Som poctenà tolkym zàujmom a aspon viem, ze si na mna obcas kdesi v dialke niekto spomenie. Tiez casto spominam na kamaràtky a kamaràtov a rozmyslam, ako sa im asi dari. Podarilo sa mi nàjst byvalého priatela. Bolo to len zo zvedavosti. Chcela som vediet, ci sa zmenil. Nemyslim fyzicky, skor mentàlne. Nie, nezmenil, stàle je rovnaky rojko, ktory zije vo svojom vzdusnom palàci :) Obcas sa pozdravime cez skype a ja som rada, ze sa to vtedy skoncilo tam, kde sa to skoncilo :)
Cas je rovnako nemilosrdny ku vsetkym. Vsade ubieha rovnako rychlo a vsetkym nàm nadeluje rovnakù mieru a plynulost.
Akoby to bolo vcera, ked som si zbalila moj obrosky kufor a k tomu pribalila zopàr snov do kabelky a odisla do zahranicia. Bolo to na dobu neurcitù, avsak nie na stàlo :) Uz je to 8 a pol roka, co zijem v zahranici.
Màm z toho vsetkého zmatok v hlave :) Srdcom som Slovenka a nikdy nou neprestanem byt :) Cim dlhsie som vsak mimo domova, tym viac sa citim ako cudzinec, ked pridem na Slovensko. Velmi vela sa zmenilo za ten cas, co nie som doma. Ked idem do UK, tak hovorim, ze tiez idem domov. Je to pochopitelné. Anglicko je spojené s mojou zivotnou làskou, narodenim mojho pokladu a velmi dobrymi spomienkami a este ùzasnejsimi ludmi a priatelmi, ktori mi vela kràt pomohli prekonat tazké chvile :) No a Francùzsko, tak to je kapitola sama o sebe. Jedinà krajina, do ktorej som prisla bez znalosti jazyka, ale za to s plnym kufrom ilùzii a chute zacat od nuly. Integràcia o to tazsia a drastickejsia. Dnes uz som schopnà komunikovat, ako tak, na ùrovni 5 rocného dietata, ani to snàd nie, dcéra rozpràva lepsie ako ja :) Ked treba dohovorim sa, ci obhàjim svoj nàzor. No a ked sa jednà o malù, tak to ani sama neviem, skade tahàm vyrazy na jej obhajobu a popripade ochranu :)
Cim som starsia, tym viac si uvedomujem, kto som. Som Slovenka, ktorà sa stratila vo vire Europy a snazi sa zit svoj zivot podla pravidiel ludskosti. Zi a nechaj zit! Kdekolvek pridem, respektujem zvyky, kultùru, aj ked sù na prvy pohlad nepochopitelné a nedàvajù ziadny zmysel. V mojom dome sù sviatky opradené slovanskymi zvyklostami a tradiciami, v ktorych som vyrastala. Pamatàm si, ze ako dieta som vela kràt prevracala oci, ked babka urobila nieco tradicné a pre nàs, vtedy deti, velmi zastaralé. Dnes si na tieto zvyky s radostou spominam a este radsej si nimi pripominam moje korene, ktoré nie sù uz zapustené v zemi, ale vznàsajù sa niekde vo vzduchopràzdne. Takze Vianoce màme uz tradicne 8 rokov slovenské. Nesmie chybat zemiakovy salàt, kapustnica, ryba, ci mince pod obrusom :) Hoci sa citim ako cudzinec, ked pridem na Slovensko, tesne pred pristàtim lietadla mi navrie v krku hrca a tlacia sa mi slzy do oci a chce sa mi z plného hrdla zakricat: "Konecne doma!"
A tak aj znovuobjavené, staré kontakty mi pripominajù, ze este stàle niekam patrim, a ze som zanechala v niektorych ludoch stopy, ktoré ani cas neotupil :) Ja si tie svoje vo mne tiez stràzim a nedovolim ani casu, aby ma o ne okradol :)
18 comments:
Ja som sice len 300 km od rodneho kraja, ale v mojom rodnom meste sa aj ja uz citim ako cudzinec, ale rada sa tam vraciam. Cim dlhsie som prec, tym viac....
aj mne navrela hrča v hrdle - pekne si to napísala, ja Slovensko milujem a nemohla by som žiť v inej krajine
o to viac obdivujem ľudí, ktorí to dokážu - viem, že to nie je jednoduché
je fajn, že si objavila blog, je fajn, že aj takto sa vraciaš domov:-)
palculienka, som dojaty :))) krasna vypoved malej svetobeznicky. ale iste nemas korene vo vzduchoprazdne, ci ako si to pisala. mas ich tu :)))
Vobec sa necudujem, ze si tolko ludi na teba spomenulo, iste im chybas.
