Len na prvy pohlad, zdanie casto kràt k
lame. Dnes poobede bol drahy objednany na MR. List, v ktorom mu vysvetlujù kde a v ktorù hodinu sa dostavit, mu prisiel pred dvomi tyzdnami. Bol v nom recept na kontrastnù làtku, ktorù treba vybrat z lekàrne a doniest so sebou :) Bez problémov. Dnes ràno som odskocila do lekàrne, kde mi lekàrnicka najprv povedala, ze to nemajù a nàsledne ma vysmiala, ze tam màm poznacené, ze to treba objednat 48 hodin pred vyzdvihnutim! Fàjn, este ze drahy vie po francùzsky! Hlavne, ze sa uchechtàval na liste, ze mu donho napisali, ze si mà bizutériu nechat doma a nemà prist naliceny! :) Az potom si vsimol, ze v liste je to adresované pre slecnu, hoci na obàlke bolo uvedené pàn :) To si vsimol, ale ze na recepte bolo hrubym vytlacené, ze do lekàrne treba zàjst 48 hodin pred dnom D, to mu uslo :) Asi to nebolo dost smiesne a preto tomu nevenoval pozornost :) Takze ràno nahodenà som vybehla do lekàrne. V prvej ma vysmiali, v druhej sa ma ujal mlady lekàrnik a vysvetlila som mu, ze som si vedomà toho, ze som tu mala stepovat pred dvomi dnami, tak mi ochotne zavolal do skladu a vraj je vsetko vybavené, len si tam musim preto odskocit :) Ochotni ludia este nevymreli. Vraj nie som jedinà, je viacej takych idiotov, co necitajù pokyny, ako ja :) No nepovedal to tak priamo, ale urcite si to myslel :) Takze rychlo naspat, vysvetlit drahému co sa odohralo v lekàrni. Toho mladého lekàrnika som vynechala. Nebolo to podstatné, aj ked bol fesny :)) Dokvitol o pol jednej, rychlo do mesta a vybrat pripravok. Mali sme tam byt o 12.45, lenze to sme este len v sklade vyberali tù injekciu, teda ja som pre nu trielila a takmer si vyklbila vsetky klby v dolnych koncatinàch, kvoli mojim steklom :) Na polykliniku sme prisli nieco pred jednou. Na vràtnici drahy podà list recepcnej a tà na to pozerà, akoby nevedela citat. Cita ho uz treti kràt, ked konecne po 5 minùtach nàm zahlàsi, ze to musime ist do nemocnice! Fàjn. 13.00 a to sme tam mali byt uz o 12.45. Naspat do auta a hurà do nemocnice. Nastastie to nie je daleko, len treba prejst asi 7 semaformi! Dorazili sme 13.10 a samozrejme, nàjst to spràvne oddelenie. Drahy zbadal indikacné tabule. Hurà, rùtime sa, teda drahy s malou. Ja sa v stekloch a v sukni za nim trmàcam ako postihnutà baletka, co krok, to nadàvka, ale drzim ako partizàn a ficim, ved uz meskàme! Drahy sa v zàpale stresu vyrùti na schody a dorazi ku zamknutym dveràm, ktoré pravdepodobne vedù na oddelenie a nie do ambulancie. A to este pozerà, ci netreba vyjst na druhé alebo tretie poschodie! Tak zasiahnem a vravim, ze vchod bude urcite na prizemi! Tak svihom dolu,
ja sa uz zariekam, ze topànky vyzujem, ale pohlad drahého ma odradi a tak trpim dalej. Dohrnieme sa ku vchodu. Treba zazvonit a dvere sa otvoria. Do tohoto vsetkého si este predstavte otàzky nasej hviezdy: Tatooo, preco musime ist hore? A preco ideme teraz dole? A co ti budù robit? Budù aj na mna pozerat? A tak stàle dokola. Neviem ci bola horsia tà bolest v nohàch, alebo tie otàzky. Stràsne nerada totiz meskàm a ked stresujem, tak sa nedokàzem koncentrovat na nic iné, len ako sa co najskor dostavit na pozadované miesto. Na recepcii drahy vysvetlil nàs omyl, na co som dodala, ze sme nemali po ruke tehlu na rozbitie skla na dveràch na tom prvom poschodi, tak sme zisli dolu a hladali vchod :) Teta sa na mna podozrivo pozrela, ale nakoniec sa usmiala. Vyzvala nàs, aby sme si sadli do cakàrne. Konecne, moje