Cantaloup melon s Portom

Inspirovala ma Morningdew s jej postom o melonoch. Tak vàm hodim jednu oblùbenù dobrotu z nàsho menu. Je to ùzasne jednoduché a velmi osviezujùce v tieto horùce letné dni.

Budeme potrebovat pol melona na osobu a tmavé portské vino ( Porto Tawny). Melon umyjeme a na kazdom konci ukrojime zvrsky tak, aby nàm pekne "sadol" na tanier, inak sa vàm bude kotùlat po tanieri. Melon si rozkrojime na polovicu, nie pozdlzne, ako pri kràjani na mesiaciky, ale priecne. Takze nàm vzniknu dve pologule. Vynaliezavi jedinci mozu rozkrojit melon do hviezdice ako na obràzku. Nozom si cez stred slabucko nacrtneme linku, podla ktorej budeme vykrajovat "hviezdicu", potom len malù cepel nozika zasùvame do melona napriec tak, aby sme vytvàrali odvesny trojuholnikov, asi takéto nieco, /\/\/\/\/\/\/\, by malo vzniknùt po obvode melona :) Ak si netrùfate, tak ho len napriec hladko rozrezte. Vycistite kostky. Ak màte po ruke lyzicku na vykrajovanie melonovych gulocok, tak pouzijeme tu a duzinu vydlabeme nou do misky. Ak nie, hravo to zvlàdnete kàvovou lyzickou. treba ju zasunùt do duziny a potocit v smere hodinovych ruciciek a budù sa vàm tvarovat pologule. Pri odkrajovani spodku melona, aby sa nàm nekotùlal po tanieri, dàvame pozor, aby sme neukrojili prilis, lebo nàm pri vydlabani duziny vznikne dierka, cez ktorù nàm bude "prchat" stavicka :) Ak màme duzinu vydlabanù a pripravenù v miske, zalejeme to Portskym vinom a nechàme v chladnicke odstàt. Na jeden melon staci tak pol deci Portskeho vina, podla chute mozete pridat, ale odporùcam nechat trochu marinovat a potom ochutnat a popripade pridat Portského vina, ak sa vàm to zdà byt nevyrazné. Najlepsie pripravit vecer a jest na druhy den na obed :) "Melonové misky" ulozime tiez do chladnicky, aby nàm ich musky do ràna nezmlsali :)

Podàvame dobre vychladené, v "melonovych miskàch" s vidlickou. Moze sa podàvat ako predjedlo alebo desert. Za pokus to stoji. My to robime tradicne s Cantaloup melon, ale mozno by sa to dalo aplikovat na hocijaky cukrovy melon, okrem klasického vodového. Tak vàm zelàm sviezi melonovy vikend :)

Vypràzané sampiony s Nivou

Je to jedlo, ktoré sa u nàs tesi popularite. Budeme potrebovat asi tak 6 sampionov na osobu, ak podàvame na salàte, ako predjedlo. Moze sa to podàvat aj ako obloha, vtedy budù stacit tri na osobu. Kedze je dnes trinàsteho, radsej zàjdite do obchodu a kùpte tie huby tam. Na susedovù zberatelskù vàsen sa radsej dnes nespoliehajte. :)

Takze si nachystàme sampiony. Najlepsie sù mladé huby, ktorych klobùciky nie sù velmi otvorené. Ak sù prilis zaspinené, tak ich kefickou ocistime, len na sucho. Umyvanim pod vodou sa trati ich chut. Ale, ak sù naozaj velmi spinavé, kludne ich umyte pod vodou. My hlavicky nesùpeme. Nechàvame supku na nich. Ocistené huby opatrne odstopkujeme, aby sme nepraskli klobuciky. Stopky mozeme nakràjat na malé stvorceky a jemne oprazime na cibulke do makka, k tejto zmesi sa vràtim neskor.

