Tuesday, October 21, 2008

Koniec dobry...

... vsetko dobre :°)

Tak, ako som slubila, uz som ako tak zregerenovana a mozem tu chvilu posediet a napisat vam, ako sme dopadli.

V nedelu poobede som nastupila do nemocnice ako bolo dohodnute. Na prijme zistili, ze mam kontrakcie, ja som zasa totiz nic necitila, hoci ich intenzita, podla pristroja bola dost silna. Vravim si, nic vazne, ved zajtra uz bude po vsetkom, hlavne, ze ma nic neboli. No, skoro som sa tesila. Rano o pol druhej ma zobudila bolest v bruchu. Pozeram ako cervik na jablko a cudujem sa, ze co to?! Ved aj predtym boli kontrakcie, ale totoooo, auuu! Tak som zazvonila na sestricku, ze "trochu" ma boli brucho, takych kazdych 8 minut! Ta vybehla von a doviezla stroj na monitorovanie. Zapojila nas a cakali sme. Na garfe krivky ako Vysoke Tatry. Este sme sa nadejali, ze snad sa to ukludni. Prdlajs. Po pol hodine sa bolest zacala stupnovat. Tak mi dala lieky a cakali sme dalej. Bolest sa trochu skludnila, dokazala som aj zaspat velmi lahkym spankom. Monitoring sme este opakovali dva krat. Sestricka volala lekarovi, ze co so mnou. Nastastie to nebolo asi az take vazne, kedze som sa neotvarala :) Do rana daleko... Tak som sa pre istotu rano otretej umyla dezinfekcnou zbrndou, len keby nebolo rano nahodou casu! O siedmej rano este posledny monitoring, babo sa nedalo kontrakciami velmi rusit, bolo mu to sumafuk :) O tristvrte na devat pre mna prisli a vyviezli ma na salu. Drahy s malou nastupeni a cakali. Snad ani nemusim opisovat, ze ma nemohli napichnut, kvoli kontrakciam a ked sa im to konecne podarilo, tak anestezia dost dlho nezaberala. Nakoniec sa vsak podarilo. Prisiel moj lekar, usmial sa, ze hracicka, take sme tu uz mali velakrat. Ja smrt v ociach... Vdaka kontrakciam a myomu "vyprostenie dietata trvalo nehorazne dlhych 20 minut, mna uz zacal oblievat studeny pot, ukludnovak nezaberal, ja sa panicky pytala , co sa deje, ved prvy krat ani nie 10 minut a bolo po vsetkom.Tak doktor stihal este komnetovat a ja som medzitym zamierala strachom. Este ze anestiziolog bol taky zlaty. Ten ma ukludnoval ako sa dalo, nie ze by zaberalo, ale snazil sa, to sa mu musi nechat. :°) 9.25 uzrelo svetlo sveta nase slniecko chlapcek- a urobilo mnauu, mnauuu a ja som si v duchu pomyslela, no uz mozem aj zomriet. Este som si stihla vsimnut, ze je baculko. Sestricka len rychlo povedala, ze vazi 3740g a brala ho ocistit a ukazat nedockavemu otcovi. Mna zatial davali dokopy, co mi bolo srdecne jedno, kedze som bola nadopovana oblbovakmi. Dve hodiny na pooperacnej a konecne ma previezli na izbu. Tatina nikde. Lezala som tam sama zo svojimi zmiesanymi pocitmi, ubolena a taka sama. Az na ten ruzovy, mrnavy uzlicek vedla mna. Sestricka mi ho podala a prilozila som si ho po prvy krat na prsnik. Ten pocit! Vsetok ten stres z poslednych 9tich mesiacov so mna opadol a uvedomila som si, ake neuveritelne stastie mame. Maly bol svetlucky a tak som stiahla ciapocku a tu prekvapenie. Blondak jak das. Normalne som onemela, neschopna reakcie. Cakala som nieco ako bola hviezdicka. Olivova pokozka, tmave vlasy. A tu na mna oci blondacisko :°) Tak ma to vykolajilo, ze som nebola schopna prenho najst meno. Len som pozerala ako mucha puk! A tak po troch dnoch dray s malou rozhodli, ze sa bude volat Dylhan Maximilian. Ja som si nedokazala predstavit ziadne suce meno :°)

