A zasa na mna lezu.......

VIANOCE!!!!

Dva tyzne pred vianocami ma zacina obchadzat syndrom: Co sa zasa na nas zosype tento rok? Tak pre istotu som sa poistila a zubar mi predpisal ATB, keby mi zasa vybuchol zub, ako to uz u mna byva zvykom prave na Vianoce, cez to vsetko, ze som na kontrole unho bola dva tyzdne pred Vianocami! Cosi ovela horsie sa uz stihlo zosypat minuly piatok, napriek tomu, ze ATB som mala pripravene. Na tento problem nezaberaju!!!! Nebudem vam kazit vianoce a rozpisovat sa tu o tom, staci, ze tie moje budu zasa raz na ho..o!!! No nie?!

Dekoracia!!! No, ako obycajne stromcek pojdeme kupovat 23tieho, ak nie priamo 24teho decembra. Najhorsie je, ze nemam chut ist sa tulat po obchodoch preplnenych kopcom nervoznych ludi, vrieskajucich deti, vratane mojich dvoch vlastnych ;)

Sviatky pokoja a oddychu!!! Zasa budeme tahat od nevidim do nevidim a zaklincujeme to Novorocnou Party v restauracii, kde nebudem zakaznik, ale prevadzkovatel!!! Takze si to oddriem! Ako obycajne. Ja uz naozaj nemam chut ani pozerat do kalendara a precitnut, ako rychlo sa ten cas vianocny blizi. Chyta ma z toho koprivka!!! :)))

Darceky!!! Tak to je kapitola sama o sebe. Samozrejme, ze herecka ma povyberane z katalogov tie najsamlepsie veci a samozrejme, aj tie najsamdrahsie! Umelec je este prilis maly na to, aby si vyberal darceky! Uz len ako to urobit tak, aby neboli detiska so mnou, ked ich pojdem "objednavat" ku Jeziskovi, teda Pere Noel-ovi :) kedze bez deti nie som, ani ked idem na zachod!!! Nemozem to poriesit ani tak, ze poslem draheho, ten by kupil cely zoznam, ak nie hned cele hrackarstvo, a nasledny ucet by som splacala do buducich vianoc!!! ;)

Dalsia vec, nasa nova starostka sa velmi snazi, na vsetkych moznych a pre nu dostupnych miestach o to, aby nas zavreli!!! Tak konecne prisla k nam, ked nikto nebol u nas a mohla som jej bez svedkov, od srdca povedat co si o jej spinavych praktikach myslim!!! Nebojte, dekorum bolo zachovane, pri vsetkej slusnosti, aj ked jazyk ma svrbel riadne, ziadne vulgarizmy, ani nic podobne, ale neodpustila som si jej naznacit, ze je klamarka, ked mi tvrdila, ze ona nic take nepovedala a to sme boli v jej kancli spolu s drahym, ked to na nas "vypustila", ale dufam, ze uz jej je jasne, co si o nej myslim a ak nie, tak jej to velmi rada kedykolvek zopakujem :))) Dokonca sa mi vyhrazala, ze musi zavolat aj policiu, ak nieco neuposluchneme! Tak jej s kludom Anglicana, neviem, kde sa vo mne nabral, ten klud, jej hovorim: 'nech sa paci, kludne zavolajte aj prezidenta republiky, aj ta nemate pravo na to, co robite!!!!' Ked odisla, skoro ma od zadrziavanych nervov porazilo!!!

Tak, aby som vas nahodou svojim prispevkom nezdeprimovala uplne, tak aspon nieco pozitivne..... Vcera boli u na muzikanti. Mali sme vecierok s ruskou a ciganskou hudbou. Nieco uzasne. Hviezdina ucitelka klaviru spolu s jej manzelom, povodom Rusom, robili u nas koncert. Ona hrala na klaviry a jej manzel zvladal balaljku a gitaru, nie naraz samozrejme ;) A k tomu ten jeho "hlasisko", no bola som unesena, prvy krat som ich pocula spolu hrat a jeho aj spievat. Nemam slov a to sa mne nestava casto! Snad len, zimomriavky po celom tele ! :))Dokonca aj Katusu mi zaspieval a venoval mi piesen lasky ;) Co tam po vianocach o "h...e" Restauracia bola plna, podavali sme segendisky gulas s knedlou-mojou vlastnorucne vyrobenou :))) a hostom chutilo. Hudba sa im nesmierne pacila a vsetci, do jedneho, boli spokojni. Spat sme isli o tretej rano! Ako za posledny tyzden som uz niekolko krat isla spat o tejto skorej hodine rannej , starosti nedaju spavat, toto bol ten lepsi pripad ;)

Neviete niekto, ako prezit Vianoce bez ujmy? Ja totiz uz zacinam mam pocit, ze kazdym rokom nam ten "krasny" cas vianocny so sebov prinesie aj za dve vrecia problemov a starosti navyse! Este ze mame tie detiska, inak by sme boli asi bez nich strateni!!!

Takze, cez to vsetko vam vsetkym prajem krasne Vianoce a do Noveho roku vsetko len to naj....

Ako som za herecku bola :)

Ospravedlnujem sa vsetkym, ze som sa tak dlho neozvala, ale kedze lietam medzi plienkami, barom, skolou, hudobnou a teraz aj tanecnou a k tomu samozrejme depresiou, akosi to vsetko nestiham..... Zisla by sa nejaka super metla. Ak viete kde zohnat, ozvite sa ;)

Tento rok este v maji som bola pozriet doma aj s detuchmi. Vsetko by bolo uzasne, nebyt toho, ze namiesto planovanej stvorky sme sli trojka, takze som si to odjazdila sama. Cesta tam ubehla hladko, bezproblemovo. Naspat to bol uz iny adrealin! Maly teplotoval, po ceste sa mi povracal a za plnej jazdy sa mi otvoril, nastastie, zadny kufor. Ale inak v poho. Ked som prisla domov, tak ma cakalo "prekvapenie". Niekto nam podpalil nasu druhu chalupu. Teda tusime kto, ale ako to dokazat! Takze zasa kolobeh s poistovnami, hlupimi policajtami a tak dokola! Radsej nebudem ani na to mysliet, lebo ma jeb-den dva tri styri pat....

Po tom vsetkom sme uspesne ukoncili skolsky rok a konecne prazdniny. No prazdniny, samozrejme pracovne! Tak som sa rozhodla, ze zaciatkom augusta vypadnem domov, aj s detmi. Plan bol 5teho odist a navrat som akosi neplanovala, ved uvidime ako bude, prihahorsom zosanem doma :) Co cert nechcel, maly dostal teploty, hnacky. Tak uz som nemala chut zopaknut si cestu z pred dvoch mesiacov. Tak som si povedala, ze cestu odlozime o tyzden. Tyzden pred tym, nez sme planovali odist na dovolenku, nam ktosi podstrcil pod dvere baru letak na casting do filmu. Tak som ho zalozila, ved hladali nejakych Juhoslovanov! A navyse som mala odist dva dni pred castingom. Kedze nam "osud" zmenil plany s nasou cestou, povedala som si, ze skusim ist s detuchmi, ved hladali aj deti do rol. Tak som v sobotu pod zamienkou hladania darceka na nase 10 vyrocie spolutrapenia vyvrzla z domu. Nevedela som najst ten kulturny dom, ktory som potrebovala. Ani ta brblava ma nevedela navigovat. Motali sme ako prd v gatach a nie a nie to najst. Nakoniec som zastavila na parkovisku s tym, ze vyberiem deti aj brblavu a pojdem to hladat peso. Na parkovisku prave zaparkoval pan, tak som sa ho spytala, ci by mi vedel vysvetlit, kade treba ist. Ochotne mi povedal a nakoniec dodal, viete co, zoberte auto, ja vas tam odvediem. Podte za mnou. Peso je to daleko. Tak som ho nasledovala a doviedol nas na miesto cinu :D Srdecne som sa mu podakovala.

Vosla som do miestnosti a hned sa ma ujal pan, ktory organizoval casting. Teda jeho reklamu a vsetko spojene s propagaciou. Tak som mu povedala, ze som prisla kvoli detom. Povedal mi, ze deti uz nepotrebuju, ale vraj este stale nenasli zeny. Tak som vyplnila prihlasku a isla sa predstavit pani reziserke. Bola to len chvilocka a v duchu som si este pomyslela: Tak z tohoto mracna nezaprsi ;) Rozlucila som sa, zazelala uspech a odisla kupit ten darcek k vyrociu.

Vratila sa domov, dcera mala zakazane hovorit o tom, kde sme boli -predstavte si, dodrzala to :) Tatovi o tom ani nemukla. Maly nastastie este nevie rozpravat, lebo keby vedel, urcite by mu to hned vyzvonil :) A potom sa tyzden nic nedialo... O tyzden, v piatok vecer, mi zavolala pani reziserka. Opytala sa ma, ci by som mohla prist v pondelok rano do hotela v susednom meste na uzsi vyber. Samozrejme, preco nie. Ano, o jedenastej tam budem, potvrdila som jej do telefonu... Takze cely vikend som bola ako na ihlach. Povedat, ci nepovedat drahemu o tom?! Bala som sa, ze ak mu poviem, tak mu to nebude po srsti a ak nebudem chciet rozputat doma vojnu, tak nebudem moct ist! Tak som mlcala ako partizan, keby som bola skautkou, tak by som urcite obdrzala "Bobriska", nie bobrika, mlcanlivosti :)

