Uz som vàm urcite spominala, ze dàvam trom dievcatàm kurz anglictiny. Konenecne sa dostavili prvé ùspechy. Jedna z trojice si vylepsila testy. Dva testy napisala tak, ze mala 9.5 boda z desiatich a druhy sa jej podarilo napisat na 5.5 boda zo 7 bodov. Som nesmierne rada, ze nase spolocné ùsilie mà pozitivne vysledky. Druhà z trojice, po dvoch mesiacoch absencie mala konecne ucitelku, ktorà po dvoch mesiacoch odisla. Takze sù zasa bez ucitelky. Tu sa nesupluje, takze riaditel im oznàmil, ze do konca roka ucitelku nezozenie. Zostàvajù styri mesiace bez ucitelky a bez moznosti napredovania v ucive. Len v skratke vàm opisem, ze po 7 rokoch anglictiny ziacka nie je schopnà utvorit jednu jednoduchù fràzu v anglictine! Horko tazko mi povie kde byva, kolko mà rokov a do akej skoly chodi. No a to je celà ich konverzàcia. Na otàzku, co robili cez vikend, nedokàzu odpovedat! Druhà mà anglictinu uz siesty rok, ale je na tom este horsie, kedze ich ucitelka pravidelne chyba minimàlne 4 mesiace v roku! No a najmladsia, tà s anglictinou len zacala, takze tà je na tom najlepsie. Slovnà zàsoba nulovà. Jednoduché slovà ako ruka, nos, oci, kuchyna, stol ci slnko im nic nehovoria! Ano, poràza ma z toho! Ale nepomozem si. Jednoducho sù napchaté teoriou, ktorù v praxi nevedia absolùtne vobec pouzit. No a prizvuk a vyslovnost, to by bolo na dalsie dve strany! Samozrejme, ze dievcatà v skole povedali, ze chodia na doucovanie a vdaka tomu teraz musim riesit dilemu ...
Riaditel skoly mi odkàzal po mame jednej zo ziacok, ci by som nechcela ucit na ich skole! Vraj treba nejakù licenciu na ucenie. Tak som odkàzala po dievcatàch, ze licenciu nemàm, ale màm certifikàty z anglického jazyka, ktoré som si urobila pocas pobytu v Anglicku. Zrejme to nestacilo, tak zostalo ticho. Az vcera, mi dievcatà povedali, ze ci by som nemohla poslat fotokopie certifikàtov riaditelovi skoly. Asi by sa dal tolerovat fakt, ze nemàm licenciu a certifikàty z ùspesne urobenych skùsok by boli postacujùce na to, aby som mohla vyucovat na skole. Je to skola, ekvivalent nàsho druhého stupna. A tak riesim dilemu. Ist ucit a ci nie! Pravdu povediac vàham, nakolko si plne uvedomujem vysku mojej zodpovednosti a Syfizovsku ùlohu. Otec jedného ziaka prisiel za drahym, tiez sa spytat, ci by som nemohla ist ucit anglictinu, kedze jeho syn je v triede, kde nemajù anglictinàrku a najlepsie hodnotenie v triede je 6 bodov z 20tich! Takze, co by som asi tak mohla ja s tym spravit?! Nie som pedagog, aj ked zàklady psychologie a vychovy sme na strednej skole ako detské sestry mali, predsa len, ucenie je o niecom inom. A tak vàham. Certifikàty som nasla a sù vylozené na stole. Musim si to nechat prejst hlavou, kedze cesta naspat bude nemoznà. Ak poviem raz àno, tak budem musiet ist a bojovat a to hned do prvej linie :) Obàvam sa aj toho, ze màm ùplne iny systém vyucby, aky sa prevàdzkuje na skolàch tu vo Francùzsku. Netusim, kolko tried, ani vek ziakov, kedze deti sù v skole od veku 11 do 15 rokov. Neviem, co spravit, este som v zivote nestàla pred takym tazkym rozhodnutim a ani pred triedou plnou deti. V Anglicku som pomàhala ucitelke so slabsimi ziakmi, ale to bolo tak vsetko. No a teraz tento kurz. Ale najlepsie asi bude este sa na to skùsit vyspat a ist sa porozpràvat s riaditelom skoly, akù mà on predstavu o anglictinàrke. Ved vzdy mozem povedat, ze potrebujem cas na rozmyslenie a oznàmim mu svoje rozhodnutie o niekolko dni. Takze to mi teraz vrta hlavou. Byt, ci nebyt ucitelkou?!
