Wednesday, May 16, 2007

Skolka

Tak vcera som sa zasa rozculila...Kypela som ako sumienka.

Vyzdvihla som malù na zastàvke ako obycajne, pozdravila soféra a vychovàvatelku, tà len uhla pohladom. Bolo mi to cudné, ale vravim si, asi mà toho uz za cely den dost :) Malà bola trochu tichsie ako obycajne, tak som ju zobrala na ruky a odniesla do auta. Bolo mi to cudné, ale potlacila som svoj instikt. Ked som malù usàdzala do auta, povie mi: "Mami aha, sotil a buchol ma Axel" a pritom mi ukazuje na modrinu pod okom. Otocil sa mi zalùdok od jedu. Zasa mi dali malù "modrù" a bez vysvetlenia. Vravim si vsak v duchu; klidek, pozri sa do zosita a mozno to tam bude vysvetlené. Fàjn, jeden, dva, tri, styri, pat, .........ukludnilo ma to. Odisli sme do obchodu a v aute sa mi tlacili slzy do oci, tak som radsej pustila hudbu, malà pocùvala a dalo mi to cas potlacit moj pocit na plakanie. Asi na staré kolenà zostàvam prehnane citlivà. :) Vràtili sme sa. V zosite ani ciarka o tom, co sa stalo! Kypela som druhy kràt... Jeden, dva, tri, styri, pat, sest ....... tisicdvatsatjedna ....... nic, este stàle kypim. Muz ma poziadal napisat kràtku spràvu do zosita pre ucitelku. Pisem a kypim. Zastavila som sa po dvoch "kràtkych" stranàch. Devattisicdevatstodevedesiatdevat konecne, dokypela som... Dnes nie je skola, ani zajtra. Zasa nejaky sviatok. Tak v piatok budeme s muzom kypiet spolu v skolke. Som zvedavà, akù vyhovorku zasa nàjdu.

Nemienim to prehànat, viem, ze ùraz sa stane, ale uz v septembri som robila poriadok, ked malà prisla s modrinou na bedrovej kosti velkosti dlane a nikto mi neràcil povedat, co sa stalo. Objavila som to az vecer, ked som ju sprchovala. Malà mi povedala, vraj spadla, niekto ju posotil a vychovàvatelka jej dala na to masticku. Na druhy den som im jasne dala najavo, ze si nezelàm prekvapenia tohto druhu. Ak sa aj nieco stane, chcem o tom pocut od nich! Vidim, ze som sa nevyjadrila dost jasne. A mozno, ked to povie chlap, tak to v ich hlavàch rezonuje dlhsie. Neviem, uvidime. Nechàme sa prekvapit v piatok.

Tak som dnes v lekàrni kùpila Arnicu, màm s nou velmi dobré skùsenosti a malà mà navyse tie "pilulky" rada :) Pulovre prevliekame cez hlavu velmi opatrne, aby sme tù modrinu "nezobudili". Ked ju zobudime, tak vzdy zacne boliet a boli, pokial znovu "nezaspi" :) Tak mi to moja dcéra vysvetlila :)

PS: v skutocnosti tà modrina vyzerà horsie, dnes to opuchlo este viac ako vcera. Asi sa dnes "zobudila", vcera vecer, ked sme to fotili, uz "spala" :))

12 comments:

sas said...

hmm, to je problem. pamatam si zo skolky, ze nas vypustili na dvore, ucitelky sa postavili do hlucika a zaujato diskutovali. my sme si robili co sme chceli. aj bitky boli, aj modriny, aj hryzance a vysklbane vlasy.tesila som sa, ked som nemusela do skolky
mala ti to nevedela vysvetlit?

palculienka said...

sasanka, tu je to presne tak isto, zanietene rozoberajù dolezité témy a deti sa mozu pozabijat navzàjom a nemihnù ani okom :(
malà nieco splieta, ze ju ktosi posotil, potom povedala, ze ju dotycny buchol, neviem, deti v tomto veku nevedia presne opisat, co sa stalo, preto je rozumnejsie napisat rodicom, ci povedat im, co sa naozaj stalo a tak predist uzàverom na zàklade vypovede dietata, je rozdiel, ci jej niekto jednu pleskol, alebo sa zrazili pri behani;vysledok je sice rovnaky- modrina ale reakcie rodica odlisné, ved zajtra sa to doriesi

Anonymous said...

vobec nie si prehnane citliva...viem si to predstavit....
mne sa toto s detmi nastastie nestalo, ale dotera zsi pamatam, ked mi moj spoluziak v skolke hodil drevo do oka a moje povodne hnede mi zrazu hralo vserkymi farbami : )

s tym budenim modriny...to je veeelmi mile vysvetlenie : )

palculienka said...

arwen, vitam ta a dakujem za povzbudenie (potesi, ked aj inà matka ma nevnima ako prehnane citlivù) a modrinku sme "uspali" arnicou, ako obycajne nesklamala, uz je s nej len polovica :))

motýľ said...

si len starostliva matka a to je pekne, spravne. tak ako to vlastne bolo, vies uz?

palculienka said...

motylik zajtra ràno ideme riesit :)
dàm vediet

femma said...

držím palce! ... daj vedieť...

palculienka said...

femma, dakujem a jasne, ze dàm :)

S. said...

prehnane citliva? nie, ani z daleka. drzim palce, nech tomu pridete na klb a hlavne, nech sa to neopakuje. :)

svetielkujúca said...

hm... drzim palce, nech jej cim skor zmizne.

palculienka said...

upiiirka, vitam ta a dakujem, urcite este pride s modrinami zo skolky ale dùfam, ze uz len s vysvetlenim

palculienka said...

svetielkujùca, vitam ta a dakujem, tà arnica je skutocne neuveritelne ucinnà :)