Novy domov 2

Tak po strasti plnom zaciatku sme sa odhodlane vrhli na obytnu cast nasho domu. Ako som uz spomenula, najprv sme ho museli odblsit. Zacalo to nevinne. Objavila som na nohe nieco cierne, hopsave. Prikuknem lepsie a to blska. Vravim si, ked len jedna, mozno sa doniesla z vonku. Nevenovala som tomu viac pozornost. Potom som nasla dalsiu na malej, tak si hutam, mozno vsi. Hanba, nehanba, hajde do lekarne a rukami nohami vysvetlovat co hladam. Po francuzsky som zvlada akurat tak dobry den a dovidenia. No podarilo sa vysvetlit, alebo lepsie povedane pochopit, kupila sampon a o sto sest odvsivovala dceru, ktora mala vtedy tri roky. Na druhy den rano som nasla dalsiu v posteli, ale to uz bolo privela aj na mna. Na to vstupim do cincilej izby a tam spust. Kym som sa stihla spamatat co sa deje, nohy som mala po kolena cierne. Vybehla som von ako zmyslov zbavena, nevedela ci ist na zachod vracat, alebo ratovat dceru! Schmatla som dceru, so zaludkom ako na vlnach, uz uz sa to dralo so mna von, a utekala placuc k susedom. Ty na mna strastiplne pozreli a sused sa isiel presvedcit, ci som len nahodou nespanikarila. Tiez som tomu chcela verit, ze to bola len vidina. Nie nebola a sused ma v tom utvrdil. Tak mi pomohol ist kupit povestnu "bombu" proti blcham. A zasa do lekarne, totizto tam ich predavaju. Ti si tam uz o mne museli mysliet svoje. Vcera sampon na vsi, dnes "bombu" proti blcham :)! Zarucene to vykynozi tu haved. Uviedli na aku plochu je ta bomba. Lenze zabudli uviest na aku hustotu blch. U nas bola hustota tak 10 000 na meter stvorcovy. Po prvej "bombe" sa blchy veselo liahli nadalej. Nasledovali dalsie dve a bez zmeny. Po tyzdni uz asi dosli vajicka v blsacej liahni a my sme mohli zacat s dezinfekciou. Muz bol pocas nasich blsich dni na stazi, takze som to musela zvladnut sama. Este dnes sa mi dviha zaludok pri tej predstave toho mnozstva blch. Najprv sa opravil odtok zachoda, co bola neuveritelna ulava. Nasledovalo umyvanie stien so savom, kedze klietka s divymi kackami bola priamo v obyvacke pri stene, takze stena si to odniesla tiez a bolo treba poumyvat aj tie macacie feromony, ktorym si jej kocurikovia znackovali teritorium. Postrhat tapety, teda skor koberce, zo stien, ktore za tie roky v sebe nahromadili hory prachu. Najhorsie bolo vytrhat drevenu dlazku, kedze bola napustena macacim a cincilicim mocom! Tak sme pekne zacali od cincilej izby, ako sme ju pomenovali, kedze v nej boli ubytovane tieto rozkosne zvieratka a navyse ten smrad zamoroval cely byt. To drevo bolo tak prestane, ze sme museli pracovat v maskach, lebo ten zapach bol neznesitelny. Dosky sa spalili na dvore. Pod doskami boli krasne bordove,originalne dlazdice, bohuzial nasiaknute mocom a tym padom nepouzitelne. Okrem originalnych dlazdic z 19 st. sme nasli neuveritelne vela mysich hniezd aj s osadencami, avsak na stastie pre mna, uz v mysom raji. No nic, pokracovali sme do predsiene, detskej izby a dalsia predsien. Kedze dlazky boli nerovne, dalo by sa na nich lyzovat, museli sme to vylievat betonom a tak to zarovnavat. Ale to uz sme si najali miestneho majstra, tak na betonovanie fakt nemam plan Bee. Ked sa skoncilo vyrovnavanie dlazok, vsetko sa este raz umylo savom a potom sa tapetovalo a malovalo. Detsku izbu mi kamarat ostierkoval, Danko, velmi pekne ti aj touto cestou este raz dakujem za vsetku pomoc :), umyt okna, ktore boli poolizovane od psa a maciek, rozmiestnit nabytok, poukladat veci, ale to sa robilo postupne. Uf, normalne som narobena len pri tej predstave, ako sme sa tam nadreli. Po mesiaci a pol to bolo aspon ako tak obytne, urcite z hygienickej stranky to bolo lepsie ako predtym. Este dnes sa pozastavujem nad tym, ako mlada rodina dokazala takto zit v 21. storoci!