Novy domov 3

Tak sme zacali stastlivo prevadzkovat bar 17. jula 2005. Busines sa rozbehol pomaly, ale iste. Restauraciu sme slavnostne otvorili az koncom augusta, kedze bolo treba najprv vsetko v kuchyni poumyvat a premiestnit. Rano manzel otvoril ako obycajne a okolo jedenastej chcel ist zacat varit. No aj zacal, len po desiatch minutach dosiel plyn. Na dvore mame velku cisternu na plyn, ktoru byvali prevadzkovatelia vyprazdnili :) Jednoducho nechali otvoreny kohutik a plyn unikol do atmosfery. Mili to ludkovia. Muz zacal panikarit, kedze bola sobota, plyn nedovezu, a ak, tak najskor v pondelok! Tak ako obycajne mam plan Bee. Uvari sa u suseda. Ako na potvoru, aj tam dosiel plyn! No na paradu! To uz som mala nervy v tekutom stave. Kupili sme "bombu", vymenili, ale plyn nesiel. Az potom nam sused vysvetlil, ze ono je tam taka poistka v kuchni, ktoru treba najprv zatvorit a znovu otvorit, aby sa obnovil privod plynu do varica :) Nic, muz vravi, nebude sa podavat obed. A to sme mali styridsat ludi k obedu! Nakoniec sa to vyriesilo, dalsi sused odmontoval sporak z jeho kuchyne a preniesli ho k nam a na nom manzel pripravil obed pre styridsat ludi. Tri rozdielne hlavne jedla, dve predjedla a kolac som upiekla u susedov. Truba bola nastastie elektricka :)

Vsetci zakazici boli k spokojnosti zasyteni. Nemusim vam ani vysvetlovat kolko nervov nas toto "slavnotne" otvorenie restauracie stalo:) Po doplneni zasob plynu sa prevadzkovalo hladko. Rok ubehol ako voda. Presne na prve vyrocie 17.jula 2006 nas rano zobudili zakaznici. Okno rozbyte a zistili sme, ze nas vykradli. Co mohli, to pobrali. Tabak, peniaze, material a co nemohli zobrat, aspon znicili. Prisli sme nie len o peniaze, ale nechali vytiect, len tak z pasie, 50 litrov piva na zem. Dlazka z drevotriesky rozmocena, pivo pozatekane pod barom a flasa CO2 vyfucana! Zavolala sa policia, ktora sa dostavila do 5 minut, nakolko bol vykradnuty bar aj v susednej dedine a obchod vedla nas, ten vykradli uz druhy krat v priebehu dvoch tyzdnov! Policia sa zdrzala celych 5 minut, fakt len skonstatovali, ze sme boli vykadnuti, nejake zaistovanie stop, to im ani nenapadlo :) Prva otazka: Ste poisteni? Odpoved: Ano. A tym ich napln prace skoncila. Tak sme museli upratat ten neporiadok a otvorit bar o dve hodiny neskor. Avsak to nebol koniec. Odvtedy som akosi lahko spavala. Pri kazdom podozrivom zvuku som sa strhala zo spanku a budila muza, aby isiel pozriet, ci sa zasa niekto k nam nechce vlamat. Viac krat sme ich vyplasili, ale po vacsine to bol plany poplach. Po mesiaci vstavania tri krat za noc, muzovi uz zo mna tiekli nervy a prischol mi titul paranoidna. Dobre sa im povodilo, navnadili sa a nechceli sa vzdat takej koristi. Avsak, moj lahky spanok sa mi vyplatil. Este v oktobri som spavala pri otvorenom okne, jeden nikdy nevie a nastastie bolo este dost teplo. 17 oktobra rano o stvrtej sa zobudim na podozrivy zvuk. Pozriem cez okenicu, hore su fugy medzi latkami a vidim osobu kracajuc k susedom. Najprv som myslela, ze sused je vonku so psom. Maju stareho psa a niekedy ho treba vyvencit aj rano o stvrtej. Ale nedalo mi to a pockala som. Preslo auto a tu z poza domu vyjde osoba a zassska na komplica, v zmysle, vzduch cisty! To uz som zobudila muza a hovorim mu, co som videla. Mam co robit, aby som nezacala hystericky jacat od strachu. Nevedela som, ci uz su v bare a zasa nam tam okrem ineho"upratuju", alebo este len pracuju na "volnom" vstupe. Muz vytiahol brokovnicu a zacal ju co natichsie nabijat. Nenechavali sme ju nabytu, kedze mame v dome dieta. Nechcel ich vyplasit hrmotom. Ja som zatial sledovala situaciu, buzerovala muza, ze co mu tolko trva. Srdce mi bilo az v sluchach. Zakazdym, ked prechadzalo auto, tak sa ukryli medzi domami. Cez okenicu som mala velmi obmedzeny vyhlad. Ked islo dalsie auto, rychlo sme pootvorili okenicu, vystrcili hlaven brokovnice a cakali, kym sa dotycni objavia. Nieco sa im asi nepozdavalo, tak vahali, postavali na