V pondelok rano pod zamienkou vymeny zhnitych paradajok, ktore kupil drahy v sobotu, som vyvrzla z domu. Najprv rychlo na stretnutie. Vobec som netusila, co budu odo mna chciet, ak vobec nieco, ak to vsetko nie je len velky omyl ;) Ako som prichadzala, hned som spoznala pana, ktory ma "nahovoril" -no uprimne, dva krat ma do toho tlacit nemusel, na ten casting. Olivier sa ma ujal, usadil ma. Nervozne som pozerala na hodinky, kedze sa blizilo k obedu a neviem, ako vysvetlim drahemu take meskanie. Na dlhociznu radu v metre sa neda vyhovarat do nekonecna ;) Stretla som prijemnych ludi, ktori cakali tak ako ja. Nakoniec som sa dockala. Vosla som dnu. Cakali na mna pan realizator- to je ten, co po placi vrieska a rozhoduje o tom, ci je spokojny s nakrutkou alebo nie a jeho asistentku. Tak som uz klasicky pozdravila, predstavila sa a hodili sme rec. Zasmiali sme sa. Nakoniec sme skoncili pri jazykoch a naradnostiach. Pan to priklincoval, vraj ano, Poliaci su velmi zrucni a maju hlavu na jazyky. Tak som sa vo dverach zvrtla a poopravila pan realizatora, ze ja nie som Polka, ale Slovenka. Na tvari sa mu objavil velky usmev a povedal: No tak to je vyborne, neviem preco mi tvrdili, ze ste Polka. Tak sme pozreli do vyplnenych papierov, ktore lezali pred nim na stole a ukazala som, ze som napisala SLOVAQUE. Usmial sa a vravi: No viete, vela ludi poklada strednu Europu za spojene narody :) Tak som mu odvetila: To mi o tom hovorte, kto by mal s tym viac skusenosti nez ja! Tak som odisla s usmevom na perach. Vonku sa ma ujal Olivier, tak som sa ho spytala, ze kedy bude rozhodnutie, lebo musim ficat vymenit tie paradajky do metra. Vraj tak do hodiny. Tak som odisla, vymenila paradajky a podarilo sa mi nakupit avivaz za tretinovu cenu, kedze mali zle ocenovkovane :)

O pol jednej som sa vratila na miesto cinu. Privital ma Olivier a hned ma navigoval ku kostymerke. Ja neznala businessu, pozeram ako mucha puk, ze co sa deje?! Tak dodal, ze ano, vybrali ta! Ja som to vedel hned, ako som ta zbadal v tom kulturnom dome! Uff, prvu euforiu vystriedala panika! Panecku, ako to poviem drahemu, ved ten ma dorazi. Naozaj som ani vo sne netusila, ze to takto dopadne! A to mi hovorte o osude! Uplne nahodou maly ochorel, uplne nahodou som zaparkovala na parkovisku a stretla pana, ktory ma uplne nahodou doviedol na miesto cinu! No nic, kocky boli hodene... V rychlosti som povedela, respektive nepovedala kostymerke moju vahu, kedze s vahou nie som kamaratka, vysku a velkost oblecenia. Este mi v rychlosti povedala, aby som zajtra na natacnie doviezla svoje veci, kedze v mojej velkosti vela veci v garderobe nemaju ;)

Odisla som s malou dusickou domov. V hlave tisic otazok a ani jedna odpoved. Cele popoludnie som bola ako na ihlach. Vecer sa nedalo cuvnut a musela som s pravdou von, kedze sa zacinalo uz na druhy den! Drahy ofucal hubu a viac sa so mnou nebavil. Tusila som, ze rano bude este horsie. Nesklamal ma! Rano som sa vychystala a urobil mi scenu. Vraj ak pojdem, tak sa nemusim vracat! Tak som so slzami v ociach odisla s tym, ze idem povedat osobne, ze nemozem s nimi natacat. Pani reziserka zavolala drahemu, vysvetlila mu, ze su seriozna firma, serial bezi v televizii uz 15 rokov a nemusi sa bat, som v dobrych rukach! Dokonca poslala Oliviera za nim, aby ho upokojil. Tak sa drahy nechal upokojit a povedal, ze je to OK. Nechcem predsa zahodit desat rokov za hlavu, kvoli par dnom, akokolvek zaujimavych a vzrusujucich!

Takze v utorok rano, 18 augusta som zacala zit zivot na platne :) Natacali sme 8 dni. Boli to uzasne zazitky a k tomu aj financne ohodnotene :) Takze dve v jednom. oddychla som si od kazdodennych stresov, uvolnila sa a v neposlednej rade spoznala kopec uzasnych ludi a aj samotnych hercov. K zazitkom sa vratim nabuduce.

A mimochodom, drahy je uz pysny a dokonca sa aj "chvali" mojim uspechom! Ved nema kazdy doma zienku, ktoru vyberu zo 400 uchadzacov do seriozneho serialu a zahra si po boku takych znamych ludi ako su: Anny Duperey, ci Bernard Le Coq ;) Takze som za hviezdu a zakaznici sa tesia na premieru v telke, ktora bude bezat zaciatkom buduceho roku, dufam, ze dovtedy na to zabudnu :)))))

Rastieme a vymyslame :)

Tak zopar momentiek z nasho zivota :)

Umelec bude mat v pondelok 9 mesiacov. Stihlo sa mu vytlacit 6 zubkov a dalsie dva stoja v rade na prerezanie :))) V choditku mi prvy den usiel na ulicu a dobehla som ho az pri obrubniku. A to som sa spoliehala, ze 8 mesacne deco prvy den v choditku ani nebude vediet, co robit. Mas ho vidiet. Stihol zhodit drevenu zastenu, stiahnut obrus zo stola. Potom sa nanominoval do kuchyne a vyhadzal asi 50 litrovy odpadkovy kos, takze smrdel ako smetiarske auto, na to mi utiekol a obral mi celeho "Benjamina" (kvetinka) No vravim, je ako uragan a uz sa dlho nezdrzi a zacne "cupitat" po styroch. Po dvoch tyzdnoch uz lieta ako besny :D Asi ho budem musiet priviazat ;) Mimochodom, este stale ho dojcim, nechce sa vzdat toho mliecka ani za svet a ine do ust neda, verte, ze som skusala vsetko. Najnovsi trik, pije so slamkou! Tak este skusim, ci mu nebude tak to mlieko chutit, ale mam taky pocit, ze asi nie!! V noci to bude asi tazke, nechat ho pit so slamkou :D

Herecka "stastlivo" skoncila skolsky rok, uvazujem nad zmenou skoly, ale musim si to poriadne premysliet. Totiz kazde rano ju vozit a poobede ist vyzdvihnut nebude lahke. Kedze jej ucitel nema rad matematiku, mala nevie spocitavat do 20 bez prstov. Mam dva mesiace, aby sme to dobehli. Venovali sa citaniu a kresleniu!!! No co uz, momentalne zacala s prepisovanim kniziek, lebo to jej skrabanie je necitatelne. Uz po prvom dni uspech, ked chce, opica jedna, vie aj pekne pisat. Lenze v skole je vsetko -rychlo, rychlo a potom to tak vyzera!

K ostatnemu sa zatial nevyjadrujem, az sa vsetko utrasie, tak napisem, momentalne nemam chut nad tym premyslat, nie to este o tom pisat :( Ale, aj to ma prejde, ako toho psika autobus a bude klud ;)

Takze slubene fotky "malych" lapajov :) Tu ma 8 mesiacov ........... Taaaakto sa opaluje, aj nohy zo spododu treba opalit :)

--- na tejto ma necelych 7 mesiacov

Este ho musim cvaknut v choditku, ale pri tej tretej kozmickej akosi nestiham :))))

Takze zelam prijemny zvysok tyzdna :)

Netradicny 1.Maj

Len tazko zabudnut na Prvomajove sprievody -"manifestacie" pre tych, co to aspon raz v zivote zazili. Otec ma zobral raz na takyto sprievod a ja cela stastna, kedze sme mali ucast "povinnu" kvoli nasej SUDRUZKE ucitelke, som sa nevedela dockat. Pamatam si len hmlisto to, ze ma otec niesol na "koni" a nechcel mi kupit vlajku :( Pamatam si vsak na sklamanie, ked to zapichol do prvej krcmy a bolo odprvomajovane :( Moj prvy a posledny Prvomajovy sprievod :°)))

S odstupom rokov zazivam Prvy Maj inak. Tu je tradicia urobit "bordel" v dedine. Poznasaju sa rozne veci na namestie (nadedinie) . Tento rok sa "urodilo" toto. Minuleho roku boli pozvesovane okenice, dokonca namocili vlajky do fontany na namesti.

Dalsi zvyk tu je, ze na 1veho maja, ako jediny den v roku, sa mozu volne predavat kyticky konvaliniek. A tak su vsade predavaci kyticiek. Vraj darovana konvalinka na 1veho maja prinasa stastie. Tento rok som dostala tri a este nejake pribudnu od znamych :) Tak dufam, ze to uz prelomi retaz tej smoly, ktora sa nam ovinula okolo krku :( A vraj extra stastie prinesie konvalinka, ktora ma povestnych 13 zvoncekov na jednej stonke ;) Tak som ratala , ale "trinastku" som nenasla. Mozno na buduce. Tak sa s vami aspon virtualne podelim s tou mojou kytickou konvaliniek, ktoru som dostala pre stastie. Snad vas potesi aspon tak, ako potesili mna. Zelam vam vsetkym, aby to prvomajove stastie konvaliniek vydrzalo po zbytok roka. Mimochodom, citite ako vonaju?! :D

Dockali sme sa ...

Vcera bol den D pre hviezdu. Prvy krat hrala pred publikom. Bolo to v malej sale konzeravtoria a bola z toho cela hin. My sme boli tiez riadne netrpezlivi. Boli sme aj s malym, kedze mi ho nemal kto postrazit. No a aby nebolo smutno, tak si aj on "zaaaaaspieval" za hudobneho doprovodu hviezdy. Nemohli sme zostat do konca, kedze to bolo predstavenie vsetkych ziakov - zaciatocnikov Pani ucitelky, to P j velke zamerne. Totiz je to jedna velmi prijemna zena a vo svojom odbore profesionalka. Ani nemusim opisovat, aky dolezity okamih to bol pre hviezdu ;) Ten prvy rok a pol priniesol svoje ovocie... A my sme si ho vychutnali do posledneho susta :) Cez to vsetko, ze ucitelka v materskej skole sa vyjadrila, ze moja dcera nie je schopna tancovat a pohybovat sa podla hudby ;) Odporucala by som jej sa ist pozriet a ci by este stale aj po tomto tvrdila, ze mala nema rytmus!!!

