Dat sancu byt dobry...

Mozno vam nasledujuce riadky vyzneju ako chvala, ale neda mi nepodelit sa s vami o moj vcerajsi zazitok. Mala je obcas pozvana ku kamaratkam, aby stravili spolu poobedie. Na oplatku my pozveme kamaratky k nam a takto utuzujeme priatelske vztahy medzi detmi a aj rodicmi. Mala ma jednu kamaratku, s ktorou poobednajsiu "vymenu" robime pomerne casto :) Tak isto sa deti pozyvaju na narodeninove oslavy. V triede maju jedno dievca L, ktore ma problemy so spravanim. Kazde dieta ju pozna a ani jedno sa o nej nevyjadruje pozitivne. Je velmi hyperaktivna, casto agresivna a tak odstrkovana nielen detmi, ale aj ucitelkami, lebo si s nou nevedia dat rady. Uvediem priklad. Dievca je neposlusne a ucitelka ju postavi do kuta. Reakcia malej: Nikto nepozera, zoberie noznice a postriha zaclony! Samozrejme nezaobide sa to bez dalsieho trestu. Uz zo skolky si nosi poznamky typu: Neposlusna, nedisciplinovana, vyrusuje, agresivna... Jej mama pracuje pre nasho danovnika. Velmi nam pomohla po tom vsetkom, co sa premlelo a este stale nam pomaha a radi. Tak som sa rozhodla, ze sa pokusim preniest nad stigmou jej dcerky a pozvat ju na jedno poobedie k nam. Drahy hned aktivny, ved ju pozvime spolu s druhou kamaratkou. Hned som to zamietla. Tri dievcata aj bez poruch spravania su tazka praca, nie to este s poruchou spravania. A tak sme sa teda dohodli, ze mala pride v sobotu poobede. Uprimne, nemala som ani najmensieho tucha, ci moj plan bude fungovat. Kedze som videla, ako sa k nej ucitelky spravaju, rozhodla som sa, ze zvolim uplne opacnu taktiku. V skole je cely den len zahriakovana a upozornovana. V sobotu poobede prisla hodina H. Mama s obavami v ociach mi nechava malu s instrukciami, ze ak treba, nemam vahat a dat jej po zadku. Dnes ma L vraj velmi hyperaktivny den. Obraz mojho pozitivneho planu sa akosi rozmaze, este si do toho uvedomim, ze moja franina nie je ziadna slava, ako budem vysvetlovat, co od nej chcem... Vravim si, uvidime ako to pojde, uz je neskoro cuvnut. Este v piatok som si pripravila harok s hviezdickami. Ruzove a cierne. Za kazdu dobre vykonanu cinnost, si dievcata mozu vymalovat ruzovu hviezdicku. Ak spravia nieco zle, tak si musia vyfarbit ciernu hviezdicku. Kto nazbiera 5 dobrych hviezdiciek, tak na konci dna dostane prekvapenie. Podmienka,nesmiete mat ani jednu ciernu hviezdicku! Mala som to odsuhlasene a male zacali pozerat rozpravku. Vsetko podla planu. Kludne dopozerali rozpravku. Dovolila som im vyfarbit jednu ruzovu hviezdicku. L povzbudena. Potom sa hrali. Mozem s cistym svedomim povedat, ze sa ani raz nepohadali o hracku. Pekne sa delili, co nie je pre L jednoduche. Dovolila som im vyfarbit dalsiu hviezdicku s vysvetlenim, preco si ju mozu vymalovat a zaroven ich pochvalila. Potom sme si spolu sadli, lebo nalada zacala naberat na obratkach. Vytiahla som abakus s abecedou. Zacali sme si opakovat abecedu. Male kludne sedeli na stolicke. Ukazovala som im pismenka a na striedacku mi odpovedali. Samozrejme, ze sme si za spravnu odpoved vzdy povzbudivo zatlieskali. Ludia, keby ste v tom okamihu videli tie velke hviezdy, co jej zaziarili v ociach... Moja mala hrala spolu so