Ked ani bocian nezabera...

... tak babo rad!

No drahy prisiel okolo pol dvanastej vo stvrtok. Mala uz davno nahanala "My little pony" v risi snov. Pomohla som vylozit drahemu veci z auta a sadli sme si v obyvacke a dobiehali takmer dva tyzdne. Rozpràval mi ako pokrocili pràce v bare, vraj budù uz aj oknà, ked sa vràtime, spravili sme si kàvu a pol jednej ràno sme to zabalili.

Spràvne naladeni sme sa zlozili do postele. Uz aj ten bocian klopal na okno, ked zrazu z druhej postele sa zacal ozyvat huronsky rehot. Mierne soknuti sa najprv tvarime, ze spime. Nezaberà, ten rehot je taky nàkazlivy, ze to nevydrzime a v zàpati obidvaja vybuchujeme. Hviezda nasa slàvna, ona ani pocas spànku nevypne, div sa jej hlava neodtriasla z krku, tak sa rehlila :) Samozrejme, ze ju nàs smiech prebudil a bolo po bocianovi. Celà vytesenà sa nahrnula k drahému do postele a maminka dostala cervenù kartu :) Germa, myslim, ze ten bocian to vzdal na dobro a vràtil sa nazad, tak si dàvaj pozor, alebo si zozen antikoncepciu à la nasa hviezda. Zarucene funguje :) Nasa hviezda ma siesty zmysel na senzorovanie libida :) Akonàhle nàm vstùpne libido, nasa antikoncepcia to zaznamenà a postarà sa nàm o zàbavu :) Pravidelne sa nàm v tomto 'krytickom case' nastahuje do postele, alebo sa bude celù noc budit v pravidelnych polhodinovych intervaloch :) Nesmejte sa, naozaj to je u nàs tak! Tak s drahym uz radsej ani nekomunikujeme, co sa tyka 'bocianov', lebo senzory nasej hviezdy su citlivé a zaznamenajù aj tie najmensie "vykyvy" :) Asi si to uvedomuje a preto sa dozaduje, aby sme tu sestru kùpili :)

Tak o pol druhej umelkyna konecne zaspala v tatinkovom objati a maminka tràvila noc na trestnej lavicke a bola vy-offside-ovanà az do vcera vecera, kedy som v kabinke na lodi mala nocny zàpas s malou. Mali sme len dvojpostelovù kabinku, takze som mala o zàbavu postarané :) Ona totiz to nespi. Co robi cez den, potom este raz preziva v noci, desat kràt intenzivnejsie :) Takze màm asi o polovicu vlasov menej, drahà ich pocas spànku preriedovala, som okopanà, ze za modriny na pistalàch by sa ani Z. Zidane nemusel hanbit :) Dva kràt mi na hrudnik spustila tù svoju 'makovicku', kedze najradsej nase zlato spi v sede a hlavu si zlozi na kolenà, no a kedze som bola v rane, odlozila si makovicku na moj hrudnik, takmer mi vyrazila dych! Este stastie, ze plysàci zostali v aute, inak by som asi spala na zemi! Takze, kam sa hrabe taky bocian! Urcite je vzrusujùcejsie (ale aj bolestivejsie) spinkat s mojim zlatkom. Ale dnes vecer sa tesim na moju postielku, zalahnem a vytvrdnem ako karamel :)

Ubieha nam to...

a dokonca nam i pocasie praje :) Dnes sme boli v parku, v ktorom som bola prvy krat pred osmymi rokmi. Vybavili sa mi spomienky. Prvy krat som tam hrala tenis s kamaratkou so svajciarska. Tak sme sa vyjasili na smyklavkach, dokonca boli dost velke aj pre nas dospelakov a otestovali sme ich tiez :) Mali sme preteky na hupackach, kto vyleti vyssie a potom sme vystreli stare kosti na pravom, krasne zelenom anglickom travniku a opalovali sme sa. Vsetko bolo tak krasne, cez stebla travy som sledovala hviezdu ako kraca po muriku s rozprestretymi rukami, ako to robia na gymnastike. Z ticheho snivania ma prebral plac kamaratkyneho maleho. Zaparkoval s holymi nozkami v zihlave. Navreli mu pluzgieriky a trochu si poplakal, ale jeho otec odtrhol listok zo skorecelu a potrel mu nim pluzgieriky, vraj to pomaha. Maly sa o chvilocku ukludnil, neviem ci zabral ten skorocel, alebo si to prestal vsimat :) Uzili sme si krasne popoludnie v parku, boli sme hladat elfov, kedze je tam jeden obrovsky strom s dierami v kmeni. Elfovia neboli doma, zhodli sme sa na tom, ze odisli na ryby :) Ked uz bolo na slnku prilis horko, rozhodli sme sa, ze pojdeme pomalicky naspat. Tak sme nalozili maleho dobrotnika do kocika a pomaly sme sa vybrali naspat do mesta. Deti maju oslahnute tvaricky slnieckom a prave jedia, kedze boli vyhladovani ako vlci :)