Takze naplnime klobùcik syrom Nivou alebo Rokfortom. Odkrojime si maly stvorcek zo syra a jemne ho zatlacime do dierky, ktorà nàm zostala po stopke. Jemne zatlacame a dàvame pritom pozor, aby nàm klobucik nepraskol. Tu nàm pomoze supka, ktorù sme neosùpali. Ak sa aj mierne praskne, supka nàm to udrzi vsetko po kope. Ak sù klobuciky vacsie, ako som uz napisala, najprv dàme trochu udusenej zmesy zo stopiek, ktorù sme ochutili solou a korenim, popripade provelsànskymi bylinkami, ci trochou chili. Potom si nechàme miesto, aby sme to mohli prekryt este Nivou. Takto naplnené sampiony obalime v tradicnom trojobale alebo v cesticku, co màte radsej a co vàm chutovo lepsie vyhovuje. Spodok, kde je klobucik naplneny, po obaleni v strùhanke, este raz namocime do vajicka a znovu obalime v strùhanke. Takto by nàm syr nemal vytiect, ale aj tak si niekedy nàjde cestu von. Tradicne ich oprazime na oleji. Podàvame teplé na salàte alebo ako prilohu ku hlavnému jedlu.

Raz sme dostali kompliment od zàkaznika: "Takéto huby som jedol dva kràt v zivote. Raz v Parizi v trojhvezdickovej restauràcii a druhy kràt u vàs." Nasim doma tiez velmi chutili. Po rozkrojeni klobùcika, vàm vytecie von roztaveny syr... Ak nemàte radi Nivu, urcite sa to dà zamenit za Enciàn. Urcite to stoji za pokus.

Ja màm k sampionom speciàlny vztah :) Ked som bola tehotnà, kazdy den som musela mat, hnusnù, odpornù konzervu sampionov :) Raz som podozrievala muza, ze mi jednu konzervu ziedol! Nevydrzal to a isiel mi ju kùpit! Chybala mi, kedze som kupovala na cely tyzden! Odvtedy konzervové sampiony ani citit! Viete si ma predstavit s otvorenou konzervou na kolenach a vyjedala som ich priamo z konzervy vidlickou! Brrr! :)) Malà dodnes nemà rada huby v ziadnej podobe :)

Lahky salàtik nie len pre Motylika

Budeme potrebovat bielu rybu - cerstvù ci mrazenù. Nechajte tie rybicky v akvàriu na pokoji! My pouzivame treskovité ryby, ktoré nie sù také olejové a chutovo vyrazné. Na dve porcie vàm bude stacit 150g rybky (my podàveme na salàte asi tak 10 az 12 kùskov), salàt-hlàvkovy ocisteny, cibulka, vnatka, cesnak (moze, nemusi byt, podla chuti), paradajka, uhorka, paprika.

Na tanier si natrhàme listky salàtu, ozdobime ho paradajkou, paprikou, na jemnucko nakràjanou cibulkou, uhorkou, fantàzii sa medze nekladù :) Rybu si nakràjame na pasiky velkosti 2x3cm. Nechajte to pravitko v sufliku, priblizne ùplne postaci :) Nachystàme si mùku (nie cukor), do ktorej primiesame pomletù grécku rascu, sol, korenie. V tejto zmesi obalime nakràjané pàsiky ryby, ktoré sme naozaj len mierne posolili tesne pred obalovanim. Na panvicu si dàme zohriat trochu oleja, aby nàm tie rybky neplàvali v oleji, a rybu na nej oprazime. Asi tak 2 minùtky z kazdej strany. Tesne pred dokoncenim pridàme na drobno posekanù petrzlenovù vnat a podla chuti cesnak a celé to este na panvici premesiame, nie varechou, len panvicu prudko trhneme ako pri vyrobe palaciniek, neviem vyraz v slovencine, ale anglicky vyraz na to je -toss. Podàvame este teplù na salàte, ktory sme si prichystali a mozeme ho poliat omàckou, ktorù som uviedla pri Flambovanych priseràch alebo kùpenym sauce-om. Nakràjame si cerstvy chlebik a mozeme to zaliat dobre vychladenim bielym vinkom.

