Susedska pomoc

Tak dnes ràno, som so susedou isla do Metra, kedze màm karticku. Potrebovala si nakùpit na zajtrajsi kar. Dozvedela som sa viac o udalosti, ktorà poznacila ich zivoty. Zajtra je pohreb jej exmanzela, ktory spàchal samovrazdu. Je to otec dievciny, ktorà bola u nàs na oslave a ktorù som uz spomenula. Jej otec sa obesil. Nebolo to v den, ked ho nasli. Rozhodol sa ukoncit svoj zivot den predtym. Byval nedaleko od nich. Jeho dcéra s nim tràvievala takmer kazdy vikend. Az na policii sa dcéra priznala so vsetkymi tajomstvami do ktorych ju jej chory otec zasvetil. Okrem iného jej prizvukoval, ze ked zomrie, musi chodit na cintorin k jeho hrobu :( Matka bola velmi otrasenà, kedze dcéra sa jej nezdoverila, nakolko to bolo tajomstvo medzi nou a jej otcom! Sù to veci, tajomstvà, ktoré sa bezne nehovoria desatrocnym detom :( Clovek, ktory vsak trpi depresiou, asi neuvazuje triezvo. Neviem, nikdy som netrpela depresiou ako takou. Aj ked postnatàlna depresia je jeden z druhov depresii, predsa len, je to slabsi odvar jej "velkej" sestry, klinickej depresie.

Predtym, nez sme stihli odist, musela este zavolat advokatke, nakolko mà urcité problémy s jeho rodicmi. Akoby toho nemala na pleciach dost! Niekedy sù ludia taki bezohladni a bezcitni! Tak sme sa vybrali do Metra. Mala problém sa koncetrovat na riadenie auta. Citila som, ze mà bùrku v dusi, no navonok to nedala najavo. Ale dosli sme bez ujmy. Nastastie nebolo vela àut na ceste. Medzi tym mi stihla vsetko vysvetlit a "vyzalovat" sa. Nie, necakala, ze ju budem lutovat, ale potrebovala sa vyrozpràvat. Jej tajomstvà sù u mna v bezpeci. Uz len z toho dovodu, ze ich nedokàzem reprodukovat, ale nie som jedna z tych, ktorà ide s cudzim zialom a nestastim na bubon. Tak sme nakùpili malé obcerstvenie pre zùcastnenych. Nieco slané, nieco sladké a nieco na pitie. Takze, jednu starost mà z krku. Zajtra ju a jej deti cakà tazky den. Tak dùfam, ze to prebehne co najhladsie, aj ked, jeden nikdy nevie. Vsade sa nàjdu bezohladni hlupàci.

Este sa vràtim k tomu osudnému dnu, strede, minulého tyzdna. Poobede sa u nich zastavila priatelka jej exmanzela a pytala sa nanho, kedze nemà od neho spràvu uz tri dni. Suseda jej povedala, ze s nim v pondelok volala a vsetko bolo v poriadku. Tak sa teda vybrali pozriet do jeho bytu. Vsetko pozamykané, tak jej 16rocny syn musel preliezt brànku a cez okno videl otca. Vràtil sa a vravi matke, nech zavolajù poziarnikov. Tu sa volajù vzdy poziarnici a ti zalarmujù policiu a sanitku, kedze treba sa dostat do zamknutého domu a to je nàplnou ich pràce. Samozrejme, ze màme dobrovolny poziarnicky zbor v dedine, ale ti ignorovali zvonenie, vraj si mysleli, ze je to len cvicny alarm! Ani k nàm neprisli, ked horelo! Takze asi tak, totàlny nezàujem! Sùdna pitva potvrdila hodinu ùmrtia, utorok ràno o 8:00 hodine. Jej dcéra u nàs zabudla klùce, tak si po ne prisla vo stvrtok okolo obeda. Len tisko nàm povedala: "Ty uz vies, moj otec je mrtvy!" a rozplakala sa muzovi v nàruci. Velmi ju to zobralo. Tak som dnes susede prizvukovala, aby si vsimala deti, zaznamenala zmenené reakcie a ked treba, nevàhala vyhladat odbornù pomoc. Predsa len, je to sok, ktory sa bude dlho vstrébavat. Uz bola u lekàra so starsim, kedze on si to odniesol asi najviac tym, ze otca nasiel. Tak dùfam, ze pri vsetkych tych problémoch, ktoré ich este len cakajù, nezabudnù dbat o seba! Budem jej to pripominat vzdy, ked budem vidiet, ze nieco nie je v poriadku. Ono to moze vyplàvat na vrch aj neskor, nemusi to byt bezprostredne hned teraz. Cakà ich vyrovnat sa s pozostalostou, ktorà prinàlezi jeho detom, avsak jeho rodicia im to budù stazovat, ako som sa vyjadrila uz vyssie. Tak dùfam, ze to dokàzu uniest bez ujmy...

Na pohreb sa nechystàme, aj ked poznali sme ho z videnia. Nechcem, aby to vyzeralo, ze tam ideme zo zvedavosti, urcite tam bude aj takych dost, tak sa zastavime zajtra vecer osobne. Cez to vsetko na nich myslim a zelàm im, nech cim skor zapadne prachom to zlé a zostanù im len tie prijemné spomienky na manzela a otca.... Choroba si nevyberà, kosi hlava nehlava...