Ako viete, po mesiaci hrosenia na pohovke som konecne dostala povolenie, ze sa mozem hybat tak ako predtym. Ultrazvuk potvrdil, ze je vsetko v poriadku a mozem zacat vychutnàvat zivot tak ako predtym. Teda aj by som, keby ...
....keby som nebola tehotnà :D Nie, nestazujem sa, ti co ma citavajù pravidelne vedia, ako to u nàs je :) No a aby ste mali predstavu o tom cim prechàdzam, ùplne dobrovolne, dodàvam, aby to niekto nepochopil ako staznost, tu je pàr postrehov, zdaleka nie vsetkych :)
Po prvé: Moje chutové bunky sa ùplne zblàznili! Okrem toho, ze im chutia veci, ktoré by som v zivote do ùst nevlozila, neznesù veci, ktoré som tak milovala!!! Tak napriklad: Ja nejem, ale zeriem! A to doslova a do pismena. Klobàsy som nejedla dobrych desat rokov, teraz sa ich neviem "dozrat" :) Cokolàdu, ci kolàc som nemala v ùstach tiez dobrych 8 rokov. Teraz neprejdem okolo bez toho, aby som si "nezobla" aspon polovicu krabice! A ludia moji, mne neuveritelne chutia hranolky! Ja som schopnà vymenit svojho chlapa za misku dobrych hranoliek!!! Viem, zùfalé, ale co sa zabijem, ked som tehotnà?! :) Na druhej strane sù potraviny, na ktoré nemozem ani pozriet. Zvykla som pit cikorkovù kàvu, lebo obycajnà kàva bola pre mna silnà. Teraz, ani pomysliet! Mlieko, mliecne vyrobky tiez nemusim, vypijem mlieko len s velkym sebazaprenim, aby som mala aspon nejaky prisun kalcia. Vsetky zdraviu prospesné jedlà mi akosi odpadli od chuti. Asi preto, ze som nimi bola preplnenà. Pamatàm si, ze ked som bola tehotnà prvy kràt, tak som kazdy den MUSELA mat konzervu sampinonov, nie cerstvé, to nebolo ono, ja som musela mat hnusné, konzervové sampinony! No a potom vone, tie ma vedia dostat. Vsetci v mojom blizkom okoli majù zakàzané pouzivat vonavky. Jednoducho mi pride nevolno. Dokonca aj vonku, ked prejde okolo mna navonavkovanà zena, ci muz, musim odvràtit hlavu, lebo mi zostane zle. Tak mama je uz poucenà. Raz sa tak dobre navonavkovala, ze sme museli ist s otvorenym oknom do koràn na aute, vonku 8 stupnov. Viete si predstavit, ale inà moznost nebola. Keby som neotvorila okno, tak ranajky budù na prednom skle. Odvtedy sa nevonavkuje :)
Po druhé: Zvykat si na zmeny tela a zàkonov gravitàcie. Okrem toho, ze brusko je uz evidetné, musela som si zvyknùt na zmenu zàkonu gravitàcie. Uz nie je na mojom tele najtazsia hlava! Takze na moje nastupovanie a vystupovanie do auta musi byt velmi zaujimavy pohlad. Zadok sa az prilis rychlo "zastrci" do sedadla, zatial, co hlava a nohy bezcielne trcia von z dveri. Tie zasuniem do auta az po chvili, ked si uvedomim, ze este stàle sa nedajù zavriet dvere. Co sa tyka vystupovania, no to stoji za pohlad. Najprv odkopnut dvere, aby sa otvorili do koràn a potom vystrcit nohy, na to hned hlavu a potom musim dalsich pat minùt presviedcat brucho- zadok, ze musi tiez von, lebo inak do toho obchodu neprideme. Nakoniec ho presvedcim a mozeme ficat. Nadobro som sa rozlùcila so spànkom na bruchu. A coskoro aj so spànkom na chrbte. Zostane len lavy a pravy bok, to bude radosti :) Pamatàm si, pri prvom tehotenstve hovorim drahému, ze az ma v noci uvidi, ze spim na chrbte, nech ma pretoci. Taky bol z toho vyvedeny z miery, ze hned, akonàhle som si lahla na chrbàt, uz ma aj podvedome roloval na bok. Casto kràt som nespala, len som chcela dat chvilu pausu mojim otlacenym bokom. Tentokràt ho radsej nebudem na to upozornovat. Dùfam, ze si to nebude uz po siestich rokoch pamatat :) Germa, pamatàs na vtip o konkurze na asistentku?! Tak uz by som nim presla :))) Pre nezasvatenych, prsia sa nedajù zahanbit rastùcim bruskom! Zatial drzia prim :) V pripade potreby by vyborne splnili funkciu aerbag-ov :) No a kedze som pubertou presla bez zjavnych znàmok na tvàri v podobe vyràzok, tak si to dobieham teraz :)