No a tu je jedna fotka pre potesenie. Po tyzdni plnom tepleho, jarneho slniecka mame uz prvosienky a aj veternice, ktore vysli medzi jesennym listim..... Neodolala som a dnes som odfotila jedny pre vas. Na zohriate myslienok. :) Prijemny vikend zelam...

Prva...

Tento rok moja prva, jarna kyticka z nasej zahrady. Hviezda mi vlastnorucne natrhala :) Potesila a k tomu slniecko, no parada...

Hviezda chce konika, vcera bola o tom taka presvedcena, ze si dokonca nanho aj sadla! Zvycajne si drzi odstup od vsetkeho tvorstva, co jej siaha po kolena (to znamena, ze aj macky sa boji!) Drahy jej zacina sadat na lep; len ja si zachovavam cistu hlavu! Neviem, kto sa bude o toho tatosa starat. Ja milujem kone, ale len na obrazku :( Drahy tiez nie je natolko organizovany, aby sa pri tom vsetkom dokazal este starat aj o kona. Ale, ked hviezdicka ma taky presvedcivy kukuc! Tak dufam, ze ich presvedcim, ze kon je predsa len trosku vela aj na takeho "kona", ako som ja! ;) Toto bude, teda ak sa rozhodneme, nasa prva kobyla... Vsetko je raz v zivote po prve, len ja dufam, ze ta kobylka este pocka...

Jarna prechadzka...

Dnes sme sa boli prejst a objavila som prvych poslov jari. Svoje hlavky hrdo drzali hore. Tak dufam, ze zima je uz nadobro zahnana do brlohu a zostane tam az do novembra. Aj zeriavy sa uz vratili a to vraj predpoveda skoru a teplu jar. Predosle tri dni boli nadherne slnecne a ja sa uz neviem dockat dlhych dni a ran, kedy ma z postele vytiahne jarne slnko svojimi teplymi lucami...

Aj ten smutny stary zamko-kostol bol dnes akysi vesely a nadychany. Alebo som to len ja tak vnimala povzbudena prvymi slnecnymi lucami?! :D Dokonca mi ani neprekazalo tych par kvapiek, co nas po ceste pokropili. Tak dufam, ze s prichadzajucou jarou aj nam stupne nalada a aj problemy zalezu do brloha spolu s pani Zimou....

Poistovacka...

Uz je tomu vyse roka, co som vbehla do hlbokeho vymolu na ceste a poskodila som si pnuematiku, tu si to mozete pripomenut http://palculienka.blogspot.com/2008/02/piatok-ako-sa-patri.html Ubehol rok a ja este stale nemam uhradene naklady, cez to vsetko, ze som si vsetko obehala a povybavovala. Tak som si povedala, ze staci a minulu stredu som nabehla do poistovne a dozadovala sa stretnutia s direktorom agentury, kedze uz cez dva mesiace nema na nas cas!! Teta mi velmi neochotne povedala, ze dnes tu cely den nie je a buduci tyzden je na dovolenke. Nevie mi povedat kedy ma bude moct prijat, kedze nema jeho agendu! Tak som jej co najkludnejsie povedala: " V poriadku, tak mu odkazte, ze anulujem vsetky tri poistky, kedze nie ste schopni ma obhajit a preplatit moje naklady!!!" a otocila som sa na podpatku a vypochodovala von.

Rozculila som sa statne, kedze po roku odo mna ziadaju svedkov! Ked som jej pred rokom povedala, ze mam svedkov, tak mi zahlasila, ze netreba, dnes si vsak uz nepamata, ze som jej to navrhla! Teraz po roku drahy volal na ich matersku agenturu a tam mu mila teta povedala, ze ona tam nic nema! Jednoducho dotycna v agenture jej nic neposlala a rok nas tahala za nos! Dotycna mi este skodoradostne hodila do tvare, ze ak aj nieco poistovna preplati, tak maximalne jednu pneumatiku, kedze vymenit som musela obe! Jaaaaj, kebych vedela, ze sa mi nic nestane, tak jej vlasy vytrham, kravizne jednej arogantnej!!! Este teraz mi stupa adrenalin!

Vo stvrtok poobede zvoni telefon. Dvihnem, predstavi sa mi nejaky chlapik, vraj direktorko onej agentury. Ja mu vravim, ze som chcela hovorit s direktorom, on na to: "Ze to som ja a ci mu mozem vysvetlit v skratke, preco sa s nim chcem stretnut!" Srandista, asi sa mu herecka nepochvalila, ako ma ojebabrala! Tak som mu povedala co si myslim a jednoducho nema zmysel ma tahat dalej za nos! Som si vedoma toho, ze neviem dobre po francuzsky, ale nikto z nich nevie komunikovat v inej reci! Zostalo ticho. Tak som ho vypoklonkovala a predala drahemu, nech sa trochu pobavi aj on. No a cuduj sa svete, na buduci tyzden nejde na dovolenku a dokonca pride vo svtrtok vecer k nam! Dokonca ponukol drahemu aj preplatenie, nie cele, len ciastku tej vymeny pneumatik a vraj sa dohodneme na poistke, ma pre nas lukrativnu ponuku a co javiemcoeste :)! A predsa sa toci!!! Chcela by som vidiet ksycht tej herecky v agenture. Ta bude ku mne este len mila! Ale rozhodla som sa, ze poistovnu menim. Ku mne sa bude niekto spravat povysenecky len ak ho ja necham a v tomto pripade nemienim, kedze si za sluzby platim!

Takze vsetko sa da, len treba vediet ako na to. Mala som to spravit uz davno. Ale clovek stale veri v dobro ludi. Uz by som asi mala prestat byt taka naivna a zaclenit sa do stada! Takze, tak som dopadla s mojimi pneumatikami. Ani nechcem pomysliet kolko navstev a nervov ma to stalo! A ked si vybavim ten povysenecky pohlad dotycnej, je mi na grc! Veru, vselijaki sme ;)

Konecne sme sa dockali...

A takto to u nas vyzeralo dnes rano...Skoda, ze prazdniny uz skoncili...

Nebojte, nemate nic z ocami, bola zima, fotila som z okna a triasli sa mi ruky :)

Sladke snicky...

Nechala som tie moje dve slniecka v izbe chvilu same a zrazu zostalo ticho ako v kostole. Vtrhla som dnu, pripravena zvresknut, ze co sa deje, ked sa "nic nedeje" a naskytol sa mi takyto pohlad..... Maly v spanku stiska prst jeho velkej sestry a ta je tiez uz v risi snov. No nezjedli by ste ich od samej lasky?! Musim si tuto fotku odlozit a ukazat im ju raz, ked tieto sladke casy pominu a tie dve moje Slniecka sa zmenia na planetu Mars a budu sa u nas viest vojny! Tak som tam tisko stala a vychutnavala si ten zazracny moment :) Kiez by im to zostalo...

Pssst, nezobudit :)

Mikulas, Mikulas, co nam das ?!

Kazdy rok, aj ked na poslednu chvilu, oslavujem Mikulasa po "nasom". To jest, kazdy si najde nieco v topanke, ci papuci, samozrejme okrem mna, kedze to organizujem. Nebolo tomu inak ani tento rok. Rano som kupila velkeho "Santu Clausa" pre hviezdu a drobnost pre ocina. Kedze tento rok som mala o budicek postarane, nemusela som saskovat vecer a chodit kontrolovat hviezdu ci uz spi. O stvrtej som nakojila maleho, "vysmrkala som ho" naladovala cizmy a papuce :) Maly mal uz vyse tyzdna nadchu, ale uz druhy den jedol mizerne a to si on lubi "nalozit". Vravim, uvidime, ako bude cez den....

Rano sme mali v dome pochoden, hviezda vysetrovala kto jej to nalozil do ciziem a cele dopoludnie chodila za mnou, ze co je "to" ten Mikulas a preco jej dal cokolady. Ja som bola maximalne unavena, kedze pred kazdym krmenim som malemu cistila nostek, pani, keby sme mali susedov o nieco blizsie, tak urcite zavolaju socialku, ze tyram dieta. Cez to vsetko ze nemal vela energie, na plac si jej vzdy nasiel dost :) Doobedie prespal, napapal sa raz, zvycajne si da desiatu dva krat a obed ako drevorubac. Teplotu vsak nemal. Poobede som to uz nevydrzala a isli sme na pohotovost. Sobota, dve hodiny poobede, vravim si, nebude vela ludi. Nebolo, len lekar asi nevedel citat, lebo vysetrenie kazdeho dietata mu trvalo hodinuapol :( takze dve deti pred nami, tretie vo vysetrovni, to mame tak na tri hodky minimum... Zacalo to mizerne... V cakarni otec so synom, asi 7-8 rocny, ktory lezal na sedadlach a plakal. Drzal si brucho, predpokladam apendicitis. Tri krat sa postavil a prosil sestricky aby ho uz vysetrili, ze cakaju od obeda!!! Preglgla som nasucho a zatocilo sa mi v hlave pri predstave, ze tam budeme sediet do piatej! Drahy to uz chcel vzdat po hodine, instikt mi vsak nedovolil. O stvrtej sme prisli na radu a zistili sme pricinu, preco to tak dlho trva. Prisla prva "pani" v bielom plasti, povypytovala sa, aky mame problem. tak sme obsiazne vysvetlili, co sa nam nepaci. Prikyvla a odisla. Pozreli sme s drahym na seba, ved trpezlivost ruze prinasa. Po hodnej chvilke do vysetrovne vstupil chlapik v bielom plasti, po boku s pani v bielom plasti. Este vzanejsie sa nas pyta, ze co je?! Pozreli sme s drahym este raz na seba a cakali, ze pani teda vysvetli co sa deje, kedze sme jej to uz povedali predtym! Ona sa na nas usmiala a vyzvala nas, nech zopakujeme, co sme jej povedali! Tak sme znovu vysvetlili, v com je problem. Lekar teda zacal maleho vysetrovat a diagnozu urcil takmer okamzite po tom, co som maleho vyzliekla. Po tom ako sa mu dvihal hrudnicek pri dychani a po popocuvani stetoskopom-bronchiolitida! Je potrebna hospitalizacia, kedze neje! Faaaajn, do oci sa mi nahrnuli slzy. Malemu treba spravit odber. Ocina posleme zatial na prijem vybavit papiere. Ocino odisiel aj s hviezdou. Ja som zostala s malym. Napichnut sa im ho podarilo na treti krat a tatino sa akurat vratil v okamihu, ked sa valila krv z ihly a aj spod nej ako pri jatkach. Skoro prefackal sestricku, co robila odber. Radsej ho vyviedli do cakarne. Malemu nechali kanilu, kedze neskor mu bude treba dat infuziu, este predtym treba vsak ist na RTG! Radsej sa nebudem rozsirovat o pani, ktora tam sedela na voziku evidentne so zlomenou rukou, bola sama bez sprievodu a evidentne tam cakala uz dlho. Optimizmus ma presiel. Drahy zaviezol pani na toaletu, kedze nikto iny tam nebol, teda bol, ale vsetci odvratili hlavu, ze nas sa to netyka! Po pol hodine cakania z vysetrovne vybehol stary, dezorientovany pan, cely nahy, mal na sebe len slipy a hladal toaletu, bola vsak obsadena panou na voziku. Tak to vzdal a vratil sa odkial vysiel. Az mi slzy vyhrkli... Spolocnost naozaj nezaujima staroba. Tvaria sa, ze stari ludia tu nie su... Navyse rodina vedla nas s dvomi chlapcami vo veku okolo 14 rokov sa zacala smiat na panovi, ktory vysiel na chodbu v slipoch. Drahy ich spacifikoval, ze aj mi sa to moze raz stat!! Prestali sa smiat, ale bolo vidno, ze aj tak to maju na haku... Po hodine sme vysli z RTG aj so snimkou a zasli na detske oddelenie...