Len neviem, a zaujimalo by ma to, co ta viedlo do UK? Len tak, ze work? Alebo volanie osudu? :)))
pus, nasi sa dva mesiace po mojom odchode prestahovali, nové mesto, ludia ... takze este vacsi dovod citit sa ako cudzinec
Palculienka, podobne to veru cítim...doma aj tu aj na Slovensku, ale občas aj také, že ani doma tu a ani tam...každopádne sa aj u mňa oprášili niektoré staré kontakty a hlavne som našla veľa nových, čo ma nesmierne teší. :)
femma, màs pravdu nie je to jednoduché, ale bola som mladà bez zàvazkov a preto to nebolo az také tazké, horsi bol prechod z Anglicka do Francùzska, ten sok bol ovela vacsi
a blog, ako si napisala, pomàha :) znovu objavujem kràsy Slovenského jazyka, oprasujem fràzy, gramatiku a sklonovanie :) ani by si neverila, ale prvé clànky som pisala neuveritelne dlho a x kràt po sebe citala a vzdy som objavila nejaké hrùbky aj po publikovani :)je to ùzasnà stimulàcia mojho recového centra :)
motylik, :) dakujem, do UK som isla kvoli jazyku, bola som raz na brigàde a ja som vzdy bola taky neposed :) ja som isla do Anglicka este za éry au-pair (99), takze som si odkrùtila aj realitu au-pair :) s tym, ze sa naucim dobre jazyk a potom hajde do Kanady alebo Austràlie na nejaky cas, no ale ani Kanada, ani Austràlia sa nekonala :) ci to bol osud?! mozno àno, napisem podrobnosti v poste, je viacej veci, ktoré(nàhodou?!) ovplyvnili fakt, ze som s drahym :)
rosa, presne tak :), tiez màm momenty a pocity, ze som vsade cudzincom a nikam nepatrim :) ale malà mi pomàha prekonat takéto momenty "nicoty" :)
opràsené kontakty vzdy potesia :) a tie nové mi pomàhajù sa zaradit do spolocnosti a tesit sa zo zivota :)
krásne napísané...ani viac nevládzem napísať...mne domov šialene chýba...čím som tu dlhšie tým viac sĺz po nociach padá na vankúš...,ale drahý je úžasný,takže aj napriek všetkému som sa rozhodla správne...
bola som mimo síce len 5 rokov, ale vtedy som sa tešila, že odídem z domu tam domov, kde mi bolo lepsie. Teraz som rada, že som doma a sem tam oprašujem staré kontakty z toho druhého domova :)
luna :), je len dobre, ze màs pri sebe toho spràvneho cloveka, zvlàda sa to lahsie, lebo v "cudzom" svete, màs ten vlstny a ten ti pomàha prekonàvat tazké chvile :)
germa, vsetko zàlezi od okolnosti :)
ked som tu (Fr), tak chcem ist domov (SK) a ked som doma, tak sa chcem vràtit domov (Fr) :) to je na tom to rozporuplné, doma som vsade a predsa nikde ;) preto som pisala, ze moje korene sù vo vzduchopràzdne ;)
krasne..mne naviera hrca v hrdle na miestach, ktore sa spajaju s ludmi, ktorych som milovala a odisli...inak som stale doma...
falosnica, je to silnejsie ako my :)
Vždy budeš niekam patriť.
Tvoje vyznanie je prekrásne.
silviah, vitam ta u mna a dakujem :)
Pekny clanok,Palculienka, ano,tiez ma to dojima.Ta myslienka, ze kdekolvek prides, respektujes miestne zvyky, nevnucujes im tam svoje,ale doma si praktizujes svoje - sa mi paci, je to spravne a mali by si z teba brat priklad ini prestahovalci alebo imigranti.Ja mam momentalne Slovenska, resp. pomerov tuna,tak pokrk...ale vidi sa mi, ze by som asi nevedela odtialto odist. Ale clovek mieni a ... :)) uvidime, co bude.Fakt sa to dobre citalo.
sas, na ùspesny zivot mimo vlasti je potrebnà velkà dàvka tolerancie, inak sa zivot zmeni na zivorenie, lebo nic sa ti nepàci, nic nie je dostatocne dobré :)
ale màm chvile, ked mi vsetko vadi, lebo nic nie je také, na aké som bola zvyknutà :(
no a pomery na Slovensku nie sù o nic horsie, ci lepsie ako kdekolvek inde, az ked zijes dlhsie v inej krajine, màs moznost spoznat ich nedostatky a diery v systéme (napr. Francùzi sù strasni birokrati a vobec nemajù slobodu tlace takù, akù prehlasujù verejne, vsetko je politicky skorumpované, ani zdravotnictvo nie je také dokonalé, za aké ho povazuje celà Europa, co sa tyka policie, k tomu sa radsej nebudem ani vyjadrovat a takto by som mohla pokracovat na dve strany)
takze velkà dàvka tolerancie je nevyhnutnà vsade, aj doma ;)
nelutujem, ze som odisla, len mi obcas chyba domovina, lebo vsade som spoznala ùzasnych ludi, ktorych by som inak nemala sancu spoznat :)
Post a Comment