Cez to vsetko, ze mame nadherne pocasie, deti si uzivaju a pekne sa spolu hraju, mne je akosi smutno. Chyba mi moj drahy. A tak netrpezlivo cakam. Zajtra vecer by mal dorazit a zostaneme spolu do soboty, kedy sa vratime spolu domov. Vsetko je tu tak ako bolo, jedine co mi chyba, je dobry francuzsky chlieb a moja kava, ktoru tu nemaju :) Ale to sa da prezit, hlavne ked viem, ze v nedelu si kupim chlieb a "zozerem" ho na posedenie :)) Ani dychat nebudem, pokial ho nedojem :) Medzi casom sa vytesujem z veci, co som nakupila :)) Takze, uz len jeden krat sa vyspim a ...

Spravy z domova...

Dnes sme mali krasny, slnecny den. Boli sme na trhu, kamaratka zobrala deti na pobrezie, ja som bola poobede mierne indisponovana :) Uz je lepsie. Vecer o siedmej bol v meste karnevalovy pochod. Jednotlive kluby, triedy si urobia nejake masove spolocenske masky a potom sa vyhupnu na vlecku traktora a zaradia sa do sprievodu. Zazila som to tu pocas prveho roku mojho pobytu. Je to zabava, kazdy klub ma vyslanca s vedrom, do ktoreho zbiera mince na charitu. Anglicania su velmi stedri, ked sa jedna o charitu. Povodne som chcela ist pozriet aj ja, ale...

...mala som dolezity telefonat. Po dlhsom case volal drahy. Vsetko je v poriadku, robotnici tvrdo pracuju a v pondelok budu robit dlazky, vecer je pozvany na veceru ku znamim, pokazilo sa auto a opravit ho da az v stredu, takze pride pre nas az vo stvrtok a zostaneme do soboty. Este mi vysvetloval nieco technicke ohladom auta a potom sa okunavo opytal: 'Mimochodom, ako sa pusta pracka?! Konecne je pekne pocasie, tak mozem dat oprat,' informoval ma drahy. 'Hej, pocasie,' myslim si v duchu. Si sa ma zabudol minule opytat, ked si volal a nevedel si, ako ju pustit, cez to vsetko, ze som ti to ukazala. Zlato moje, ja som to vedela, ze ma nepocuvas :) Tak som mu to vysvetlila: Naloz pradlo, okrem mojich pyzamovych nohavic, lebo tie pustaju, daj prasok ku pradlu, zavri bubon pracky a do 'chlievika' s kvetinkou nalej avivaz, zavri vrch pracky, stlac vypuceny gombicek v pravo dole, potom ti na programatore zasvieti 45minutovy program a ak nie, tak si ho nadstav a stlac ten gombicek v lavo dole, je na nom sipka a nad nim je napisane-pause. Zopar krat ma prerusil, ako roztriedit pradlo a kolko prasku treba dat :) No, ale aspon to nedal na vyvarku :) Vidis 'lev' a to si ma obvinil, ze som moje zlatko vykreslila ako neschopneho :) Nevykreslila, len ho poznam a viem coho je a coho nie je schopny :) Jednoducho informacie, ktore nie su dolezite na prezitie, nedrzi dlho v hlave, nezatazuje sa zbytocne :))))

Tak, ked sa vrati z vecere, este crnkne a budem ho cez sluchatka navigovat este raz, ako tu pracku pustit :) A ked ju pusti, tak sa budeme venovat beznym 'klebetam' z domova :) Uz sa neviem dockat :)

Piratska mania...