Je to jednoduché a velmi chutné. Celkovà priprava by nemala trvat viac ako desat minùt, plus 4 minùtky varenia :) Tak zelàm vela zdaru a dobrù chut :)

Sladucké Vlcie maky ...

Vcera sa mi do rùk dostal zvlàstny dar. Dostala som cukriky z vlcich makov:) Muz dostal dzem z vlcich makov. Tak som sa trosku pohrabala a nasla som recept na dzem z vlcich makov. Je dobry pri bolestiach hrdla a proti kaslu. Trochu vonavého leta v pohàri sa dà jednoducho pripravit.

Priprava: 45 minùt (neràtam zber lupienkov)

Varenie: 1 hodina

Odstàtie: 1 hodina

Budeme potrebovat: jedno pole plné vlcich makov, vhodné dost daleko od frekventovanej cesty a chut nazbierat 200 g lupienkov, ktoré podla moznosti nezaparime v igelitke tesco :) Pekne kràsne si uzit romanticku s prùtenym kosickom, dievcatà. A nezabudnùt pri tom snivat :) 4 litre pitnej vody a zhruba 3.2 kg zelirovacieho cukru. Toto mnozstvo by malo stacit asi na 8 pohàrikov, 350 gramovych.

Postup pràce:

1. Preberieme lupene vlcich makov, aby sme mali vsetky zdravé, bez skvrn a bez masokombinàtu :)
2. Dàme zohriat 4 litre vody do hrnca a ked sa nàm na spodu "Hrnceka Var" zacnù tvorit malé bublinky, to je nase tajné znamenie, ze treba pridat lupienky a na miernom ohni ich 10 minùt povarime. Dbàme o to, aby nàm voda nevrela "bujne". Preco?! No aby sme nemali bujny dzem! Po desiatich minùtach ich odstavime z ohna a nechàme ich 1 hodinku luhovat.
3. Po hodine prepasirujeme a prefiltrujeme vzniknuty roztok. Na kazdy liter roztoku pridàme 800 g zelirovacieho cukru. Takze teoreticky by sme mali mat 4 litre roztoku, takze 3.2 kg cukru. Takto osladeny roztok znovu varime zhruba 45 minut na miernom ohni, alebo pokym nezacne cukor zelirovat. Skùsené gazdinky to majù v oku. My babràci si dàme trochu na tanierik a presvedcime sa, ci je to tà spràvna zelé konzistencia :) Ja som ho este nerobila, kedze vcera som to videla prvy kràt v zivote. Ale naberiem odvahu a skùsim ho spravit. Stoji mi to za to snivanie v poli vlcich makov s kosickom v ruke... A navyse to vyzerà lahko a nenàrocne, hàdam to aj ja dokàzem. Cukricky sù vyborné, ziadna vyraznà chut. Sù také, také, hm ako to najvystiznejsie opisat, palculienkovsko rozpràvkové :))

Flambované morské priserky

Jeden recept, seriozny, bez spackania a pridàvania zàzracnych prisad :) Aj aktivny blbec, ako ja, ho dokàze pripravit bez nàvodu. V mojom pripade staci raz vidiet, pre zrucnejsich raz precitat.

Budeme potrebovat hlàvkoy salàt, cibulku alebo salotku, morské priserky, mozu byt aj krevetky zmrazené, alebo cerstvé. My pouzivame zmrazenù zmes plodov mora, ktorù najprv rozmrazime, ak nemàme cas, tak ju dàme na suchù horùcu panvicu a nechàme odparit z nich vodu, ktorà by nàm neskor prekazila flambovanie:) dalej tuk, je lepsi ako olej, dozviete sa preco nizsie, trochu konaku ci whisky, petrzlenovù vnat, strùcik cesnaku, paradajky, papriku, uhorku na ozdobu salàtu. Pre "zrucnejsich" azbestové rukavice, poziarnicku nehorlavù kombinézu s prilbou a manzela s hasiacim pristrojom vedla seba! Deti posleme na pol hodiny do obyvacky, aby nàhodou neprisli k ùrazu.