mnou. Tiez L chvalila, nezhadzovala ju, ako to deti v kolektive casto robia. A tak sme pokracovali dobrych desat minut. Opakovali sme si aj cisla. Ukoncila som to tym, ze poslednych pat pismen a pojdeme sa hrat. Zabralo. Urobili sme poslednych pat pismen... Vyfarbili sme si dve ruzove hviezdicky :) Zrazu chcela ist mala pozerat rozpravku. Drahy pozeral spravy. Tak som zobrala L ku hodinam a vysvetlila som jej. Ak bude velka rucicka na jedenastke, musime upratat hracky. Ked budu hracky upratane a velka rucicka na hodinkach bude na 12tke, tak si pustime rozpravku. L suhlasila. Podchvilou chodila nakukat na hodiny. Konecne prisla rucicka na 11tku. Zacala spratovat hracky. Potom pockali kym rucicka pride na 12, spravy skoncili a tak mohli ist pozerat rozpravku. Aj vlk syty aj ovca cela. Este raz sme si to s hodinami zopakovali neskor, ked moja mala pozerala Simpsonovcov a L chcela pozerat rozpravku. Zasa som ju odviedla ku hodinkam a povedala jej, ze ked bude velka rucicka na 7cke, tak si mozeme pustit rozpravku. Prijala to pokojne a ticho sedela vedla mojej malej a trpezlivo cakala. To uz bola jej mama aj s otcom u nas. Pozvali sme ich na aperitiv. Nechcela verit vlastnym ociam. Vidiet sediet jej dceru pokojne a cakat, kym pride rad na nu. Ked prisli, tak som zobrala L ku mne a pochvalila ju pred jej rodicmi, ze bola velmi dobra. L sa usmievala a bolo vidiet, ze je na seba hrda. Samozrejme, ze akonahle prisli jej rodicia, chcela pomalicky zist do starych kolaji. Avsak, ak nebolo nieco v poriadku, tak som sa dvihla ja a isla som vysvetlit, preco nerobime toto alebo tamto. Tak som si zachovala svoju autoritu az do ich odchodu. Mama L sa mi priznala, ze za tri roky v skolke, je druhy krat pozvana na poobedie ku niekomu. Vraj sa neuveritelne tesila, co si viem predstavit. Chodia s nou ku detskemu psychologovi, ktory im neporadi, ututka ich tym, ze ona z toho vyrastie! Prizvukovala som im, ze ju treba chvalit. Priznali sa, ze to nerobia, nakolko naozaj za cely den toho nastvara neuveritelne mnozstvo. Lenze prave preto, ze jej dobre spravanie zostava nepovsimnute, robi vsetko preto, aby si ju niekto vsimol. Jediny sposob, ked ju niekto zaregistruje je, ked urobi nieco zle! Ci v skole, ci doma. Jej rodicia odchadzali rozcarovani. Este ju nevideli takto sa spravat a prvy krat mohli v pokoji sediet a porozpravat sa. Aby som nezabudla, na zaver dna obidve dostali svoje prekvapenie. Bublifuk s tym, ze ho mozu otvorit az zajtra vonku v zahrade a prstienok. K tomu zopar malych cokoladok, ktore mozu zjest tiez az zajtra, nakolko napchat hyperaktivne dieta cokoladou pred spanim, nie je dobry napad. Bez protestov prijali podmienky prekvapenia. Obidve boli spokojne. Hodlam ju pozvat k nam a uvidim, ci bolo jej spravanie vysledkom toho, ze ma nepoznala, alebo naozaj na nu funguje pozitivna motivacia a pochvala. Az to bude aktualne, tak dam vediet ako som dopadla... Mam z toho vsetkeho neuveritelne dobry pocit :) Ak mate nejake napady, ako zvladat deti s problemovym spravanim, dajte mi vediet. Rada sa dozviem viac. Viem, ze vela z vas ma bohatu pedagogicku prax a dobra rada odskusana v praxi je v tomto pripade nad zlato.