Tak prve dni ubehli ako voda, stihli sme aj co to nakupit. Namiesto dvoch kufrov budeme mat asi styri, ale naspat ideme autom, takze bez problemov :)

Vcera sme navstivili znamu, ktorej sa, po dvoch chlapcoch, narodila dcera v january. Hm, uvedomila som si, ze by som druhe dieta naozaj prijala. Ved uvidime, ci sa nam to podari :)

Momentalne koluju po Lymingtone famy, ze sa sem nastahoval "pirat" :) Nie taky ozajstny, v podobe Johnny Depp-a. Vraj volal do miestnej sukromnej skoly a zaregistroval do nej svoje deti. Tak chodim po Lymingtone a dufam, ze ho stretneme, tak az mate niekto prenho odkaz, napiste, odovzdam, az ho stretneme :) Inak, je to tu presne ako si to pamatam, az na malickosti. Je tu vela novych obchodov s neuveritelnymi zlavami, takze o relax mame postarane. Relaxujeme kazde rano:)

Tesime sa z malickych zriebatok v New Forest, zo zapchok na cestach a usmievavych predavaciek. Dnes rano som vystupila z auta a zhanala zriebatka z cesty, vzdy sa im najlepsie "pasie" na strede cesty tak, ze blokuju oba pruhy :) Kym som sa vratila do auta, tak boli naspat v strede cesty. Potesi... Je to ako v inom svete. Vsetci trpezlivo cakaju v rade, nikto zbesilo netrubi a nenadava. Tie zapchy, tie su rovnake vsade, ale tie usmevy ludi su carovne. Neviem, ci je to preto, ze sa usmievam a prihovaram sa ludom, kedze komunikacia mi nerobi problemy ako vo Francuzsku :) Naozaj si to uzivame. Mame spolocnost, dvojrocneho drobca, ktory sa hraje s dcerou, takze nie je to cely den: mami, mami, mamiiiiii :)

Mala prepla na anglictinu velmi rychlo a uz takmer ani nerozprava po francuzsky, len obcas so mnou, ked si nevie spomenut na anglicky vyraz. Islo to lepsie, ako som predpokladala :) Tak si to naozaj uzivame, zajtra zajdeme do pristavu a hadam uz stretneme toho "pirata".

Naostro...

Tak, zvladli sme to, aj ked vcera bolo trapasov viac, nez dost :) Vyrazali sme rano o desiatej, do Le Havru sme dorazili po nevydarenom obede o pol stvrtej :0 Neviem, ci uradovala nervozita, alebo ovocie co som "zozrala" v piatok, ale bolo mi fajne zle. Brucho mi tocilo, akoby sa v nom vsetci certi zenili! Ale tak mi treba, krave pazravej! V piatok vecer som zozrala svtrtku osem kiloveho melonu, na to marhule dorazila to broskynami a zapila to vsetko kavou. Viete si predstavit vysledok :) Ak nie, tak si ani nechcite :)

Tak v Le Havre sme sa zaregistrovali a presli komtrolou a dokonca som nemala problem ani najst pasy. Kufre sme nastastie mohli dat do batozinoveho priestoru, nieco na sposob systemu na letisku, len na chrbte mi zostal visiet asi 15 kg batoh. Stastlivo sme presli do autobusu, ktory nas zaviezol na lod :) Sme na palube, ist si obsadit stolicku a vychutnat si cestu. Prva cast plavby prebehla dobre. Mala si zdriemla, navecerali sme sa a zasla som na recepciu, ci by bolo mozne sa ist pozriet na kapitansky mostik. Myslela som, ze v ramci bezpecnosti to nebude mozne, ale recepcna, mila deva, mi povedala, ze zavola na mostik a spyta sa, ci by nas prijali. Vysvetlila, ze mala, zelenooka princezna by sa chcela ist pozriet na mostik. Po kontrolnej otazke, s kym, odpovedala, ze s matkou a mohlo sa ist na mostik. To obrovske torzo z ocele riadil taky "anglicky sopliak", snad mal nejakych 25 rokov! Pomocnik bol povodom Poliak, ale tiez nie ovela starsi. Ked sme pozreli na vsetky tie obrazovky, malu to zaujimalo asi ako vcerajsi den, tak som zachranovala situaciu a pytala sa a vyzvedala. Takze az mate otazky, kludne sa pytajte. Uz som zbehla :) Zato hviezda si po troch minutach lahla na zem a zahlasila, nastastie po francuzsky, takze jej nikto okrem mna nerozumel, "mna to nebavi, ja som unavena". No fajn, tak sme sa este pokochali pohladom, ponukli lentilokou, vytiahnutou z krabicky a podanou do ruky, ze nech sa paci vyberte si a vyparili sa :)

