Tuesday, April 24, 2007

Zaviate snehom....

Nie, nebyvame na lazoch, ani vysoko v horach. Centralne Francuzsko, januar 2007, a predsa. 15 cm pokryvka snehu a chaos je na svete.

Avsak pekne od zaciatku............

Pondelok 22ho januara poludnajsie spravy a predpoved pocasia. Hlasia vyrazne ochladnie a v juznejsich regionoch snezenie, ktore v stredu zabludi az k nam. Super, informacie sme spracovali, teraz plan. Takze, utorok rano prebehne nasledovne:mala- skolka, doobeda nakupit chlieb a zakladne veci, aby sme nemuseli vychadzat von v snehu.

Utorok rano 7:50. "Draha, je osem hodin, treba nachystat malu do skolky" budi ma drahy. "Este pat minut, zlato" odpovedam z polospanku. Navela sa vykotulam z postele a este si stihnem uvedomit, ze malu treba teplo obliect, kedze sa ochladilo a oni maju v skolke taku super ladovo studenu nerezovu smyklavku:) Toaleta, kupelna, cizmy, bunda, ciapka, rukvice, sal. Hotovo. 8:20 cas ist na zastavku. Muz otvori dvere a vonku Sodoma-Gomora! Fujavica, vsetko biele. Muz to chcel vzdat okamzite, ale do planu mi vzdat sa nesedelo. Vysiel von, po 10 minutach sa vratil, ze auto sa nechce "vysmykat" von z garaze. Ja vzdy pohotova, mam na porudzi moje preslavene plany Bee. Zastavka nie je daleko, maximalne 7 minut chodze, malu odvedies peso, nie je z cukru! Samozrejme namietol, naozaj fucalo statne a do toho sneh... Tak som vyhlasila bojovu pohotovost, ak nie ty, tak ju odvediem sama! Predsa 15 cm snehu nevyradi z premavky cele centralne Francuzsko! Keby som len tusila, ako som sa mylila. Vzdal to a odisiel s nou na zastavku peso. Po 20 min. ma entuziazmus presiel. Po 25 min. sa rozletia dvere a do vnutra sa vruti muz aj s malou. Hlava cela biela, na ustach pena zurivosti, v ociach smrtiaci pohlad. Mala zavesena okolo krku otca, drzala len slinami primrznutymi na jeho golieri. Naspat sli proti vetru. Na moment mi ten vyjav pripomenul rozpravku O dvanastich mesiacikoch :) V duchu ma napadla otazka;Kde su moje jahody?! Som to ja ale macocha, uz len Holenu mi do paru! Vzapati mi ich prislo luto, malu zme zvesili a dali "rozmrazit" ku krbu. O 5 min. stebotala ako radio. "Hm, tak tatinko toto o mne povedal" usmiala som sa, lebo ma informovala hned, ako dokazala hybat perami. Oni maju tajne kody. Nie ze povies mame = hned akonahle vstupime do izby jej to zaves na nos, zarucene funguje. Detska uprimnost nesklamala ani tento krat. No nic, nevzdavame sa, cestari tvrdili, ze su pripraveni, tak hadam do obeda odhrnu cestu a pojdeme nakupit neskor. Ale clovek mieni, cestar meni ... Obednajsie spravy sme zajedali polievkou a trojdnovym chlebom. Snezilo cely den, cesta nasim autom nezjazdna. Cely region vyradeny z premavky. Dialnicny usek A6 Avallon - Macon neprejazdny. Ludia nocovali v telocvicniach, hlasili v spravach. V utorok sme nenakupovali. Streda rano, po nocnej teplote minus 10 stupnov cestu pokryva 10 cm ladu. Cesta viac suca na korculovanie ako jazdenie. Ale obetavy otec za pomoci soli "vykorculuje" auto z garaze a "odsmyka" sa na nom do obchodu. Hodinu a pol trpnem, a ulavi sa mi, az ked sa vrati bez ujmy. Tento krat to bol jeho plan. Poobedie sme stravili s malou vonku.Vo stvrtok sme dufali, hadam uz nieco podniknu. Po cestaroch ani chyru ani slychu. A tak dalsi den doma. V piatok rano, mala nas uz mala dost, a pod psychyckym natlakom ju muz odviezol do skolky, kedze skolska doprava este nebola obnovena. Pred obedom sme isli kupit chlieb, cesta bola miestami velmi nebezpecna, o com sme sa presvedcili na vlastnej kozi, ked sme nabehli na ladovu plochu a zacalo nas mierne tocit. Manzel ma skusenosti a zvladol to na jednotku. Za to ja som sa poctivo riadila svojim heslom: Zachovajme paniku! Co sa tyka krizovych situacii v aute som panikar. Krizova situacia v aute a moje riesenie:
  1. pustit volant
  2. dupnut na plyn (podotykam omylom v ramci paniky)
  3. chytit si hlavu, treba ochranit tvar v pripade nehody
  4. dufat, ze pri tom nevyzeram trapne! Dekorum za kazdu cenu :)

Nastatsie nemavam casto krizove situacie pocas riadenia. Cestu ani neracili odhrnut, cim vydatne znizili aj unik CO2 plynov do atmosfery, kedze vyrazne obmedzili premavku. Netusila som, ze francuzsky cestari maju take vysokoekologicke citenie:) Po 20tich rokoch som mala pripomenute kalamitove prazdniny. Ale sme sa im vedeli tesit :)

4 comments:

sas said...

ejha, teda ty sa veru nenudis... za istych okolnosti by to bola romantika, ale takto, ked su povinnosti?
u nas tento rok nebola skora ziadna zima. troska poprasku po Vianociach a smitec.
Mas strasne fajn blog, linkla som si ta a tesim sa na dalsi tvoj post :))

germa said...

precitala som si vsetko a velmi dobre citanie

palculienka said...

sasanka dakujem, naozaj sa nenudim :))) zvykam si v novom prostredi, na novu mentalitu a nie vzdy je to lahke,kedze jazykova bariera sa zmensuje len pomaly, francuzstina je tazky jazyk:)

palculienka said...

germa vitaj a zaroven som rada, ze som ta zaujala :)