Zivot so strachom...

Pràve som docitala clànok Tvrdou pastou od Ninky, velmi vystizne napisané a opisané pocity v danej situàcii ... http://ninkainka.blogspot.com/2008/06/tvrdou-psou.html

Vyvolal vo mne spomienky, ktoré boli ulozené kdesi na polici a dàvno zapadnuté prachom... Stàle sù vsak pritomné a prilezitostne sa zjavia ako zombies a strasia...

Mama mala odjakziva "pàku" na chlapov! Prvy ju nechal, ked zostala tehotnà a rozhodnutie, ze si dieta nechà, nebolo v tych rokoch také jednoduché ako dnes! Natahovala sa po sùdoch, aby dokàzala otcovstvo dotycného chmula! Otcovstvo bolo dokàzané, co vsak nezmazalo bilak "prespanky". Po roku sa vydala za "muza svojich snov". Hned po svadbe ukàzal svoju pravù tvàr. Agresivny, despoticky, zakomplexovany trpàk, ktory si potreboval dokazovat svoju nadradenost neprimeranou agresivitou, neviem, ci vobec existuje primeranà agresivita! Navyse si ràd vypil a alkohol len umocnil jeho tùzbu dokàzat, ze on je ten najlepsi! Nic mu nebolo svaté! Ani svokrovci! Nemal ùctu pred nikym a nicim. Vobec sa mu netazilo vymlàtit ako zito, vtedy uz svoju tehotnù zenu! Z detsva si nepamatàm, ze by sme boli na dovolenke, ktorà by neskoncila hàdkami, ci bitkou! Nelenilo sa mu a este nàs zobudil, aby sme mu robili obecenstvo! Ak sa ho starsi sùrodenci pokùsili zastavit, uslo sa aj im a ked ich mama kryla, tak sa jej uslo dva kràt viac. My mladsi sme vela kràt nechàpali co sa deje! Takze sme sa museli bezradne prizerat vycinaniu nàsho despotického otca. Pamatàm si stres, ked som dostala prvù dvojku v druhom polroku prvej triedy! Kedze tatko vyvàdzal ako idiot za horsie znàmky starsich sùrodencov, ja som v skole plakala a myslela si, ze ma doma cakà bitka! Starsiemu bratovi sa uslo asi najviac bitky, kedze v skole mu to neslo tak, ako si tatko predstavoval. Nieco spravil v skole, uz si presne nepamatàm co, ale my sme stàli na chodbe a cakali kym on skonci. Zavrel sa do izby a tam brata dobil a dokopal ako psa! Mama stàla s nami na chodbe a nemala odvahu do tej izby vojst a zastavit ho! Neodsudzujem ju, lebo bola tak mentàlne ubità a zmanipulovanà, ze sa uz nedokàzala vzopriet! Dnes som aj ja matkou, ale viem s urcitostou, ze nie je toho pàna, aby som ja nevbehla dnu, hoci s malou dusickou a nezastavila ho, aj ked by ma to malo stàt zivot! Radsej by som zniesla tù bitku ja, ako za dverami trpnut, ci mi moj muz nezabije mojho syna! Nechàpem to, ani to nikdy nepochopim! Nedalo sa s nim. Odporovali ste mu, bolo zle, mlcali ste, este horsie! Ja osobne som nebola fyzicky bità, kedze v skole mi to islo dobre! Ubijal ma fakt, ze sa k ostatnym spràval ako hovado! Samozrejme, ze som bola odsùvanà nabok, lebo som bola "tatkov milàcik"! Jedinà som mu mohla nieco povedat bez toho, aby sa mi za to usla bitka. Prinajhorsom mi vynadal! Po devatnàstich rokoch mama konecne nabrala odvahu a rozviedla sa. Mala som strnàst rokov. Zostali sme s makou v ubytovni, zatial co tatko byval sàm v patizbovom dome! Vobec ho to netrhalo! Mamka si nasla priatela a stahovali sme sa k nemu. Nestàlo to za vela. Aj ked nebol agresivny, mamu dalej deptal mentàlne! Pred maturitou sme sa stahovali spat do domu s tatkom. Kedze nasi neboli majetkovo-pràvne vyrovnani, dohodli sa, ze skusia zit pod jednou strechou kym sa dom nepredà. Nebolo to az také hrozné ako som predpokladala. Vsetko sa zmenilo, ked si tatko nasiel frajerku. Chcela cely dom pre seba. Potencionàlni kupci boli poslani prec, ze dom nie je na predaj!! A tak sa to tahalo tri roky. Raz vecer prisiel tatko domov opity a zasa zacal vyvàdzat. Prisiel za mnou a nieco sme sa zacali hàdat! Napadol ma, zacal ma skrtit a chcel ma vyhodit von oknom. Ako naschvàl nikoho nebolo doma, vsetci niekde v tramtàrii. Ked sa u nàs zacalo vyvàdzat, tak kazdy sa bral kade lahsie, aby sa ani jemu neuslo. Zvyk je zeleznà kosela! Po nejakom case si asi uvedomil co robi a prestal. Ja som sa zobrala a isla k susedovi a poprosila ho, ci by ma nezaviezol na policiu. Tam som podala zalobu, na druhy den k lekàrovi, nahànat potvrdenia a potom mesiac u psychologa, kvoli papierom. Este sa ma policajt, ktory spisoval zàpisnicu pytal, ci si to nerozmyslim, vraj je to kopec papierovacky a obet v 95% zalobu nakoniec stiahne. Povedala som mu, co si myslim a zàpisnicu spisal. Ked sa tri mesiace nic nedialo, tak som isla na policiu osobne! V tom obdobi sa stal Meciar predsedom vlàdy (alebo nieco podobné, nesledovala som politickù scénu presne) a udelil amnestiu na vsetky malé priestupky! Na policii som urobila "bordel", ze ako je to mozné, ze sa ma ani neràcili o tom informovat!!! Ospravedlnovali sa, ale mne to bolo prd platné! Avsak zmenilo sa dost odvtedy! Ked zacal vyskakovat, tak stacilo spomenùt policiu a bol okamzite klud! Mama to mala urobit dàvno! Vtedy, ked mala dolàmané rebrà a on jej povedal, ze si nepamatà, ze ju zbil, alebo krk modry, lebo bil ju tade, kde to prekrylo satstvo. Ked sa rozviedla, tak ju vela ludi odsudzovalo! Vraj taky dobry clovek a kamaràt! Nikto vsak nevidel za zavreté dvere, alebo nechcel! Nikdy nezabudnem na Vianoce, ktoré pravidelne "okorenil" hàdkou, nadàvkami a poveceri sa tvàril akoby sa nic nestalo a my sme sa museli tvàrit, ze je vsetko OK, lebo sme sa bàli dalsieho despotického vycinu! Nespocetné narodeniny, ktoré nikdy neboli bez hàdok a bitky pred tym, nez hostia prisli! Dovolenky vecne pretkané jeho agresivitou a alkoholickymi vypadmi! V destve som stràvila vela casu vonku! Tùlala som sa po potoku, len aby som nemusela byt doma a pocuvat zvady a hàdky a tlmené ùdery...