nozky, noziskà, hanbàle, hnàty jedny nepodarené mohli pookriat. Asi po desiatych minùtach drahy vosiel dnu a ja s malou sme cakali v cakàrni s ostatnymi pacientami. Ziadne knizky pre deti, tak malà listovala v casopisoch. Kazdy, asi 50 stranovy casopis, vydrzala listovat pol minùty. Po desiatych minùtach boli vsetky prezreté a zacala sa zàbava :) Najprv vyskùsala vsetky stolicky a keby som ju pohladom nezmrazila, tak poziada aj sediacich nech sa premiestnia, lebo ona chce sediet pràve na tej stolicke, kde sedia oni. Ked som ju uz asi desiaty kràt napomenula, ze nech si sadne a kludne cakà, posadila a vydrzala sediet celé tri minùty na jednej stolicke, avsak, co najdalej odo mna :) Potom si lahla v bielej sukni a bielom tricku na zem. Ved aspon tety upratovacky budù mat menej roboty :) Nebolo dost, nasla na zemi papierik, tak ho zacala zut. Ja uz infarktové stavy, kedze napomenutia nepomàhali a nemohla som tam na nu zazapiat ako levica, pritiahla som ju k sebe a drzala za suknu. Nepomohlo, vysmykla sa a sukna mi zostala v ruke! Skoro ma porazilo. Krv vo mne vrela. Nastastie prisiel drahy. S radostou sme vybehli von. Zahlàsil, ze tù injekciu mu vobec nepodali, vraj nebolo treba a vsetko je ok. A to ja som sa tam trepala, keby ho bolo treba naspat odviest. Tà kontrastnà làtka totiz moze mat nepriaznivé vedlajsie ùcinky, ktoré zabranujù v riadeni auta. Vravim mu, ze kde mà ten liek? Vraj si ho nechal doktor. Tak sa ponho vràtil. Nebudem podporovat cierny trh s liekmi! To uz malà nevedela co od dobroty so sebou. Mna zasa zacinali boliet hnàty od steklov. To je tak, babka vzdy vravela: "Paràda trp!" Ja vravim, sprostost trp! :) A tak som trpela. Este dokryvat nejakych 150 m na parkovisko. Nasadneme do auta a malà spusti vresk. Co zasa, myslim si v duchu totàlne otràvenà. "Aùùùù, moja sedacka pààli!" Auto bolo na slnku, àno, dnes màme slnko a v celku znesitelne, a vyhrialo sedacku. Takze ja s dorànanymi nohami, malà s popàlenym zadkom a drahy stastny, ze vsetko je s jeho hlavou OK, teda upresnime to, fyziologicky, sme zlozili strechu a vychutnàvali sme si teplucké slniecko. Nie dlho, len po prvù krizovatku, kedy zo zadu malà huci: "Tatooooo, mne tu fùùùùùka!!!!" "OK, pojdeme pomaly", zahlàsi drahy. A tak ficime rychlostou postihnutého slimàka, pesi by som v tych stekloch isla rychlejsie, a za nami sa vytvàra kolona nervoznych soférov. Nakoniec sme to vzdali a zavreli strechu. Konecne sme doma, zhodila som z noh stekle a isla vyvesat pràdlo, kedze màme konecne slniecko :) A tak slubne to dnes ràno vyzeralo :)
lame. Dnes poobede bol drahy objednany na MR. List, v ktorom mu vysvetlujù kde a v ktorù hodinu sa dostavit, mu prisiel pred dvomi tyzdnami. Bol v nom recept na kontrastnù làtku, ktorù treba vybrat z lekàrne a doniest so sebou :) Bez problémov. Dnes ràno som odskocila do lekàrne, kde mi lekàrnicka najprv povedala, ze to nemajù a nàsledne ma vysmiala, ze tam màm poznacené, ze to treba objednat 48 hodin pred vyzdvihnutim! Fàjn, este ze drahy vie po francùzsky! Hlavne, ze sa uchechtàval na liste, ze mu donho napisali, ze si mà bizutériu nechat doma a nemà prist naliceny! :) Az potom si vsimol, ze v liste je to adresované pre slecnu, hoci na obàlke bolo uvedené pàn :) To si vsimol, ale ze na recepte bolo hrubym vytlacené, ze do lekàrne treba zàjst 48 hodin pred dnom D, to mu uslo :) Asi to nebolo dost smiesne a preto tomu nevenoval pozornost :) Takze ràno nahodenà som vybehla do lekàrne. V prvej ma