Hàdam kazdy mà ràd jar, ked sa priroda zobùdza a my sa citime ako tà priroda. Znovuzrodeni... (Okrem alergikov na pel, samozrejme) Leto je prehriate steklivymi lùcami slnka. Roztopasné. Ako adolescent. Jesen pretrhne leto, ktoré je spàjané od detstva s volnostou. Pràzdniny, bezstarostnost, slnko zapadà ovela neskor a vy màte pocit, ze den mà 36 hodin :) Asi kazdy z nàs mà v sebe solàrne baterky, ktoré sa v lete dobijù :) Mna vsak posledné tri roky fascinuje jesen. Najskor to bude tym, ze posledné tri roky po katastrofickych letàch sme mali prenàdherné babie letà az do polovice novembra. Ràno cerstvy, vlhky vzduch, cez den sa nàs vyskiera slnko a vecer nàdherné zàpady slnka ako bonus na zàver dna. Vdaka tomu som zacala vnimat jesen inak. Priam poeticky :)
Prvà fàza jesene: NESLUSNY NAVRH
Pani Jesen poziada pànov - stromy a kry, aby zhodili zo seba svoj sat. Ti sù jej nàvrhom taki zaskoceni, ze sa zahanbia a sfarbia sa do cervena. Cim viac pani Jesen nalieha, tym vyraznejsie sa farbia a menia farby. Od cervenej, cez oranzovù az po zltù. Vtàky sa pridajù k protestu. Chcù uchovat svoje hniezdocka làsky ukryté v bohatom sate stromov a krikov. Nahlas spievajù svoje àrie protestu. Jesen sa zapocùva a privolà si na pomoc vietor, ktory prehluci ich àrie....
Druhà fàza jesene: STRIPTIZ
A tak nesmelo stromy a kry zo seba zhadzujù svoje satstvo. Pani Jesen je nedockavà a tak poziada starych, vernych kamaràtov este raz o pomoc. Vietor a dàzd nemilosrdne strhajù satstvo dolu a zacinajù sa, k Jeseninej spokojnosti, objavovat prvé krivky obnazenych konàrov. Milosrdné slnko sa zlutuje nad obnazenymi pànmi a bohato ich z poslednych sil zohrieva...
Tretia fàza jesene: FULL MONTY
Sat je neodvratne zhodeny nedbalo na zem a vietor sa nim pohràva ako maca s klbkom niti. Stromy sa tycia vo svojej majestàtnej nahote, odkryvajùc kazdù jednu krivku svojho pruzného tela. V snahe zohriat sa navzàjom, ci zakryt svoju nahotu, sa snazia konàrmi zakliesnit do susedného pàna. Ucinok nie je trvaly, ale aj to kràtke objatie ich na okamih zohreje.
Nakoniec pani Jesen dostatocne nasytenà nahych tiel, odovzdà svoje zezlo pani Zime. Tà sa zmiluje nad nahymi pànmi a prykrije ich novym satom z hodvàbu. Snehové vlocky , kazdà jedna jedinecne a neopakovatelne formovanà, usijù pànom saty na mieru. Pàni sa do syta zahrejù a pod teplou perinou svoj sen o pani Jari snivajù...
4 comments:
krásne poetický opis;):),pri prdstave nahých pružných kriviek ma zahrialo ako keď babie leto štklí a mne je tak fajn:))
...milujem jeseň a jar...,aj zimu,ale musí byť sneh,lebo tie poslednoročné čľaptanice ma poriadne rozladili...
...takto opísaná jeseň je krásna, inak nemám ju veľmi rada - som lev, mojím znamením je slnko a krátke dni ma deprimujú...
...ale pestré farby v prírode mi lahodia:-)
luna, tiez màm rada leto, alem usi byt také horùce, nie ako tu màme my! zimu velmi nemusim a jesen s jej farbami je carovnà :)
femma, pràve preto som ju opisala takto, aby sa zapàcila ja jej odporcom :) vsetko zàlezi od toho, z akého uhla sa na dany predmet pozeràme :))) som rada, ze sa ti aspon takto tà jesen zapàcila ;)
Post a Comment