Saturday, April 28, 2007

Beznàdej...

  • Tùto bàsen by som chcela venovat najlepsej kamaràtke zo skolskych lavic. 16teho aprila tohto roku sa v ich rodine odohrala tragédia, ktorà poznacila zivot celej rodiny. Jej synovec, 16 rocny chlapec, spàchal samovrazdu. Bàsen som napisala pred desiatimi rokmi a preto je pisanà v zenskom rode....

  • Si takà kràsna, takà mladà

a predsa sa nemàs rada.

Vo svojej malej dlani ukryvas,

o com uz dlho snivas.

V usiach ti zneje obohratà pàska,

nie je to zlato, palàc, ci làska.

  • Pred seba chvejùcu ruku vystieras pomaly,

bo chces vychutnat posledny okamih.

V hlave premietas spomienky,

do seba zapadajùce mozajkové kamienky,

vydlàzdili cestu pre dusu......

  • Si takà kràsna, takà mladà,

a predsa ho nemàs rada.

Zasa raz ùskokom,

zvytazila smrt nad zivotom.

  • Bola si takà kràsna, takà mladà,

a predsa si Zivot nemala rada.

Zanechala's po sebe ùdolie zialu,

pre vsetkych, ktory ta radi majù......

Dakujem za respektovanie autorskych pràv :)

4 comments:

motýľ said...

... :(

iviatko said...

:(

sas said...

na to sa neda povedat nic, len pridat tiez :(

palculienka said...

tiez som nenasla iné slovà,len tù bàsen :(