12 comments:
Palculienka, ucitelkou mozes byt a zase nebyt, ked ti to pojde na nervy. Myslim, ze by sa oplatilo urobit si koncept o tom, ako by si ty chcela ucit a kecnut s riaditelom, ze aku ma predstavu on a podla toho rozhodnut, ci sa na to das, alebo nie. Mam kamaratku, slovenku, ktora tiez uci vo F anglictinu a je spokojna. Budovala si poziciu, co bolo dost narocne, ale teraz sa uz da. Ber to ako skusenost. Daj sancu sebe aj tym detom a uvidis. :)
palculienka, s tým, že nie si pedagóg si problémy nerob. Pedagodika ešte nezaručuje, že niekto bude úspešným učiteľom. A ty ňou, zdá sa už si, tak to skús. Myslím, že deti to len privítajú.
Palculienka,ucho ti nema co radit, ale myslim,ze s tym,co vravi germa i rosa,sa da do bodky suhlasit. Ja som si to tiez vyskusala a zistila som, ze sa to da a je to zaujimava praca.Ja by som to hned isla robit, keby to povolanie nebolo spolocensky a financne tak podhodnotene - u nas (SK).
Ale chcem ti este povedat, ze je velky rozdiel, ked ucis 3deti a 30deti.V tom 2.pripade uspech nie je zaruceny pri rovnakych metodach i tvojom entuziazme :(
Nemohla by si si to v tej skole nejakych par dni vyskusat? A potom by si videla...
rosa, uvidim, viem, ze to nie je lahké, ak sa rozhodnem, tak urcite to prediskutujem, podla mojich jazykovych schopnosti :) s riaditelom, len musim si to naozaj dobre rozmysliet, lebo to nie je len prist do skoly a oducit si to, musim ràtat aj pripravu doma a neviem, ci na to vsetko bude cas, ked sa uz bude fungovat v bare a v restike, takze màm naozaj o com rozmyslat, aj ked musim sa priznat na jedenj strane ma to làka, na druhej strane sa toho bojim ;)
germa, dakujem za povzbudenie, a viem, ze dobry pedagog nie je len ten, ktory ma diplom, len nabrat odvahu a oddat sa tomu ;)
sas,nepovazujem ta za ucho :) tiez som toho nàzoru, ze je to zaujimavà pràca, ak ju clovek robi s plnym nasadenim; ako si napisala, je rozdiel ucit resp. doucovat tri deti a ucit tridsat deti a preto sa zdràham a vàham, lebo ak nemàm nieco robit s plnim nasadenim, tak potom radsej vobec, len predstava, ze tie deti budù styri mesiace bez ucitelky je hroznà, hlavne ked na budùci rok to s nimi nikto nedoberie, jednoducho pojdu na dalsiu knihu bez toho, aby dobrali to co bolo zameskané, taky je tu systém a samozrejme, ze na to doplàcajù deti :(
zaujímavá situácia:-))
radím ísť pozrieť sa do školy, trebárs aj na vyučovacie hodiny, ale musíš rátať s tým, že to na tvojich hodinách nemusí na začiatku fungovať tak, ako u skúsených učiteliek:-)
začiatok bude ťažký ,treba to však skúsiť -buď ti tá práca sadne, alebo zistíš, že to nie je nič pre teba a už navždy budeš mať túto otázku vyriešenú!
Možno sa budeš čudovať, čo teraz napíšem/ a tým ťa nechcem odradiť/ - napriek /alebo práve preto/ dlhým rokom za katedrou, napriek krásnym situáciám pri práci s deťmi, napriek všetkému, čo sa mi podarilo dosiahnuť, musím ,žiaľ, skonštatovať, že keby som sa mala v dnešnej dobe rozhodnúť, či byť učiteľkou - tak sa rozhodnem pre: nie!
Je to čoraz ťažšie a náročnejšie!
femma, màm akù takù predstavu o pràci s detmi, aj ked to nemà vela spolocného s vyucovanim, ale som si vedomà toho, ze pràca ucitelky je jedna asi z najvycerpàvajùcich, hlavne po psychickej strànke, este stàle vàham a zatial to nie je jednoznacné nie, ani ano :) este to musim prediskutovat s drahym, aj ked tusim, ze on si to predstavuje vsetko ako Hurvinek vàlku, takze asi mi velmi nepomoze s mojim rozhodnutim :)
palculienka
Tak mas dilemu, hm chapem ta. Ucenie sa zda lahke ale je to jedna z najnarocnejsich prac. Napor na nervy.
Napis nam ako si sa rozhodla? :-D
snehulienka, presne ako si napisala :)
Post a Comment