Sedem hodin vecer. Unaveni, hladni a ustrachani sme prisli na izbu. Drahy sa zacal domahat privatnej izby. Vraj nemaju ziadnu volnu, su plne obsadeni. Este zopar pokusov, ale zacala som ho ukludnovat, ze ked nemaju, tak nemaju, mozno sa nejaka uvolni zajtra. Navyse na izbu nas dali s dalsim novym prijmom. Sympaticky mlady par so stvormesacnym chlapcekom. Pytam sa, ze co mu je. Zapal mocovych ciest. Tak som si pristavila sestricku a vravim, ze by nemali miesat bronchitidu so zapalom mocovych ciest, nakolko to male chuda moze od nas "dostat" aj bronchitidu! Sestricka na mna pozrela akoby som padla z mesiaca a presvedcivo povedala, ze to nevadi!!! To sme sa este na prijme museli "bit", ze zostanem s malym, kedze kojim! Pozerali na mna, ze ako to, ze bude mat dva mesiace a ja este kojim! Tak som ich vyviedla z omylu, ze nemienim prestat a ci sa im to paci alebo nie, zostavam aj za cenu, ze budem spat na zachodovej mise! Videli, ze to nevzdam, aj nas skusili odradit, ze nemaju postele a budeme musiet spat na stolickach. Nepomohlo! Zostali sme obidve maminy. Noc bola perna. Nakoniec sa dokonca nasli aj skladacie postele pre nas. Takze to, ze nemaju postele bol len trik, ako nas odradit, aby sme nezostali!!!. Maly bol napojeny na pulzer a kyslik merac, takze ako nahle hladina O2 klesla zapipal alarm! Celu noc som skakala ho vypinat, aby sa aspon ta druha mamina mohla co to vyspat, kedze jej drobcek sladucko buval po tom, co ho na piaty krat napichli!!! Na druhy den rano sme si vsimli cez male okienko, ze izba vedla je prazdna! Drahy rano prisiel a ked uvidel prazdnu izbu isiel za sestrou, ze nech jednu z nas daju do tej volnej izby, ze ani jedna sme sa nevyspali! Nic, len nanho z vrchu pozrela, ze je to pre pripad izolacie!!! Drahy sa nasrdil a doviedol lekara, ktory nas den predtym vysetroval a ukazal mu prazdnu izbu. Ten bol nemilo prekvapeny a najviac ho dostalo, ze zapal mocovych ciest je spolu na izbe s virusovou bronchitidou!!! Mamina sa hned ozvala a zopakovala co som povedala ja den predtym! Vraj som sestricky upozornila na fakt, ze by sme nemali byt spolu na izbe, alel en nas odbili, ze to nevadi! Lekar sa ospravedlnoval, vraj nevedel, ze nas supnu spolu na izbu! Prd to pomoze, ked jej maly ochorie! Tak maminu ihned prestahovali do vedlajsej izby, kedze je vyssia pravdepodobnost, ze prijmu dalsie dieta s tou istou diagnozou ako moj anjelik! Poobede ked bol maly nakrmeny som odbehla domov pre veci. Uz som pisala ako to dopadlo, ked mi niesol drahy veci do nemocnice, ked som bola tehotna :) Ked sme sa vratili, maly bol prestahovany na izolacke a druha mamina naspat v dvojizbe. Bol dalsi prijem so zapalom mocovych ciest! Tak sme spolu komunikovali cez okienko. Doobeda za nou prisla mama aj so starsim synom. Sestricka ich hned sikovala von, vraj deto do 15 rokov maju zakaz na oddelenie, kvoli mikrobom, aby nedoniesli dalsie mikroby. Mali ste pocut, ako so do nej pustil manzel pani. Tak vcera vam nevadilo, ze je v izbe spolu s virusovou bronchitidou a dnes mi idete vyhodit syna von, ze donesie mikrob! Sestricka neprotestovala, len sa otocila na podpatku a odisla. V duchu si hovorim: Tu mas na raketa, konecne sa ti niekto postavil! Sestricky boli profesionalne deformovane. Jednoducho mi rozhodneme co a ako bude a vy sa zariadte. Radsej ani nebudem opisovat, ako som si radsej spravila vsetko sama, lebo o kojeni nemali ani sajnu, ked malemu vyplachovali nostek, tak ho akurat tak zaliali vodou bez toho, aby nieco vyslo von! No hroza a gol bol, ked ho sondovali, aby sa mohol dokrmovat, kedze nevladal jest sam a ked zacal papat, tak ho hamovali, aby tak vela nejedol! Jednoducho prirucky hovoria, ze dvojmesacne dieta je kazde styri hodiny 120ml a tak to musi byt. Ked som povedala, ze on je kazde dve hodiny 60ml, to nebolo to iste! Viete si predstavit, ze by som tam nebola s nim?! Radsej si to nepredstavujem! A tak na moju radost vecer zjedol 140ml a rano o stvrtej dokonca 150ml! Vsetci vytrestovali oci! Rano sondu vyvrhol pri cisteni nosa, tak som ju odhodila a ani sa nepytala na nazor!! Dnes rano prisiel lekar a pyta sa, ako sa mame. Vravim dobre, maly papa. Otazka, preco nema sondu! Vravim: Dokrmovali ho dva krat cez sondu, potom papal sam a dnes rano ju vyvrhol. Tak sa este opytal, ze preco nejedol hned a bolo ho treba sondovat?! Akoby som ja vedela?! Ale nedalo mi nepovedat: Viete, je to chlap, raz darmo! Mozete do nich hucat, nepomoze, az ked zacnete konat, tak im to pride! A s malym to bolo to iste, az ked ho celu noc nadrapovalo na vracanie, lebo sondu mu umelci zaviedli cez usta a nie cez nos, mu prislo, ze bude lepsie, ak zacne jest! Lekar sa poobzeral okolo a kedze mal okolo len babinec, nic nenamietol, len skonstatoval, ze asi nemam rada muzov :) Vravim, naopak, milujem muzov, ale pravda je, ze im treba akciu (a cim neprijemnejsia a bolestivejsia, tym ucinejsia), aby sa dostavila reakcia! Slova nepomahaju a na veku nezalezi :))) Tak sme sa zasmiali a povedal, ze mozeme ist domov, kedze maly papa. Len treba chodit na rehabilitaciu, aby pomohli dostat von hlieny. Som ako zbity pes. Keby ma niekto videl, tak si povie, ze som bola niekde vo vojne! Opuchlo mi oko, asi "jacmen" neviem ako sa to nazyva odborne, ked vam opuchne viecko, hnackujem, maly ma cchrbaty ruky modre od ihiel, ale hlavne ze nam jest chuti :) a to doslova! A tak dnes nas caka po styroch dnoch noc doma, bez pipacieho alarmu, vo svojej posteli a vo svojej kozi :) Dufam, ze sa nebudeme musiet vratit, lebo to by ma asi trafilo!

Takze nie len na Slovensku je to tak! Vo Francuzsku sme na tom podobne!!! Lekari su na vysokej urovni, ale personal, no ved som opisala. Na vsetko maju odpoved, sme strasne vytazeni, nestihame! Aby ste si dokazali predstavit "vytazenost": Styri sestricky, tri pomocnice, ktore robia vsetko a nic, dve tri studentky, jedna upratovacka a to na maximalne trinast deti, lebo viac posteli na oddeleni nemaju! Ked si odratate deti s matkami, lebo ako som opisala, radsej som si vsetko robila sama, tak 5 deti maximalne! Spominam si, ked sme robili dve, cez den dve plus vrchna sestra, okrem vikendov, to sme boli dve sestricky cez den aj cez noc, pat izieb a ak sme boli plni tak hned aj 15 deti! Pocas nocnych jedna z nas chodila na pohotovostnu ambulanciu pomahat lekarovi vysetrovat! Nikdy nas nenapadlo stazovat sa, ze nestihame, alebo dozadovat od matiek, ako sa robi to ci ono! Ano vosla sestra a pyta sa ma, ze ako kontrolujem, kolko maly vypil?! Vravim: Odvazis pred krmenim a po krmeni -rozdiel=vypite mliecko! Po tom som sa uz ani neunuvala sestricky volat! Na co?! A keby ste videli ako bohorovne sa spravali! No skoda reci, som rada, ze som doma, aj ked to nebude lahke ....

Co dokaze jedno dakujem...

Streda... Prasi sa mi do oci... A rezu a rezu...