Po tretie: K neodmyslitelnym radostkam tehotenstva musim jednoznacne zaradit zhànanie adekvàtneho oblecenia! Kedze doteraz som nakupovala v detskom oddeleni, konecne som si mohla dopriat radost a vybehnùt do Obchodu pre dàmy :) Nie ze by sa zo mna stala dàma odkedy som tehotnà, ale myslela som si, ze oblecenie na moju deviatkovitù postavu uz v detskom nedostanem. (Ano, vyzeràm ako devina, hrudnik- brucho sa zlievajù postupne do jednej masy, ktoré tvoria brusko deviny a potom nozicka.) Tak som sa zaradila do regàlu s konfekcnou velkostou 36 a isla si teda nieco vybrat. Tvàrila som sa velmi dolezito, ved uz som v dàmskom a tam sa netoleruje detinské spràvanie :) Prvé chytim do ruky nohavice. Velkost?! Ved to okolo 36tky ani neslo! Pozeràm na tie nohavice na vesiaku a prvé co ma napadne je: Preboha, ved ja nejdem s celou rodinou stanovat!!! Ja som len tehotnà! A tak to pokracovalo. Vsetko oblecenie à-la stan. Takze, pozdravila som predavacku a zavrela som za sebou dvere a povedala si, ze radsej do Obchodu pre dàmy uz nepojdem a skùsim nàjst nieco adekvàtne v detskom. Zatial mi staci velkost vrchu na 16 rokov. No a nohavice?! budù musiet stacit nejaké elastické! Nech zije lycra a vsetci jej elasticki pribuzni :D
Po svrté: Moj mozog to vzdal! Neviem cim to je, ale ja màm o tom takùto predstavu. Urcite sa marinuje v nejakom vysokopercentnom hormonàlnom roztoku a labuznicky pri tom popija sampus a potahuje si z tucnej Havany. Nieco ako datle, tie majù mozog v tekutine, aby predisli ùrazom z otrasov, ktoré sposobuje ich dobanie do stromov. Tak moj mozog si spokojnùcko plàva v nejakom takomto roztoku, plny hormonov stastia a pohody a na vsetko ostatné sa moze vykaslat. Zàkladné zivotapotrebné funkcie sù zabezpecené, asi sa v takychto pripadoch zapina autopilot, a on si tam na vrchu jednoducho lebedi. Tak uz som tri kràt volala zubàrovi, lebo po kazdé som zapatrosila listocek, na ktory som napisala dàtum a cas schodzky. Stvrty kràt som zasla osobne a sestricka mi napisala na listok dàtum a cas. Dùfam, teda myslim, ze je v penazenke. Zorganizovat nieco, je takmer nemozné. Minimàlne polovicu veci pozabùdam. Pisat si po kazdé zoznam, by bolo ùplne zbytocné, lebo aj ten by som zapatrosila, alebo zabudla, kde som ho polozila :) Jednoduché operàcie, ako je spocitanie sumy na kalkulacke sa mi podari tak na treti kràt. Ak niekto kupuje dva baliky cigariet, musim to zràtat na kalkulacke! A to som nikdy problém s matematikou nemala! Jednoducho mozog to mà vsetko na hàku! Spocitavanie nie je zivot ohrozujùce- cinnost eliminovanà! Dalsia vec, asi tiez spojenà s centràlnym nervovym systémom, je spànok ako taky, hlavne, co sa tyka dlzky a intenzity. Ja, zvyknutà chodit spàvat neskoro a vylihovat do obeda, nie vylihovat, ale tvrdo spat do obeda, teraz som uz o pol desiatej vecer KO a spim tak maximàlne do osmej! Okolo druhej poobede mi zacnù oci klipkat a musim sa ist natiahnut a zdriemnut nejakù tù hodinku. Pri prvom tehotenstve, dlho do noci hore a potom chrniet do obeda, kym neprisiel drahy z roboty, to som sa naranajkovala a isli sme si lahnùt znovu, on v noci asi dobre nespàval, kedze bol na stràzi, aby ma mohol v pripade potreby prerolovat na bok :) A tak by som mohla pokracovat o zmenàch CNS! Keby som si len vedela spomenùt!
