Iracionàlne 2

Toto je dalsi pribeh, ale uz z hotela, kde sma mali vlastny dvojizbovy byt.

Prvy kràt ma prisiel niekto "navstivit", ked som bola asi tri mesiace tehotnà; sedela som v spàlni pri pocitaci, zabratà do pràce. Chystala som papiere pre banku pre muza. O tri dni mal ist do Francùzska poziadat o pozicku, aby sme mohli kùpit jeden bar. Bolo treba vsetko napisat a vytlacit. Tak som tam sedela uz dobre vyse hodiny. Bol zaciatok novembra. Mali sme elektrické kùrenie, ktoré bolo priamo za mojim chrbàtom. Mala som ho pustené naplno a hrialo ako sialené. Zrazu z nicoho nic ma zacalo chladit. Po chrbte mi prebehol mràz a chlpky na krku sa mi znovu zjezili, cez to vsetko, ze som za sebou mala horùce kachle. Dvihla som hlavu od obrazovky, pozrela sa okolo seba a zasa nezàvistle odo mna, z hrdla sa mi vydrala tàto veta:"No, co potrebujes, ako ti pomozem?" Zostala som zaskocenà sediet a cakala. Nic. Len ten neprijemny chlad, ako by vàm niekto jemnùcko fùkal na krk studeny vzduch. V klude som vypla pocitac, zhasla a vysla z izby. Zavrela som za sebou dvere, sadla si do obyvacky a pustila si televizor. Cakala som na muza, kym skonci. Prisiel okolo polnoci. Bol prekvapeny, ze ho este cakàm, kedze prvé mesiace tehotenstva by som dala kràlovstvo za spànok, navyse ràno do pràce na 7 dmu. Povedala som mu, co sa mi stalo. Vosiel do izby, tam horùco ako v saune, v tej "pohodicke" som zabudla stiahnut kùrenie a chvilu sa tam pomotkal. Potom mi vravi, "nech to bolo co to bolo, co si citila, ja tu uz necitim ziadnu energiu." Az potom som vosla do spàlne.

Muz mi vysvetlil, vraj niekedy citi takyto druh "energie". Asi to patri k jeho zdedenim vlastnostiam:) Jemu sa casto stàvalo, ked isiel pozamykat vsetky dvere vecer, ze nebol sàm. Niekto (nieco) ho sprevàdzalo. Tak isto ako v castiach, kde neboli ubytovani hostia z nenazdania bolo citit dàmsky parfém. Velmi vyrazny, akoby dotycnà stàla vedla vàs. A potom, tak necakane, ako sa tà vona objavila, tak isto zmyzla, bez toho aby postupne tà vona vyprchala. Jeden moment tu bola, potom nie! To sa stàvalo aj s cigaretovym dymom.

V restauràciu mali jeden gulaty stol, hned pri dveràch. Neraz sa hostia pytali, aky pàr to tam sedi, nakolko ten stol bol rezervovany pre nich :) Ked muz prisiel, aby to vyriesil a presadil pàr ignorujùci "RESERVE", pri stole nikoho nenasiel. Hostia sa dusovali, vraj pàr cely v ciernom, v strednych rokoch :) Raz dokonca prisla studentka a pyta si od muza povolenie obsluzit pàr pri stole pri dveràch, muz jej vravi, to nie je mozné aby tam niekto sedel, este som neodomkol dvere. Kym sa vràtili z kuchyne do restauràcie, nikoho tam uz nebolo a dvere boli stàle zamknuté.

Potom ma strasilo este raz. To uz bola na svete malà. Dvere na spàlni som nechàvala vzdy pootvorené, pokial som ja sedela v obyvacke, aby som pocula, ked malà zamrnci. V ten vecer mal muz volno a bol doma so mnou. Sedeli sme v obyvacke malà uz dàvno spinkala. V hoteli klud. Bol pondelok, na to nezabudnem. Stàle som pocula suchot za vchodovymi dverami. Akoby opadàvalo listie. Muzovi hovorim, "pocujes to, co je to za zvuk?" "Jà nic nepocujem" odbil ma. Aj som tri kràt vstala od pocitaca a isla sa pozriet cez sklo na vchodovych dveràch, ci nàhodou nejakà macka alebo pes nie sù pred dverami. Stvrty kràt som pozrela cez sklo a nic. Ako som sa vsak otocila, v skàre pootvorenych spàlnovych dveri som jasne videla, ze sa nieco mihlo a suchotalo presne ako to padajùce listie. Z hrdla sa mi vydral vykrik a skocila som k muzovi, aby ihned isiel pozriet do izby! Zarucene nieco v tej izbe je. Cez to vsetko, ze tam spala moja dcéra, nebola som schopnà do tej izby vojst! Strach mi nedovolil. Moj pud sebazàchovy vyhral, nad materinskym pudom! Povodne som si myslela, ze to bola veverica alebo potkan; veveric sme mali strasne vela a nemali strach z ludi. Do kuchyne bezne chodili "kradnùt" chlieb:) Potkan sa tiez drzi pri kuchyni, takze ani ten by ma nebol prekvapil. Bolo to vsak vo vyske mojho muza. Potkan by sa drzal pri zemi a veverica asi tiez. Vtrhli sme do izby za mojho statného bojového pokriku, este stàle som sa nespamatala z toho soku a strachu o malù. Malà spala spànkom spravodlivych, dokonca ani moj vykrik ju nezobudil. Izbu sme prehàdzali hore nohami. Nenasli sme absolutne nic. ja som vsak naliehala na muza, ze v tej izbe spat nebudem. Preniesli sme madrac z postele do obyvacky na zem a tù noc sme spali tam.

Na druhy den ràno muz zasiel do kniznice a doniesol so sebou koràn napisany v originàlnom jazyku. Nie je moslim. Jeho matka bola katolicka, otec moslim. Nenutili ho ani k jednej viere. Naucili ho vsak citat koràn. A tak odriekol nejakù tù stat z korànu a vlozil ho do nocného stolika. Odvtedy ma uz nastastie nestrasilo. Nikdy nazabudnem, ako velmi som sa bàla o dcéru. To bol moj posledny osobny zàzitok. Po prestahovani do Francùzska bol pokoj. Az teraz sa mi "zazdalo" pàr veci v nasom novom dome, ktory sme kùpili v novembri. Patril starsej pani.... Uvidime, ci to je len docasné, alebo to nejako vyvrcholi :)