Cely den som ako vysinuta. Vela sme toho nenaspali a aj to malo nestalo za vela. Od rana ficim na adrenaline, ved treba toho tolko porobit a den ma len 24 hodin!!! Poobede mame zatvorene, tuto stredu, vsak ako aj ine stredy, sme zasa prescasovali do pol piatej. O stvrt na sest sme mali stretko so psychologickou. Zavolala pred dvomi tyzdnami z vlastnej iniciativy, popytala sa, ako sa nam vodi a zablahozelala k novemu prirastku do rodiny :) Bola som mierne soknuta... Rozdychala som to a tak mi hned navrhla stretko o dva tyzdne. A tak sme vcera isli. Oci ma palili od unavy, za pol hodinu spanku bych dala pol kralovstva, ale nechcela som to na poslednu chvilu odvolavat. Stacilo, ze som malu nezobrala do hudobky... Prisli sme akurat. Nejakych pat minut v cakarni, ak nebude meskat... V duchu sa tesim na klud, ze si chvilu zavriem oci a aspon na chvilu prestanu palit. No mate ho vidiet, to bu nebola psychologicka poradna, keby tam neboli problemove deti. Zatial sme mali stastie... Vcera tomu tak nebolo...

Mlada matka, dieta, tazko odhadnut vek, nerozpravalo, prejavovali sa znamky hyperaktivity a agresivity s patricnymi decibelmi. Tak som sledovala, co sa dialo okolo, kedze oddychovat sa nedalo :) Chlapec, neskor som sa dozvedela, ze takmer sestrocny, sa "hral" a mamina ho okrikovala stylom: "Ukludni sa, ticho, pospratuj hracky, nerob toto, nerob ono, prestan" prisiel moment, ked ho zacvakla medzi kolena, aby sa ukludnil. S chapavym usmevom sa pozeram, zatial co zvysok sediacich uhyba zrakom, ci sleduje pohorsene "priblemove" dieta. Vyustilo to do situacie, kedy chlapec stiahol celu tacku hraciek na zem a matka po nom vykrikla, aby to po sebe upratal, co sa jemu zjavne nepacilo a dal to razne najavo! Po niekolkych minutach sa vykliesnil z matkinho objatia o nieco kludnejsi. Zasiel ku hrackam a vybral z kuchynky tanieriky a zaniesol jeden mamine, ktora sedela vedla mna. Ta ho prijala bez najmensieho naznaku ucasti, ani nepodakovala... Pozrela som nanho a jeden tanierik som si teda vypytala. Najprv na mna podozrievavo pozrel, ci to myslim vazne a potom mi teda jeden nesmelo podal. Nahlas som mu podakovala a pochvalila ho, aky je mily. Usmial sa na mna. Opatovala som usmev. Do hry sa pridala aj dcera, ktora tiez nahlas podakovala, ked jej podal tanierik. Dokonca tam sedel este jeden chlapec; mohol mat okolo 10 rokov a tomu sa tiez usiel tanierik a nezabudol podakovat. A tu zacala nasa hra. Vratil sa ku hrackam (akasi kuchynka, varic, umyvadlo, hrnce, taniere...) a najprv pozbieral to, co predtym zhodil a pozrel na mna, ci som si to vsimla. Samozrejme, pozrela som nanho a okomentovala to... "Uvaril" nam veceru a kazdemu, kto mal tanierik sa nieco uslo :) Tento krat aj mamina podakovala. Maly este stale hyperaktivne pobehoval medzi "varicom" a nami, ale s usmevom na perach, odprataval postupne hracky, ktore predtym porozhadzoval. Tak som sa prihovorila mamine, kedy som sa dozvedela, ze maly nerozprava a ze bude mat sest rokov.

Casto sa stretavam s ludmi, ktori si myslia, pretoze su to ich deti, ci podriadeni, netreba prosit, ci dakovat! Vela krat nemam chut povedat prosim ta, ci dakujem, ale bez toho sa u nas uz ani jedna fraza nezaobide. Hoci som velakrat nasrdena, nikdy nezabudnem povedat prosim. Napriklad, ked je hviezda naozaj nezvladnutelna fraza vyzera takto: Prestan, prosim ta! Ked nieco spravi, dakujem je automaticke. S drahym to je tak isto. Aj ked je vela veci "samozrejmych" bez prosim ta, ci dakujem sa to nezaobide... Vela ma "naucila anglictina"- Can you help me, please?! Can you......, please.?! Would you like a cup of tea?! Yes, please... No, thank you...

Co dokazalo jedno male, bezvyznamne Dakujem :)

PS: Dakujem anjelovi straznemu, ze som po ceste domov v aute nezaspala :)

Tak sme to rozbehli...

Konecme sme ciastocne prestahovani a byvame na novom, aj ked v bojovych podmiekach, hlavne, ze nam jest chuti :) Beham s pradlom medzi dvomi chalupami, medzi kojenim, prebalovanim a upratovanim lietam v bare, po obchodoch a k tomu este stiham robit ulohy s malou. Ale vychutnavam si chvile kedy kojim, vtedy ocim na ten "maly" zazrak, ktory uz vazi cez 4 kila a obliekame velkost tri mesiace, hoci nemame este ani mesiac :))) Zivot sa vracia do normalnych kolaji az na male zadrhele, ktore budu vzdy.

Vo stvrtok, 27 oktobra sme mali hudobnikov. Hral sa Jazz, ktory mal uspech u posluchacov a cez to vsetko, ze nie som privrzencom jazzovej hudby, hudobnici ma nadchli a organizujeme dalsi vecer na buduci stvrtok, kedy uz rozbehneme konecne aj restiku. Bude to frmol, kedze sme si odvykli, ale mame stastie. Maly spi o to lepsie, cim viac hluku ma okolo seba a teda mozem sa zapojit do pracovneho procesu. Takto sa tvaril naposledy, priamo v sale pri zivej hudbe :) O nieco neskor zacal pokyvkavat v spanku hlavou, no zazitok :) Este ze som ho zvykala na hluk, predsa len ta opera Carmen bola dobra volba, takto sa nemusim bat zapat vysavac, ked drobec spi. V noci spi, len jedna vec, nechce si potrebu urobit do plienky, len v nutnom pripade a aj to len raz, ked je uz plienka spinava, tak zdrza a tak ked menime plienku, musim pockat (niekedy aj pol hodinky) kym si ulavi :) Ja viem, to je fajn, ale nehovorte mi to rano o tretej, kedy sa mi chce najviac spat! A tak cakam a hlava mi kvacka ako sliepke :) Pozorujem ho na pol ocka :) Snad ani nemusim pisat, ze ocikane mame uz vsetko a najradsej si cika na paty :) No a stolica, tu uz sme mali tiez kadetade ;) Ale po troch tyzdnoch to uz zaciname zvladat, uz viem kedy asi a kolko, tak sme pripraveni, ja aj maly, ale tie paty mi vzdy stihne ocikat, alebo omocit v nalozenej plienke skor, nez mu ich chytim :)))

Hviezda sa s nim najradsej hra, ked spi :) a ked place, tak mala krici o to viac, aby ho prekricala, takze si viete predstavit ten duel!! Inak, ochrana u nas funguje. Maly bol nejaky vykolajeny, tak som tak raznejsie hovorila, ze papat sa uz nebude, kedze si chodil ucuckavat kazdych 20 minut a do toho som si hundrala a maly plakal. Mala zbehla dolu do baru za otcom a hovori: "Tatino, rychlo chod hore a povedz mame, nech prestane "kricat" na mojho braceka!!!" No takze, aby som si davala pozor, lebo na mna ta moja hviezba zavola socialku :))

Zivot plynie rychlostou mladeho zrebca a ja nestiham vychutnavat tie vzacne okamihy. Kazdy den mi v hlave znie piesen: What a difference a day made....http://www.youtube.com/watch?v=7s46gMHI2lQ&feature=related a nestacim sa cudovat, ako velmi sa maly meni, ako zacina vsetko okolo seba vnimat a pocuvat....

There is a God...

Prace v bare a v byte su takmer hotove, az na par detailov, s ktorymi sa da zit. Uz len dokoncit komin z kotla a zapojit ho a mozeme sa stahovat. Dnes som kupila zaclony. Uz to zacina byt vazne realne! Takmer po dvoch rokoch sa mozeme vratit do nasho domu c.1 :°) Niekde som tu uz pisala, ze danovy urad nam dlzi peniaze- DPH v celkovej hodnote 22k+eur a ich meskanie s platenim nas stoji peniaze v banke, kedze tuto sumu sme si museli pozicat, aby sme mohli pokracovat v pracach a banka nam ju pozicala s tym, ved do troch mesiacov nam DPHcku vratia!!! Uz je to vyse roka, co cakame!

No a dnes bol big bang!!!! Ono to teda zacalo asi pred tromi tyzdnami, kedy sa k nam dostala novina. Aj ked, netesim sa z toho, ze sudca, ktory je (bol)velmi dobry kamarat so sefom stavebnej firmy a ktory mu vsemozne pomahal preplavat zakonom, kedze poznal ludi na spravnych miestach, zomrel. Po chorobe to jeho telo vzdalo. Nie sme jedini, ktori vdaka jeho znamostiam, nedokazu pohnut systemom. Ano, budete si mysliet, ze si vymyslam, ale kedysi pracoval na danovom urade a pozna tam ludi dost vysokopostavenych na to, aby nam vyse roka drzali peniaze bez jedineho slovka vysvetlenia preco!! Ako kazdy urad, ked vam zamietne ziadost, musi vas doporucenym listom oboznamit z akych dovodov bola ziadost zamietnuta! Nam nic neprislo, ani po tom, co nas danovnik poslal doporuceny list, v ktorom ziadal vysvetlenie. Nic sa nedialo ani po troch faxoch odoslanych danovnikom! Jednoducho niekto (vieme kto) sa postaral o to, aby sme peniaze nedostali a ak, tak co s najdlhsim odstupom casu! Rok aj tri mesiace im to trvalo a ktovie ako dlho este, keby dotycny pan nebol zomrel. Takze, dnes volala banka a drahemu oznamila radostnu spravu: Danovy urad nam konecne poslal 18k plus nejake drobne z povodnej sumy 22k+priamo na ucet. Predvcerom som oznamila drahemu, ze v piatok idem na danovy, priputam sa ku zabradliu a nepohnem sa, dokial nezavolaju hoci aj ministra vnutra, aby mi vysvetlil, preco nemam svoju DPHcku po vyse roku vyplatenu. Aj za cenu, ze tam v pondelok rano porodim! Asi ma poculi :°) a radsej to poslali. Presne to iste sa mi stalo, ked som povedala drahemu, ze zavolam tomu sudcovi (je povodom Poliak) a nemam zabrany mu z mosta do sprosta vysvetlit a povedat, co si o nom myslim. O dva dni mi volal zasa drahy, vraj zomrel, uz to nestihnem!!! To bolo pred troma tyzdnami a cuduj sa svete, vsetko sa akosi hybe. Ani si neviete predstavit, kolko hadok a nervov sme si kvoli tomu uzili a ako sa nam konecne ulavilo.