vysmiali, v druhej sa ma ujal mlady lekàrnik a vysvetlila som mu, ze som si vedomà toho, ze som tu mala stepovat pred dvomi dnami, tak mi ochotne zavolal do skladu a vraj je vsetko vybavené, len si tam musim preto odskocit :) Ochotni ludia este nevymreli. Vraj nie som jedinà, je viacej takych idiotov, co necitajù pokyny, ako ja :) No nepovedal to tak priamo, ale urcite si to myslel :) Takze rychlo naspat, vysvetlit drahému co sa odohralo v lekàrni. Toho mladého lekàrnika som vynechala. Nebolo to podstatné, aj ked bol fesny :)) Dokvitol o pol jednej, rychlo do mesta a vybrat pripravok. Mali sme tam byt o 12.45, lenze to sme este len v sklade vyberali tù injekciu, teda ja som pre nu trielila a takmer si vyklbila vsetky klby v dolnych koncatinàch, kvoli mojim steklom :) Na polykliniku sme prisli nieco pred jednou. Na vràtnici drahy podà list recepcnej a tà na to pozerà, akoby nevedela citat. Cita ho uz treti kràt, ked konecne po 5 minùtach nàm zahlàsi, ze to musime ist do nemocnice! Fàjn. 13.00 a to sme tam mali byt uz o 12.45. Naspat do auta a hurà do nemocnice. Nastastie to nie je daleko, len treba prejst asi 7 semaformi! Dorazili sme 13.10 a samozrejme, nàjst to spràvne oddelenie. Drahy zbadal indikacné tabule. Hurà, rùtime sa, teda drahy s malou. Ja sa v stekloch a v sukni za nim trmàcam ako postihnutà baletka, co krok, to nadàvka, ale drzim ako partizàn a ficim, ved uz meskàme! Drahy sa v zàpale stresu vyrùti na schody a dorazi ku zamknutym dveràm, ktoré pravdepodobne vedù na oddelenie a nie do ambulancie. A to este pozerà, ci netreba vyjst na druhé alebo tretie poschodie! Tak zasiahnem a vravim, ze vchod bude urcite na prizemi! Tak svihom dolu, 
ja sa uz zariekam, ze topànky vyzujem, ale pohlad drahého ma odradi a tak trpim dalej. Dohrnieme sa ku vchodu. Treba zazvonit a dvere sa otvoria. Do tohoto vsetkého si este predstavte otàzky nasej hviezdy: Tatooo, preco musime ist hore? A preco ideme teraz dole? A co ti budù robit? Budù aj na mna pozerat? A tak stàle dokola. Neviem ci bola horsia tà bolest v nohàch, alebo tie otàzky. Stràsne nerada totiz meskàm a ked stresujem, tak sa nedokàzem koncentrovat na nic iné, len ako sa co najskor dostavit na pozadované miesto. Na recepcii drahy vysvetlil nàs omyl, na co som dodala, ze sme nemali po ruke tehlu na rozbitie skla na dveràch na tom prvom poschodi, tak sme zisli dolu a hladali vchod :) Teta sa na mna podozrivo pozrela, ale nakoniec sa usmiala. Vyzvala nàs, aby sme si sadli do cakàrne. Konecne, moje nozky, noziskà, hanbàle, hnàty jedny nepodarené mohli pookriat. Asi po desiatych minùtach drahy vosiel dnu a ja s malou sme cakali v cakàrni s ostatnymi pacientami. Ziadne knizky pre deti, tak malà listovala v casopisoch. Kazdy, asi 50 stranovy casopis, vydrzala listovat pol minùty. Po desiatych minùtach boli vsetky prezreté a zacala sa zàbava :) Najprv vyskùsala vsetky stolicky a keby som ju pohladom nezmrazila, tak poziada aj sediacich nech sa premiestnia, lebo ona chce sediet pràve na tej stolicke, kde sedia oni. Ked som ju uz asi desiaty kràt napomenula, ze nech si sadne a kludne cakà, posadila a vydrzala sediet celé tri minùty na jednej stolicke, avsak, co najdalej odo mna :) Potom si lahla v bielej sukni a bielom tricku na zem. Ved aspon tety upratovacky budù mat menej roboty :) Nebolo dost, nasla na zemi papierik, tak ho zacala zut. Ja uz infarktové stavy, kedze napomenutia nepomàhali a nemohla som tam na nu zazapiat ako levica, pritiahla som