Replay- Vianoce 2007

Takze vratim sa trochu obsirnejsie k vianociam. Dnes tu nie je az taka zima, takze mozem sa zdrzat dlhsie a trochu sa rozpisat. Vianoce neboli tohto roku poznacene len problemami, ktore so sebou priniesol predosly rok. Tento rok boli poznacene aj financnou tiesnou. Prvy krat v zivote som prezivala vianoce s obavou, ako nakupime zakladne potraviny, neuvazujuc o daroch pre malu. My s drahym sa zaobideme, ale vysvetlite 5 rocnemu dietatu, ze Pere Noel sa nezastavil :( Tak sme na poslednu chvilku dostali povolenie z banky, ze mozeme este urcitu sumu minut na to, aby sa vianoce aspon podobali na vianoce. Kedze este stale neprevadzkujeme nie je ani prijem. Danovy urad nam dlzi okolo 20 000 eur na DPH, ktora mala byt vratena uz v novenmbri. Kedze sa zomlelo vsetko koncom oktobra tu v dedine s tymi slavnostami a jeden z poslancov je byvaly danovy kontrolor, danovy urad nas ignoruje! Dokazat vsak, ze je to na zaklade problemov a niecieho dobreho slova je vsak nemozne! Poistovna nam este stale nevyplatila stratu celorocneho prijmu, na ktoru mame narok. Takze takto sme zostali v srackach a vsetko sa na nas zosypalo prave pred vianocami. No a aby sa mi nemalilo, tak som si tiez vysluzila nechceny vianocny darcek. V sobotu pred vianocami ma zacal pobolievat zub. Poznate ten neprijemny pocit, ked vas zacnu boliet aj vypadnute mliecne zuby... Tak som cely vikend trpla, ze sa spusti lavina a ja si zasa odtrpim vianoce ako pred siestymi rokmi. V nedelu som isla kupit este posledny darcek pre malu. Chcela buginu. V hube tikajuca bomba, v hlave vykricnik ako prezijeme financne a do toho najst tu spravnu buginu pre malu. Nebol problem najst peknu, len prijetelna cena sa niekde vytratila. Pre porovnanie. Kocik s autosedackou pre normalne dieta, cena 80 eur! Hracka-kocik pre dievcata 100 eur!!! Nakoniec som nasla nieco, co bolo pekne aj cenovo prijatelne. Cela vytesena som sa zastavila v bare a postla moj skromny vianocny clanok a ficala domov. V pondelok 24teho som obvolala asi desiatich zubarov. Vsetci na dovolenkach. Najskor otvorene 3 januara. Takze zostavala pohotovost. Zavolala som, vraj zubna pohotovost az 25teho! Dobre, ved vydrzim. Zatial ma boli len ked pijem nieco teple, ci studene, alebo ked na tom zujem. Vianocna vecera prebehla v poriadku, ked sme nahali pere noela tak som skoro zhodila stromcek, ale inak bez urazov. Aj zub vydrzal. 25teho rano o pol osmej ficim na pohotovost. Vravim si, ze rano nebude snad vela ludi. Na moje prekvapenie pohotovost prazdna. Pri okienku mi teta oznami, ze zubna pohotovost nie je v nemocnici, ale v jednej zo sukromnych ambulancii. Tunak totiz nie su statni zubari!!! Da mi vraj cislo a mam si zavolat. Tak som jej vysvetlila, ze sa musim vratit domov a tak stratim dalsiu polhodinu. Milo mi zavolala priamo z vratnice a podala mi sluchadlo. Vysvetlila som sestricke aky mam problem a dala mi stretnutie na pol stvrtu. Nezabudla dodat, ze si mam doniest obciansky a sek na zaplatenie!!!! Na zaver dodala adresu. Nastastie, nie su daleko od nas. Tak som prisla na pol stvrtu. Takze sviatok Bozieho narodenia som si ja odrodila v kresle u zubarky. Po hodine a pol sme uspesne skonstatovali, ze nerv bol uspesne vyprosteny zo zubneho kanala a vsetko je vycistene a upchate, po stvrtom RTG som citila, ze svietim ako ziarovka firmy osram. A tak s ovisnutym kutikom, necitlivym jazykom vypochodujem z ambulancie s pocitom, ze najhorsie je za mnou. Sviatky su zachranene. Uz len vybavit formalitu - platbu. Prisla som domov a tesila som sa, ako si s chuti, po troch dnoch, vypijem teplu kavu. Uz len pockat, nech mi huba odtrnie a mozem si chlipnut toho slastneho moku. Prvy chlip a takmer som si cvrkla od bolesti. V hlave mi zavirili myslienky rychlostou uraganu. Ved uz nema nerv, nemal by boliet! A potom prisla ta osudna myslienka: To naozaj len tupec jak ja, si da vytiahnut nerv zo zdraveho zuba