Hviezda v pondelok poobede zahlasila, ze mame babo, mozeme ho zobrat domov, ved ona sa postara a ja mozem zostat v nemocnici, nech sa zotavim :°) Na druhy den ho uz chcela krmit chlebom, ved ako moze niekto vyzit len z mliecka a aj to este takeho co tecie z takeho smiesneho miesta?! No tak dokola sme vysvetlovali, ze chlebik nie, mliecko bohate staci a ano, ked bude trosicku vacsi, bude sa s nim moct hrat. Ked sme jej ho dali na ruky, ludia ona mala v ociach take iskry hrdosti, lasky, ze keby mi to niekto rozpraval, asi mu neuverim, ze sestrocne dieta dokaze takto reagovat. Je strasne zlata, vsetko by chcela robit, prebalovat, prezliekat, kupat a keby sa dalo tak snad aj kojit :°)

Otec, to snad ani nemusim opisovat, viete si predstavit. Len v skratke: 5 kytic ruzi mi svietilo na izbe, chodili za mnou s malou kazdy den o nemocnice, hoci bol utahany ako kon, kedze sa pripravoval na sobotu-mali sme zasa tie gastanove slavnosti a na vsetko bol sam. Prvu noc doma, maleho mi nosil na kojenie do postele, nechaval ho odgrgnut, kedze mi robi trochu problem sadnut si z lahu a tak :°) A museli by ste ho vidiet.... Mrzi ma, ze som nemala moznost ho vidiet, ked po prvy krat zbadal svojho syna. Dnes v noci mu hovorim: Ani sa ti nesnivalo, ze budes mat raz svoje vlastne deti. On na to, so slastnym usmevom na tvari: Tak to teda nikdy a ponoril sa do rise snov... Krasne momenty, snazim sa ich vsetky zapamatat, neda sa to vsak, keby mal clovek najaku memory card v moizgu a mohol by si ju prehravat. Spomienky blednu a stracaju na intenzite, skoda...

Takze, este raz vam vsetkym zo srdca dakujem za podporu v tazkych zaciatkoch, kedy ste ma drzali nad vodou svojimi pozitivnymi komentarmi a az do posledneho okamziku ste na mna mysleli a drzali palce. Je to ako jedna velka rodina. Hoci len virtualna, ale je krasne, ze sme schopni sa podrzat, dodat si odvahy a chvaly v spravny cas. Velke Dakujem vsetkym :°)

PS: Maly je velmi dobry, aj sa vyspim pri nom :°)

Wednesday, October 08, 2008

There is a God...

Prace v bare a v byte su takmer hotove, az na par detailov, s ktorymi sa da zit. Uz len dokoncit komin z kotla a zapojit ho a mozeme sa stahovat. Dnes som kupila zaclony. Uz to zacina byt vazne realne! Takmer po dvoch rokoch sa mozeme vratit do nasho domu c.1 :°) Niekde som tu uz pisala, ze danovy urad nam dlzi peniaze- DPH v celkovej hodnote 22k+eur a ich meskanie s platenim nas stoji peniaze v banke, kedze tuto sumu sme si museli pozicat, aby sme mohli pokracovat v pracach a banka nam ju pozicala s tym, ved do troch mesiacov nam DPHcku vratia!!! Uz je to vyse roka, co cakame!

