Ked je stastie unavené......

Jeden màjovy stvrtok - Pariz - buralist. Zàkaznik podàva Lotto. Hraje tie isté cisla ako minuly pondelok, ako poslednych 17 rokov. Chcel vyplnit este druhy stlpec, aby si zvysil sancu na vyhru, avsak zabudol, tak mu buralist zaràtal dva stlpce, ale s identickymi cislami, kedze to ide cez stroj, on len natukà mnozstvo, dva stlpce a ak nie sù vyplnené cisla v druhom stlpci, automaticky tam stroj zaradi tie z toho prvého. Fakt len smoliar, ci blbec moze zaplatit dva kràt za to isté :)

O tri dni - TF1- spràvy: "smoliar, ci blbec" vyhràva 2 x 17,6+ nejaké drobné miliona Eùr. Dokopy sumu cez 35 milionov nadobudol vdaka omylu, ci blbosti :) Aj ja chcem urobit taky "osudovy, ci blbi omyl "! :)))

Dodatocne profituje aj buralist: Pariz - dotycny buralist zaznamenàva zvyseny zàujem hràcov podàvat Lotto pràve u nich! Hràci dùfajù, ze im to prinesie stastie!

....tak sadne......

A tak som mala stastie aj ja dnes. Hoci som nevyhrala 35 milionov, ale dosla som domov so stastim na pleciach. Vyrazili sme si na obed do mesta. Od ràna sa to chystala obloha na nàs vyliat, avsak udrzalo sa to az do pol druhej. To sme pràve vyràzali z restauràcie. Boli sme mojim autom, tak som nàs viezla domov ja. Vsetko islo hladko, ked v polovici cesty, bez najmensieho varovania, mi prestali ist stierace! To uz lialo ako z krhle! Samozrejme v ràmci paniky stùpim na plyn,muzovi vyliezli oci na vrch hlavy, zbledol a krici: "Spomal, ved nic nevidim!" Ja mu na to:"Ufff, ani ty? Uz som sa zlakla, ze màm nieco s ocami!" Paralizovane na mna pozerà a nevie, ci sa mà smiat alebo plakat. Odstavila som to na krajnici so stieracmi zablokovanymi v strede okna! Tak nie len dàzd, ale este aj stierace mi brànili vo vyhlade! Tak som muza vyhnala do toho dazda, nech ich zatlaci dolu. Neochotne, ale isiel! No trochu nizsie isli, ale len trochu. V aute to smrdelo spàleninou. Zrejme odisiel motor. Dilema: Pokracovat, alebo cakat az doprsi?! Mobil nemàme ani jeden :) Pokracovat. Pytam sa drahého: "Chces ist soférovat?!" Strucne ma usmerni: "Je to tvoje auto, tak pokracuj!" Vdaka, vzdy vie, ako potesit. Ale uznàvam, jeho oci sù na tom horsie ako moje v takychto situàciàch. Tak hurà do toho. Zapla som vystrazné svetlà, zhlboka sa nadychla a poprosila anjela stràzneho, nech este chvilu pockà s tou poobednajsou siestou. Po prvom soku, oci si privykali. Musela som vyzerat ako bùdkovy slimàk. Urcite som ich mala na stopkàch! Bolo to mojich najdlhsich 15 km! Oproti kamiony, ktoré rozprskàvali fontàny vody, tak na okamih to bolo fakt len po pamati. V aute bolo hrobové ticho. Muza som nepocula ani dychat. Urcite zadrziaval dych, aby nevypùstal spolu s vydychmi zo seba vzdychy strachu! Po nejakych 10 minùtach sme odbocili na vedlajsiu cestu. Padol mi kamen zo srdca. Ani policajtov sme nikde nevideli, teda nàm to preslo bez pokuty . Prisli sme pred dom, zaparkovala som auto a dala anjelovi stràznemu volno. Takze, aj takùto podobu mà vrtkavà pani Stastena. Mozno skùsim tù lotériu, jeden nikdy nevie, mozno bude este stàle sediet na tych mojich pleciach :) Samozrejme, ze akonàhle sme prisli domov, prestalo prsat! Toto bola prvy kràt situàcia v aute, kedy som mala naozaj strach. Keby som mala v aute dcéru, tak cakàm az doprsi, urcite by som si nezobrala taky risk na svedomie. Uz by som si to nechcela zopakovat.

.....aj na vola! :)

Len neviem, ci sa tesit z toho, ze màm stastie, alebo sa tràpit nad tym, ze som vol!? :)))