Tuesday, May 01, 2007

Ako nestratit dekorum

Ako som uz pisala, vystrieda sa u nàs vela ludi. Po vacsine tych milych, ale to by nebol zivot, keby vàm obcas nevyplavil na povrch nejaké to "mastné oko". V ten den musel drahy niekde von, zostala som sama. Ako zàkon schvàlnosti bolo plno. Stihala som v pohodicke, ludia sù tolerantni ked vidia, ze naozaj kmitàte, nemajù problém pockat.
Prisiel ku baru pàn, este som ho u nàs nevidela. Nacapovala som mu chladenù stellu. Popijal si pivko a ocividne sa chcel so mnou porozpràvat. Nic nezvycajné. Kazdy sa spyta ako sa màs/te, aky bol den. To je takà beznà konverzàcia. Najprv sa ma spytal akej som nàrodnosti a nejaké tie drobnosti o Slovensku. Tak som slusne odpovedala, ved to nebolo nic nenormàlne. Ludia sù kuriozny. Potom sa poobzeral po bare, medzi tym sa to trochu vypràzdnilo a dalo mu to priestor okùnavo sa ma opytat, ze ci nemàm nejakù kamaràtku, vraj si hladà spolocnicku. Prvy kràt som sa robila, ze mu nerozumiem, co tym mieni. Opakoval a vysvetloval mi to stàle dokola, tak som si povedala, ze bude lepsie ak odpoviem. Tak mu slusne hovorim, ze som vonku uz osem rokov a naozaj nepoznàm nikoho vhodného:) Este zartom hovorim:"Sestry sù dàvno vydaté." Naivne som si myslela, ze pochopil a dà pokoj. Bol vsak neodbitny a stàle nieco naznacoval, ze cez ktorù internetovù strànku sme sa s manzelom spoznali a ci by som mu ju neprezradila. Potom z neho vyliezlo, vraj mu niekto nieco také povedal. Ako som uz spominala manzel je o hodne starsi, ja som z vychodnej Europy a tak predstavivost pracuje na plné obràtky. Bledà zàvist! Mimochodom, zoznàmili sme sa v skole :) Nevieriacky sa na mna pozrel a myslel si svoje. Objednal si druhé pivo a este stàle nieco zvatlal. Ja uz som zacinala mat toho akuràt tak dost! Niekedy treba spravit ràzny rez, aj za cenu straty. Nastal onen okamih na ràzny rez. Slusne som ho poziadala, ci by nevysiel so mnou von pred bar. Vyteseny ma nasledoval, spolu so zvedavym pohladom asi 15tich skalnych, asi si myslel, ze sa hanbim v bare pred vsetkymi mu povedat tak dovernù informàciu. Vysli sme na cestu pred bar a ukazujem na nàs nàzov:"Vidite co je tam hore napisané?" Odpovie mi "àno". Ja pokracujem "Vidite tam niekde napisané BORDEL?" To uz zacinal tusit odkial vietor fùka. Hovorim mu "Zmylili ste si podnik, ja tu neposkytujem sluzby tohto typu! Ja tu prevàdzkujem BAR, RESTARACIU, TABAK! A ak vàm to nie je postacujùce, tak by som bola rada, keby ste dopili svoj pohàr a zasli do podniku, kde vàm poskytnù vami pozadované sluzby!" Nasa konverzàcia bola pocut az do baru. Otocila som sa na podpatku a vosla dnu. V bare hrobové ticho. Tak som na zdvihnutie nàlady velmi nahlas, s primesou nervozného smiechu pozdravila, akoby som ich este dnes nevidela, nakolko som nevedela, akù reakciu od nich cakat v danej situàcii. Predsa sù to "len chlapi" a mohlo sa to dotknùt aj ich jesitného ega, hlavne, ked si "priselec" làmanovou francùzstinou dovoli niekoho miestneho takto vypoklonkovat. "Dooobry den vàzeni, a to vàm tu nikto nenalieva? Màte to vy dnes ale stastie, ze som sla pràve okolo! Tak jà vàs teda obslùzim, aby ste nàm tu od smadu nepomreli! !" Na to sa ozval huronsky smiech asi 15 chlapov. Az vtedy mi odlahlo. Dotycny sa pobral k parkovisku, evidentne zahanbeny. Odvtedy som ho u nàs nevidela :)
Muzovi som ani nemusela opisat tù neprijemnù situàciu. Zàkaznici mu to povedali skor, nez som stihla ja, riadne okorenené a nezabudli mu so smiechom prizvukovat, akù mà len elegantnù "mrchu" v dome. Ked sme boli sami, tak mi povedal: "Vidim, ze sa o teba nemusim bàt, ked dokàzes takto elegantne niekoho vypoklonkovat" :)) Mozem vàm povedat, ze odvtedy sa ma uz nikto nepyta na kamaràtky, ani len zartom :)

2 comments:

sas said...

hm, fajn si sa vynasla... ale z tych 15tich gentlemanov ta tiez mohol niekto podporit ... no, rytieri su uz zrejme paseee...

palculienka said...

vo Francùzsku rytieri?!ti vymreli v dobe neandrtàlcov :))) a vies ako to je na dedine, urcite boli tiez zvedavi, len mali este dost chochmesu, aby sa ma nespytali priamo, alebo len tusili ako by dopadli :)