a este za to vycaluje kopu prachov!!! Skoro ma porazilo. V ten vecer som to nechala tak, namyslam si, ved sa to ukludni, mozno je to cerstve a preto to boli. Na druhy den rano nic neboli. Kavu vsak z opatrnosti pijem vlaznu. Po ranajkach vybehnem na dvor, ze prinesiem drevo, aby bolo cim kurit. Nadychnem sa z plnych pluc, cez usta. Chyba! Studeny vzduch a moj zub si nechcu potykat. Rychle zavriet usta a drzat jazyk za zubami. Ani ulavit som si nemohla. Nabehnem do kupelne a idem vysetrovat. Zubna kefka v ruke a klepem po vsetkych zuboch. Nic. S malou dusickou klepem po zuboch hned vedla toho mojho mrtveho. Ved ked sa potvrdi, ze som vyhodila peniaze zbytocne, no asi ma trafi... Nic, ani jeden neboli. S este mensou dusickou si statne klepnem po tom osetrenom zube. Vlasy sa mi zjezia a do oci sa vtisnu slzy. Prve od bolesti, druhe od ulavy, ze predsa nie som az taky idiot, aby som si dala vytiahnut nerv zo zdraveho zuba. Kedze RTG snimka nic neukazala, museli sme identifikovat bolestivy zub len studenym vzduchom a poklepom. No a jediny, ktory bolel, bol tento. Ale viete, clovek vzdy zacne pochybovat.... A tak nadalej pijem takmer studenu kavu, zujem na druhej strane a tesim sa, ze nie som idiot :) Zub boli len ked mu ustedrim sok rozdielnou teplotou. Takze aspon, ze inak je kludny. Moj zubar sa vrati 8eho januara, takze budem musiet ist na navstevu :( Takto som to stastlivo dotiahla az do noveho roka... Aaaaale, poznate to: KED JE KRAVE DOBRE, TAK SA IDE SMYKAT NA LAD! A tak som hned druheho vybehla von, ze idem narubat drevo. Drahy s malou vypadli von, reku budem aspon trochu uzitocna. Nebudem sunky valat a narubem dreva. Sekeru mame taku pravu, drevorubacsku. Vazi asi 5 kil a podoba sa to na klyn. Nagulala som si pniky, reku co sa budem trocharit s polienkami a zacala som sekat. Ha, po pol hodine som rozkalala prvy. Viete si predstavit ten vyraz na mojej tvari. VINI_VIDI_VICI...Povzbudena uspechom, som sa pustila do druheho. Hnusoba, ten bol tvrdy ako beton. Podarilo sa mi z neho odstiepit zopar triesok. Nakoniec som to po pol hodine vzdala a pustila sa do mensieho dreva. Po dvoch hodinach som si nalozila tacky kopcom. Skoro mi oci vybehli z jamok, ked som potlacila tacky. Ale nevylozim, ani keby som sa mala do domu doplazit!!! Vylozila som ich pod strechu, aby drevo aspon trochu preschlo. Druhe tacky poloprazdne, ja viem, keby som si to rozlozila, ale povodne som to chcela vsetko naraz nalozit a odtlacit a potom som uz nechcela vykladat to, co bolo uz raz nalozene ;) Vecer sedim pri krbe spokojna, ze som nepremarnila den len sedenim pred bednou. V stredu vecer sa mi ruka trasie, ked chytim do ruky salku s kavou a snazim sa ju prilozit k ustam. Pohoda. Vyspim sa na to a bude to OK. Stvrtok rano sa skotulam z postele, vstat sa mi nepodarilo. Chrbat ma boli, ako by mi po nom celu noc behalo stado slonov. Ruka sa mi samovolne hompala vedla tela, akoby bola z gumy. Vyzeram ako Qasimodo, uz len ten hrb, ale nebojte aj ten raz bude...Dlan opuchnuta, prsty nevladzem ani ohnut, nie to nieco udrzat v ruke. Do obeda sa mi to podari rozhybat. Medzi tym si stihnem uvedomit, ze ma este chytil zapal uretry a dnes budem asi nocovat na toalete! Nevzdavam to a dorazim (sa)to vecer na tanecnej. V piatok verdikt: Presilena horna koncatina a rameno, s dislokovanymi stavcami chrbtice. Keby som pokracoval v rubani este dalsiu polhodinu, tak sa asi fakt domov doplazim. No, takze takto som stastlivo dosviatkovala. Ak sa naplni porekadlo, ktore u nas hovorime: Ze AKO NA NOVY ROK, TAK PO CELY ROK, poviem vam, mam sa na co tesit a nie som si ista, ci chcem vediet, co ma pre mna este rok 2008 pripravene v zalohe ;) Verim a zelam vam, aby ten zaciatok roka a aj cely zvysok bol pre vas uspesny, nezabudajuc na zdravie a lasku... Dakujem za vsetky krasne Vianocne a Novorocne zelania, uz len to nejako vybavit, aby sa aspon polovica z nich naplnila :)