A tak ma zasa raz napada: Bozie mlyny melu pomaly, ale isto. Na kazdeho z nas raz pride. No a ja sa chystam napisat list ministrovi vnutra o tom, ako sa k nam danovy urad zachoval. Viem, ze mi to prd pomoze, ale aspon budem mat dobry pocit :°) Totiz stavaju sa tu aj horsie veci. Bol tu policajt, ktory sa rozhodol, ze zacne cistit Augiasov chliev. Vela deti vysokopostavenych ludi ma namocene prsty v drogach. No a to nemal zacat robit. Spachal samovrazdu, strelil si dve gulky do hlavy!!! Ano, aj to je mozne. Sudcova dcera bola namocena v predaji a uzivani tvrdych drog, jedno dieta mu dokonca zomrelo na predavkovanie! Takychto ludi neviem pochopit a nikdy nepochopim. Doma chodi v srackach po kolena a cez to vsetko este dokaze ublizovat druhym! Neviem, ci ho to tesi, ze niekomu ublizil alebo mu to pomaha zabudat na jeho vlastnu bolest?! Odpoved sa nedozviem, ale co si tu vsimam, cim horsi neporiadok maju ludia doma o to zakernejsie sa spravaju k druhym. Je to len bleda zavist?! Naozaj neviem.

Je to napisane trochu chaoticky, nedokazala som si nejako zocelit a usporiadat myslienky, ale aby som dosiahla aspon nejaku uroven tohoto post-u musela by som to tu rozpisovat a to by ste urcite cele necitali. Bolo by to tak na pat stran, minimalne :°) Ale musela som sa niekde "pochvalit" a viem, ze vy ma pochopite a nechytite sa slamky a neodsudite ma, ze sa tesim zo smrti nejakeho choreho nestastnika.

Tak a teraz idem relaxovat, vylozim nohy a budem sa nablblo usmievat a mentalne sa pripravovat na pondelok. Uff, este ze nemusim ist rodit na danovy urad :°)

Ze by uz?!

Nie, este nie, len ma vcera rozosmial jeden zazitok...

Kedze mozem, rano vozim malu na zastavku, je to len niekolko sto metrov od domu a takto nemusi drahy pre nu chodit skoro rano a ona nasledne cakat takmer hodinu v bare, kym ju odvedie do skoly. Poobede ju idem vyzdvihnut, dozorkyna mi ju odvedie az do auta, takze ja len nastupim pred domom a potom opat vystupim z auta, ked prideme domov.

Vcera rano, ako obycajne, sme mali modry pondelok. Nie a nie sa vykotulat z postele. Na desiaty krat som to uz vzdala a malu tahala za nohy z postele :°) V polospanku odisla na toaletu, spravila som rychlo ranajky a kakao. Este precitat domacu ulohu, pri ktorej ma ide vzdy porazit, ten ich uzasny system, pred mesiacom zacinali s celymi frazami a teraz pokracuju so slabikami!!! Na hlavu postavene! Ale co uz, nic s tym nenarobim, treba splynut s davom, malej citanie zatial ide, keby ste vsak videli pisanie, cinsky kocur je krasopisec. Navyse plati to iste, ako s citanim. Namiesto toho aby, zacali s pismenkami, tak zacinaju s celymi slovami a navyse pisane pismo, je odlisne ako to, na co som bola zvyknuta ja zo skoly!!! Ale co uz, asi bude z nej lekarka!!! Pismo na to urcite ma :°) No ale odbocila som. Takze modry pondelok. Precitali sme dany text dva krat, ukladam pisanku do tasky a peracnika nikde! Tak hviezde vravim, hladaj si moja zlata, kde si si ho dala, tam ho najdes! Samozrejme, NIEKTO jej ho vytiahol z tasky po tom, co si ho tam ona vecer spratala!!! Ano, tatino urcite potreboval pera a on jej ho niekde zapatrosil. Potom na vas pozera tymi svojimi ocami akoze, co odo mna chces, ja som okolo neho ani nesla!!! Celu sobotu a nedelu si kreslila a peracnik sa povaloval kade tade. Uz mi rupli nervy, nevydrzala som to a nasla som ho. Povodne som ju chcela nechat ho hladat, hoci by to trvalo aj do obeda, nech sa pouci! Nedalo mi a dala som jej ho. Frcime do auta, musela som zobrat tu nasu velku kravu (inokedy chodim malou 106), volant tak na centimeter od pupku, ledva, ledva, kedze sedadlo musim mat takmer na prednom skle, aby som dociahla na pedale :°) Na zastavku sme dorazili, autobus tam uz stal a cakal. Neboli sme sami. Dobiehali viaceri, asi sme nemali len mi modry pondelok vcera :°) Pointu celeho rana som sa vsak dozvedela az na obed, ked prisiel drahy domov k obedu, kedze mu uz obed nevozim :°)

Sofer autobusu rano prisiel na kavu, kedze parkuju oproti baru a hovori drahemu: "No, dnes rano som si pomyslel: A, hotovo! Nevidel som tvoju zenu, tak si vravime spolu s dozorkynou, uz je to tu! Maju babo!" No, ale skrt cez rozpocet, dostavila som sa a este stale dva v jednom :°D Potom mi drahy hovori, ako sa kazdy den, skalni zakaznici, vypytuju; TAK CO, UZ?! No a kedze nie, tak sa scenka kazdy den opakuje! To je tak, ked ste sucastou "verejneho" zivota :°) Nasi zakaznici su nedockavejsi ako my. Kedze nevieme, ci je to chlapec, alebo dievca, vsetci cakaju na to, co to bude a drahy ma slubene, ze az to bude chlapec, tak ho opiju :)))

Este jedna zabavna :) Asi pred tyzdnom sme mali este vecer o deviatej otvorene, vacsinou okolo osmej zatvarame a sused oproti baru, ked videl, ze sa svieti a mame ludi, dobehol cely nateseny, ze hotovo, uz sa zapija novorodenec! Sme sa smiali, ze ti "nasi", lebo mame aj takych, co su proti nam ;), su horsi ako nasa hviezda, ta sa kazde rano pyta, tak co mami, uz mame babo?! Kedy uuuuuz?! Zajtra?! Tak sme jej povedali, ze najneskor v nedelu vecer idem do nemocnice a uz v pondelok rano, bude mat braceka alebo sestricku. Drahy zoberie aj malu, budu cakat vedla v miestnosti, zakial lekar "porodi" nase slniecko cisarskym. Mrzi ma, ze drahy nemoze byt priamo so mnou na sale tak, ako v UK. Pridem o ten pohlad nanho, ked prvy krat zbada svoje novonarodene dieta. A som strasne zvedava, co zahlasi hviezda na ten drobucky uzlicek :°) Uz zasa chce sestricku, hoci sa bude musiet delit o hracky ;)

Takze, ja uz zacinam panikarit a zaroven sa tesit, ze uz sa nebudem musiet tocit ako na grile, ako sa vyjadrila pustovnicka :°) Takze dvanasteho vecer nastupujem a trinasteho rano rusime dva v jednom :°)

Takmer mama...

Konecne sa mi trochu ulavilo a mozem sediet chvilu za pocitacom a nieco rychlo napisat. . .

Minuly tyzden zo stredy na stvrtok som vélmi zle spala.Kazdé otocenie v posteli ma stàlo neuveritelnù nàmahu a ràno som vstala ako zbity pes. Rebrà dokopané, zaludok vykrùteny a nakopnuty az kdesi na chrbtici! Vravim si, ze uz muselo byt aj horsie, len si nepamatàm kedy presne, ved nie som len tak nejakà padavka, rozchodim to, hlavne, ked ma cakà upratovanie. Navyse, dohodnuté so znàmou, ze mi pride pomoct. Tak sme o desiatej zacali. Trochu som sa pomotala, viacej sedela ako robila! Nedalo sa. Ràno som chcela zavolat svojmu gynekologovi, len tak, pre strycka prihodu. Ordinoval az od devat tridsat, tak som to vzdala :) Cez obed sa moj brucha -rebro bol vystupnoval a este som stihla umyt schody pred tym, nez som predsa len zavolala gynekologiu. V hlave svietila akasi kontrolka! Prikaz jasny: ukàzte sa na pohotovosti! Tak som isla domov, osprchovat sa a pockala na znàmu, ze ma odvezie, predsa ma nenechà vykrùcat sa za volantom samù :) Vykrùcali sme sa po ceste dve :) Ona od nervov, ja od bolesti! Drahého sme nechali v bare, ved bude treba ist aj pre malù a urcite sa nestihneme otocit pred pol piatou, kedze bolo uz pol tretej! Dorazili sme na porodnictvo, kedze som uz pred terminom a zacal krizovy vysluch :) Aké bolesti, kde, ako, kedy, kolko?! Ja pozeràm ako puk :) A co ja viem, ci sù to kontrakcie?! V zivote som ziadne nemala! Ano, mam dieta, ale narodilo sa cisàrskym rezom, bez moznosti citenia kontrakcii, takze zbytocne sa ma pytate, neviem :) Nakoniec ma napojili na CTG a cakali sme. Ja nerozumela nicomu, len znàmej sa akosi prevracali oci stlpkom. Vraj: Teraz ta to boli?! Odpovedam, ze len krize, ale dà sa to zniest :) Prisla porodnà baba (teda ujo v tomto pripade). Tvàril sa velmi dolezito a zacal nieco blabotat a ja sa akosi nechytala ;) Doviezol infuzny stojan a nejakù injekciu. Este sa spytam, ze ked infuzka vykvapkà mozem ist domov, nie?! Ved kopec roboty cakà a kto sa bude starat o malù, ked drahy cely den makà?! No, pozrel na mna tym svojim kukuc a skoro mu oci vypadli! Tak mi vééélmi jemne oznàmil, ze dnes urcite domov nepojdem a zajtra tiez nie! Rozdychala som to a v duchu si myslim: Uff, este ze som stihla vsetko oprat v pondelok a utorok, len nemàm este veci kùpené do porodnice pre mna. Kuà, ako to stihnem. Pri predstave, ze drahého poslem kupit hygienické potreby sa mi zatocila hlava, urcite mi kùpi plienky, lebo malà ho presvedci, ze mama si dàva plienky, ked mà svoje dnicky! Znàma odisla s tym, ze drahému oznàmi vysledok nasej nàvstevy.