Este sme mali pred sebou dve hodiny plavby! No, tak co podniknut... Detsky kutik! Ozyval sa z tade vresk, ako keby tam boli zavrete paviany. Riskla som to a pridala sa k nim aj nasa opica :) Deti okrem toho, ze narobili neuveritelne vela kriku, dokonca ja nejaky zamestnanec ich prisiel ukludnit, velmi laskavo s portugalskym prizvukom poprosil prisediacich rodicov: " please, parents, can you make your children litte bit shud up!" Tak sa vsetci rodicia pousmiali a ignorovali vresk deti nadalej. Predsa niekto, kto chce spat, si nesadne vedla detskeho kutika :) Ani neviem ako, vplavali sme do pristavu a samozrejme, ze sme boli ti najsamposlednejsi, ktori opustali lod. Majprv idu von kamiony, potom osobne auta a nakoniec zo zalohy pesiaci :) Stastlivo, autobus, vystupit a prejst cez colnicu. Presli sme, pasy po ruke, bezproblemov, mily pan, zasmiali sme sa a uz sme vo vestibule. Obzeram sa, reku bude niekde pas na ktorom bude uz veselo kruzit nasa batozina. Prdlajs, tu som si mala vyzdvihnut predtym, nez som presla colnou kontrolou! Tak pockat, kym niekto vyjde von, aby som mohla vojst dnu, lebo fotobunka, kvoli bezpecnosti, bola len z vnutornej strany. Vratili sme, usmiala som sa na pana, ktory nam kontroloval pasy a hovorim mu:" Viete co, mne sa ten vchod tunak tak paci, ja som si to tu musela prist obhliadnut este raz!" Usmial sa, asi su zvyknuti na motakov, to je tak, ked pustite sedliaka do mesta! Pockali sme si na kufre, samozrejme, ze boli vylozene uplne posledne. Zopakovali sme si nastup pred colnicou, tento krat v plnej polnej a ist sa poobzerat po kamaratke, ktora nas mala prist vyzdvihnut. Po kamaratke ani chyru, ani slychu. Vysla som von. Nikde ani zivej duse. Z odparkovaneho karavanu vysiel starsi pan a pytam sa ho, ci mi nema rozmenit na drobne, aby som mohla zavolat kamoske, kedze vdaka mojej kufrovej odysei sme meskali. Spytal sa ma, kam chcem volat, tak som mu povedala, ze miestny hovor a vysvetlila mu situaciu s kamaratkou. Povedal mi, aby som chvilocku vydrzala a vosiel do karavanu, v tom som zbadala auto s kamaratkou, ktore prave preslo okolo nas. Odstavila som kufor a kricim panovi:"to je onaaa" a uz som bezala za autom, este v rychlosti hovorim malej, nech caka pri kufroch, a kricim, mavam rukami a bezim za autom. Revem 'zastavte to autooooooo!' Nakoniec som ju dobehla na parkovisku, ja som panikarila, ze ona to uz vzdala a ide domov. Hodila som moju plnu polnu, 15 kg ruksak, do auta a vravim jej, ze bezim naspat ratovat kufre a dceru. Hviezda ma necakala pri kufroch, ale rozbehla sa za mnou, co som si v tom momente vobec nevsimla a uz sa pytala okoloiduceho, kde je maminka! Az ked som ju tam videla stat s tym neznamim chalanom, som si uvedomila, co sa mohlo stat! Niekedy staci okamih! Vratila som sa ku karavanu, kde mi mily pan strazil kufre a v ruke drzal mobil, vraj si mozem zavolat z jeho mobilu. Podakovala som sa a vysvetlila, ze som nakoniec kamaratku dobehla a ked otoci auto, pride nas vyzdvihnut. Tak, presne takychto si Anglicanov pamatam. Ochotni nezistne pomoct a mili. Stastlivo sme sa nasackovali do auta a vyrazili sme :)

Doma sme vybalili darceky a vsetkym sa pacilo :) Ale, az na buduce bude drahy naliehat, aby som niekde isla sama, dva krat si to rozmyslim. Naozaj si az dnes plne uvedomujem, ako to vsetko mohlo skoncit, uff, len to nehovorte mojmu muzovi, lebo ten by ma asi prehol cez koleno! Takto spanikarit, ako patrocne dieta...