ju k sebe a drzala za suknu. Nepomohlo, vysmykla sa a sukna mi zostala v ruke! Skoro ma porazilo. Krv vo mne vrela. Nastastie prisiel drahy. S radostou sme vybehli von. Zahlàsil, ze tù injekciu mu vobec nepodali, vraj nebolo treba a vsetko je ok. A to ja som sa tam trepala, keby ho bolo treba naspat odviest. Tà kontrastnà làtka totiz moze mat nepriaznivé vedlajsie ùcinky, ktoré zabranujù v riadeni auta. Vravim mu, ze kde mà ten liek? Vraj si ho nechal doktor. Tak sa ponho vràtil. Nebudem podporovat cierny trh s liekmi! To uz malà nevedela co od dobroty so sebou. Mna zasa zacinali boliet hnàty od steklov. To je tak, babka vzdy vravela: "Paràda trp!" Ja vravim, sprostost trp! :) A tak som trpela. Este dokryvat nejakych 150 m na parkovisko. Nasadneme do auta a malà spusti vresk. Co zasa, myslim si v duchu totàlne otràvenà. "Aùùùù, moja sedacka pààli!" Auto bolo na slnku, àno, dnes màme slnko a v celku znesitelne, a vyhrialo sedacku. Takze ja s dorànanymi nohami, malà s popàlenym zadkom a drahy stastny, ze vsetko je s jeho hlavou OK, teda upresnime to, fyziologicky, sme zlozili strechu a vychutnàvali sme si teplucké slniecko. Nie dlho, len po prvù krizovatku, kedy zo zadu malà huci: "Tatooooo, mne tu fùùùùùka!!!!" "OK, pojdeme pomaly", zahlàsi drahy. A tak ficime rychlostou postihnutého slimàka, pesi by som v tych stekloch isla rychlejsie, a za nami sa vytvàra kolona nervoznych soférov. Nakoniec sme to vzdali a zavreli strechu. Konecne sme doma, zhodila som z noh stekle a isla vyvesat pràdlo, kedze màme konecne slniecko :) A tak slubne to dnes ràno vyzeralo :)
10 comments:
normálne som sa z tých vašich behačiek unavila aj ja.
Bóžinku,a ja som sa zas kvalitne ochechtala :).
Nieže by som bola škodoradostná,ale ten tvoj opis ma zas dohnal k slzám :))) ;)
my baby sme hrozné, poznáme ten problém so šteklami - ale čo, móda je móda!!! :-)))... a nabudúce zas:-)
germa, mna este dnes bolia nohy :)
luna, skodoradost je najùprimnejsia radost, sa u nàs hovori, tak ti doprajem takej ùprimnej radosti, ja som sa tiez usmievala, predsa si nebudem kazit image, ze àno, zakial pomedzi zuby sa mi rinuli tiché nadàvky a za slnecnymi okuliarmi slahali hromy blesky, este ze sù také tmavé, inak by sa ma malé deti bàli :)))
femma, ale ked sme vcera mali také kràsne pocasie, uz ma nebavi furt v teniskàch a balerinkach:), som sa chcela blisnùt hvezda (blizkalo mi z oci, od bolesti)! nastastie je dnes zasa zamracené a urcite bude dalsie dva tyzdne, takze sa akuràt zotavim a zabudnem a prvy slnecny den- hajde stekle na pahyle a pojde sa a potom sa budem zasa tri dni zotavovat z toho soku :))) som nepoucitelnà :)
napisala si to vtipne,ale medzi riadkami ta bolest a zhon boli vyfarbene,uff, lutovala som vas.ale je super, ze nakoniec to obratis na zart.zazila som take traumy s topkami, takze odvtedy koniec.ked mi topky nesedia, robia slamastiku, prec s nimi!!!
Som rada, ze MR bola negativ
sas, obcas to dobre padne, ked sa clovek vyfinti, len ono to malo byt povodne inak, zaparkovat auto, vojst do nemocnice, sadnùt, cakat a odsoférovat domov, to by nebolo zlé, len keby nebola okolo toho tà omàcka, tie nohy by boli v poriadku, ani v najlepsich steklàch nebehàs maraton, co sa mne vcera takmer podarilo :))))
„Trp Jozef Mak. Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“
Aj ked... Ty tusim nie si makova panenka, ale palculienka, co? :-)
lev, palculienka, ci makovà zienka vsetko jedno, trpi tak, ci tak :)))
Post a Comment