie tak nevyrazne, ze len tazko to zaradite ku komplimentom. Naucila som sa ich prijimat tak, ako ich podava. Zvycajne su to vety hole. Naposledy ma potesil jednou takou holou vetou. Vezieme sa domov a rozoberame situaciu ohladom investicii, ked tu zrazu, len tak mimochodom, prehodi tu jeho tipicku vetu holu: "Nejak som pri tebe zmudrel, draha"(v zmysle dospel). Ja som sa len usmiala a podakovala :) Tak takto mi moje ego uz davno nikto nepohladkal...Jaaaj, tak dobre mi to padlo. Tie jeho "VETY HOLE" ma dokazu potesit v tych najneocakavanejsich momentoch. Dokazu obycajny vsedny den premenit na nezabudnutelny.

Semafory

Vezieme sa v aute a zastavili sme na semaforoch. Nebol to len "obycajny"semafor. Boli na nom indikacne smerove sipky. Jedna sipka hore,ktora indikovala smer rovno a druha sipka indikovala odbocenie do prava.Stali sme tam uz chvilku,ked dcera zo zadneho sedadla zahlasi: "Tato,musime ist hentam"a ruckou ukazuje do prava,nakolko vlavo a vpravo sa este nenaucila rozoznavat. Nechapavo pozrieme s muzom na seba a spytame sa,ze preco. Na co dcera pohotovo odpovie: "No predsa,my nie sme vtaciky a nemozeme letiet hore!" Tak sme sa pousmiali a odbocili sme,aby sme teda nemuseli vyletiet, ked nam zasvietila ta zelena. Dodnes mame semafory okomentovane zo zadneho sedadla: "Aha dalsi semafor pre vtaciky!"

Detske otazky

Pred nedavnom sme boli s dcerou na plavarni. Nic nezvycajne sa nestalo,az kym sme neprisli do kabinky prezliect sa. Tam sa medzi nami odohral nasledovny rozhovor; "Jeej mami ty mas babetka!" povedala dcera a rukou si prekryla usta a chychotala sa. Neslo mi to do hlavy tak na nu pozeram a pytam sa:"ake babetka?" Potom ukazala na moje prsia. Tak som jej vysvetlila,ze to nie su babetka,neviem ako dospela k tomu nazvu ,ale prsia. Este som jej povedala ved predsa babetka su v brusku. Dcera pozrela na mna a vyslo z nej len velmi vazne : "Aaaha..." Tak som sa snazila co najrychlejsie obliect,aby sme predisli dalsim zachvatom chychotania, ale dcera s vaznou tvarou pokracovala: "Mami, ako sa potom to babetko dostane z bruska von?" Mna oblial studeny pot,vysvetlite 4 rocnej ako sa take babatko dostane von z maminho bruska. No nic,este ze som mala cisarsky rez,tak si vravim,hadam to nie je az take zlozite a nepochopitelne.Tak som zacala. "Maminka ma tuto taku jazvu na brusku a tade ta ujo lekar vybral von z bruska;"tak som to zo seba vysypala ako piesok z topanky. Dcera na mna nedovercivo pozrela,neviem ci sa mi to len zdalo,alebo ma v tom uistil jej ton hlasu,ked sucho povedala: "Aha,hm". Dufala som,ze ju to na teraz uspokojilo a rychle som na seba hodila sveter, este zbalit uteraky,ked tu zrazu ten jej hlasok zastebotal: "No dobre,ale ako sa dostane von" (to babo)a pritom dolezito rozhadzovala ruckami. Mne ovisla sanka a teda este raz som jej to trpezlivo vysvetlila,ujo doktor ...... Dcera sa na zlomok sekundy zamyslela a nasledne len vahavo poznamenala: "Hmm,no a to ta nezabilo ked ti narezal to brusko?" Na co ja uz v koncoch:"Nieeee, ved som predsa tu,s tebou;"snazila som sa co najtrpezlivejsie odpovedat. Videla som,ze sa znovu nadychuje a pripravuje sa mi znovu zasadit nejaku tu otazocku, tentokrat doslovne podpas. Nedala som jej sancu. Skor nez stihla,som jej sikovne ponukla banan,ktory neodmietla a ten ju nastastie umlcal a mne dal cas vsetko pripravit na rychly "vypad" z kabinky,aby sme boli cim skor s ostatnymi vonku. Kym dojedla banan, tak jej cely ten rozhovor vyfucal z hlavky a pobrali sme sa do auta. Este dnes rozmyslam, ako by som to asi vysvetlila, nebyt toho cisarskeho rezu.