Dnes rano nas zobudilo slniecko a tak hned o pol deviatej sme sa isili prejst do pristavu. Krasa, presne takyto si ho pamatam, zaliaty slnkom, plny plachetnic a ranneho ruchu...

Uvod palubného dennika...

Palubny dennik sa moze zacat, hoci sme este ani nevycestovali, chaos a panika ùraduje v plnom prùde. Hviezda je takà vytesenà, ze vcera to uz nevydrzala a zacala sa balit :) Tak sme ju trochu schladili v termo krabici :) Velmi sa jej v nej pàcilo, tak uvazujem, ci ju nàhodou nezbalim spolu s vecami do kufra, bolo by to pre nàs obe ovela kludnejsie cestovanie :)) No,ale drahy mi to radikàlne zamietol, cez to vsetko, ze malà ho prosikala cely vecer, ze jej sa v tom kufri naozaj pàci a aspon by ju nozky neboleli, lebo by nemusela chodit, maminka by ju pekne za sebou tahala a aspon by sa mi maminka nestratila! :)) Neviem po kom to mà, ze pouziva také inteligentné argumenty! ;) Tatina vsak neobmakcila a tak to po polhodine nakoniec neochotne vzdala :)

Dnes ràno, den ako vysity :( Fuci, prsi a je zima! Chcela som oprat, nech si to na mna nepockà kym sa vràtim, ale nezadarilo sa. Tak mi drahy povedal, nech mu ukàzem ako treba pustit pràcku a on operie! Povodne som sa chcela na nieco vyhovorit, ale nedalo sa, naozaj naliehal, musela som mu ukàzat ako sa pùsta pràcka. Nie je to komlpikované, treba stlacit dva gombicky, nezabudnut zavriet dvierka a pràcka fici! Drahy na to pozeral ako vyoranà mys a ja uz teraz tusim, ze jeho ponozky velkosti 43 budù zbehnuté na velkost 37, lebo ich dà na vyvàrku! Tak isto to bude s mojim pràdlom. Na veci malej radsej ani nemyslim! :) Zehlicku radsej schovàvam, pre istotu, aby nàm to tu nàhodou nepodpàlil! Jeden poziar mi bohate stacil! :) Este ze vie tak bohovsky varit :)

Tak zbalila som jeden kufor a budem musiet zbalit aj druhy. Kedze sa mà oteplit a momentàlne je tu Sibir, tak musim zbalit aj letné aj teplejsie sactvo :) Uz si viem predstavit tù cestu! Budem lietat za malou s dvoma kuframi v ruke a ruksakom na chrbàte, na peràch pena zùrivosti, vlasy mi budù divo viat vo vetre, asi tri kràt sa potknem na rozviazanych snùrkach a to vsetko za bojového pokryku mojej hviezdy: "Mamiiii, kde sa motàs, pohni si, budeme posledné!!!" Dalsia vec, pasy. Vzdy ked cestujem, tak ich odlozim na bezpecné miesto, ktoré niekolko kràt v priebehu cesty zmenim. Vysledok?! Vzdy zdrzujem na colnici, lebo nikdy neviem, kde som ich zapatrosila! Po 15 minùtach paniky a nevrazivého pohladu colnika, ktory je uz s trpezlivostou v koncoch, ich vytahujem niekde zo spodku tasky, hoci som ju predtym trikràt celù vyhàdzala. Takze, zajtra bude veselo :)) Cestujeme s heslom: "Zachovajme paniku!"

Povodne som chcela ist spat v skorù hodinu, ale je polnoc, tak idem dobalit ten druhy kufor a hàdam to do jednej ràna stihnem. Esteze nàs cakà 350 km v aute, tak to prespim a nacerpàm nejakù energiu, dùfam, ze hviezda nebude spievat celych 350 kilometrov :) Tak nàm drzte palce a ja sa zasa ozvem ;)