Drahému som uz z lozka zavolala, ze co mi mà doniest. Nieco na prezlecenie, uteràky, pyzamo, hygienické potreby. Jasné, zvlàdame a kde to nàjdem?! Skoro ma trafilo. Tak veci asi v skrini, a ostatné v kùpelni! Ale ved snàd nieco donesie! Doniesol :) Zubnù kefku, ktorù som nechala na cistenie flakov a bola uz neviemkolkokràt namocenà v save, vsetky vyradené nohavicky, az na jedny pouzitelné, nejaké ponozky a to vsetko vo velkom, obludnom kufri, hlavne ze màme malé cestovné kufriky :) Ale, hlavne ze nieco doniesol :) Malà celà bez seba, aj si poplakala. Zostala som sama. Prvà noc, strach a hroza. Zasa ten maly konik v bruchu robil saltà a nozky som mala az kdesi v zalùdku. Vacsinu noci som prebdela nad knihou a snazila sa zabudnùt, ze ma niekde nieco boli :) Nedarilo sa. Zaspala som az o pol siedmej ràno....

Piatok sa niesol v znameni, ze ak infuzka pomoze, budem moct ist cez vikend domov, ale absolutne NIC nerobit!!! Lezat, lezat a lezat!!! Tak som cakala ako na spasenie na masinku, co povie. Masinka sa tento kràt nepriecila a odpojili mi infuzku. Este vecer prezit tù nechutnù injekciu a sme v suchu. Prisiel moj gynekolog, popytal sa co a ako a potvrdil, ze dnes (piatok) musim este zostat :) Piatok bol kludnejsi. V bruchu sa to ukludnilo a ja som oddychovala. Drahy mi cez obed doniesol, co pozabudal prvy kràt a hodili sme rec :) Malà bola v skole. Takze malà nastahovanà v mojej posteli :) Ked sa mu znami ponùkli, ze malà moze zostat u nich cez vikend, tak zahlàsila, ze ona nemoze, lebo kto bude zastupovat mamu?! No, takze sa nemusim bat, ze by si drahy "vyhadzoval" z kopytka :)))) O dozor màm postarané :) Vecer sa este zastavil s malou a potom isli spolu do cinskej na veceru :) Malà celà bez seba, ze bude jest s palickami :)

V sobotu som dostala od sefa gynekologie zelenù ;) Vraj ten moj myom, ktory je niekde dolu na zadnej stene maternice, spolu s jazvou po predchàdzajucom cisàrskom sa dohodli, ze zatarasia vychod! A tak, ked prisiel cas pre malé zosunut sa dolu vdaka mojim predcasnym kontrakciàm, nebolo miesta. Preto ten tanec harmatanec v mojom bruchu! Malé sa asi snazilo udrzat na rebràch, aby nemuselo zist do toho ùzkeho tunela :D Pri odchode z nemocnice si sestricky prikvacili drahého a hustili donho, ze nesmiem nic robit, ani riad umyt, ci poriadit byt. Drahy na to sucho skonstatuje: No tak a je to tu! Pre toto sa mozu moslimovia ozenit viac kràt! Ked sa jedna zena "pokazi", tak ju zastupi druhà!!! Sestricky sa smiali ale poviem vàm, este dnes mi nie je do smiechu. Tanec pokracuje veselo dalej, ja màm svalovicu na celom bruchu a brànici. Dnes v noci som nespala dobre. Akuràt, ze tie kontrakcie màme zatial pod kontrolou (teda dufam), vdaka liekom, samozrejme.

Musim pochvàlit tatina. Na to, ze veci do nemocnice doniesol na dva kràt a aj to polovicu od veci :) som mala obavy, ze v akom stave nàjdem chalupu. Bol tu riadny binec, ked som naposledy odchàdzala, nemala som cas nieco urobit. Doma upratané, riady umyté, vecko cisté, kùpelna bez skvrnky, no som nestihala! V nedelu navaril obed (co nie je problém, kedze je kuchàr) aj veceru, poumyval riad, no ziram. Tak mu hovorim, ze ked mu to ide tak od ruky, odteraz to moze robit stàle :) Skoro ma preklial pohladom :) Vcera dokonca vesal pràdlo, prvy kràt v zivote :) Ale islo mu to. Sàm povedal, vsetko spravi, len to pranie, takze pustit pràcku, nie je az takà pràca a to zvlàdnem aj v mojom stave :) Dnes "budeme" asi zehlit, tak uvidim, ako mu to pojde :) No takto mal tatino aspon rozcvicku a mà predstavu, ako to bude, ked pojdeme na ostro,kedze lekàr rozhodol, ze tento kràt to bude tiez cisàrsky rez spojeny s tyzdnovym pobytom v nemocnici ako bonus k tomu, aby sme zbytocne neriskovali :(

Tak drzte palce, aby sme este aspon dva tyzdne vydrzali, lebo potom uz bude malé za vodou a i ked sa narodi skor, ako bolo plànované, bude to bez zdravotnych problémov! A ja sa musim ist hrosit do postele, ale uz som takà otlacenà, ze mi je zle uz len z tej predstavy, ze si màm ist lahnùt :(

Koniec pràzdnin...

Od dnes je nasa hviezda oficiàlne prvacka :) Na to, ze uz po dvoch tyzdnoch pràzdnin sa ma pytala, kedy uz pojde do skoly, dnes ràno sa jej velmi nechcelo! :)Ono, vlastne, zacalo to uz vcera vecer...

Sedime pri veceri a malà zahlàsi, ze ju boli brusko. Nezvykne màvat nevysvetlitelne bolesti brucha. Tak sme to nejako ukecali a isla si teda lahnùt. Na dnes ràno som si nadstavila budik, kedze zvyknem v poslednej dobe vstàvat okolo obeda (v noci sa mi zle spi, tak dohànam zameskané ràno). Budik zanotil nejakù zvucku a do toho sa ozvalo stebotavym hlasom: "Good mooooorning!" viac som nepocula, vypla som ho. Celù noc som nespala! Tento kràt to nebolo moje brucho, ale fakt, ze malà ide do skoly, ktory mi nedal spat spànkom spravodlivych! Este si v duchu nadàvam do blbych, ved malà ide do skoly a nie ja, ale nezaberalo to. Budim malù, ktorà mi zahlàsi: "Mami, ved je este hlbokà noc!" Tak inokedy sa uprostred noci zobudi a za ùplnej tmy dojde do obyvacky, kde sedi otec, a povie mu, aby jej spravil kakao! Dnes za ùplneho svetla, ràno o pol osmej, mi zahlàsi, ze je este hlboka noc!!! No nazdar, hovorim si, zaciname dobre :) Bez vacsich problémov sme sa obliekli, najedli, hodili nabliskanù tasku na chrbàt a vyrazili...

Neviem preco, ale nemala som chut vobec ist, asi som tù moju nechut preniesla aj na malù :( Citila som sa, akoby som mala ist do jamy levovej. Zasa vsetky tie pohlady, stupidné otàzky na ktoré musite odpovedat s ùsmevom, aj keby ste najradsej hryzli! Ale zvlàdli sme to. Malà stretla kamaràtky a mne zavesila na krk skolskù tasku a ona sa odbehla hrat na dvor. Tak som tam stàla ako kol v plote, usmievala sa ako blbà a tvàrila sa, ze je vsetko v poriadku! V hrdle navretà hrca, ktorù nie a nie prehltnùt. Ucitel vyzerà na prvy dojem prijemny, jediné co sa mi nepàci je, ze su zmiesanà trieda!!! Jedenàst prvàkov a osem druhàkov! Bojim sa, ze malà bude pozerat na pràcu tych starsich ako na jej vlastnù, teda bude sa rozptylovat. Este k tomu dostali do triedy chlapca, ktory stvàra psie kusy na zastàvke, tak dùfam, ze v skole je aspon o nieco kludnejsi! Ja teda kludnà nie som. Cakàm s napatim, co zahlàsi hviezda dnes poobede. Jedinà vec, ktorà ma potesila je, ze nedostali triedu bez okien! Ano, u nàs v skole majù jednu triedu bez okien, teda denného svetla a slnecnych lùcov! Aspon, ze o to sa nemusim starat ;) Neviem, asi som prehnane nàrocnà a robim z komàra somàra, ale màlokedy ma sklame moj prvy dojem. No a ten dnes ràno nebol velmi dobry. Ak by sme to bodovali, tak dàm: 3 body z desiatich!!! Ale, v tom lepsom pripade to budù len moje vzbùrené hormony a cas ukàze, ze moje obavy boli zbytocné :) Preco si ja vzdy musim zbytocne komplikovat zivot?! Akoby sme toho nemali dost :)

Tak zelàm vsetkym mamàm skolàkov, nech sa nemusia zbytocne "nervovat" tak ako ja :) Ucitelkàm pevné nervy a vydrzte to s nami, vecne nespokojnymi mamami :) HOWG!

Zadarilo sa...

Uz sa budem opakovat, ale nedà mi; Ked sa dari, tak sa dari!