"Zrucnejsi" si natiahnu na seba nehorlavù kombinézu. Na tanier si pripravime salàtové listy, ocistené samozrejme, na okraj ulozime mesiaciky paradajok, uhorky a pàsiky papriky. Na panvicu si dàme roztopit maly kùsok tuku, moze byt cera, maslo na pecenie a oprazime cibulku do sklovita. Potom pridàme na panvicu krevety, ci zmes "priseriek" a kràtko (tak pat minùt, aby boli uvarené, nie prevarené, zostanù gumenné) oprazime na prudkom ohni, pridàme na drobno nakràjany (pretlaceny) cesnak. Dochutime pomletou gréckou rascou (kumin) a solou. Ked je zmes dobre rozohriata, tu si "zrucnejsi" natiahnù azbestové rukavice a nasadia poziarnicnù prilbu, na ktorej nezabudnù sklopit vizoàr, manzel stoji v pohotovosti za nasim chrbtom s hasiacim pristrojom, pridàme, podla chuti, trochu whisky ci konaku a prudko zohrejeme a oflambujeme. Zmes je hotovà. Pridàme na drobno nasekanù vnatku petrzlenu. Podàvame za tepla. Salàt mozeme poliat omàckou, ktorù si pripravime doma, alebo kùpime hotovù. My pripravujeme teplù omàcku. Oprazime cibulku na troche tuku, pridàme dijonskù horcicu, tak za dve cajové lyzicky, polievkovù lyzicu kremzskej horcice a trochu oprazime, podlejeme trochou bieleho vina (tak deci az dve, aby to nebolo prilis husté ale ani riedke), zvysok vypijeme, a privedieme do varu. Na dokoncenie pridàme slahacku na varenie a prevarime. Dàva sa na salàt horùca. Nedàvajte vela tuku, lebo horcica sa vàm bude oddelovat, ak sa aj tak stane, nebojte sa, ono potom treba pridàvat to vino po troche a pomaly vpracovàvat tu horcicu do toho. Podla potreby dochutime solou. Omàcka sa moze skladovat v chladnicke niekolko dni a treba ju len prihriat, ak prilis zhustne, treba ju rozriedit vinom, ci slahackou.U nàs doma im chutila viac za studena. "Pokropime" nou salàt a pridàme hore pripravené morské priserky (krevety). Na vrch znovu pridàme trochu teplej omàcky a mozeme servirovat ako predjedlo. U nàs hovoria, ze keby sa dal zjest tanier, tak zjedia aj ten.

Nedàvame olej, a ked, tak len minimum, lebo by sme to nedokàzali oflambovat. Tuky sa zohrejù na vysokù teplotu rychlejsie a efektivnejsie sa potom flambuje. Raz sme s Dankom tak flambovali, ze drahy myslel, ze podpalime kuchynu. Na co sme mu mi povedali: "Pozri na profesionàlov a uc sa, ako sa mà flambovat!" Plamen vyslahol do pol metrovej vysky :)) Mihalnice dorastli :) Preto nezabudnite sklopit ten vizoàr :) Tajomstvo je, najprv treba rozohriat zmes na co najvyssiu teplotu, na elektrickej platnicke sa vàm to asi nepodari, treba plynovy horàk a potom tam chrstnùt alkohol. Odporùcam jeden pred hrknùt do seba, dodà vàm to kuràz. Podàvame s cerstvym chlebikom. Tak zajtra si ku dnu matiek jeden taky nechàm naservirovat a ak budem mat stastie, pridu aj ti poziarnici :)

Zàkusky

No tak vàm idem (ne)odporucit ako napiect lacno, rychlo a hlavne chutne.

