Pritomna minulost

Mala som moznost spoznat jednu rodinu. Otec i matka su nasimi zakaznikmi. Maju tri malolete deti. Teda coskoro len dve. Ich dcera bude mat v maji 18 rokov.

Spoznali sme ich na zaciatku. Matka je excentricka a velmi hlucna. Otec je naopak spolocensky, rad sa pobavi, ale tiez mu alkohol nie je cudzi. Avsak nie je hlucny, ci agresivny voci detom. Ona je typ cloveka, ktoremu by som sa za normalnych okolnosti z daleka vyhybala, nebyt jej deti. Ako som spominala, dcera ma takmer 18 rokov, syn 16 a najmladsi 12 rokov. Matka trpi tazkou depresiou, ktoru si lieci antidepresivami a alkoholom. Viete si predstavit vysledok. Su dni, ked je neznesitelna, dokonca aj pre mna je tazke vidiet ju v takom stave. Len raz som ju navstivila vecer. Nikdy viac! Neviem, ako sa musia citit jej deti. Kedykolvek pridem, vecne je tam krik. Dokonca ani normalna poziadavka ako je, nalej pohar vody, sa nezaobide bez kriku. Minule som doviezla jej dceru, bola u nas, rada sa zahra s malou, jej matku sme nasli sediet pred televizorom so sklenenym pohladom. Zmrazilo ma, vedela som, ze sa dlho nezdrzim. Pozdravili sme sa, ale ako keby som hovorila do tmy. Len to cez nu preslo, prikyvla hlavou, ale nic viac. A to inokedy by ma urozpavala k smrti! Tie jej nalady. Jeden nikdy nevie, co jej vrta hlavou. Dnes sa mi doplnila dalsia cast skladacky. Vcera som zobrala najstarsiu a najmladsieho k nam, s tym, ze prespia u nas. Velmi sa tesili. V dedine nemaju vela kamaratov, jej matke sa dari vacsinu pourazat a povyhadzovat z domu. Naozaj len silna natura sa dokaze v ich dome zdrzat a pocuvat ju dlhsie ako pol hodiny. Ja jej poznamky dokazem ignorovat, asi to bude tou mojou fracuzstinou. Navyse sa riadim heslom:"Comu clovek nerozumie, to sa lahko ignoruje":) S jej detmi nemam problem. U nas sa vzdy spravaju slusne, dcera sa s nimi tiez rada hraje. Tak sa vcera ulozili spat a dnes rano som ich budila o stvrt na desat. V klude sme sa spolu naranajkovali, pomohli mi spratat zo stola, zamiest a to som nemusela ani prosit, akosi utomaticky sa zapojili :) Potom sme zasli do zahrady. Mladsi sa zostal hrat s dcerou a starsia sa mi ponukla, ze mi vyplieni zahon kvetov od buriny. Vravim, preco nie, spravime to spolu. Po hodine sme dosli na koniec a tak sme si sadli a naliali si pohar vody. Bolo zamracene a velmi dusno. Ako sa tak kochame kvetinkami, prisla rec na jej matku. Nieco sa postazovala , na co som jej povedala, "vies, su aj horsie mamy. Ta tvoja krici, depresia je ochorenie, proti ktoremu sa tazko bojuje. Bud rada, ze vas nebije, vzdy mate navarene a upratane, oprane a vyzehlene" to by jej bol hriech ublizit, co sa tohoto tyka, vzdy je porobene. "Ved ano, ale ked sme boli mladsi, tak nas bila a dost surovo" odpovedala mi uprimne. "Raz mi dokonca zapichla vidlicku do lakta" Ja KO, co poviete, ze to nevadi, ved je to tvoja matka?! Na druhej strane, nechcem sa miesat do takychto situacii. Viem, ze sa to neoplaca a casto sa to otoci proti vam. Nie som vsak ani v pozicii, aby som niekoho posudzovala alebo odsudzovala, to je to najlahsie. A tak, ked mame prilezitost, kedze teraz neprevadzkujeme, zastavim sa, zoberiem deti von a pomozem im aspon na chvilu zabudnut a ukazat, ze zivot dokaze byt aj iny. Tento tyzden u nas dievca spalo dva krat, a ja sa z toho tesim spolu s nou :) Zostava mi len dufat, ze sa pouci z chyb vlastnej matky a zivot si zariadi inak.....

Neprekvapi ma vsak, ak si zvoli ten isty smer. Tiez som vyrastala s otcom nasilnikom. Hadky a bitky boli na dennom poriadku. Najviac, co sa tyka bitky, si to odniesol moj brat a matka. Ked sa primiesala babka, aj tej sa uslo! Nerespektoval nic a nikoho! Ked sme spali, tak nas zobudil, aby sme mu robili "obecenstvo"! Matka to znasala neuveritelnych 19 rokov! Rozviedla sa s nim, ked som mala 14 rokov. Starsia sestra sa vydala z trucu, aby sa dostala z domu. O rok a pol sa rozvadzala. Vydala sa za takeho tupca ako bol moj otec! Brat je zenaty, nastastie nie je take "hovado" ako moj otec :) Ma dceru, ktora je nanho velmi upnuta. Myslim, ze ju v zivote neudrel. Mladsia sestra sa tiez vydavala, aby dokazala byvalemu, ze ona na to ma! Jej muz tiez postupom casu ukazuje svoju pravu tvar. Sestra tvrdi, vraj ju este neudrel. Tazko sa tomu veri, pred nami sa k nej sprava hulvatsky, co potom doma za zavretymi dverami?! Ale neriesim to, je dospela, musi na to prist sama. Dufam, ze jej to nebude trvat 19 rokov!!

Ja som to vyriesila radikalne. Byvali sme u otca po rozvode, kedze neboli s matkou majetkovo pravne vyrovnani. Otec bol opity a fyzicky ma napadol, ked som mala 19 rokov. Zasla som na policiu, chodila som po lekaroch, vsetko treba mat potvrdene na papiery. Zastihla ho vsak amnestia na male priestupky. Avsak, odvtedy bol pokoj. Ked zacali huky, stacilo vytocit cislo a hned bol kludny, aj ked skrany mu cukali! Dom sa predal mesiac po tom, co som odisla zo Slovenska. Neplanovala som zostat zit v zahranici. Stretla som muza, ktory ma naucil davat a prijimat lasku. Otca som nevidela 8 rokov. Z casu na cas, aj mna dobehne ta moja minulost a da mi pocitit svoju moc. Minulosti sa nikdy nezbavime, je len na nas, ako sa s nou vyrovname...........