Thursday, October 04, 2007

Gastany...

Konecne je sezona jedlych gastanov. Uz sa chystam takmer dva roky na gastany, avsak pracovné nasadenie :) ma vzdy spacifikuje a odoberie aj ten zvysok energie, co zostal. Tento rok som fyzicky oddychnutà a o mentàlnej strànke taktne pomlcim ;) A tak som vcera poobede vybehla k znàmej.

Najprv sme sa pozreli s jej mladsou dcérou na anglictinu. Chuda, mala v tom dobry gulàs! Vyslovnost nulovà, vraj ucitelka celu hodinu kvàka po francùzsky! A potom sa uc. Màm tri ziacky, ktoré doucujem kazdy pondelok. Jedna z nich uz chodi siedmy rok na anglictinu. To dievca namà ani sajnu o zàkladnych veciach. Citali sme detskù knizku. Na kazdej strànke 4 riadky. Vzdali sme to. Detskà knizka pre 3 rocné deti je pre nich velmi nàrocnà a to mala 6 rokov anglictinu. Vràtili sme sa k privlastnovacim zàmenàm, to be a spelling-u. K vyslovnosti sa radsej ani nevyjadrujem. Viem, ze to nie je ich chyba, ale systému. Prefotia sa strànky z ucebnice, text sa prelozi do francùzstiny a vsetko sa kràsne vysvetli vo francùzstine! Poznàm pripad, ked rodeny anglican mal problem s anglictinou. Takze som malù 'prinùtila' pekne nahlas vsetko opakovat a dovysvetlovala som jej, co jej uniklo na hodine. Aj sa hanbila, na co jej hovorim, pozri ako ja rozpràvam po francùzsky, keby som sa hanbila, tak nikdy si nenàjdem také kamaràtky ako je tvoja mama a vy baby :) Postupne sa uvolnila, aj ked niektoré vety bolo treba zopakovat niekolko kràt. No ale odbocila som...

O jedlych gastanoch som povodne chcela, len som sa rozohnila nad systémom vyuky anglictiny na skolàch! Tak sme asi o pol siestej vyrazili. Znàma zobrala tasku ako svet a este sa smejem: 'S mojim stastim, nàm bude stacit tak taky vacsi sàcok :) Isli sme do hajika hned za ich domom. Presli sme cez lucku, na kukuricné pole, ktoré je hned vedla hàja. Konàre pukali, tràva a kukurica suchotali. Velmi dusno, aj ked pod mrakom, strasne horko :) Brodime sa cez kukuricu, kedze hàj je dost zarasteny a plny zihlavy. Ani nie 700 metrov a my sme natrafili na prvé gastany. Tak sa len tak zohneme zbierat. Také gastany sme este nevideli. Minulé roky mi zàkaznici doniesli gastany, ale k tymto sa to nedà prirovnavat. Mega gastany!!! Keby som jeden po niekom hodila a sa dobre trafim, tak ho sejmem do kolien od bolesti :) Ani nie o pol hodiny taska bola do tri stvrte plnà. Suchot a praskot halùz v hàji neprestàval. Nahlas rozmyslam: 'Dùfam, ze je to len srnka a nie nejaky diviak! Neviem ako by sme utekali s tym nàkladom. A nechat mu to tu nenechàm. Prsty màm dopichané a chrbàt uz tiez citim!' Na to sa v dialke ozval vystrel. Prvy, druhy,... siesty! Ejha, to nie je dobré znamenie. Na to dcéra znàmej zahlasi: "Sa mi zdà, ze dnes je otvorenie polovnickej sezony!" Ha, rana pod pàs! Dumàm si, nie sme daleko od obytnych domov, ved nemozu strielat v bezprostrednej blizkosti domov. No ale domy boli dost v pozadi a navyse, vzdy sa nàjde idiot, ktory si chce dokàzat, ze ked je na love, tak musi nieco zostrelit. Moje uvahy prerusia dalsie vystrely, ktoré sa ozyvajù povetrim! Neviem preco, ale praskot je stàle blizsie nàs a ja màm z toho vsetkého zly pocit. Navyse, zacinat padat sùmrak. Rozhodli sme sa, ze predsa len pomalicky pojdeme naspat. Na to z hàjika vybehne vystrasenà srna. Skoro som dostala zràdnik. Nervy napaté a neprekvapilo by ma, keby sa vzàpati ozval vystrel. Nastastie, len vystrasenà srna a tri posrané baby. Tasku s gastanmi som krcovito drzala v ruke a v duchu si predstavovala vsetky mozné scenàre. Napadnuté diviakom, udupané stàdom srn, postrelené. Mali ste nàs vidiet ako sme prepletali nohami. Po chrbte mi tiekol pot cicerkom, usi tasky sa mi zarezàvali do dlani a udierala som nou do noh, kedze bola dost tazkà. Konecne sme dorazili na lùku a mohli sme spolocne niest tie gastany, kedze predtym bol chodnik uzky. V pozadi sa stàle ozyvala strelba! Dorazili sme pred dom znàmej. V jarku "zaparkovani" smetiari :) Nemohli vytlacit tych 18 ton von. Tak cakali na séfa, aby ich prisiel pozriet a poslal dalsi nàkladiak, ktory by ich vytiahol z tej slamastiky. Tak sme si s nimi dali kàvu a hodili rec. No a ked sme uz mali tù moznost, tak sme si este pozreli ako vytahujù smetiarske auto z jarku. Bolo ze to radosti, malà celà bez seba. Nepoznàm vela deti, ktoré by neboli fascinované smetiarskym autom :)