Urcite poznàte "hrncekové" kolàce. Ci uz s kyslym mliekom, marhulovym kompotom a iné dobroty. U nàs v restauràcii sù velmi oblùbené, kedze sù lahsie stràvitelné ako ich tradicné kolàce, ktoré sù podla mna presladené a premastené. Sù dobré ako olovrant ku kàve, ale nie po predjedle, hlavnom jedle, syre. Taky francuzsky zàkusok je, podla mojho nàzoru, po dobrom obede zabijàk. A navyse, naozaj som nemala jediného zàkaznika, ktori by povedal, ze mu nechutil kolàc.

Kedze do kuchyne sa dostàvam na poslednù chvilu, tento druh kolàcov je velmi efektivny. Priprava netrvà ani pat minùt. Nemàm presny recept, zosit s receptami zostal kdesi v kuchyni a urcite bol cely cierny a ak nie cierny, mysi a potkany sa onho postarali po poziari :) Nevadi, mama mi posle recepty a budeme piect zasa nase lahké kolàciky.

Takze màme tradicné suroviny: hladkà mùka, kyslé mlieko, olej, orechy, hrozienka, cukor, pràsok do peciva ci soda bikarbona, navyse mozeme spravit polovicu cesta cokolàdovù a polovicu vanilkovù. No a tu zacina moj speciàlny pridavok. :) Pre hnedù cast cesta pridàme tradicné kakao. Mozem byt aj rozpustenà cokolàda. Na vanilkovù cast cesta, okrem vanilkového cukru, pridàme "moju vanilkovù aromu". Nie hocijakù. Ideàlna je takà, ktorù ùplne nàhodou objavite v umelohmotnom pohàriku, s kràsnou vignetou, ktorej nerozumiete, hermeticky uzavretù v kuchyni, po predchàdzajùcich majiteloch. Jedinà vec, ktorà bola pouzitelnà! Tàto prisada neuveritelne kràsne vonala. Bola sice vzlastneho vyzoru, ale tà vona, no kràsa :)) Tak som pridàvala onù vanilkovù prisadu do takmer vsetkych vanilkovych rezov. Kolàce vzdy ochutnàval moj ochutnàvac Danko, ten ktory mi pomàhal malovat fasàdu domu :) Chutili mu, aj ked povedal, ze tù vanilku tam naozaj nie je nejako vyrazne citit. Nevadi, nabudùce dàme viac :) Inak kolàc jedly a navyse chutny. Takto sme pripravovali kolàciky uz dobré dva mesiace. No s tou vanilkou mi to stàle neslo do hlavy. Nech som jej dala kolko chcela, po upeceni vona nikde! Hm, kde je pes zakopany. Tak po troch mesiacoch, ked uz moja francuzstina zacinala ist trochu lepsie ako v lete na saniach, som sa vràtila k onej "vanilkovej arome". Pozrela som si tù etiketu na pohàriku este raz. Teraz som uz okrem dàtumu zacala vnimat aj nadpis. Sable de cendrier - vanille. Tak som si to precitala este raz a kricim na drahého: "Zlato, co to znamenà sable de cendrier ?" Na co on sa pyta "coo?!" Tak som podisla k nemu a on to precita: "Sabl d sandrie" a pokracuje:"preco ta to zaujima?" "Aha", prehltnem, takto mi to nieco hovori, kedze nefunguje hovor ako pises! Sandrie, sandrie, sandrie.... Kuaa, sak to je aromaticky piesok do popolnikov, na pohlcovanie pachu tabaku!!!

Tak som uz nevanilkovala kolàciky. Piesok odletel kràsne hermeticky uzavrety do kosa. Nastastie vsetci zàkaznici boli bez ujmy. Danko prepàc, ale naozaj som nevedela :)) To bol ten chrumkavy element, ktory som ti vysvetlovala inou mùkou :) Dnes vanilkujem tradicne vanilkovym cukrom a olejom.