Presne pred dvomi tyzdnami drahy isiel kùpit vino pre zàkaznicku na jej velkolepù oslavu narodenin. Kedze hladala dobré, sudové vino, ktoré by sa capovalo priamo so sùdkov, drahy sa rozhodol ist pon do oblasti z ktorej originàlne pochàdza a je od nàs vzdialenà do 300 km. Na spiatocnej ceste, tri kilometre od domu mu do cesty skocila srna. Potesi! Predny nàraznik zlomeny, svetlà vkopnuté dovnùtra, chladic poruseny, plus nejaké pràce na karosérii. Odhad skody okolo 1500 eùr! Este ze auto zostalo pojazdné. Cely vikend sme ho potrebovali na prevàzanie potravin a surovin na pripravu svédskych stolov pre sto ludi. Este v piatok bol v poistovni, aby nahlàsil nehodu. Minuly utorok zaviezol auto do garàze, aby ho teda dali do povodného stavu :) Vcera ràno isiel pon. Ja som ho zaskocila v bare. O pol desiatej mi zvoni telefon. Dvihnem a drahého hlas, prerusovany vravou v pozadi mi sucho oznàmi, ze na ceste bol nejaky kus zeleza a prepichol obidve pneumatiky na lavej strane!!! Samozrejme, ze uz na svojom aute, nie na vypozicanom! Este mi stihol oznàmit, ze nevie kedy pride, lebo treba pockat na odtahovac a vybavit vymenu pneumatik! Fàjn, hovorim si sama pre seba. 'Co este?!?!' To je uz druhà 'nehoda' ani nie za dva tyzdne! Neviem, ci si màm vydychnut a tesit sa, ze sa nic horsie nestalo, alebo sa obàvat znàmeho: Do trojice vsetko dobré! a cakat este nieco horsie!

Pneumatiky sù vymenené, jedna zalepenà, kedze nebola este ojazdenà a auto zatial pojazdné! Na to, kolko to stàlo, radsej ani nemyslim, kedze neviem, ci toto poistovna uhradi, kedze ten kus zeleza bol odpadnuty z nejakého hospodàrskeho vozidla a pàchatel je neznàmy. Vyzerà to ako takà minikotva! Este aj pristaveni policajti skonstatovali, ze mal drahy stastie, ze sa tà 'kotva' neodrazila pod jeho podvozok, lebo tam by to este len zasarapatilo! Aj ked nevedeli pochopit, ako sa mu podarilo prepichnùt obidve pneumatiky! Jeden sofér pred nim si prepichol pneumatiku, nestihol vsak to zelezo zobrat dolu z cesty, lebo drahy uz nanho medzitym stihol nabehnùt!

Takze tak sa nàm dari posledne! Ale aspon ze restika sa uz hybe a hàdam uz v polovici augusta budeme v plnej paràde fungovat :) Len aby sa zasa nieco neposr-lo!!! Ale treba mysliet pozitivne, co pri nasej momentàlnej karme nie je lahké :) Ale, nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byt este horsie ;)

Zelàm prijemné dovolenky vsetkym citatelom :)

Zivot ide dalej...

... len my akosi postàvame a nestacime sa divit ako ten cas plynie...

Tak v skratke opisem nase peripetie so stavebnou firmou! Najprv sme si najali experta, ktory skusil oslovit onù firmu, avsak firma nejavila zàujem. Naopak, ked nas jej majitel stretol v meste, este nàs verbàlne napadol! Myslel si, ze nàs zastrasi. Tak po styroch mesiacoch nàm expert povedal, ze treba s nasim pripadom ist na sùd. Drahy vybral pràvnika, ktory nevàhal a uz o tyzden sme mali sùdne konanie. No, mali ako mali :) Majitel firmy poslal odvolanie, vraj je na dovolenke, kedze to padlo akuràt pocas skolskych pràzdnin. V poriadku, odrocené o dva tyzdne. O dva tyzdne drahy dofrcal na sùd, hoci pràvnik povedal, ze nemusi. Tento kràt majitel sa neunùval poslat ani list, ani pràvnika, ani sa dostavit osobne. Sudca si urobil svoj nàzor a prisùdil nàm experta na stavby, aby prisiel zhodnotit jeho pràcu! Ten poslal doporuceny list majitelovi firmy, aby sa dostavil a obhàjil si svoju pràcu. Prisiel inkriminovany den, nàs expert, pràvnik, expert prisùdeny sùdom a drahy cakali, ci sa dostavi. Este to tak! Co by asi obhajoval! Takze expert skonstatoval to, co mi uz vieme dàvno :) Pràca je odflàknutà a navyse nebezpecnà. Sùdne trovy, vydavky na pràvnika a experta pojdu z jeho vacku! Takze, az teraz mozeme zacat dokoncovat to, co on zacal. Predtym sme sa nemohli pohnùt! Preco?! No keby prisiel majitel firmy, tak este on nàs zazaluje a vymàha odskodné! Ja viem, postavené na hlavu, ale tak to tu je. Tak sme v pondelok osmirglovali interiérové dvere a namorili ich, lebo sa na ne podpisala vlhkost. V izbàch, kde sù dlazby mozeme vymalovat. Takze padol nàm velky kamen zo srdca. Teraz uz len vysùdit odskodné. Nemal by to byt problém, kedze mà dom a firmu. Aj ked sme poculi, ze sa snazi dom predat! Takze pràvnik musi zacat konat aby sa pozastavil jeho ùcet. Hlavné je, ze mozeme zacat dokoncovat a coskoro fungovat naplno! Do toho vsetkého ma este zacali boliet zuby! Tak vcera som uz musela ist pozriet mojho zubàra. Mily to clovek, skoda ze je zubàr :) Kedze chcel zminimalizovat RTGovanie, tak teda chytil do ruky sondu! Ha, to nemal robit. Pichol mi do zuba a mne automaticky vyletela ruka, nastastie lavà a takmer mu odleteli okuliare z nosa! Trapas! Na svoju obranu hovorim, ze som ho upozornovala, ze som nervozny pacient! Potom si na mna radsej zavolal posilu. Sestricka stàla vedla, keby bolo treba nàhodou zasiahnut :) Takze od povodného plànu neumrtvovat upustil a zub opichol. Na hrudnik mi polozil servitku a milo mi povedal, aby som si ruku polozila na nu a keby som citila bolest, tak màm dvihnùt prsty, nie celù ruku :) Poslusne som si co najkludnejsie ruku polozila na hrudnik a druhu zarila do operadla. Este sme sa trochu zasmiali, ked sa pytal, ze kde je, tahal mi nerv. Tak som ukàzala az kdesi na celo. Na co pohotovo odpovedal, ze az tam nie, kedze vlasy este cez zubny kanàl von netahà :)Potom som sa uz len hodinu potila v kresle, malé v bruchu to tiez prezivalo intenzivne, som myslela, ze vyskoci von :) Po hodine bol problém dorieseny. Nakoniec RTG, ktory odhalil, ze màm hlboké kanàliky (korene) a este navyse pokrùtené! Takze ziadna slàva, tie moje zubàky! Ale, hlavne ze nàm jest chuti :) Dnes ideme na polhodinovy ultrazvuk, beriem aj malù a mamu. Tak dùfam, ze malà nebude zasa sklamanà, ze ona nevidela ako ide to bebecko von! :) Zasa bude veselo, az na to, ze mama bude urcite plakat od dojatia :) Prvy kràt v zivote bude vidiet ultrazvuk dietata. V jej casoch sa este ultrazvuky nerobili :) Takze, tak nàm plynie cas a my len sucho konstatujeme, ze zasa klopù letné pràzdniny na dvere :)

Konecne budem "velkà" sestra...

Vcera bol velky den :) Po mesiaci som sa vylebedila z gauca a islo sa k lekàrovi. Velryba (teda ja) sa nalodila do auta :) Malù sme zobrali s nami, lebo hned potom isla do hudobnej. Tento kràt sme prisli dokonca aj s predstihom :) Malù sme nechali s mamou vonku a my sme teda nervozne vysli hore k lekàrovi. Po pol hodine sme vysli von a uz sme mohli s radostou oznàmit aj malej, ze teda bude bracek alebo sestricka. Ludia, keby ste videli malù... Na ten pohlad nikdy nezabudnem. Pozerala na mna ako na svaty obràzok, do oci sa jej tlacili slzy a cez tie slzicky v ociach sa jej cez pery dral hrklàvkovy smiech stastia. Ani vo sne ma nenapadlo, ze ju tà spràva tak potesi a zàroven aj rozrusi. Tak hned mi pocapkala brucho, ved co keby nàhodou :) a celà vysmiata nasadla do auta. Samozrejme, ze hned spustila, ze to bude sestricka, lebo ona chcela sestricku. Tak sme jej co najjemnejsie vysvetlili, ze to nie je isté, ze to moze byt aj bracek. Tak sa chvilu zamyslela a potom hovori: 'No, vies co tato, to nic, ked to bude chlapec!' No hned sa mi lahsie dychalo, poznàte to, zàkon schvàlnosti :) Tak sme este odskocili do obchodu, kedze bol cas. Malà mi vyhrnula blùzku a pozerala mi na brucho :) Stastim celà bez seba. O inom ani nerozpràvala :) Samozrejme, ze sa hned pochvàlila ucitelke v hudobnej! Tak ona uz bude konecne velkà sestra! Este vecer vyjednàvala s tatinom: "Tato, ale bàbo bude spinkat so mnou v izbe!" Otec hovori:"samozrejme!" Na co malà hned pohotovo: "Ale moje bàbiky mu nedàm!" Smiali sme sa. Potom este pred tym nez ju ulozil do postele stihla vyjednat, ze ona bude kùpat bàbo a nikto iny!! Tak vidim, ze este bude veselo s nasou hviezdickou. Uz len trpnem, kedy padne klucovà otàzka: "A ako sa tam to bàbo dostalo?!" kedze to, ako vyslo von, sme uz dàvno prebrali :)

Takze dakujem vàm vsetkym, za vasu pismenkovù (moràlnu) podporu v tych tazkych casoch a teraz budem uz vychutnàvat tehotenstvo v plnej miere a so vsetkym co k tomuto kràsnemu zivotnému momentu patri :)