Takze vcera som mala den tri v jednom. Vzdelàvaci, ùspesny (10 kil gastanov za tri stvrte hodiny, moj zivotny rekord) a aj adrenalinovy (aj ked som sa z toho adrenalinu takmer posrala od strachu). Vecer som si ugrilovala gastany a dnes ideme pozriet znovu, kedze budù u nàs slàvnosti gastanov, ktoré sa volajù Foire aux chataigne a ja zasa budem piect gastanové kolàce. Tohto roku sa konajù 20 oktobra. Je to vzdy tretia sobota mesiaca oktober. My uz budeme prevàdzkovat, takze nàs cakà velky den. Otvàra sa ràno o stvrtej a zatvàra sa casto az o pol noci. Takze budeme mat dobry krst do reality! Ale celkom sa tesim. No a na zàver mini foto, ako to u nàs v tento den vyzerà, nedà sa to zvacsit a inù som nenasla :( No a samozrejme, ze ste vsetci pozvani :)

13 comments:

Anonymous said...

Nuž, milujem gaštany v akejkoľvek jedlej podobe a tak sa tu dnes nacpávam gaštanovým rezom a teším na jazýčky v Bratislave...ak nájdem, dáke dobré...a opekané nám tu rozvoniavajú na každom kroku...:)

"Keby som jeden po niekom hodila a sa dobre trafim, tak ho sejmem do kolien od bolesti :)" - pri tejto vete som si ťa predstavila, ako si predstavuješ dáku konkrétnu osôbku. :)

palculienka said...

rosa, tak az sa zastavim donesiem ;) a vy si ugrilujete, dnes som zasa nazbierala 12 kil :)
no a tych osob by sa naslo viac a starosta obce by bol na prvom mieste, takych expertov ako je ten nas, by si musela so svieckou za bieleho dna hladat :) predpokladàm, ze tych 20 kil by ani nestacilo :)

Coy said...

Gastany milujem :) a to mi pripomina, ako som ich s kamoskou ako mala zbierala v lese a ten tvoj spominany diviak sa tam naozaj objavil. Tak rychlo som nozkami neprepletala este nikdy :)

palculienka said...

coy, vitam ta u mna :), no viem si zivo predstavit to prepletanie :) ale takéto spomienky sù na nezaplatenie, hlavne, ak sa nikomu nic nestalo ;)

Lev bez hrivy said...
This comment has been removed by the author.
Lev bez hrivy said...

Ja len toľko: V Paríži najlepšie gaštany...

sas said...

mnam, mnam...milujem pecene gastany.
celkom ti zavidim taky thrillerovy :) den.ja som teraz skoro stale zavreta len dnu a robota, robota :(
mala je uz zdrava?

palculienka said...

lev, neviem, z pariza som este nejedla, ale urcite sù dovezené do pariza od nàs :)

palculienka said...

sas, no ja by som tiez nemala sancu ist, keby sme neboli zavrety, tako dobieham predoslé dva roky :)
àno, malà je uz v poriadku, dakujem za opytanie, dnes to drzi mna, ale je to len nàdcha ;)
no a od 15teho tiez uz budem len zavretà a makando grando, bude sa tazko zacinat po roku pràzdnin :)

Anonymous said...

preco musis byvat tak daleko?! Kurnik sopa!

palculienka said...

germa, neviem, asi preto, ze màm okrem iného v zàhrade aj kurnik aj sopu :))))))))

femma said...

pripomenulo mi to zážitok mojich dvoch kolegýň, ktoré sa vybrali na turistiku a pár kilometrov za dedinou zrazu zbadali medveďa...bežali tak, že jedna z nich úplne zabudla na bolesti kolien,kvôli ktorým už rok obieha lekárov...zrazu jej nič nebolo...

palculienka said...

femma, strach lieci kazdy telesny neduh a adrenalin potlàca vnimanie bolesti :) este ze ju nevidel pri tom behu posudkovy lekàr, inak by uz u lekàra nepochodila s bolestami kolien :)