Drahy do dnes nevie, nemala som odvahu priznat sa, ani Dankovi. Vy ste prvi... Aj takéto sa stàva aktivnemu blbcovi v kuchyni :))))

Karamelizované bedle

Tento recept je z vlastnej tvorby. Na pripravu potrebujeme jedného aktivneho blbca, ako som ja vàm ùplne postaci, za kosik bedli, ktoré vàm nazbieral sused a 10 hladnych Francùzov, no a potom tie klasické hl. mùku, sol, korenie, vodu, vajicko, olej a margarin na vypràzanie:)

Tak bedle sme si ocistili, umyli. Kedze sa mi nechcelo robit trojobal, rozhodla som sa pre rychlejsiu formu. Obalila som ich v cesticku, ktoré som dochutila solou a korenim. Bedle najprv obalit v hladkej mùke a potom v cesticku. Na panvicu si dàme zohriat olej, do ktorého pridàme trochu "margarinu na vypràzanie", cesticko sa nàm oprazi kràsne do zlatista.

Vsetko prebiehalo podla plànu, ked piaty klobùcik bedle sa mi zacal sfarbovat prilis do hneda. Dala som dalsi klobùcik, no ten tiez bol prilis hnedy, cez to vsetko, ze tam bol len pàr minùt. Doprazila som posledné 3 klobùciky a pozeràm na spodku panvice sa mi vytvorila hnedà, karamelovà hmota. Nechàpavo som pokrùtila hlavou. Potom ma napadlo pozriet na ten "margarin na vypràzanie". Pozorne som si precitala zlozenie. Rastlinny tuk, voda, tak to je OK no vsak to nebolo vsetko. 15% cukru. Precitala som si to este raz. Uz mi zaplo! No tak to vysvetluje tù kràsnu zlatistu korku a karamel na spodku panvice. Tak som si vynadala do aktivnych blbcov a uz uz som to isla vsetko vyhodit, ked vosiel do kuchyne muz. Ocividne som bola nasrdenà a pyta sa ma, co sa stalo. Tak som mu vysvetlila ten moj trapas s margarinom. Bol to cukràrensky margarin! Hovori: "nevadi, ukàz ochutnàm, mozno to bude jedlé." "Tak to asi tazko" podràzdene odpovedàm. Nakràjal jeden klobùcik na pàsiky a ochutnal. Pozeràm na jeho vyraz tvàre a cakàm, ze ten kùsok skonci v kosi. Na moje prekvapenie mi zahlàsi: "Clovece, aké je ti to dobré, mnam!" Rozkràjany klobùcik zaniesol do baru na ochutnàvku. Zhodou okolnosti tam bola suseda, ktorà pripravuje s oblubou hriby. Ochutnala to ako pravy ochutnàvac. Prevracala ten kùsok v ùstach, aby zistila, ako to bolo pripravené. Nevedela prist tomu na koren. Nakoniec zahlàsila:"Tak ja teda pripravujem huby uz roky, màm niekolko kuchàrskych knih s receptami na pripravu hribov a hub, ale tento este nepoznàm. Je to velmi chutné." Hned sa vypytovala muza, ako som ich dokàzala tak chutne pripravit. Co som pridàvala do nich, ze sù také lahodné. Muz vediac, ze za to vsetko moze omyl, sa len potmehùcky usmial a povedal, ze je to tajomstvo séfkuchàra. Muz vosiel do kuchyne s palcom hore:"Strielas a skorujes" zahlàsil zartovne. Na obed sme podàvali salàt s karamelizovanymi bedlami. Nenasiel sa jeden host, ktorému by nechutili. :)

Suseda chodila este tri dni a vyzvedala, ako sme ich pripravili :). Nakoniec povedala:" uz viem, dala si do nich karamel!" No, nie tak celkom :) Odvtedy som uz nerobila karamelizované bedle a vzdy si kontrolujem zlozenie surovin pred tym, nez ich pouzijem.