A propo... Dnes nemàm vobec ziadne vycitky, ze som nanho podala zalobu za fyzické napadnutie! Mrzi ma fakt, ze mu padla vhod a zachrànila ho amnestia! Neprekàzalo by mi dotiahnut to do konca! Ako som spominala, odtvedy sa kontroloval, kedze raz uz bol zaregistrovany! Konecne sa mu niekto vzoprel! Nerozpràvala som sa s nim uz viac ako desat rokov a vobec mi nechyba. V zivote nevidel moju dcéru a ani ju neuvidi! Nikto z rodiny sa s nim nestretàva ani nerozpràva. Ozenil sa a mà syna, to je vsetko, co o nom viem!

Mama v sebe nikdy nenasla odvahu. Odisla od nieho pàr kràt, ale zakazdym, co sa k nemu vràtila, len umocnila jeho absolùtnost! Vzdy bol dovod! Deti! Co by si sama pocala so styrmi detmi!!! A on isty si toho, ze ju mà v hrsti, to nadalej zneuzival. Uz to budù takmer dve desatrocia, co sù rozvedeni, mama vsak stàle trpi komplexom strachu z toho, co bude, ak nieco neurobi! Je u nàs od januàra. Boli sme nakupovat a vràtili sme sa neskoro, nebol cas navarit. Mama celà nervozna, ze co povie moj drahy, ze nie je navarené!!! Ja na nu nechàpavo pozeràm a vravim, ze drahy mà dve ruky, je kuchàr a postarà sa! A keby aj, tak povie mne a nie jej! Az potom mi zaplo, ze je v nej este stàle zakoreneny strach s pred dvatsiatich rokov! Pri tatkovi musela byt vzdy v pozore! Tak som ju upokojila, ze drahy nie je tatko! A takéto banàlne zivotné situàcie v jej podvedomi zobùdzajù strach, v ktorom zila takmer dvatsat rokov...

Az teraz chàpem, preco mà "pàku" na chlapov v zivote. Jednoducho tyranà zena mà v podvedomi zakodovany strach a ked aj nàjde silu z takéhoto zvazku vykrocit von, jej podvedomie je tak zmanipulované, ze sa snazi za kazdù cenu dat zo seba vsetko, aby tomu druhému nedala dovod sa hnevat. No a chlap, ten ked to vyciti, tak to zacne zneuzivat (cest vynimkàm). Takàto zena, bude vzdy obvinovat seba zo vsetkého, co sa v zivote "pos-re"! A to nezmeni ani dvatsat slobodnych rokov... Màm to pred ocami kazdy bozi den, odkedy je tu mama.

Kazdy jeden z nàs je poznaceny, len jeden sa s tym vie vyrovnat lepsie ako ten druhy. Obcas nàs vsak nasa minulost pristihne nepripravenych a vtedy sa treba zamysliet a rychle zastavit hroziacu lavinu... Velmi mi pomàha fakt, ze som tak daleko od vsetkého, co by mi pripominalo prezité peklo! Jedno vsak viem, nezniesla by som, aby niekto otlkal moje deti a to ani ich vlastny otec!