No a dnes bol big bang!!!! Ono to teda zacalo asi pred tromi tyzdnami, kedy sa k nam dostala novina. Aj ked, netesim sa z toho, ze sudca, ktory je (bol)velmi dobry kamarat so sefom stavebnej firmy a ktory mu vsemozne pomahal preplavat zakonom, kedze poznal ludi na spravnych miestach, zomrel. Po chorobe to jeho telo vzdalo. Nie sme jedini, ktori vdaka jeho znamostiam, nedokazu pohnut systemom. Ano, budete si mysliet, ze si vymyslam, ale kedysi pracoval na danovom urade a pozna tam ludi dost vysokopostavenych na to, aby nam vyse roka drzali peniaze bez jedineho slovka vysvetlenia preco!! Ako kazdy urad, ked vam zamietne ziadost, musi vas doporucenym listom oboznamit z akych dovodov bola ziadost zamietnuta! Nam nic neprislo, ani po tom, co nas danovnik poslal doporuceny list, v ktorom ziadal vysvetlenie. Nic sa nedialo ani po troch faxoch odoslanych danovnikom! Jednoducho niekto (vieme kto) sa postaral o to, aby sme peniaze nedostali a ak, tak co s najdlhsim odstupom casu! Rok aj tri mesiace im to trvalo a ktovie ako dlho este, keby dotycny pan nebol zomrel. Takze, dnes volala banka a drahemu oznamila radostnu spravu: Danovy urad nam konecne poslal 18k plus nejake drobne z povodnej sumy 22k+priamo na ucet. Predvcerom som oznamila drahemu, ze v piatok idem na danovy, priputam sa ku zabradliu a nepohnem sa, dokial nezavolaju hoci aj ministra vnutra, aby mi vysvetlil, preco nemam svoju DPHcku po vyse roku vyplatenu. Aj za cenu, ze tam v pondelok rano porodim! Asi ma poculi :°) a radsej to poslali. Presne to iste sa mi stalo, ked som povedala drahemu, ze zavolam tomu sudcovi (je povodom Poliak) a nemam zabrany mu z mosta do sprosta vysvetlit a povedat, co si o nom myslim. O dva dni mi volal zasa drahy, vraj zomrel, uz to nestihnem!!! To bolo pred troma tyzdnami a cuduj sa svete, vsetko sa akosi hybe. Ani si neviete predstavit, kolko hadok a nervov sme si kvoli tomu uzili a ako sa nam konecne ulavilo.

A tak ma zasa raz napada: Bozie mlyny melu pomaly, ale isto. Na kazdeho z nas raz pride. No a ja sa chystam napisat list ministrovi vnutra o tom, ako sa k nam danovy urad zachoval. Viem, ze mi to prd pomoze, ale aspon budem mat dobry pocit :°) Totiz stavaju sa tu aj horsie veci. Bol tu policajt, ktory sa rozhodol, ze zacne cistit Augiasov chliev. Vela deti vysokopostavenych ludi ma namocene prsty v drogach. No a to nemal zacat robit. Spachal samovrazdu, strelil si dve gulky do hlavy!!! Ano, aj to je mozne. Sudcova dcera bola namocena v predaji a uzivani tvrdych drog, jedno dieta mu dokonca zomrelo na predavkovanie! Takychto ludi neviem pochopit a nikdy nepochopim. Doma chodi v srackach po kolena a cez to vsetko este dokaze ublizovat druhym! Neviem, ci ho to tesi, ze niekomu ublizil alebo mu to pomaha zabudat na jeho vlastnu bolest?! Odpoved sa nedozviem, ale co si tu vsimam, cim horsi neporiadok maju ludia doma o to zakernejsie sa spravaju k druhym. Je to len bleda zavist?! Naozaj neviem.

Je to napisane trochu chaoticky, nedokazala som si nejako zocelit a usporiadat myslienky, ale aby som dosiahla aspon nejaku uroven tohoto post-u musela by som to tu rozpisovat a to by ste urcite cele necitali. Bolo by to tak na pat stran, minimalne :°) Ale musela som sa niekde "pochvalit" a viem, ze vy ma pochopite a nechytite sa slamky a neodsudite ma, ze sa tesim zo smrti nejakeho choreho nestastnika.

Tak a teraz idem relaxovat, vylozim nohy a budem sa nablblo usmievat a mentalne sa pripravovat na pondelok. Uff, este ze nemusim ist rodit na danovy urad :°)

Tuesday, October 07, 2008

Ze by uz?!

Nie, este nie, len ma vcera rozosmial jeden zazitok...

Kedze mozem, rano vozim malu na zastavku, je to len niekolko sto metrov od domu a takto nemusi drahy pre nu chodit skoro rano a ona nasledne cakat takmer hodinu v bare, kym ju odvedie do skoly. Poobede ju idem vyzdvihnut, dozorkyna mi ju odvedie az do auta, takze ja len nastupim pred domom a potom opat vystupim z auta, ked prideme domov.