Po piate: Kde rodit! Otàzka, ktorej odpoved je hodnà milion. V okresnom meste mà porodnica velmi zlù reputàciu. Najblizsie velké mesto s porodnicou priblizne 100 km. Reputàcia, tiez diskutabilnà. Zostàva Pariz alebo Dijon. Co sa tyka reputàcie je ovela lepsia, lenze trasa 150 km! Ale, este màm necelych sest mesiacov, tak uvidime, mozno to stihnem aj doma, bez toho, aby som musela do porodnice :) Zatial sa tym nezatazujem, len obcas ma na to autopilot upozorni (zaziari cervenà, vystraznà kontrolka, ktorà o chvilocku zhasne, tak zatial sa to dà ignorovat). Ako sa poznàm, tak sa tym zacnem zatazovat pri prvych kontrakciàch :)
Takze, to sù moje drobné tehotenské radosti. No a starosti, tak tych sme si uz uzili az-az za tie dva mesiace, takze teraz sa budem uz len vytesovat a az bude o co, tak sa rada s vami podelim :)
14 comments:
Sa tu šklebím, jak taká škebla...som neznášala sushi, od prvého tehotenstva milujem...pri prvom tehotenstve som mala špeci zmluvu s pomarančovníkmi, pri druhom s kravínom a pri oboch som mala mozog na vandrovke...pekne sa ti hormóniky roztancovali, len tak ďalej...a u drahého sa ešte tehotenské príznaky neprejavujú? :)
xixi, ja som asi tehotná celý život:)
hm- a kyslé uhorky zajedené lyžicou medu a hneď nato kúsok klobásky - to boli časy!
to tvoje rozprávanie si viem predstaviť ako scenár na dobré skeče- hlavne tá časť v aute - tak nech ťa humor neopúšťa!!!
rosa, tak tiez bolo u vas veselo :) no drahy mà priznaky tehotenstva, akosi mu stupol testosteron :) a mà syndrom skrecka, len znàsa jedlo najroznejsieho druhu a nuti ma jest :)
germa, sa màs :D, hlavne co sa tyka hormonu relaxinu, ja budem musiet zabezpecit nejakù dàvku navyse, aby som "po" bola takà relaxovanà ako som teraz :)
femma, tak vidis, skece ma nenapadli, to asi preto sa ludia na parkovisku otàcajù chrbtom a len sa im podozrivo trasù ramenà, ti sa musia na mne statne trhat! no a kombinàcie ani nie tak zvlàstne, co sa tyka kombinàcii, ale skor stiplavé mi ide na chut a také dobré mastné :(
palculienka, pekne som sa zasmiala :-D tym tvojim priznakom. ale ty to urcite s radostou vydrzis, vsak? :-D a kedy by malo byt bejby? drz sa !
ninka, zatial to beriem aj ja s humorom, uvidime dokedy mi to vydrzi :) moj humor bude urcite nepriamo ùmerny velkosti mojho brucha, cim vacsie brucho, tym menej humoru :D ak pojde vsetko podla plànu (co je u nàs zriedkavy ùkaz) tak koncom oktobra by som uz mala byt oslobodenà od tehotenskych priznakov :)
no moje nervy, tak to musi byt nieco priserne.vydrzat take cosi 9 mesiacov? ved to je o drzku!
jest uhorky s medom, klobasu a cokoladu.. ved to je zivotu nebezpecne! som pocula, ze mavaju chut na kysle ryby a ty tu vravis aj o tychto dalsich prisernostiach... tak to teda ne! vydrzis? asi sa zbytocne pytam, nic ine nezostava :))
sas, nie je to také hrozné, hlavne ked sa dokàzem na tom pobavit, ked zacnù prvé pohyby, to sù pocity, ktoré sa nedajù opisat no a potom nakoniec ten "bonus" v bodobe toho malého cloviecika v tvojom nàruci, to je pocit, ktory nedokàze pokazit ani drobnà prekàzka pocas tehotenstva :) nie, neboj, je to ùplne znesitelné a dokonca niekedy aj zàbavné ;)
Teda vy dve ste podarene :))) smejem sa a smejem, vsak vy uz viete comu:)))
Palculienka, ale prezradim ti, ze som rad, ze som muz .)
motyl :) sa ti to smeje :D ale nastastie màm vedla seba Muza, ktory ma vie podrzat (prvy kràt chodil so mnou "dobrovolne nasilu" na predporodné lekcie o porode' ale to je zàzitok na cely blog :), takze o to lahsie to màm ja, takze netes sa z toho, ze si muz, lebo az pride "tvoj cas", mozno to budes prezivat tak intenzivne ako samotnà zena, aj ked nie pràve po tej fyzickej strànke :))) vidim to na drahom, chudàk, asi hodim post o "tehotnych" otcoch ;)
palculienka, to by sa hodilo. myslim ten post. a nestras ma,:) ja sa nebojim :) (aspon zatial)
budem cakat na ten post :)
motylik, zacnem na tom pracovat :) asi to bude stàt za zmienku :D
Post a Comment