ceste a nieco sa dohadovali. Na to muz vystrelil do vzduchu. Namestickom sa ozval vystrel. Dvaja rychle odtlacili auto dolu kopcom, aby sa im nezasvietili znacky a aby sme ich neskor nemohli identifikovat. V dedine vypinaju svetla vecer o 22:00 hodine a zapinaju rano o 6:00, takze tma cierna ako smola. Nedalo sa vsak nezaevidovat, ze jeden z nich mal biele nohavice a druhy biele rukavy na bunde. To asi aby sa spoznali v tej tme. Jeden nikdy nevie:) Tak sme volali policiu. Pocas telefonatu som "vykypela". Muz zavolal a povedal, co sa stalo, teda okrem toho vystrelu. Opisali sme auto, male biele auto a dvaja takto obleceni... Nic, on sa len sucho spytal, ci vnikli dnu. Muz povedal, ze nie. No a "ujo" policajt len sucho zahlasi, ze to nema zmysel prist, kedze nevnikli :) Na co ja som uz kypela ako sumienka a ziapala: Snad sa nenecham aj s celou rodinou zabit, aby ste pohli tym svojim zadkom a vykonali si pracu tak ako sa patri! Zlozili sme, nemalo to zmysel pokracovat. Potom sme pozerali, okenne sklo prasknute a gyt pomaly odlupeny, aby sa dalo sklo len vybrat a potom nasadit naspat. Profesional od fachu. Policajti prisli rano o desiatej zkonstatovat pokus o vlamanie. Nezdrzali sa ani 5 minut. Najzaujimavejsie bolo, ze cigarety nam doviezli v ten den na poludnie, takze vela toho na ukradnutie nebolo. Bolo nam to divne, preco by niekto riskoval pre 200 eur. Vysvetlilo sa to o dva tyzdne neskor. Odisli sme na tri dni do Anglicka. Co to nakupit a navstivit znamich. Tazko sme pracovali, tak sme si "dopriali" tri dni oddychu. Po navrate domov v piatok, nas pri dome cakala policia. Vrhli sa na muza ako supy a zacali krizovy vysluch. Kde ste boli, kedy ste odisli, kedy ste sa vratili .... Ja som len pozerala, co sa deje! Az potom z nich vyliezlo, ze nas niekto vypalil! Az ked ho doverne vypoculi, nechali nas vojst dnu. Spust. Vsetko cierne od dymu. Navyse mna si policajt, ktory aspon trochu ovladal anglicky, zavolal bokom, vytiahol cierny mech a v nom veci. Priamo na namesti, ved treba pobavit aj ostatnych, sa ma pytal, ci su to moje nohavice, primeriaval ich ku mne, kedze som dost drobna a obcas nakupujem v detskom, ci je ta velkost skutocne moja, to mi az tak neprekazalo, ale ked zacal vytahovat moje spodne pradlo, neoprate, nemala som cas to vsetko spravit pred odchodom, tak uz mi to az tak fuk nebolo. Urcite som horela od hanby ako hromnicna svieca. Mne museli vybavit prekladatela na vypocuvanie, kedze sme hlavni podozrivi :) Take su tu praktiky. Ide sa na to vylucovacou metodou. Overovali si, ci sme boli skutocne mimo krajiny a navyse si overili aj ten posledny telefonat na policiu, za postoj dotycneho sa ospravedlnili, kedze mal zareagovat aspon trochu pohotovejsie. Skody v dome obrovske. Zhorel nosny tram prveho podlazia, tym padom sa cela statika podlazia narusila. No a potom nasledovali bezsenne noci a boj s poistovnou. Mesiac v hoteli, nakoniec sme nasli vhodne ubytovanie. Vsetky veci cierne od dymu a nepouzitelne. Vsetky hracky malej znehodnotene, fotografie, nabytok, oblecenie, obuv no vsetko skoncilo v kosi. Dnes teda zaciname od znovu. Vsetka moja krvopotna praca vysla nazmar. Uz su vyburane plafony, zostali len vonkajsie steny. Z vnutra muselo vsetko von, koli bezpecnosti a zacat od znova. Ale s tym sa uz budu vyrovnavat profesionali. Tam uz moj plan Bee nesiaha:) Len stale rozmyslam, ako by to bolo skoncilo toho 17teho oktobra, keby som sa nezobudila?! Takto dakujem Bohu, ze sme v poriadku a vyviazli sme bez ujmy na zdravi, ci na zivotoch. Ten dym by nas bol urcite pridusil, ak nie zabil. Malej sme to davkovali po troske. Ked prvy krat vysla hore, zalomila rukami a pohorsene zahlasila: "Tato, a to preco nam policajti pokazili dom?!" Odvtedy kazdemu vysvetlovala, ze to policajti nam pokazili dom :) Vyvodila si zavery z toho osudneho piatka, ked sme sa vratili a vsade plno policajtov. Vykradacky v dedine nadalej pokracuju. A policiu to nejako velmi nevzrusuje, ved co, sme poisteni...