Vcera rano, ako obycajne, sme mali modry pondelok. Nie a nie sa vykotulat z postele. Na desiaty krat som to uz vzdala a malu tahala za nohy z postele :°) V polospanku odisla na toaletu, spravila som rychlo ranajky a kakao. Este precitat domacu ulohu, pri ktorej ma ide vzdy porazit, ten ich uzasny system, pred mesiacom zacinali s celymi frazami a teraz pokracuju so slabikami!!! Na hlavu postavene! Ale co uz, nic s tym nenarobim, treba splynut s davom, malej citanie zatial ide, keby ste vsak videli pisanie, cinsky kocur je krasopisec. Navyse plati to iste, ako s citanim. Namiesto toho aby, zacali s pismenkami, tak zacinaju s celymi slovami a navyse pisane pismo, je odlisne ako to, na co som bola zvyknuta ja zo skoly!!! Ale co uz, asi bude z nej lekarka!!! Pismo na to urcite ma :°) No ale odbocila som. Takze modry pondelok. Precitali sme dany text dva krat, ukladam pisanku do tasky a peracnika nikde! Tak hviezde vravim, hladaj si moja zlata, kde si si ho dala, tam ho najdes! Samozrejme, NIEKTO jej ho vytiahol z tasky po tom, co si ho tam ona vecer spratala!!! Ano, tatino urcite potreboval pera a on jej ho niekde zapatrosil. Potom na vas pozera tymi svojimi ocami akoze, co odo mna chces, ja som okolo neho ani nesla!!! Celu sobotu a nedelu si kreslila a peracnik sa povaloval kade tade. Uz mi rupli nervy, nevydrzala som to a nasla som ho. Povodne som ju chcela nechat ho hladat, hoci by to trvalo aj do obeda, nech sa pouci! Nedalo mi a dala som jej ho. Frcime do auta, musela som zobrat tu nasu velku kravu (inokedy chodim malou 106), volant tak na centimeter od pupku, ledva, ledva, kedze sedadlo musim mat takmer na prednom skle, aby som dociahla na pedale :°) Na zastavku sme dorazili, autobus tam uz stal a cakal. Neboli sme sami. Dobiehali viaceri, asi sme nemali len mi modry pondelok vcera :°) Pointu celeho rana som sa vsak dozvedela az na obed, ked prisiel drahy domov k obedu, kedze mu uz obed nevozim :°)

Sofer autobusu rano prisiel na kavu, kedze parkuju oproti baru a hovori drahemu: "No, dnes rano som si pomyslel: A, hotovo! Nevidel som tvoju zenu, tak si vravime spolu s dozorkynou, uz je to tu! Maju babo!" No, ale skrt cez rozpocet, dostavila som sa a este stale dva v jednom :°D Potom mi drahy hovori, ako sa kazdy den, skalni zakaznici, vypytuju; TAK CO, UZ?! No a kedze nie, tak sa scenka kazdy den opakuje! To je tak, ked ste sucastou "verejneho" zivota :°) Nasi zakaznici su nedockavejsi ako my. Kedze nevieme, ci je to chlapec, alebo dievca, vsetci cakaju na to, co to bude a drahy ma slubene, ze az to bude chlapec, tak ho opiju :)))

Este jedna zabavna :) Asi pred tyzdnom sme mali este vecer o deviatej otvorene, vacsinou okolo osmej zatvarame a sused oproti baru, ked videl, ze sa svieti a mame ludi, dobehol cely nateseny, ze hotovo, uz sa zapija novorodenec! Sme sa smiali, ze ti "nasi", lebo mame aj takych, co su proti nam ;), su horsi ako nasa hviezda, ta sa kazde rano pyta, tak co mami, uz mame babo?! Kedy uuuuuz?! Zajtra?! Tak sme jej povedali, ze najneskor v nedelu vecer idem do nemocnice a uz v pondelok rano, bude mat braceka alebo sestricku. Drahy zoberie aj malu, budu cakat vedla v miestnosti, zakial lekar "porodi" nase slniecko cisarskym. Mrzi ma, ze drahy nemoze byt priamo so mnou na sale tak, ako v UK. Pridem o ten pohlad nanho, ked prvy krat zbada svoje novonarodene dieta. A som strasne zvedava, co zahlasi hviezda na ten drobucky uzlicek :°) Uz zasa chce sestricku, hoci sa bude musiet delit o hracky ;)

Takze, ja uz zacinam panikarit a zaroven sa tesit, ze uz sa nebudem musiet tocit ako na grile, ako sa vyjadrila pustovnicka :°) Takze dvanasteho vecer nastupujem a trinasteho rano rusime dva v jednom :°)